Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/229/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110224491
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4110224491.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. F., nar. X.X.XXXX, C. tr. XX, R., 2/ X. F., bytom

C. č. XXX/XX, R. H., zast. Advokátka kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., Štefánikova tr. 49, Nitra,
proti odporcovi: O. J., nar. XX.X.XXXX, A. 4, R. H., zast. JUDr. Kamil Beresecký, advokát, Farská 33,
Nitra, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že do dedičstva po nebohom X. F., nar. X.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. R. H., zapísané vo výkaze výmer Geometrického plánu číslo 7/2010zn
vyhotoveného X.. O. J. dňa 24.8.2010 a úradne overeného dňa 31.8.2010 pod číslom XXXX/XX ako
parc. číslo XXXX/X, záhrada o výmere 349 m2 a ako parc. č. 1881/5, záhrada o výmere 403 m2.

O trovách konania, vrátane trov štátu, rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 22.9.2010 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhala, aby súd rozhodol o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Svoj návrh odôvodnila tým,
že nepretržite od roku 1984 užíva ako svoje vlastné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Nitrianske
Hrnčiarovce, v kat. úz. Nitrianske Hrnčiarovce, parc. č. XXXX/X - záhrada, o výmere XXX mX a parc.
číslo XXXX/X - záhrada, o výmere 403 m2.
Právny zástupca navrhovateľov v 1.a 2.rade uviedol, že X. F. st, už k 1.1.1961 získal vlastnícke právo

vydržaním a preto nemohli byť nehnuteľnosti predmetom dedenia v roku 1964. Poukázal na konanie,
ktoré prebiehalo na tunajšom súde pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Výsluchom svedkov bolo preukázané,
že medzi prvou a druhou svetovou vojnou došlo k reálnej deľbe nehnuteľností a to parc. č. 1880 a 1881
medzi pozemno-knižnými vlastníkmi tak, že na základe uzatvorenej reálnej deľby sa vlastníkmi stali
P. F., Q. F., S. F. a T. F., teda vlastníkmi reálne vyčlenenej nehnuteľnosti, ktorej výmera zodpovedala
pôvodnému spoluvlastníckemu podielu. Neskôr S. F. zamenil s T. F. jej čiastku a v roku 1953 Q. F.
daroval svoj podiel X. F. staršiemu. Keďže X. F. získal predmetnú nehnuteľnosť darom mal za to, že táto

mu patrí, riadne ju užíval až do svojej smrti. Na nehnuteľnosti pracovala aj jeho manželka ako i obaja
navrhovatelia. Poukazal na konanie, ktoré prebiehalo na OS Nitra pod sp. zn. XXC XXX/XX, keď zo
žaloby, ktorú podali manželia Czakoví jednoznačne vyplýva, že títo odkúpili dve čiastky, ktoré od roku
1954 užívajú ako svoje vlastné. V predmetnej žalobe potvrdili, že prišlo k reálnemu rozdeleniu parciel
1880 a 1881 na štyri pozdĺžne pruhy, teda týmto potvrdili reálnu deľbu zároveň potvrdili to, že S. F.
zamenil čiastku s pani T. F. a tiež v návrhu potvrdili, že kúpili dve čiastky. Teda nemohli byť dobromyseľní,
že by im vlastnícky mala patriť i nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. V rozhodnutí odvolacieho

súdu je konštatované, že predmetom konania boli dve čiastky vo výmere 1518 m2. Aj keď Margita P. sa
fyzicky zúčastnila konania na prvom stupni vychádzala z toho, že predmetom toho konania bola výmere
1518 m2 a preto nikdy nevznášala námietky. Teda mala za to, že ich pozemok nie je zahrnutý v rámci
tohto konania a túto skutočnosť prezentovala ich otcovi, čo potvrdil i navrhovateľ v 2. rade.Navrhovateľka v 1.rade na pojednávaní uviedla, že jej otec X. F. st., získal nehnuteľnosť na základe
dedenia ako aj z dôvodu, že mu to daroval jeho otec Q. F., bola taká dohoda medzi súrodencami asi v
roku 1983. Otec X. F. st. jej ústne daroval spornú nehnuteľnosť. Asi rok pred smrťou jej otca ju odporkyňa

požiadala,čibycezjejpozemoksimohlaurobiťkanalizáciu,čojejpovolila.Nanehnuteľnostisapestovali
zemiaky, nikto im v užívaní nehnuteľnosti nebránil, pestovali sa tam jahody. Odporkyňa v roku 2010 však
zničila všetko, čo sa nachádzalo na nehnuteľnosti, maliny, stromy vyrúbala.
Navrhovateľ v 2. rade sa pridržiaval všetkého čo už bolo povedané.
Právny zástupca odporkyne žiadal, aby súd návrh zamietol, poukázal na rozhodnutie 10C. V tejto

veci bol vypočutí rad svedkov, svedkovia, ktorí boli navrhnutí zo strany navrhovateľov svedčili v ich
prospech, svedkovia navrhnutý zo strany odporkyne svedčili v jej prospech, teda ide o diametrálne
odlišné svedectvá. To, že K. P. mala tvrdiť a vyjadrovať sa, že malo ísť o menší pozemok, tieto tvrdenia v
danej veci vôbec neboli preukázané, bolo to prezentované iba zo strany navrhovateľa v 2. rade, čo mala
K. P. hovoriť. V konaní žiaden iný svedok túto skutočnosť nepreukázal a nebola preukázaná ani iným
spôsobom. Spory medzi účastníkmi konania trvali od roku 1978-79, ktoré sa zvýraznili v roku 1984, keď

odporkyňa začala stavať. Poukázal na listinu zo dňa 4.5.1985, kde X. F. starší sa vyjadroval, že nie je
vlastníkom, ale iba užívateľom a zároveň poukázal na zápisnicu z 9.3.1983, keď X. F. mal vedomosť o
rozsudku v konaní 10C. Z procesných dôvodov udával, že pôvodne v návrhu navrhovateľka v l. rade
tvrdila, že sporné nehnuteľnosti jej mal v roku 1984 darovať X. F. starší, ak je to pravda, tak navrhovatelia
s

poukazom na § 80 písm. c /OSP nemajú naliehavý právny záujem na tom, ako bola pripustená zmena
petitu návrhu. Zo strany navrhovateľov v l. a v 2. rade nikdy v konaní naliehavý právny záujem ani
preukázaný nebol. Zároveň s poukazom na ust. § 159 ods. 3 OSP, ide o vec res iudiata, v konaní 10C
sa prejednával aj predmetný pozemok, je zachovaná aj totožnosť účastníkov konania, nakoľko K. P.
bola právnou predchodkyňou žalobcov, mala vedomosť o čo v tom konaní ide, určite sa oboznámila s

výrokom, podstatný je výrok vo veci.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že k veci nechce nič dodať, nakoľko jej právny zástupca uviedol
všetko. Jej otec túto nehnuteľnosť kúpil. Snažila sa čistiť spornú nehnuteľnosť. Asi pred 6 rokmi tam
vyrúbala dve menšie slivky a väčšie stromy. Tráva sa kosila každé tri týždne, naposledy boli jahody
nasadené pred 10-15 rokmi, chodila tam navrhovateľka, ktorá zbierala aj úrodu z týchto jahôd.

Svedkyňa W. P., uviedla, že odporkyňa je jej dcérou, všetko kúpili od S. F. v roku 1950 na základe
písomnej zmluvy. Kúpili nehnuteľnosť, kde je postavený teraz dom ako aj tú časť nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom tohto konania. Keď dcéra začala v roku 1993 stavať, tak to ohradili, nakoľko tam chodili husi,
kravy od F.. Nehnuteľnosti užívala ona, spolu so svojím manželom S. P. od roku 1950 do doby pokiaľ jej
dcéra nezačala stavať. Problémy začali, keď dcéra začala stavať, pretože X. F. tvrdil, že to nie je ich.

Svedkyňa O. F. uviedla, že navrhovateľka je jej dcérou. V roku 1954 sa vydala za X. F.. Na sporných
nehnuteľnostiach rodina F. už robila,
sadili tam, okopávali, orali, pestovali sa tam jahody, čerešne. Rodina F. to dedila po rodičoch, stále sa to
užívalo iba rodinou F., nikdy tam nevstúpila rodina J.. Vedeli, že rodina J. a P. kúpili len dve čiastky, dve
čiastky sú tie, na ktorých je teraz postavený rodinný dom. Nehnuteľnosť bola ohradená asi v roku 1961,

1970. Jej manžel X. F. dostal pozemok od svojho otca Q. F. ako dedičstvo a Q. F. to daroval jej manželovi.
Svedkyňa O. T. uviedla, že X. F. mal tri role, jedna z nich je aj tá, ktorá je predmetom tohto konania. Jej
dedko sa volá Q. F., jej mama a otec navrhovateľky boli súrodenci. Takto sa to užívalo za života X. F.,
užíva to aj Zita F.. Súrodenci sa dohodli, že každý bude nejakú nehnuteľnosť užívať, teda K. P., ktorá
bola mojou mamou, X. F. užíval spodnú časť a tretí brat S. F..

Svedkyňa E. P. uviedla, že odporkyňa je jej sestrou. Pamätá si, keď bola ešte malá, že ich rodičia
kúpili nehnuteľnosť od S. F. a X. F., o akú výmeru išlo to nevie, ale v roku 1982 darovali jej rodičia
pozemok sestre, aby tam stavala. Myslí si, že nehnuteľnosť bola nejako ohradená, nepamätá si, či na
nehnuteľnosť chodila navrhovateľka alebo nie.
Svedok C. C. pozná účastníkov konania z dediny, keď odporkyňa začala stavať rodinný dom, bolo to už

ohradené, nevie sa vyjadriť k tomu, kto staval pletivo, kto užíval spornú nehnuteľnosť, kto sa staral o
maliny, nevie ani kto užíval nehnuteľnosť, na ktorej postavila odporkyňa rodinný dom.
Svedok F. K., uviedol, že asi pred 30 rokmi bol vo Vinohrade a na spornej nehnuteľnosti bol prítomný X. F.
a Z. A., ktorý ho tam zavolali s tým, že chce kúpiť od F., pričom F. sa vyjadril, že oni to nepredajú, pretože
majú kravy. Vie len, že otec odporkyne kúpil od S. F. pozemok, ktorý sa nachádzal v strede. Odporkyňa

tam potom postavila rodinný dom. X. F. zomrel, užíva to navrhovateľka, od ktorého roku nevie.
Svedok X. F. uviedol, že navrhovateľka je jeho sestrou. So svojimi rodičmi ako aj starými rodičmi chodil
pomáhať na spornú nehnuteľnosť. Keď začala stavať odporkyňa, nesúhlasili s tým. Zlom nastal pred 8
rokmi, z ich strany chcela odporkyňa postaviť lešenie, čo jej aj umožnili. Otec zomrel a vtedy zistili, ženehnuteľnosť neprešla cez dedičstvo. Chcel, aby sa to dalo papierovo do poriadku, čo však odporkyňa
odmietla. Odporkyni umožnili vývod kanalizácie, nikto cudzí sa o spornú nehnuteľnosť nezaujímal,
pamätá si, že otec odporkyne chcel, aby ich otec nehnuteľnosť vymenil, s čím však nesúhlasil ich otec.

Pozemok patril Q., S. F. ako i T. a P., ktorý bol rozdelený. S. F. zamenil pozemok s T. F.. Q. F. daroval
nehnuteľnosť X. F. st., ktorý keď zomrel, tak v rámci dedičského konania to získala K. P.. Nehnuteľnosť
berú ako svoju.
Svedkyňa O. P. uviedla, že starý otec navrhovateľky a jej starý otec boli súrodenci, ona užíva štvrtinu,
navrhovateľka tiež štvrtinu a odporkyňa má dve štvrtiny. Ich starí rodičia si to takto rozdelili, dve čiastky,

ktoré patrili S. F. má odporkyňa, ktorá sa vyjadrila, že ich kúpili jej rodičia od S. F.. Sporný pozemok nikto
druhý neužíval. Má vedomosť, že Q. F. daroval nehnuteľnosť X. F..
Svedkyňa S. I. uviedla, že môže iba potvrdiť, že videla tam pracovať F. ako aj pani F.. Za dobu čo tam
býva už 40-50 rokov, tam videla iba rodičov navrhovateľky.
Svedkyňa W. F. uviedla, že jej manžel a pani F. otec boli súrodenci. Rodičmi bol F. Q. a C. F., ktorý v roku
XX rozdelili celý majetok, to čo je predmetom konania dostal X. F.. Spornú nehnuteľnosť užívali stále F.,

neužívala nehnuteľnosť odporkyňa, ani je príbuzný. S. vymenil s T., Q. však naďalej obrábal to čo dostal
po P.. Q. dal svoju časť, ktorú obrába X., ktorý to dal dcére U.. Na spornom pozemku bola pred 5 rokmi,
keď ju tam doviezol jej syn autom, keď zbierali maliny a čerešne.
Svedkyňa W. H. uviedla, že s pani J. sa nenavštevuje, vie čo je predmetom sporu, nevie ako to bolo
s rolou, vie keď odporkyňa začala stavať, doviezol sa tam štrk, ktorý navrhovateľka spolu s jej mamou

nedovolili šoférovi vysypať. Nehnuteľnosť užívala, obrábala navrhovateľka, nevidela tam odporkyňu ani
nikoho z jej príbuzných. Svedok N. H. uviedol, že robí s manželom odporkyne. Keď začali stavať rodinný
dom, vozil sa tam materiál a pamätá si, že nejaká žena tam vykrikovala, aby tam nechodili, že to je ich.
X. svokor mu doslovne povedal, že to majú na mene, že to patrí im.
Svedok S. C. uviedol, že na nehnuteľnosť chodil kosiť trávu, ktorá je sporná, boli tam kry, ktoré vyklčoval,

burina, zelina. Nehnuteľnosť bola zanedbaná.
SvedokX..O.J.napojednávanípotvrdil,ževroku2009hooslovilapaniF.,abyjejzameralnehnuteľnosť.
Keď prišiel na pozemok bola tam prítomná aj pani J., ktorá bola veľmi ústretová a ktorá mu povedala, že
ona vie, že to patrí F., že to užíval jej otec. S posudkom čakal, nakoľko sa to malo riešiť mimosúdne. V
rozsudku10C352/1975bolonesprávneurčenévlastníctvoohľadomparc.č.1881/2,vovýmereXXXm2,

pretože znalec vychádzal zo štyroch parciel, ktoré boli v ideálnom podielovom spoluvlastníctve, približne
v rovnakých výmerách, pričom u parcely číslo 1881/2 je vlastník v novom stave uvedený doterajší
vlastník, napriek tomu, však v rozhodnutí 10 C bola parcela určená, že patrí S. P., teda neprináleží im
2/4-iny a preto nedôvodne bolo určené
vlastnícke právo k parc. č. 1881/2. Pre kataster je záväzné to, čo je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s
odhadom tržnej ceny nehnuteľnosti, výpisom z LV číslo 1223, vložkou číslo XXX, vložkou číslo 166,
rozsudkom XXC 352/75-61, rozsudkom 8C 254/86-61, výkazom plôch, znaleckým posudkom, žalobou
podanou na súd dňa 29.7.1975, stavebným povolením, s nákresom, odpoveďou na sťažnosť zo dňa
22.9.2010, rozdelením nehnuteľnosti, znaleckým posudkom Ing. Antona Košíka, zápisnicou zo dňa

9.8.1983, oznámením zodpovednej osoby, odvolaním proti rozhodnutiu, podaním zo dňa 27.4.1984,
záznamom zo dňa 27.6.1984, žiadosťou o zmenu osadenia stavy rodinného domu, záznamom,
znaleckým posudkom, geometrickým plánom, rozhodnutím zo dňa 11.6.1984, oznámením so správy
Katastra Nitra, s riešením majetkovo právnych vzťahov, s potvrdením Obce Nitrianske Hrnčiarovce,
spisom XXC XXX/XX a zistil nasledovný skutkový stav :

Medzi pôvodnými pozemno-knižným vlastníkmi parc. č. 1880 a 1881 sa uskutočnila pred druhou
svetovou reálna deľba nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. R. H.. Ako vyplýva s pozemno-
knižnej vložky číslo 170 sú vlastníci parc. č. 1880 zapísaný Q. F., S. F., T. F. a P. F., každý v podiele X/
X-iny a Lukáč F., Ján F., O. F. a P. F. v podiele 1/20-iny. Z pozemnoknižnej vložky číslo 166 týkajúcej sa
par. č. 1881 sú ako vlastníci zapísaní Q. F., S. F., T. F. a P. F., každý v podiele 1/5-iny a Q. F., S. F. a O. F.

v podiele 1/20-iny. Nehnuteľnosť parc. č. 1880/1 po reálnej deľbe pripadla do vlastníctva P. Ferencziho,
ktorý ju daroval svoje dcére Angele Z.. ( rozsudok 8C 254/86). Nehnuteľnosť parc. č. 1881/2 sa stala po
reálnom rozdelení vlastníctvom Q. F. a parc. č. 1880/2 a 1881/1, ktoré boli zlúčené do parc. č. 1881/1,
o výmere 1518 m2 pripadli do vlastníctva S. F., ktorý získal i vydelený podiel po T. F.. S. F. túto parcelu
odpredal S. P. a W. Czakovej, ktorý ju v rolku 1982 darovali odporkyni.

Právny zástupca navrhovateľky požiadal o zmenu petitu návrhu, pričom súd uznesením č. k. XXC XXX/
XXXX-XXX, zo dňa 5.2.2013 pripustil zmenu petitu tak , že súd určuje, že do dedičstva po nebohom
X. F., nar. 2.11.1924, zomr. 23.3.2006 patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Nitrianske
Hrnčiarovce, zapísaných vo výkaze výmere Geometrického plánu číslo 7/2010zn vyhotoveného X.. O. J.dňa 24.8.2010 a úradne overeného dňa 31.8.2010 pod číslom 1478/10 ako parc. číslo 1881/2, záhrada
o výmere 349 m2 a ako parc. č. 1881/5, záhrada o výmere 403 m2. Okresný súd R. uznesením č.
k. XXC XXX/XXXX-XXX, zo dňa 19.3.2013 pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa pristúpil

navrhovateľ v 2. rade.
Na Okresnom súde R. prebiehalo konanie pod sp. zn. XXC XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k
parcelám č. 1880, 1881 nachádzajúce sa v kat. úz. R.
H. ako EN parciel 1880/2 a 1881/1 vo výmere 700 m2 a 800 m2 . V danej veci bolo rozhodnuté
rozsudkom č. k. XXC XXX/XX-XX, zo dňa 15.12.1975 s tým, že súd určil, že navrhovatelia S. a W. P. súd

bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúce sa v kat. úz. R. H., zapísané v pozemno-
knižnej vložke číslo 166 parc. č. 1881, a vložke číslo 170 parc. č. 1880 a podľa EN ako parc. č. 1881/1,
záhrada o výmere 15 árov 18 m2. Geometrický plán X.. X. H. tvorí nedeliteľnú súčasť rozhodnutia. Voči
rozhodnutiu bolo podané odvolanie, Krajský súd rozsudok zrušil a súd rozhodol rozsudkom XXC XXX/
XX-XX, tak, že určil, S. a W. P. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v
kat. úz. R. H., ktoré sú označené v geometrickom pláne číslo 1744/75 ako parc. číslo 1881/2 záhrada,

vo výmere 7 árov 58 m2 a parc. č. 1881/1 - záhrady vo výmere 15 árov 15 m2. Voči rozhodnutiu bolo
podanéodvolanieaKrajskýsúdD.,akoodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňapotvrdil.V
rámci tohto konania bol podaný znalecký posudok na zameranie nehnuteľností X.. H., z ktorého vyplýva,
že v novom stave pri parc.č. 1880/1 roľa o výmere 759m2 a parc.č. XXXX/X,záhrady o výmere 758 m2
je ako vlastník uvedený doterajší vlastník

Podľa § 80 písm. c/ OSP, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 116 ods. 1, zák. č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží
oprávnene(§145)anepretržitetriroky;akideonehnuteľnúvec,jepotrebnávydržaciadobadesaťročná.

Podľa § 145 ods. 1,2 zák. č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
Podľa § 566 ods. 1,2 vyššie cit. Zák. ust., lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak
tentozákonurčujekratšiulehotu,najneskoršieuplynutímtejtokratšejlehoty,počítanejododňa1.januára

XXXX; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
To isté platí o vydržacej a premlčacej doby.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 ods. 1,3 V.. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená.
Podľa § 854 Obč. zák., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák., ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde

na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Vydržanie je klasickým súkromnoprávnym inštitútom, predstavuje originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej

nepretržitej držby, oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom
domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou
alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva
vlastníkom veci, a tým aj skutočným držiteľom. V Uhorskom práve, ktoré platilo na území SR do
31.12.1950 sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov. Občiansky

zákonník č. 141/1950 Zb. upravil dobu vydržania, pričom sa vyžadovala v prípade nehnuteľností 10
ročná premlčacia doba. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 1.1.1951 podľa predtým platného
Uhorského práva skončili najneskoršie uplynutím vydržacej doby, platnej pre vydržanie nehnuteľnosti
to jest., k 1.1.1961.Občiansky zákonník č.40/1964 Zb. v pôvodnom znení vydržanie neupravil, pretobolo potrebné vychádzať z toho, že po 1.4.1964 nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nadobudnúťvydržaním,atoanivtedy,akvydržaciadobazačalaplynúťpred1.4.1964.Akknadobudnutiu
vlastníckeho práva vydržaním došlo najneskoršie 31.3.1964, po nadobudnutí účinnosti zákona číslo

40/1964 zb. mohla byť táto skutočnosť len deklarovaná. Po vydaní zákona číslo 131/1982 Zb. bolo
vydržanie upravené.
Predpokladmi vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera /dobromyseľnosť/
vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby.
Vdanejveciprávnyzástupcaodporkynenamietal,ževoveciniejepreukázanýnaliehavýprávnyzáujem.

Súd však mal za to, že navrhovatelia vo veci preukázali naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/
OSP, nakoľko bez určenia by bolo postavenie
navrhovateľov neisté a požadovaným návrhom súd mal za to, že sa dosiahne požadovaná ochrana
práva. V konaní bolo preukázané, že skutkový stav nesúhlasí so stavom právnym.
Tiež namietal, že v danej veci ide o právoplatne skončenú vec a preto by súd mal konanie zastaviť. Súd
však mal za to, že nie sú splnené podmienky na zastavenie konania s poukazom na § 159 ods. 3 OSP,

nakoľko nie je preukázaná totožnosť predmetu konania, totožnosť účastníkov konania, tak ako to bolo
v konaní 10C 352/75.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, či už výpoveďami svedkov/O. F., O. T. ,O. P./ ako i s poukazom
na konanie XXC XXX/XX /rozsudok KS D. XXC XXXX/XX-XX/, že pred rokom 1939 prišlo k reálnej
deľbe medzi Q. F., S. F., T. F., a P. F. a to parciel číslo 1880 a 1881pre kat.úz. Nitrianske H., pre každého

v podiele ?-iny. Neskôr S. F. zamenil s T. F. jej čiastku a v roku 1953 daroval Q. F. svoj podiel X. F. st..
X. F. st. nehnuteľnosť získal darom, mal za to, že mu patrí a riadne ju užíval až do svojej smrti. V konaní
10C právni predchodcovia odporkyne tvrdili, že kúpili dve čiastky reálne vydelené od S. F..
V danej veci bolo preukázané, že boli splnené podmienky potrebné pre vydržanie ,nakoľko navrhovatelia
ako i právni predchodcovia boli oprávnenými držiteľmi, boli zo zreteľom na všetky okolnosti v dobrej

viere, že sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Dobrá viera sa vzťahuje aj na titul, na základe ktorého
držiteľom vzniklo vlastnícke právo/ reálna deľba - Ro NS ČR z 27.4.2006,sp.zn.22 Cdo984/2006/. Q.
F. po reálnej deľbe nehnuteľnosti nerušene a dobromyseľne užíval ako svoje vlastné, ktoré v roku
1953 daroval svojmu synovi X. F. st. Od roku 1953 nehnuteľnosť riadne užíval X. F. st. a následne
navrhovatelia. X. Ferenczi st., získal predmetnú nehnuteľnosť síce neperfektným spôsobom, ale na

základe darovacej zmluvy užíval ju nerušene viac ako 10 rokov vo vedomí, že mu vlastnícky patrí, stal
sa tak vlastníkom nehnuteľnosti uplynutím 10 ročnej vydržacej doby ku dňu 1.1.1961. V držbe neboli
nikým rušený a uplynula aj vydržacia doba. Súd zároveň poukazuje, i na skutočnosť, že ako vyplýva z
potvrdenia Obce R. H. daň platil X. F. st., a po jeho smrti túto daňovú povinnosť plní jeho syn X. F. ml.
Z týchto dôvodov súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

O trovách konania, vrátane trov štátu, rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.