Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/151/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200660
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200660.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachrozhodolvsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.EvyBaranovej,členovsenátu

JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobcu H. D., U. T. T., I.. T. E. Č.. XXX/
XX, zast. JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou, Košice, Moyzesova 46 proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu SR Banská Bystrica, Lazovná č. 63 v konaní o žalobe na preskúmanie
rozhodnutia žalovaného z 23.03.2012 č. 1020503/1/444666-570545/2012/4897 takto jednomyseľne
rozhodol

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Kráľovský Chlmec zo dňa 16. 09. 2011 č. 738/230/22868/11/Var, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod
1 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o správe daní a poplatkov) žalobcovi nebol
priznaný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume
21.652,40 eura.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že predmetom obchodovania žalobcu v kontrolovanom
zdaňovacom období jún 2010 bolo 30.800 ks drevených kolíkov s rozmermi 3x5x110 cm, ktoré podľa
predloženej faktúry č. 150610/J zo dňa 15. 06. 2010 žalobca nakúpil od spoločnosti JOMADO, s. r. o.,

Hlavná 600, Streda nad Bodrogom. Žalobca tovar ďalej nepredal, t. j. celková výška odpočítateľnej dane
prevýšila celkovú výšku dane za zdaňovacie obdobie jún 2010 a žalobcovi vznikol nadmerný odpočet.
Žalovaný konštatoval, že správca dane zistil, že k samotnému obchodu, t. j. k fyzickému odovzdaniu a
prevzatiu tovaru malo dôjsť v skladovacích priestoroch na Hlavnej 600 v Strede nad Bodrogom. Tovar
neopustil sklady, zmenil iba vlastníka. Zo skladovej karty správca dane zistil, že žalobca od januára 2010
do októbra 2010 obchodoval s tovarom drevené kolíky výlučne so spoločnosťami prepojenými osobou
J. T. Y.. alebo priamo s fyzickou osobou J. T. - VENICOM. Od októbra 2010, kedy žalobca mal všetky

drevené kolíky predať spoločnosť EUROPLANT SK, Kft., Maďarsko (za ktorú konal J. T. Y..), už s touto
komoditou neobchoduje. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nebola vykonaná preprava
drevenýchkolíkovpatriacichžalobcovivoktóbri2010doMaďarskanákladnýmvozidlomTatraT815sev.
č. TV 801 BX. Žalovaný ďalej v odôvodnení zdôraznil, že správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatneného práva na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie jún 2010 nevychádzal len z predloženej
faktúry, pokladničných a účtovných dokladov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie,
či predložená faktúra odráža skutočnosť a či v nej neabsentuje materiálny podklad. Správca danepreveroval pôvod drevených kolíkov, ich vek, účel použitia, surovinu na ich výrobu, cenu, ekonomické
predpoklady potrebné k výrobe a k obchodovaniu s drevenými kolíkmi, ako aj manipuláciu s kolíkmi,
formu úhrady za tovar, fyzickú existenciu drevených kolíkov a ich dodanie do Maďarska v októbri 2010.

Správca dane za účelom preverenia existencia množstva a druhu drevených kolíkov vykonal dňa 20.
10. 2010 miestne zisťovanie v skladovacích priestoroch spoločnosti Drevo SK, s. r. o., v Strede nad
Bodrogom, Hlavná č. 600, kde mali byť uskladnené drevené kolíky patriace žalobcovi. Žalobca ani jeho
splnomocnený zástupca sa miestneho zisťovania nezúčastnili, vstup do skladových priestorov umožnil
J. T. Y.., ktorý predložil skladovú kartu zásob drevených kolíkov žalobcu a uviedol, že žalobca už v

skladových priestoroch nemá žiadne drevené kolíky, pretože tie boli v októbri 2010 predané spoločnosti
EUROPLANT do Maďarska. J. T. sa do zápisnice o ústnom pojednávaní č. I/332/108228/2010/FekĽ
vyjadril aj k preprave kolíkov, pretože boli prepravované kamiónmi, ktoré sú vo vlastníctve spoločností, v
ktorých je on konateľom. Uviedol, že za prepravu nefakturoval žalobcovi nič, pretože išlo o zanedbateľnú
čiastku.

Pri miestnom zisťovaní bolo preverené skladovanie kolíkov nachádzajúcich sa v týchto skladovacích

priestoroch a bolo zistené, že v sklade sa nachádzalo cca 250.000 drevených kolíkov, ktoré boli
označené ako majetok spoločnosti D., Y.. N.. K..

Pretože miestnym zisťovaním, ktoré bolo vykonané dňa 20. 10. 2010 nebola potvrdená ani vyvrátená
existencia drevených kolíkov, ktoré by boli majetkom žalobcu, správca dane pristúpil k zabezpečeniu
dôkazov formou nahliadnutí do spisov iných daňových subjektov, prepojených osobou J. T. Y.. a osobou

žalobcu.

Zo spisu daňového subjektu D., Y.. N.. K.., vyplynulo, že pri výkone miestneho zisťovania dňa 13. 09.
2010 v Strede nad Bodrogom, Hlavná 600, neboli uskladnené žiadne drevené kolíky patriace žalobcovi
(úradný záznam z 21. 10. 2010 č. I/332/14627-110465/2010/FekĽ Podľa zistení správcu dane v tomto
období sa v týchto priestoroch malo nachádzať 210.800 ks drevených kolíkov s rozmermi 3x5x110 cm.

Zo spisu daňového subjektu RTL-K, s. r. o., (úradný záznam č. I/332/14627-58348/2011/FekĽ zo
dňa 24. 05. 2011) správca dane zistil, že vo februári 2011 sa v skladovacích priestoroch spoločnosti
EUROPLANT - SK, Kft. v Mikoháza nenachádzali žiadne drevené kolíky, pretože tie boli vo februári 2011
predané slovenským spoločnostiam.

Nahliadnutím do spisu daňového subjektu JOMADO, s. r. o., (úradný záznam č.

I/332/14627-58349/2011/FekĽ zo dňa 24. 05. 2011) správca dane zistil, že v marci 2011 sa v
skladovacích priestoroch spoločnosti EUROPLANT SK, Kft. v Mikoháza nenachádzali žiadne drevené
kolíky, pretože tie boli ďalej dodané spoločnosti GLOBAL-MIX, s. r. o., Hlavná 600 Streda nad Bodrogom.

Správca dane dňa 25. 01. 2011 vykonal miestne zisťovanie v skladových priestoroch v Strede nad
Bodrogom za účelom preverenia existencie jednotlivých komodít, s ktorými obchodujú spoločnosti

prepojené osobou J. T. Y.. a zistil, že v týchto priestoroch sa nachádzalo cca 250.000 drevených kolíkov,
ktoré boli označené ako majetok spoločnosti D., Y.. N.. K.. (úradný záznam č. I/332/14627-8710/2011/
FekĽ zo dňa 25. 01. 2011).

Z úradného záznamu zo dňa 24. 05. 2011 č. I/332/14627-58351/2011/FekĽ vyplýva, že dňa 01. 02. 2011
bolo vykonané miestne zisťovanie v skladovacích priestoroch v Strede nad Bodrogom, pri ktorom bolo

zistené, že v týchto skladových priestoroch sa nachádzali zásoby drevených kolíkov spoločnosti Prestíž,
s. r. o., (242.200 ks) a J. T. - VENICOM (cca 27 balíkov po 700 ks).

Pri výkone týchto miestnych zisťovaní bolo preukázané, že vo februári 2011 sa na adrese Hlavná 600
Streda nad Bodrogom nachádzali stále tie isté kolíky, zložené na tom istom mieste a nebol zaevidovaný
ich nárast z dôvodu nadobudnutia tovaru z Maďarska od spoločnosti EUROPLANT - SK, Kft. Pri

miestnom zisťovaní správca dane nezistil, žeby v sklade v Strede nad Bodrogom boli skladovanédrevené kolíky patriace žalobcovi, preto spochybnil existenciu 211.800 ks drevených kolíkov, ktoré
podľa skladovej karty mal mať žalobca na sklade. Žalovaný uviedol, že pri vykonaných miestnych
zisťovaniach bola spochybnená aj existencia 6 miliónov ks drevených kolíkov, ktoré podľa skladových

kariet spoločností prepojenou osobou J. T. Y.., mal J. T. - VENICOM vyrobiť od januára do júna 2010. V
skladovacích priestoroch v Strede nad Bodrogom sa nachádzalo iba cca 250.000 ks drevených kolíkov,
ktoré do 25. 01. 2011 patrili spoločnosti D., Y.. N.. K.., a od 01. 02. 2011 242.200 ks drevených kolíkov,
ktoré patrili spoločnosti Prestíž, s. r. o., a cca 18.900 ks drevených kolíkov, ktoré patrili Mikulášovi T.
- VENICOM.

Správca dane zhodnotením získaných dôkazov týkajúcich sa dodávky drevených kolíkov od spoločnosti
JOMADO, s. r. o., spochybnil samotnú výrobu drevených kolíkov u J. T. - VENICOM, ktorý mal byť
prvovýrobcom kolíkov, pretože nebolo preukázané, z čoho, kým a akými výrobnými prostriedkami boli
vyrobené. Zo skladovej evidencie daňového subjektu JOMADO, s. r. o., vyplýva, že daňový subjekt
mal nadobudnúť drevené kolíky od J. T. - VENICOM, ktorý bol prvovýrobcom tohto tovaru (úradný
záznam č. I/332/14627-75022/2011-FekĽ zo dňa 15. 07. 2011). Zo skladovej evidencie J. T. - VENICOM

správca dane zistil, že menovaný v januári 2010 predal všetky drevené kolíky z produkcie roka 2009
(spoločnostiam personálne prepojeným osobou J. T. Y.. a osobou H. D.) a koncom januára 2010
musel predávať drevené kolíky vyrobené v roku 2010. Podľa vyjadrenia J. T. Y.. drevené kolíky boli
vyrobené zo smrekového dreva rezaním foršní. Guľatina bola zakúpená od spoločnosti Fufra. Kontrolou
skladových kariet smrekovej guľatiny daňového subjektu J. T. - VENICOM správca dane zistil, že všetka

nakúpená guľatina bola predaná. Ani na jednej skladovej karte sa nenachádza výdaj zo skladu za
účelom spracovania smrekovej guľatiny na foršne a následne na drevené kolíky. Kontrolou skladových
kariet foršní daňového subjektu J. T. - VENICOM správca dane zistil, že všetky nakúpené foršne
boli predané. Z účtovníctva daňového subjektu J. T. - VENICOM bolo zistené, že daňový subjekt
neúčtoval v žiadnych výdavkoch, ktoré by preukazovali, že u neho prebiehala výroba drevených

kolíkov - nemal zamestnancov, nehnuteľnosti, neevidoval dodávateľské faktúry za prenájom píly, strojov,
pracovnej sily, skladových priestorov, neevidoval faktúry za energie, za prepravu (úradný záznam č.
I/332/14627-58353/2011/FekĽ zo dňa 24. 05. 2011).

Správca dane pri preverovaní aj reálnosti samotného výkonu deklarovanej podnikateľskej činnosti
žalobcu zistil, že podnikal bez akýchkoľvek režijných nákladov, čo vyplynulo nielen z jeho účtovníctva

(žalobca neúčtoval o žiadnych režijných nákladoch), ale aj z odpovedí Slovenského plynárenského
priemyslu, a. s., Bratislava, ktorý uviedol, že žalobca nie je jeho odberateľom, Východoslovenská
energetika, a. s., Košice uviedla, že na adrese žalobcu nie je k odberu prihlásený žiadny podnikateľský
subjekt. Na odbernom mieste je R. H. D. iba v segmente domácnosti. Správca dane ďalej zistil, že
žalobca nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného podľa § 128 ods. 1 - 3,

ods. 8 - 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a z odpovede
Československej obchodnej banky, a. s., Bratislava zistil, že s účtom vedeným na meno žalobcu mohla
disponovať aj D. U.. Od založenia účtu žalobca nevykonával žiadne transakcie, jediným pohybom na
účte bol príjem z vrátených nadmerných odpočtov DPH, ktoré žalobca vybral ešte v ten istý deň, ako boli
pripísané na účet. Všeobecná úverová banka, a. s., Bratislava a Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava

oznámili,žežalobcovinevedúúčty,spoločnosťOrangeSlovenska,a.s.,oznámila,žežalobcuneeviduje.

Správca dane z predložených daňových priznaní žalobcu na DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2005
- 2010 zistil, že žalobca nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za roky 2008
- 2010 si uplatnil nadmerné odpočty v celkovej sume 371.133,33 eura. Z daňových priznaní žalobcu
na dani z príjmov fyzickej osoby vyplynulo, že žalobcovi za roky 2005 - 2009 vznikla daňová strata (za

rok 2009 strata 268.090,-- eur, za rok 2008 strata 13.764.428,-- Sk, za rok 2007 strata 6.879.288,--
Sk, za rok 2006 strata 12.726.960,-- Sk, za rok 2005 strata 4.439.315,-- Sk) čo nasvedčuje tomu,
že žalobca nepodnikal za účelom dosiahnutia zisku z podnikateľskej činnosti, bol enormne zadlžený,
dosahoval zápornú hodnotu vlastného imania a zápornú pridanú hodnotu. Takto zadlžený podnikateľ
by v štandardnom podnikateľskom prostredí sa musel dostať do úpadku a musel by podať návrh na

vyhlásenie konkurzu.Na výzvu správcu dane žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu predložil doklady, ktoré
mali preukazovať použitie nakúpených drevených kolíkov na účely zdaniteľných obchodov (súhrnný
výkaz, knihy prijatých a vystavených faktúr, peňažný denník, daňové priznanie a zoznam dokladov pre

daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie október 2010, faktúry a medzinárodné nákladné listy
deklarujúce dodanie drevených kolíkov v októbri 2010 spoločnosti EUROPLANT - SK Kft.). Pravdivosť
údajov na týchto dokladoch správca dane preveroval nahliadnutím do spisov iných daňových subjektov
prepojených osobou J. T. Y.. a zistil tieto skutočnosti:

Zo spisu daňového subjektu M & B trans, s. r. o., boli zabezpečené fotokópie „poskytnutia informácií o

vozidlách registrovaných do elektronického mýtneho systému zo dňa 27. 01. 2011 č. I/0271/2011/ZRE
a z detailného výpisu mýtnych transakcií vozidla TV 801 BX (ktoré malo prepravovať drevené kolíky v
októbri 2010 do Maďarska) správca dane zistil, že nákladné vozidlo v dňoch 04. 10. 2010, 05. 10. 2010
a 15. 10. 2010 jazdilo len na území SR a neprekročilo hranicu s Maďarskom.

Zo spisu daňového subjektu Prestíž, s. r. o., správca dane zabezpečil kópiu zápisnice o ústnom
pojednávaní č. I/332/61851/2011/KarT zo dňa 08. 06. 2011 s T. Y., ktorý podľa medzinárodných

nákladných listov bol šoférom vozidla ev. č. TV 801 BX a malo uskutočniť prepravu drevených kolíkov
v októbri 2010 do Maďarska. Z jeho odpovedí vyplynulo, že nikdy počas roku 2010 nevykonal prepravu
drevených kolíkov do Maďarska (úradný záznam č. I/332/14627-75017/2011/FekĽ dňa 15. 07. 2011).

Zo spisu daňového subjektu AKRIBIA, s. r. o., správca dane zistil, že od 21. 04. 2010 je vlastníkom
vozidla ev. č. TV 801 BX spoločnosť JOJ-SK, s. r. o. Spoločnosť M & B trans, s. r. o., na Gaštanovej 157

Luhyňa už nesídli a podľa vyjadrenia jej bývalého konateľa spoločnosť v roku 2009 predal J. T. Y.. J. T.
kamiónovú prepravu už pol roka neprevádzkuje, autá, ktoré boli na lízing vzala lízingová spoločnosť a
tie, ktoré boli splatené stoja nevyužité na dvore. Jediným zamestnancom je bývalý konateľ spoločnosti
Babken Chačlarian (úradný záznam I/332/14627-75019/2011/FekĽ zo dňa 15. 07. 2011.

Zo spisu daňového subjektu JOJ-SK, s. r. o., správca dane zistil, že tento daňový subjekt v zdaňovacom

období október 2010 neevidoval žiadnu zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou M & B trans, s. r. o., na
prenájom nákladného automobilu Tatra T 815 ev. č. TV 801 BX v zdaňovacom období október 2010
nevystavil faktúru pre spoločnosť M & B trans, s. r .o., z ktorej by vyplývalo, že prenajal tejto spoločnosti
nákladný automobil ev. č. TV 801 BX.

Žalobca počas výkonu daňovej kontroly nespolupracoval so správcom dane, nepredložil všetky

požadované dôkazy a nevyjadril sa k zisteným skutočnostiam. Správca dane preto skúmal dodanie
tovaru deklarovaného predloženou faktúrou tak, aby bolo možné zistiť, či išlo o skutočné alebo
simulované plnenie. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane dospel k záveru, že v
uvedenom prípade nejde o ekonomickú činnosť reálne vykonávanú podnikateľskými subjektmi, pretože
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že deklarované dodania tovarov sú len formálne, pričom k

vecnému plneniu nedošlo, predložené dôkazy sú nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu.

Žalovaný konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky považoval za vykonané v
súlade s ustanoveniami zák. č. 511/1992 Zb. a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s
ustanovením § 29 ods. 4 tohto zákona. Konštatoval, že správca dane vychádzal zo základných zásad
daňového konania, upravených v ust. § 2 cit. zákona, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy

hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Žalovaný ďalej v dôvodoch napadnutého rozhodnutia zaujal stanovisko k jednotlivým odvolacím
námietkam žalobcu. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti a nesprávnosti skutkových zistení
a ich vyhodnotenia v neprospech žalobcu uviedol, že platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči

nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky uvedené v zák. č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona vymedzuje formálnu stránkuuplatnenia práva na odpočítanie dane. To znamená, právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane
uplatniť len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49
ods. 2 cit. zákona. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) tohto zákona platiteľ dane môže odpočítať od dane,

ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s
výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom
v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľmi dodané.

Podmienky, za ktorých platiteľovi vzniká nárok na odpočítanie DPH sú hmotno-právnej povahy a
vypovedajú, čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Zákon o DPH určil pre dokazovanie prísnejšie

podmienky, ktoré treba zo strany platiteľa dodržať, pretože ide o hmotno-právne podmienky, k záveru
oprávnenosti odpočítať dane nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci by obsahovala všetky
formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedenú naozaj dokladujú predmetnú
skutočnosť. Ako dôkazy možno v zmysle § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. V daňovom

konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Táto povinnosť je pre daňovníka nie iba
povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými
by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiam uvedených na faktúre od spoločnosti JOMADO, s. r. o.,
nepredložil požadované dôkazy a nepodal žiadne vysvetlenie, ani vyjadrenie v zmysle zaslaných výziev
zo dňa 13. 12. 2010, 24. 03. 2011 a 02. 06. 2011.

Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane pri dokazovaní
a hodnotení zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb.
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie. Vzhľadom na to, že správca dane mal
pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov nevychádzal iba

z nich, ale vykonal dokazovanie zamerané na preverenie dodania drevených kolíkov od spoločnosti
JOMADO, s. r. o. Zabezpečené dôkazy hodnotil podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov zabezpečil objektívne, pravdivé a úplné
zistenie skutkového stavu veci. Správca dane objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom
stanovených podmienok predloženou faktúrou od spoločnosti JOMADO, s. r. o., ktorej vierohodnosť a

pravdivosť nebola žalobcom preukázaná a preto správca dane obchodné vzťahy medzi žalobcom a
spoločnosťou JOMADO, s. r. o., vyhodnotil tak, že zdaniteľný obchod deklarovaný predmetnou faktúrou
nebol reálne uskutočnený, čím žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Z týchto dôvodov
považoval žalovaný túto námietku žalobcu za neopodstatnenú.

Z odvolacej námietky žalobcu, že o neexistencii drevených kolíkov vyvodil záver z miestneho zisťovania

v skladových priestoroch dňa 20. 10. 2010, hoci už 05. 10. 2010 došlo k odpredaju a následne aj
k fyzickému prevezeniu obchodovaného tovaru do Maďarska, a preto týmto miestnym zisťovaním
nemohla byť potvrdená ich fyzická existencie v sklade v Strede nad Bodrogom a preto pristúpil
k zabezpečeniu dôkazov z výsledkov miestneho zisťovania vykonanom v inom daňovom konaní
iného daňového subjektu, ktorého sa žalobca nemohol zúčastniť a preto má dôvodné pochybnosti

o objektívnosti zistení zabezpečených v priebehu tohto miestneho zisťovania, žalovaný uviedol, že
správca dane záver o neexistencii obchodovaného tovaru nevyvodil z výsledkov miestneho zisťovania
zo dňa 20. 10. 2010, ktorého sa žalobca nezúčastnil. Dňa 20. 10. 2010 správca dane vykonal miestne
zisťovanie v skladovacích priestoroch patriacich spoločnosti DREVO SK, s. r. o., a podľa vyjadrenia
J.G. T. Y.., ktorý bol konateľom tohto daňového subjektu žalobca v čase výkonu miestneho zisťovania

nemal v skladovacích priestoroch žiadne drevené kolíky, pretože ich v októbri 2010 predal do Maďarska.
Žalobcaaždňa01.07.2011naopakovanúvýzvusprávcudanepredložildoklady,ktorémalipreukazovať
dodanie drevených kolíkov do Maďarska v októbri 2010. Pretože pri ohliadke sa nenachádzali žiadne
drevené kolíky, ktoré by patrili žalobcovi, správca dane vykonal ďalšie kroky na zistenie, či sa drevené
kolíky nachádzali v sklade v období, keď podľa predložených dokladov mal byť tovar uložený na sklade,

tzn. do 01. 10. 2010. Po preverení záznamov o miestnych zisťovaniach správca dane zistil, že v
Strede nad Bodrogom bolo dňa 13. 10. 2010 vykonané miestne zisťovanie v rámci daňovej kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za obdobie apríl 2010 u daňového
subjektu D., Y.. N.. K.., pri ktorom bolo zistené, že sa tam nachádzali iba drevené kolíky patriace tejtoobchodnej spoločnosti. Žalobca, ktorý sa miestneho zisťovania zúčastnil ako konateľ daňového subjektu
D., Y.. N.. K.., nespochybnil skutočnosti zistené pri miestnom zisťovaní. Vzhľadom na to, že žalobca
nespolupracoval so správcom dane, správca dane si zabezpečoval dôkazy nahliadnutím do spisov

daňovýchsubjektov,ktorésúpersonálneprepojenéosobouJ.T.Y..,oktorýchvyhotovilúradnézáznamy,
alebo aj žiadosťami o súčinnosť v zmysle ust. § 32 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. Podľa zistení správcu
dane J. T. - VENIKOM bol prvovýrobcom drevených kolíkov, ktoré mal predávať v reťazci spoločností
prepojených J. T. Y.. a osobou H. D.. V roku 2000 mal J. T. - VENIKOM podľa zistení správcu dane vyrobiť
a predať 6 miliónov ks drevených kolíkov spoločnostiam personálne prepojeným. Tieto spoločnosti

skladovali drevené kolíky iba v skladových priestoroch v Strede nad Bodrogom, ale pri vykonaných
miestnych zisťovaniach nebolo preukázaných 6 miliónov ks drevených kolíkov a nebolo preukázané,
žebytamboliskladovanédrevenékolíkypatriacežalobcovi.Žalobcatedanepreukázalfyzickúexistenciu
210.800 ks drevených kolíkov, ktoré mal mať k 01. 10. 2010 v sklade. Preto žalovaný nepovažoval ani
túto odvolaciu námietku za dôvodnú.

V odvolaní žalobca tiež poukázal na to, že správca dane spochybnil dodanie tovaru do Maďarska tým, že

prepravu zabezpečil prostredníctvom kamiónu, patriacemu spoločnosti, v ktorej mal J. T. Y.. majetkovú
účasť a bez fakturácie prepravného, správca dane pri vyvodení tohto záveru opätovne vychádzal aj z
informácií získaných nahliadnutím do spisov iných daňových subjektov v iných daňových konaniach,
pričom žiadne z týchto zistení správcu dane uvádzané v rozhodnutí nie sú dôkazom o tom, že tovar
nebol reálne predaný do Maďarska. Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že o tom, že tovar

mal byť predaný do Maďarska sa nedozvedel správca dane od žalobcu, ale od J.X. T. pri miestnom
zisťovaní dňa 20. 10. 2010. Žalobca sa k tomuto tvrdeniu počas daňovej kontroly nevyjadroval až dňa 01.
07. 2011 jeho splnomocnený zástupca predložil správcovi dane doklady, ktoré mali preukázať dodanie
drevených kolíkov do Maďarska. Žalovaný konštatoval, že žalobná námietka žalobcu, že správca dane
spochybnil dodanie drevených kolíkov do Maďarska z dôvodu, že žalobca toto dodanie nepreukázal, a

tiež z dôvodu, že preprava mala byť zabezpečená kamiónom, ktorý patril spoločnosti, v ktorej má J. T.
majetkovú účasť a bez fakturácie prepravného nie je pravdivé, pretože správca dane túto skutočnosť
uviedol v súvislosti s poukázaním na obchodovanie s drevenými kolíkmi, ktorých skladovanie v januári
a februári 2011 nebolo potvrdené maďarskou daňovou správou.

Žalovaný k námietkam žalobcu, že správca dane skutočnosti týkajúce sa neúčtovania režijných a

prepravných nákladov účtov zamestnancov a nereagovania žalobcu na výzvu správcu dane vyhodnotil
jednostranne a v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu a že svoje
rozhodnutie odôvodnil iba dôkazmi, svedčiacimi v neprospech žalobcu a nevzal do úvahy objektívne
dôkazy svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov uviedol, že správca dane v odôvodnení
dodatočnéhoplatobnéhovýmeruokreminýchskutočnostíuviedolajskutočnostitýkajúcesaúčtovníctva.

Všetky zistenia uvádzané v odôvodnení dodatočného platobného výmeru v tejto súvislosti majú svoj
zmysel a opodstatnenie a boli uvedené a vyhodnotené v súlade s § 2 ods. 3 a § 29 ods. 2 zák. č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Napokon žalovaný uviedol, že sú neopodstatnené aj tie odvolacie námietky žalobcu, týkajúce sa
spochybnenia hodnovernosti podnikateľskej činnosti dodávateľa žalobcu J. T. - VENIKOM. Zistené

skutočnosti, týkajúce sa výroby drevených kolíkov u J. T. - VENIKOM, ktorý mal byť prvovýrobcom
drevených kolíkov nie sú pochybnosťami o hodnovernosti dodávateľa a jeho evidencie, ktoré by správca
dane bol pripísal v neprospech žalobcu, ale tieto zistenia preukazujú, že výroba drevených kolíkov v
množstve 6 miliónov ks nebola ani preukázaná, ani reálna.

Žalovaný napokon konštatoval, že žalobca ani na opakované výzvy nepreukázal realizáciu zdaniteľného

obchodu medzi ním a dodávateľom JOMADO, s. r. o., a tým nepreukázal, že splnil podmienky
vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca počas
výkonu daňovej kontroly nespolupracoval s kontrolnou skupinou, nereagoval na jej výzvy (iba na jednu),
nepredložil dodatočné dôkazy, ktoré by deklarovanú dodávku tovaru zachytili čo do priebehu a výsledku,
nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení a o realizovaní deklarovaného obchodu a preto

neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane podľa zák. č. 222/2004 Z. z.Žalovaný zdôraznil, že v prvom rade malo byť v záujme žalobcu a v nadväznosti na to povinnosťou
aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva v daňovom konaní využil. Správca dane poskytol
žalobcovidostatokpríležitostínielennapredkladaniedôkazov,aleajnapodávanievyjadreníavysvetlení

k zisteniam správcu dane. Na základe týchto skutočností preto žalovaný napadnutý dodatočný platobný
výmer potvrdil.

Žalobca podal v zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu žalobu a žiadal, aby súd rozhodnutie
žalovaného, ako aj dodatočný platobný výmer zo 16. 09. 2011 č. 738/230/22868/11/Var zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný sa neriadil ustanoveniami § 29, 48 ods. 2, 5, 6 zák.

č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom najmä
preto, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočné
na posúdenie veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov a je nepreskúmateľné
pre nedostatok odôvodnenia. Poukázal na to, že žalovaný pri vyhodnotení jednotlivých zistení správcu
dane nepostupoval v súlade so základnou zásadou daňového konania uvedenou v § 2 ods. 1, 3 zák.
č. 511/1992 Zb., svoj záver neodôvodnil presvedčivo, nereagoval na všetky žalobcove námietky, ktoré

mali pre vec zásadný význam a hodnotenie dôkazov vykazuje závažné znaky svojvôle. Žalovaný v
odôvodnení svojho rozhodnutia len zopakoval argumentáciu správcu dane bez toho, aby sa nestranne
zaoberal jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní zo dňa 25. 07. 2011.

Žalobca namietal, že všeobecné zistenia správcu dane v daňovom konaní spočívajúce v poznatkoch
alebo podozreniach o neúčtovaní režijných výdavkov preukazujúcich výkon podnikateľskej činnosti,

účte v ČSOB slúžiacom len na poukazovanie nadmerných odpočtov, neexistencii zamestnancov v
pracovnom pomere, neexistencii nákladov na prepravu a manipuláciu drevených kolíkov, nereagovaní
žalobcu na výzvu správu dane na podanie potrebných vysvetlení a nedostatočnú súčinnosť žalobcu v
daňovom konaní vyhodnotil správca dane a následne žalovaný jednostranne v nadväznosti na jednotlivé
zdaniteľné plnenia tak, že v rozpore so zásadou presného a úplného zistenia skutkového stavu uzavrel,

že žalobcom nebola vykonávaná ekonomická činnosť, neprebehli vecné plnenia z predložených faktúr,
ktorébolivystavenébezreálnehopodkladu.Takézhodnotenieskutkovéhostavujevrozporesprincípom
legality v tom, že záujem štátu na maximalizovaní výnosu daní a poplatkov sa nemôže dosiahnuť na úkor
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nemôže
byťvpriamomrozporesozásadoupresnéhoaúplnéhozisteniaskutkovéhostavuvtom,žesprávcadane

a žalovaný upriami pozornosť a dôvody rozhodnutia len dôkazmi svedčiacimi v neprospech daňového
subjektu a neberie do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo
spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Neúčtovanie režijných
nákladov podľa žalobcu svedčí o porušovaní predpisov o účtovníctve, ale porušenie týchto predpisov
nevylučuje, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo.

Žalobca ďalej namietal, že správca dane aj žalovaný záver o tom, že vecné plnenie z predložených
faktúr nenastalo, vyvodil aj z toho, že žalobca v rozhodnom zdaňovacom období obchodoval s tovarom
len v prostredí prepojenom osobou J. T., pričom správca dane svoje zistenie oprel výlučne o dôkazy a
úvahy svedčiace v neprospech žalobcu a v neprospech žalobcu vyhodnotil aj dôkazy, ktoré nasvedčovali
uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Ide najmä o spochybnenie hodnovernosti dodávateľa daňového

subjektu J. T. - VENIKOM. Podnikateľská činnosť tohto dodávateľa drevených kolíkov bola správcom
dane spochybnená z hľadiska dostatočného množstva výroby tovaru, ako aj suroviny na jej výrobu,
nedostatku zamestnancov, prepravy a manipulácie a ceny tovaru. Tomu žalobcu oponoval, že tieto
pochybnosti o hodnovernosti dodávateľa a jeho účtovnej a skladovej evidencie nemôžu sa pripísať v
neprospech žalobcu v zmysle úplného spochybnenia uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Tieto zistenia

vedúcekpochybnostiamudaňovéhosubjektuJ.T.-VENIKOMbolinavyšedokazovanévinomdaňovom
konaní, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval v
žalobe na to, že žiaden právny predpis mu neukladal povinnosť skúmať svojich dodávateľov z vyššie
uvedených hľadísk, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu č. 3Szf/1/2010 zo dňa 19. 08. 2010,
v ktorom súd uviedol, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a

kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru.Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný a správca dane rozhodol na základe nedostatočne zisteného
skutkového stavu, ktorý nesprávne a nezrozumiteľne vyhodnotil. Žalobca predložil správcovi dane
daňové doklady a doklady o zaplatení, cez existenciu ktorých sa v daňovom konaní zvyčajne posudzuje

splnenie podmienky na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Vzhľadom na to, že podľa správcu dane
existujú dôvodné pochybnosti o tom, že predložené faktúry odrážajú skutočnosť, vyzval žalobcu na
predloženie dôkazných prostriedkov na preukázanie deklarovaných zdaniteľných obchodov a z dôvodu
ich nepredloženia, resp. neunesenia dôkazného bremena prijal vyššie uvedený záver. Žalobca však
poukázal na to, že pod dôkaznú činnosť daňovníka nemožno zaradiť aj samotnú činnosť, ktorou sa

pre potreby rozhodnutia majú nestranne objasniť doklady a listiny predkladané daňovníkom, ktorými
preukazuje uplatnený nárok na odpočet DPH. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č. k. 3Sž/62/2000 z 28. 11. 2000. Ak teda žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil
rozhodnutie prvostupňového orgánu, porušil tým ust. čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR a zákon č. 511/1992 Zb.
v platnom znení v jeho ustanoveniach § 2 ods. 1, 2, 3 a 5, § 7 ods. 3, § 15 ods. 5 písm. f), ods. 6 písm.
c) a d), § 26 ods. 1, § 29 ods. 1 - 5 a ods. 8, § 48 ods. 2, 5 a ods. 6.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe z 03. 09. 2012 uviedol, že správca
dane pri dokazovaní a hodnotní zisteného skutkového stavu postupoval v súlade s ust. § 2 a §
29 zák. č. 511/1992 Zb. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v daňovom konaní má všetky
náležitosti v zmysle § 30 a § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb., v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom

odvolania a z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, že akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný
vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Reagujúc na ďalšie žalobné námietky
žalovaný uviedol, že z obsahu odôvodnenia dodatočného platobného výmeru, ako aj z napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že kontrolná skupina v rámci kontroly vykonala dokazovanie zamerané na
preverenie dodania drevených kolíkov daňovým subjektom JOMADO, s. r. o., a výsledky dokazovania

spochybnili uskutočnenie deklarovaného obchodu. Žalovaný sa nestotožňuje s námietkami žalobcu,
že absencia dôkazných prostriedkov, resp. neúplnosť účtovných dokladov, na ktoré žalobca poukázal
v žalobe, nevylučujú uskutočnenie obchodov. V tomto prípade ide o dôkazné prostriedky, ktorých
predloženie podmieňuje uznanie nároku na odpočítanie dane u žalobcu z dôvodu dodania tovaru
dodávateľom JOMADO, s. r. o. Zo spisového materiálu vyplýva, že v danom prípade žalobcovi v

súvislosti s deklarovanou ekonomickou činnosťou režijné výdavky ani nevznikli, o čom svedčia napríklad
aj odpovede dodávateľov energie, plynu, mobilných operátorov. Za neopodstatnené považuje námietky
žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný dôvodia rozhodnutia len dôkazmi, svedčiacimi v neprospech
žalobcu a nebrali do úvahy objektívne dôkazy svedčiace o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo
spôsobom, ktorý bol deklarovaný v daňovom priznaní a účtovných dokladoch. Zdôraznil, že kontrolná

skupina v rámci kontroly uplatňovala zásadu materiálnej pravdy a jej účelom bolo úplne a presne
zistiť skutkový stav veci. Dôkazné prostriedky predložené žalobcom neboli spôsobilé preukázať, že
k deklarovanému plneniu fakticky došlo, resp. neboli spôsobilé vyvrátiť pochybnosti správcu dane o
reálnosti deklarovaných obchodných transakcií. Doklady o prijatí deklarovaného plnenia vyhotovené
so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na

odpočítanie dane, pokiaľ nie je preukázané, že k uskutočneniu deklarovaného plnenia skutočne došlo.
Zdôraznil, že v tomto prípade to bol žalobca, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil všetky
požadované doklady v zmysle výziev na predloženie dôkazných prostriedkov. Preto kontrolná skupina
si zabezpečila dôkazy miestnym zisťovaním u žalobcu, ako aj v skladovacích priestoroch v Strede nad
Bodrogom a tiež v rámci súčinnosti s inými orgánmi a organizáciami. Žalovaný poukázal na to, že

kontrolná skupina nespochybnila uskutočnenie zdaniteľného plnenia pochybnosťami o podnikateľskej
činnosti J. T. - VENIKOM. Kontrolná skupina vzhľadom k skutočnosti, že s komoditou drevené kolíky
obchodoval celý reťazec spoločností a išlo o spoločnosti personálne prepojené osobou J. T., si
zabezpečovala dôkazy nahliadnutím do spisov niektorých týchto spoločností, u ktorých vyhotovila
úradné záznamy. Zistila, že výroba a predaj 6 miliónov ks drevených kolíkov personálne prepojeným

spoločnostiam J. T. - VENIKOM ako prvovýrobcu drevených kolíkov nebolo reálne preukázané tiež
s prihliadnutím k množstvu kolíkov uskladnených v skladovacích priestoroch Streda nad Bodrogom.
Menovaný daňový subjekt nemá v majetku žiadne technicko-materiálne zabezpečenie na výrobu
drevených kolíkov, nezamestnáva zamestnancov. Takéto zhodnotenie skutkového stavu nie je v rozpore
s princípom legality. Kontrolná skupina v tomto prípade len plnila účel kontroly a preverovala u žalobcu

splnenie podmienok pre odpočítanie dane upravených v hmotono-právnom zákone. Postupovala pritom
v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránila záujmy štátu a obcí a dbala pritom na zachovaniepráv a právom chránených záujmov žalobcu. Žalobca mal možnosť v priebehu kontroly kedykoľvek
uplatniť svoje práva v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. c) - g) zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, tieto práva nevyužil.

Žalovaný ďalej konštatoval, že prepojenie medzi spoločnosťami, v ktorých figuroval ako konateľ, resp.
spoločník J. T. a žalobcom preukazuje tiež skutočnosť, že miestneho zisťovania vykonaného dňa 20. 10.
2010 sa H. D., ani jeho splnomocnený zástupca nezúčastnili, vstup do skladovacích priestorov umožnil
J. T., ktorý predložil skladovú kartu zásob H. D. a tiež sa vyjadril k uskladneniu a preprave kolíkov, ktoré
boli predmetom spornej faktúry.

Analýzou postavenia žalobcu ako fyzickej osoby v reťazci prepojenom osobou J. T., ako aj DPH bolo

zistené, že žalobca obchoduje výlučne so spoločnosťami ekonomicky a personálne prepojenými osobou
J. T.. Daňové priznania žalobcu k DPH za zdaňovacie obdobia rokov 2005 - 2010 preukazujú, že
žalobca nevykázal ani za jedno zdaňovacie obdobie daňovú povinnosť, za každé zdaňovacie obdobie
bol výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu nadmerný odpočet. Za roky 2008 - 2010 daňový subjekt
uplatnil nadmerné odpočty v celkovej sume 371.133,33 eura. Z daňových priznaní podaných daňovým

subjektomnadanizpríjmovfyzickýchosôbzaroky2005-2009vznikladaňovémusubjektuH.D.daňová
strata, čo nasvedčuje tomu, že žalobca nepodniká za účelom dosiahnutia zisku z podnikateľskej činnosti,
je enormne zadlžený, dosahuje zápornú hodnotu vlastného imania a zápornú pridanú hodnotu. Žalovaný
konštatoval, že tieto skutočnosti preukazujú, že v prípade takéhoto konania žalobcu v reťazci vzájomne
prepojených firiem nebol vytvorený predpoklad ekonomickej činnosti v rozsahu, ako to deklaroval v

daňovom priznaní a dokladoch predložených pri kontrole. Obchodné operácie sa javia ako účelové a
neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale výlučne s cieľom získania daňovej výhody - odpočítania
DPH. O správnosti týchto záverov svedčí aj skutočnosť, že jediným pohybom na účte žalobcu, ktorý bol
vedený v ČSOB, a. s., Bratislava od založenia účtu do 05. 01. 2011 boli príjmy z vrátených nadmerných
odpočtov DPH, ktoré žalobca vybral v ten istý deň, ako boli pripísané na účet. Žalovaný v tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č. Afs/61/2008 z 27. 11. 2008, podľa ktorého za
dodanie tovaru v zmysle zákona o DPH nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky
dodanie tovaru len predstierajú a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok
na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Právo nárokované platiteľom
dane by malo byť odopreté, pokiaľ relevantná hospodárska činnosť nemá žiadne objektívne vysvetlenie,

než práve získanie nároku na odpočet dane. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci
obvyklých obchodných podmienok absentujú akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s
cieľom získania výhod upravených zákonom, nemožno považovať inak, len za zneužitie objektívneho
daňového práva.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako

aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec, oboznámil sa s pripojeným
administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Daňové riaditeľstvo SR vykonalo
u žalobcu kontrolu oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún
2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. I/332/146257-75875/2011/Fekľ zo dňa 19. 07. 2011 a
dodatok k protokolu č. I/332/146257-75875/2011/Fekľ zo dňa 26. 08. 2011. Protokol bol so žalobcom

prerokovaný a doručený v zmysle ust. § 15 ods. 12 dňa 14. 09. 2011. Žalobca v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie jún 2010 vykázal nadmerný odpočet vo výške 21.652,40 eura. Táto suma sa
skladala z jednej dodávateľskej faktúry č. 150610/J zo dňa 15. 06. 2010 od dodávateľa JOMADO, s. r.
o., Hlavná 600 Streda nad Bodrogom za predaj 30.800 ks drevených kolíkov o rozmere 3x5x110 cm.
Kontrolou správca dane preveril oprávnenosť nároku na odpočítanie DPH z tejto faktúry a vykonanými

dôkazmi dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z tejto dodávateľskej faktúry.
Na základe výsledkov daňovej kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer Daňovým úradom
Kráľovský Chlmec, ktorý žalobca napadol odvolaním a žalovaný rozhodnutím zo dňa 23. 03. 2012 č.
1020503/1/444666-570545/2012/4897 zo dňa 23. 03. 2012 napadnuté rozhodnutie daňového úradu
potvrdil.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané

(§ 49 ods. 2 písm. a) zák. 222/2004 Z. z. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 5, 7 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v daňovom konaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí
a dbá sa pritom na zachovane práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných

osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 4 a 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dokazovanie vykonáva
správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovedí na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 15 ods. 5 písm. f) cit. zákona daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo

vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole,
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 30 ods. 3 cit. zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v
rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri

rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 6 cit. zákona rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom
nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými

námietkami uvedenými v odvolaní.

V preskúmavanom prípade ide o nepriznanie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún
2010vsume21.652,40eurazfaktúryč.150610/Jz15.06.2010oddodávateľaJOMADO,s.r.o.,Hlavná
600StredanadBodrogom,ktorýmfakturovaldodaniedrevenýchkolíkovvpočte30.800ks.Vspoločnosti
JOMADO, s. r. o., je spoločníkom a konateľom J.Á. T. Y.. a jeho dcéra S. T.. K fyzickému odovzdaniu

a prevzatiu tovaru došlo v skladovacích priestoroch patriacich spoločnosti DREVO SK, s. r. o., v ktorej
konateľom je rovnako J. T. Y.. Pretože žalobca okrem faktúry nepredložil žiadne iné dokumenty, ktorými
by preukazoval reálne uskutočnenie dodávky, kontrolná skupina vykonala dokazovanie za účelom
preverenia, či deklarovaný obchod bol aj reálne uskutočnený. Takými dôkazmi boli miestne zisťovania,
nahliadnutia do spisov iných daňových subjektov prepojených J. T. G. W. D., Y.. N.. K.., RTL-K, s.

r. o., JOMADO, s. r. o. Výsledky dokazovania, ktoré sú podrobne uvedené v oboch rozhodnutiach
daňových orgánov a aj v prvej časti odôvodnenia tohto rozsudku ukázali, že žalobca obchodoval v
zdaňovacom období aj v ostatných zdaňovacích obdobiach výlučne s komoditou drevené kolíky iba so
spoločnosťami personálne prepojenými s J. T. a to tak, že tovar bez toho, aby opustil skladovací priestor
menil vlastníka tak, aby v zdaňovacom období mu z obchodu vznikol nadmerný odpočet. Drevené kolíky

mal žalobca podľa skladovej karty, ktorú predložil pri miestnom zisťovaní J. T. Y.. predať dňa 05. 10.
2010 do Maďarska, ale zo spisu daňového subjektu D., Y.. N.. K.., kontrolná skupina zistila, že už 13. 09.
2010 sa v sklade v Strede nad Bodrogom žiadne drevené kolíky, ktoré by patrili žalobcovi nenachádzali.
Miestnym zisťovaním v januári 2011 bolo zistených v tomto sklade cca 250.000 ks drevených kolíkov,
ktoré boli označené, že patria spoločnosti D., Y.. N.. K.., a miestnym zisťovaním vo februári 2011 a v

tých istých priestoroch bola komodita drevené kolíky v množstve 240.200 ks označené spoločnosťou
Prestíž, s. r. o., a 18.900 ks tabuľkou J. T. - VENIKOM. Kontrolná skupina skúmala a zisťovala pôvod
drevených kolíkov a spochybnila samotnú výrobu u J. T. - VENIKOM, pretože nebolo preukázané, z
čoho, kým a akými výrobnými prostriedkami ich vyrobil. Zo skladovacej evidencie J. T. - VENIKOM totiž
kontrolná skupina zistila, že v januári 2010 predal všetky kolíky vyrobené v roku 2009 a teda v roku 2010

musel predávať drevené kolíky, ktoré vyrobil v roku 2010. Výdaj guľatiny však nebol zaznamenaný ani
na jednej skladovacej karte, J.Š. T. - VENIKOM neúčtoval o žiadnych výdavkoch, ktoré by preukazovali
výrobu, nemal zamestnancov, výrobné prostriedky, fakturáciu za energie, prepravu a pod. Tieto zistenia
potom aj podľa názoru súdu opodstatnene spochybnili reálne dodanie tovaru spoločnosťou JOMADO,
s. r. o., žalobcovi a tým aj neuznanie uplatneného práva na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 zák.

č. 222/2004 Z. z.

Námietka žalobcu, že pri hodnotení skutkového stavu nepostupoval správca dane a žalovaný podľa ust.
§ 2 a 29 nie je dôvodná, pretože správca dane v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonal rozsiahle
dokazovanie na objasnenie uskutočňovania obchodu s komoditou drevené kolíky, ktorej dodávka bola
uskutočňovaná medzi spoločnosťami prepojenými osobou J. T. a žalobcu. Dôkazy získané z iných

daňových kontrol boli použité v súlade so zákonom a vzhľadom na tok, že sa obchody uskutočňovali
výlučne v reťazci týchto spoločností, ich použitie bolo aj nevyhnutné na objektívne zistenie skutkového
stavu.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a žalovaný sa s každou odvolacou námietkou
vo svojom rozhodnutí podrobne vysporiadal. Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nie je

odôvodnené a že sa nezaoberal so všetkými odvolacími námietkami nie je dôvodná.Ani tvrdenie žalobcu, že neúčtovanie režijných výdavkov žalobcom je iba porušením predpisov v
účtovníctve a nie je dôkazom, že nebola vykonávaná ekonomická činnosť, nepovažuje súd za právne
významné, pretože záver, ku ktorému dospel žalovaný a správca dane, je správny a logický a

nevychádzal iba z týchto zistení, ale z vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Tak žalovaný a správca dane postupoval aj pri hodnotení dôkazu ohľadom podnikateľskej
činnosti J. T. - VENIKOM, u ktorého spochybnil jeho ekonomickú činnosť, a keďže menovaný
bol dodávateľom spoločnosti s. r. o. JOMADO, ktorý mal predávať drevené kolíky žalobcovi, bolo
spochybnené plnenie deklarované spornou faktúrou. Žalobca pochybnosť správcu dane nevyvrátil

žiadnymi relevantnými dôkazmi. Počas celej daňovej kontroly bol prakticky pasívny, nereagoval na
výzvy správcu dane, ani sa nezúčastňoval miestnych zisťovaní, nepredložil všetky písomnosti, ktoré od
neho správca dane pri daňovej kontrole žiadal, preto správne konštatoval, že žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno. Súd je toho názoru, že správca dane a žalovaný rozhodli v súlade so zákonom, keď
žalobcovi nepriznali nadmerný odpočet za jún 2010, na základe už vyššie uvedených skutočností a z
týchto dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

Žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. O trovách konania
rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p.

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),