Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. október 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200093
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200093.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov
senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: QUERCUS, s.r.o., Fiľakovská
cesta 290, 984 01 Lučenec, IČO: 31 603 688, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01
Košice o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. S/2012/03153-2.1, O-242/2012

zo dňa 20. decembra 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č.k.: 97/12-1.0/
pok/r. z 18.10.2012 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a/

a § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce“) pokutu v celkovej výške
34.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona (z predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a/ bod 3):
1. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 124/2006 Z.z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) v nadväznosti na § 4 ods. 1, 2 a bod č. 2.8 Prílohy č. 1
Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri
používaní pracovných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie vlády č. 392/2006 Z.z.“) spočívajúce v tom, že
účastník konania (žalobca) ako zamestnávateľ nezabezpečil, aby bubnová sekačka na drevný odpad
tvoriacasúčasťlinkynasekaniedrevnéhoodpadu,naktorejjemožnýkontaktspohybujúcimisačasťami,

ktorý môže spôsobiť úraz - nebezpečné zbiehavé miesto nachádzajúce sa na spodnej vetve vstupného
pásového dopravníka bubnovej sekačky - medzera vbiehania dopravného pásu na spodný napínací
valec,bolavčasevznikuzávažnéhopracovnéhoúrazup.H.U.vybavenákrytom,aleboinýmochranným
zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví
pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, za čo bola
uložená pokuta vo výške 33.000,- Eur,

2. § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti
na § 5 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie
a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie vlády č. 395/2006
Z.z.“) spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca) ako zamestnávateľ neposkytol svojmu
zamestnancovi p. H. U. vykonávajúcemu prácu kuriča - regulácia kotolní na pevné palivo, pracovný odev
a obuv v zmysle vlastného zoznamu na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov

schváleného Z.. H. X., konateľom spoločnosti vo februári 2010, za čo bola uložená pokuta vo výške
1.000,- Eur.Žalobca sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolal. Žalovaný ako správny orgán II. stupňa v
odvolacom konaní rozhodnutím č.k. S/2012/03153-2.1, O-242/2012 zo dňa 20.12.2012 odvolanie

žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, preskúmal procesný
postup prvostupňového správneho orgánu a konštatoval, že tento bol v súlade so zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Ďalej uviedol, že po prehodnotení jednotlivých
dôkazných prostriedkov dospel k záveru, že žalobca nevykonal opatrenia na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a nezabezpečil, aby
pracovisko a organizácia práce neohrozovala bezpečnosť a zdravie pri práci, najmä nezabezpečil, aby
bubnová sekačka na drevný odpad tvoriaca súčasť linky na sekanie drevného odpadu, na ktorej je
možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, ktorý môže spôsobiť úraz - nebezpečné zbiehavé miesto
nachádzajúce sa na spodnej vetve vstupného pásového dopravníka bubnovej sekačky - medzera
vbiehania dopravného pásu na spodný napínací valec, bola v čase vzniku závažného pracovného

úrazu p. H. U. vybavená krytom, alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny
nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako
sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva. Zodpovednosť žalobcu za tento závažný pracovný
úraz je podľa žalovaného daná aj tým, že nevypracoval bezpečný technický postup, pričom zo
svedeckých výpovedí zamestnancov vyplýva, že nikto z nich nebol o bezpečnom pracovnom postupe

oboznámený. Na základe predložených dôkazov mal odvolací orgán za preukázané, že nedostatok bol
zistený inšpektormi práce na základe obhliadky počas vyšetrovania predmetného pracovného úrazu
a tiež na základe fotodokumentácie vykonanej bezprostredne po vzniku pracovného úrazu prizvaným
autorizovaným bezpečnostným technikom p. M. G., pričom miesto úrazu bolo zdokumentované a
zistený nedostatok je jednoznačne preukázaný a nespochybniteľný. Miesto úrazu bolo účastníkom

konania po vzniku závažného pracovného úrazu doplnené o ochranný kryt a závesnú retiazku.
Vykonané dokazovanie a získané podklady prvostupňového správneho orgánu podľa žalovaného
nevzbudzujú pochybnosť pri určovaní zdroja a príčin vzniku závažného pracovného úrazu a jednotlivých
nedostatkov, a preto nebolo potrebné vykonať vyšetrovací pokus pre zistenie skutočností rozhodujúcich
pre vyšetrenie udalostí. Žalobca v konaní nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe

počas vyšetrovania predmetného závažného pracovného úrazu. Z vykonaného dokazovania podľa
žalovaného nie je možno vyvodzovať úrazový dej tak, ako ho označil žalobca, ktorý nepredložil žiadne
dôkazyotom,žep.U.priodstraňovanízachytenejdrevnejtrieskypodliezalpodstroj.Knámietkežalobcu
(odvolateľa), že výsledný úraz nie je možné považovať za pracovný, žalovaný poukázal na to, že ako
pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh (§ 195 ods. 2

a § 220 ods. 3 Zákonníka práce), pričom poškodený p. U. jednoznačne vykonával prácu na pracovisku,
plnil si pracovnú úlohu - vynášacie pásy so sekačkou kontrolovať a čistiť priebežne každú hodinu v
súlade s Príkazným listom konateľa spoločnosti č. 110125, s ktorým bol preukázateľne oboznámený.
Žalobca ako zamestnávateľ nestanovil, ako sa má čistenie vykonávať, nestanovil nebezpečný priestor
a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takýmto spôsobom vykonávali túto činnosť aj ostatní

zamestnanci. Poškodený v snahe zabrániť škode na majetku zamestnávateľa plnil príkaz daný mu
preukázateľne zamestnávateľom a pri tejto činnosti došlo k pracovnému úrazu, pri ktorom prišiel o
ľavú ruku od zápästia, nakoľko stroj, pri ktorom pracoval bol nevyhovujúci a nebezpečný pracovný
prostriedok. Žalovaný napokon v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zák. č. 125/2006 Z.z.
o inšpekcii práce umožňuje správnemu orgánu uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie predpisov

na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného
prostredia až do výšky 100.000,- Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola
spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej vo výške 33.000,- Eur; za závažné porušenie
povinností vyplývajúcich z predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia pokutu od 1.000,- do 200.000,- Eur. Žalovaný mal

za to, že uloženie pokuty pre obidva body výroku prvostupňového rozhodnutia správny orgán odôvodnil
porušenímprávnychpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapripráci,pričomvýškupokuty
prvostupňovýsprávnyorgánodôvodnilzávažnosťounedostatkovaichdôsledkov.Pokutaspoluvovýške
34.000,- Eur bola žalobcovi uložená v minimálnej výške tak, ako to ukladá zák. č. 125/2006 Z.z. o
inšpekcii práce.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného i
prvostupňovéhosprávnehoorgánu,akoajpostupu,ktorýpredchádzalvydaniutýchtorozhodnutíažiadal
ich zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že dôvodnosť azákonnosť vydaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu prvého stupňa a postupu, ktorý
mu predchádzal, je spochybnená, čím došlo k zásahu do jeho práv, na ktorých je v dôsledku uvedených
rozhodnutí ukrátený a jeho ďalší chod ohrozený. Dôvodom podania žaloby sú vady spočívajúce v

nesprávnom právnom posúdení veci a v nedostatočne zistenom skutkovom stave. Žalovaný (ako aj
prvostupňovýsprávnyorgán)prihodnotenízískanýchapredloženýchdôkazovpodľažalobcunesprávne
aplikoval predpisy hmotného práva najmä vo vzťahu, či sa vôbec jednalo o pracovný úraz. Záver o
tom, že sa jednalo o pracovný úraz nie je podľa žalobcu podložený žiadnymi objektívnymi dôkazmi,
k vzniku úrazu nedošlo pri plnení pracovných úloh, pretože z Príkazného listu konateľa z 25.01.2011

podľa žalobcu jasne vyplýva, že povinnosť čistenia sa vzťahovala výlučne na vynášací pás na výstupe.
K úrazu p. U. došlo podľa žalobcu v dôsledku jeho svojvoľného konania a vloženia ruky do vnášacieho
pásu. Žalobca nesúhlasil so záverom uvedeným v prvostupňovom správnom rozhodnutí, že postihnutý
jednoznačne vykonal prácu na pracovisku a plnil si pracovnú úlohu. Žalobca namietal, že napriek
množstvu dôkazov správny orgán nezistil dostatočne skutkový stav a závery, ktoré podľa jeho uváženia
smerujú k uloženiu pokuty 34.000,- Eur za obzvlášť závažný pracovný úraz, sú predčasné. Žalobca

tvrdil, že žalovaný prihliadol výlučne na subjektívnu výpoveď samotného poškodeného p. U., neprihliadol
na výpovede ostatných zamestnancov, obsah príkazného listu a nevykonal navrhovanú rekonštrukciu
skutkového deja, ktorá mohla bez pochybností preukázať, že
a/ k úrazu nedošlo pri plnení pracovných úloh, t.j. nejedná sa o pracovný úraz,
b/ k úrazu nedošlo spôsobom popisovaným v rozhodnutí, pretože jeho príčinou bolo svojvoľné konanie

p. U..

a/ Podľa žalobcu nemožno akceptovať záver správneho orgánu, že sa jedná o pracovný úraz, pretože
z pracovnej zmluvy p. U., ktorý bol zamestnancom kotolne, nevyplývala povinnosť čistenia vnášacieho
pásu. Zamestnanci kotolne mali za úlohu kontrolovať a čistiť vynášací pás. Žalobca svoju zodpovednosť

za vznik pracovného úrazu namietal a z toho dôvodu sa vedie aj súdne konanie na Okresnom súde
Lučenec,ktoréhopredmetomjeurčeniezodpovednostizapracovnýúrazp.U..Plnenímpracovnýchúloh
nemôžebyťsvojvoľnékonaniezamestnancavrozporespracovnouzmluvouapríkazmizamestnávateľa.
Zamestnávateľ svoj príkaz vydal písomne 25.01.2011 aj preto, aby bol jeho obsah nepopierateľný pre
prípad porušenia zo strany zamestnancov. Žalobca má za to, že p. U. konal svojvoľne na vlastnú

päsť a úraz si privodil týmto svojím správaním, nakoľko nekonal v zmysle pracovného postupu tak,
aby neohrozil svoje vlastné zdravie a bezpečnosť. Podľa žalobcu nie je pravdou ani tvrdenie, že by
príčinou udalostí bola absencia akéhokoľvek ochranného krytu predmetného zariadenia. K úrazu totiž
nemôže podľa žalobcu dôjsť spôsobom popísaným v rozhodnutí, úraz nevznikol v dôsledku absencie
akéhokoľvek krytu, ani zachytením človeka pohybujúceho sa popri páse, ako by sa mohlo zdať v

rozhodnutí alebo výpovede poškodeného.

b/ Žalobca namietal tvrdenia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu o tom, že by žalobca
nezabezpečil pri bubnovej sekačke kontakt s pohybujúcimi sa časťami, ktoré môžu spôsobiť úraz
proti prístupu do zóny nebezpečenstva, resp. že H. U. vykonával svoju bežnú pracovnú činnosť

a za zavádzajúce považoval aj tvrdenie, že sa menovaný „predklonil a ľavou rukou chcel triesku
odraziť“. Miesto, kde došlo k úrazu menovaného totiž nie je voľne prístupné, nemožno sa k nemu
dostať predklonením, ale podlezením pod predmetný stroj. Žalobca poukázal na fotografie priložené
k odvolaniu, z ktorých vyplýva nesprávnosť záverov správneho orgánu a tieto fotografie zodpovedajú
podľa žalobcu skutkovému deju tak, ako to uvádzali očití svedkovia úrazu, ako aj poloha p. U. pri

vyprosťovaní spod stroja. Závery žalovaného sú preto podľa žalobcu v rozpore so skutkovým stavom
a k vzniku úrazu nemohlo dôjsť tak, ako sa to uvádza v rozhodnutí, pretože dané miesto nie je
bežne prístupné, a preto nemôže dôjsť ku kontaktu s pohybujúcimi sa časťami spôsobom, ako je to
v rozhodnutiach popísané. K vzniku úrazu došlo podľa žalobcu z toho dôvodu, že osoba svojvoľne
viezla pod stroj, čo je potrebné vyhodnotiť ako svojvoľné konanie. Tvrdenia správneho orgánu preto

podľa žalobcu nemajú žiadny podklad vo vykonanom dokazovaní. Rovnako neobstoja tvrdenia p. U. o
úrazovom deji, pretože z obrazovej dokumentácie vyplýva, že úraz sa takým spôsobom stať nemohol a
ani sa nestal. Pokiaľ ide o skutkový stav miesta vzniku úrazu, žalobca nesúhlasil s tvrdením o „voľnej
prístupnosti“, pretože výklad pojmu „voľne prístupný priestor“ musí zodpovedať racionálnej možnosti
očakávania. V tomto prípade nemohol racionálne očakávať, že by sa do miesta nachádzajúceho sa

na spodu stroja niekto snažil vliezť, pretože by musel zliezť na všetky štyri končatiny a podliezať.
Žalobca ďalej namietal tvrdenia inšpektora citované v prvostupňovom rozhodnutí o tom, že postihnutý
sa nachádzal na bežne prístupnom mieste v priestore, kde pravidelne vykonávali poverení zamestnanci
kontrolu a čistenie, pretože na miesto, kde menovaný utrpel úraz, sa nedá voľne dostať, nikto sa tamnikdy nenachádzal a výpoveďami iných zamestnancov mal prvostupňový správny orgán zistiť, že sa
nejednalo o štandardný výkon práce. Uvedené tvrdenie prvostupňového správneho orgánu preto nemá
žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, výsledkom čoho je nesprávny záver, že konanie p. U. nebolo

posúdené ako konanie proti predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalobca
rovnako namietal tvrdenie inšpektora o tom, že v čase udalosti neboli na mieste žiadni iní zamestnanci,
úraz nemal očitých svedkov a títo sa na miesto úrazu dostavili až po vzniku pracovného úrazu. V čase,
keďzamestnanciprišlikmiestu,kdekúrazudošlo,p.H.U.bolzakliesnenývskrčenejpolohepodstrojom
so zachytenou rukou, títo zamestnanci videli presne miesto, kde k úrazu došlo, ako aj jeho polohu v

stroji, z ktorého ho vyslobodzovali. Až títo zamestnanci stroj vypli, takže podľa žalobcu boli prítomní
pri vzniku úrazu, keďže mechanizmus zranení skončil až momentom vypnutia stroja za prítomnosti
týchto zamestnancov. Záver správneho orgánu o neexistencii očitých svedkov úrazu je podľa žalobcu
hrubým ovplyvnením výsledku konania, preto žalobca nemôže súhlasiť so závermi šetrenia príčin
závažného pracovného úrazu p.H. U. a s tým, že k úrazu došlo z dôvodov uvedených v rozhodnutiach.
Žalobca ako zamestnávateľ vykonal všetky úkony z jeho strany, ktoré bezpečnosť práce vyžaduje,

riadnym preskúmaním miesta vzniku nemožno podľa žalobcu dospieť k iným záverom. Žalobca má za
to, že bolo možné vykonať dokazovanie aj ďalšími dôkaznými prostriedkami tak, ako to ustanovuje §
34 ods. 1 Správneho poriadku, s cieľom zabezpečiť objektívne zistenie podkladov dostačujúcich pre
rozhodnutie. Žalobca namietal, že správny orgán nevypočul zamestnanca H. G., ktorý asistoval pri
vyslobodzovaní menovaného H. U., ktorý je očitým svedkom toho, aký úraz a kde menovaný utrpel a

ďalej nevykonal rekonštrukciu na mieste samom, čím by podľa žalobcu bolo možné jednoznačne vyvrátiť
závery uvádzané v rozhodnutí. Rekonštrukcia na mieste samom by preverila svedecké výpovede,
tvrdený mechanizmus vzniku zranení, ako aj „voľnú prístupnosť miesta vzniku úrazu“. Zreteľné by bolo
aj rozlíšenie vnášacieho a vynášacieho pásu sekačky pre účely ustálenia, čo je, resp. nie je plnenie
pracovných povinností, resp. svojvoľnosti konania zamestnanca. Ak bola podkladom pre rozhodovania

ohliadka na mieste samom zo dňa 13.03.2012, žalobca tvrdí, že pri tejto neboli preverované výpovede
svedkov s výpoveďou poškodeného a ani spôsob, ako sa poškodený mal dostať do daného priestoru.
Z dôkazov nachádzajúcich sa v správnom spise je podľa žalobcu zrejmé, že zamestnanec p. U. mal
vykonávať čistenie úplne iným spôsobom, na inom mieste, v žiadnom prípade nie spôsobom, ktorý
sám ľahkovážne zvolil, výlučne prostredníctvom na to určených pomôcok a zariadení. Žalovaný, resp.

prvostupňový správny orgán preto podľa žalobcu nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali napadnuté
rozhodnutie, ale naopak, boli zistené skutočnosti nasvedčujúce opaku, o inom skutkovom aj právnom
posúdení veci. Uviedol, že v konaní správny orgán nepostupoval v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu
SR (sp. zn. 7Sž/81/97), podľa ktorej v rozhodnutí samom sa musí správny orgán vysporiadať aj s
námietkami účastníkov konania a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní. Z obsahu

rozhodnutia podľa žalobcu vyplýva, že právny ani skutkový stav v ňom popísaný neobstojí. Tvrdenie
správneho orgánu v rozhodnutí, ktorým odôvodňuje uloženie pokuty pre bod 1 výroku, je podľa žalobcu
nepreukázateľné. Pokiaľ správny orgán uviedol, že išlo o plnenie pracovných povinností na mieste voľne
prístupnom, takúto skutočnosť nezistil a nesvedčia o tom ani dôkazy uvádzané v protokole o šetrení, ku
ktorým sa mal žalobca možnosť vyjadriť, ani výpovede ostatných zamestnancov a ani žiadne skutkové

zistenia. Závery rozhodnutí sa opierajú o nesprávny skutkový a právny stav, nedôsledným vykonaním
dokazovania,keďžeorgánnepostupovalvúzkejsúčinnostisúčastníkomkonaniaanechránildostatočne
práva a právom chránené záujmy účastníka. Žalovaný podľa žalobcu nepostupoval podľa § 3 zák. č.
71/1967 Zb..

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K námietke
nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že v prejednávanom
prípade sa jedná o pracovný úraz, žalovaný poukázal na ust. § 195 ods. 2 a § 220 ods. 3 Zákonníka
práce, ktoré definujú, čo je pracovný úraz, ako aj to, že za pracovný úraz sa posudzuje aj úraz,
ktorý zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh. Podľa žalovaného úraz p. U. sa stal pri plnení

pracovných úloh pre svojho zamestnávateľa - žalobcu, p. U. v čase vzniku úrazu vykonával bežné
pracovné činnosti, medzi ktoré o.i. patrila aj kontrola a čistenie vonkajšieho priestoru okolo bubnovej
sekačky a pásových dopravníkov a to priebežne každú hodinu. Žalovaný popísal úrazový dej tak, ako
bol zistený z dokazovania vykonaného v správnom konaní. Žalovaný poukázal na obsah výsluchov
zamestnancov žalobcu, z ktorých vyplynulo, že čistenie bubnovej sekačky sa vykonávalo za chodu

linky na sekanie drevného odpadu lopatou, povyhadzovaním napadanej štiepky na pásový dopravník za
bubnovou sekačkou. Žalovaný popísal obsah výpovede p. U., podľa ktorej v rozhodnom čase vykonával
svoju bežnú pracovnú činnosť - kontrolu bubnovej sekačky a pásových dopravníkov, pričom v priestore
vstupného pásového dopravníka zbadal zachytenú drevenú triesku. Keďže trieska bola pod pásovýmdopravníkom vo výške 100 cm, predklonil sa a ľavou rukou chcel triesku odraziť a odstrániť, aby vypadla
a nedostala sa medzi valec a pás pásového dopravníka. Pri tejto činnosti mu dopravný pás zachytil
ľavú ruku medzi pás a spodný napínací valec pásového dopravníka pred bubnovou sekačkou, pričom

mu ruku navinulo na valec až po zápästie dlaňou hore. Ruka z dopravníka sa mu nedala vytiahnuť,
a preto začal búchať na stroj a kričal do výrobnej haly cez otvor, aby vypli dopravník. Kolegovia ho
začuli a hneď vypli celú linku na sekanie drevného odpadu. Následne mu začali vyslobodzovať ruku
z dopravníka, uvoľnili pás, nadvihli valec, čím došlo k uvoľneniu zachytenej ruky. Žalovaný poukázal
na to, že poškodenie zdravia p. U. bolo spôsobené pri plnení pracovných úloh nezávisle od jeho vôle

krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov - vtiahnutím ruky zamestnanca do
linky na sekanie drevného odpadu, keďže miesto vzniku závažného pracovného úrazu a nebezpečný
priestor nebol vybavený krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabráni prístupu do zóny
nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastaví pohybujúce sa nebezpečné časti skôr, ako sa
siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva a tento priestor bol voľne prístupný, čo znamená, že k
nebezpečnému priestoru, resp. zóne nebezpečenstva linky na sekanie drevného odpadu bol umožnený

prístup. Žalovaný vo vyjadrení podrobne rozobral predpoklady zodpovednosti zamestnávateľa za
pracovný úraz (škoda, objektívna skutočnosť - udalosť, ktorá musí nastať pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním a príčinná súvislosť medzi objektívnou skutočnosťou (udalosťou) a
škodou). Všetky predpoklady zodpovednosti za vznik pracovného úrazu p. U. boli podľa žalovaného
naplnené a z toho dôvodu tento úraz bol posúdený ako pracovný úraz. Žalovaný poukázal na to, že

za plnenie pracovných úloh sa považuje podľa ust. § 220 ods. 1 Zákonníka práce výkon pracovných
povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru (predovšetkým z pracovnej zmluvy) a taktiež inej
činnosti vykonávanej na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Podľa
žalovaného, ak došlo k pracovnému úrazu zamestnanca pri práci so strojom, ktorý pre svoje nedostatky
postránkebezpečnostiprácenemalbyťvôbecvprevádzke,došlonastranezamestnávateľakporušeniu

základných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Poukázal na judikatúru súdov týkajúcu
saproblematikysúvisiacejsotázkouplneniapracovnýchúloh,zachovávaniubezpečnostnýchpredpisov,
kontrolou dodržiavania bezpečnostných predpisov, oboznámením sa zamestnancov s bezpečnostnými
predpismi alebo pokynmi a otázkou požiadavky zodpovedného dokazovania toho, či zamestnanec
splnil povinnosti, ktoré patria medzi základné povinnosti zamestnancov, resp. otázky zabezpečenia

potrebných ochranných pomôcok. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností žalovaný poukázal
na to, že predmetný úraz p. U. bol úrazom pracovným. K námietke žalobcu o tom, že k predmetnému
úrazu nedošlo spôsobom popisovaným v rozhodnutí, žalovaný poukázal na obsah zápisnice o podaní
informácie postihnutého p. U., mechanizmus vzniku úrazu, ako aj na to, že v čase vzniku predmetného
úrazu neboli na mieste očití svedkovia, ktorú skutočnosť potvrdili prítomní zamestnanci vo svojich

vyjadreniach. Žalobca podľa žalovaného nepredložil žiadne dôkazy o tom, že zamestnanec pri
odstraňovaní zachytenej drevnej triesky vliezol pod pásový dopravník a ľavú ruku zozadu strčil do
pásového dopravníka. V súvislosti s ustálením príčiny závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na
zdraví vychádzal žalovaný z vykonaného dokazovania (zápisnice, protokolu o zmapovaní pôvodného
stavu dejiska úrazu z 09.03.2012, ohliadky miesta udalosti zo 14.03.2012, zo správy z vyšetrenia príčin

a okolností vzniku závažného pracovného úrazu, Príkazného listu konateľov žalobcu z 21.01.2011, z
lekárskej správy J.. H. I., záznamu zo všeobecného vstupného školenia o BOZP p. H. U. z 02.07.2010,
posudku o zdravotnej spôsobilosti p. U. z 27.07.2010 a 21.09.2011), pričom príčina úrazu - chýbajúce
ochranné zariadenie a zabezpečenie bola stanovená po komplexnom a dôkladnom posúdení všetkých
dôkazov a jednotlivých skutočností. Je nesporné, že pred odstraňovaním zachytenej drevnej triesky

postihnutý neodstraňoval z predmetného strojového zariadenia žiadne ochranné zariadenia (pevné
ochranné kryty, blokovacie ochranné kryty so zaistením a bez zaistenia, samočinne sa zatvárajúce
ochranné kryty, snímacie ochranné zariadenia). Z výpovedí vypočutých zamestnancov žalobcu - kuričov,
strojníka a majstra výroby bolo podľa žalovaného preukázané, že priestor zo všetkých strán bubnovej
sekačkysapravidelnečistilručnepomocouvhodnéhonáradiazachodustrojnéhozariadeniaaužalobcu

bolo zaužívané, že zamestnanci čistili celý priestor okolo bubnovej sekačky od napadanej štiepky.
Čistenie priestoru pred bubnovou sekačkou nebolo zamestnávateľom - žalobcom zakázané, priestor bol
voľne prístupný a bol znečistený od napadnutej štiepky. Žalovaný poukázal na to, že žalobca bol povinný
poskytnúť zamestnancovi vyhovujúci a bezpečný pracovný prostriedok. K tvrdeniu žalobcu o tom, že
konanie p. U. malo byť posúdené ako konanie proti predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, resp. že príčinou pracovného úrazu bolo svojvoľné konanie p. U., žalovaný uviedol, že
príkazný list ani iný dokument zamestnávateľa neurčil podmienky, akým spôsobom majú zamestnanci
čistenie vykonať, neurčil, aké pracovné prostriedky majú zamestnanci použiť, neurčil zakázané činnosti
zamestnancom, naopak, príkazný list konateľov spoločnosti o.i. uviedol, že z dôvodu neustálych porúchna sekačke drevného odpadu a dopravných pásov bolo nariadené vynášacie pásy za sekačkou
kontrolovať a čistiť priebežne každú hodinu. V prípade nesplnenia činností uvedených v predmetnom
príkaznom liste mal byť voči zamestnancovi vykonaný disciplinárny postih. Bolo preukázané, že

zamestnanci kotolne (aj p. U.) boli oboznámení s celým obsahom príkazného listu, pričom obsah listu
pojednával o sekačke drevného odpadu a dopravných pásoch. Vnášací dopravník, sekačka drevného
odpadu a vynášacie dopravníky tvoria jeden celok a ako jeden celok aj pracujú. Pri vypnutí dochádza k
vypnutiu celku. Zamestnanci vykonávali čistenie podlahy dopravníkov od napadaných drevných triesok
v celom priestore v okolí bubnovej sekačky. Žalovaný poukázal na vyhotovenú fotodokumentáciu. P.

U. nemal tieto činnosti zakázané, boli to jeho bežné pracovné činnosti a boli od neho vyžadované
pod hrozbou disciplinárneho postihu. Žalovaný trval na tom, že v správnom konaní bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca porušil ust. § 6 ods. 1 písm. d/, ako aj § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006
Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, porušenie týchto ustanovení bolo žalobcovi jednoznačne
preukázané a dôkazovo podložené.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods.
2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné
vyhovieť.

Predmetom preskúmavacieho konania v prejednávanej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj konanie im predchádzajúce,
ktorými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o uložení sankcie (pokuty) žalobcovi za porušenie povinností
podľa zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Prvostupňový správny orgán vykonal inšpekciu práce v dňoch 13., 14., 15., 19. a 28.03.2012 a
27.04.2012 v súvislosti s vyšetrovaním závažného pracovného úrazu s následkom ťažkej ujmy na
zdraví H. U., zamestnanca žalobcu, ktorý sa stal 09.03.2012 o 09.15h. O výsledku zistení vypracoval
prvostupňový správny orgán Protokol č. IBB-10-15-2.2/P-J2-12, ZPU č. 8/2012 zo dňa 27.04.2012 a

jeho Dodatok zo dňa 15.05.2012, ktorý tvorí súčasť podkladov pre vydanie prvostupňového rozhodnutia
správneho orgánu. Pri výkone inšpekcie bolo zistených celkovo 13 nedostatkov, pričom pokuta bola
uložená za 2 z nich spolu vo výške 34 000,- Eur. Obsah Protokolu bol so žalobcom prerokovaný
dňa 27.04.2012. Listom z 28.04.2012 sa žalobca vyjadril k obsahu citovaného protokolu. V dodatku
k Protokolu č. IBB-10-15-2.2/P-J2-12 z 15.05.2012 sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s

vyjadrením žalobcu. Dňa 11.06.2012 žalobca prevzal Oznámenie o začatí konania o uložení pokuty, v
ktorom ho prvostupňový správny orgán vyzval na vyjadrenie a na predloženie dôkazov na objasnenie
skutkového stavu a miery jeho zodpovednosti v lehote 8 dní. V stanovenej lehote sa žalobca vyjadril
listom z 18.06.2012.

Z Protokolu o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu z 27.04.2012 vyplýva, že správny orgán
pri šetrení vzniku závažného pracovného úrazu J. U. vychádzal okrem vlastného šetrenia zo zápisnice
o podaní informácie fyzickej osoby - J. U., zápisníc o podaní informácie zamestnancami žalobcu H.
G., U. W., H. I., S. J., autorizovaného bezpečnostného technika M. G., z Protokolu o zmapovaní
pôvodného stavu dejiska úrazu z 09.03.2012, z ohliadky miesta udalosti zo dňa 13.03.2012, zo Správy z

vyšetrenia príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu vypracovanej žalobcom, Príkazného
listu konateľov žalobcu z 25.01.2011, z lekárskej správy J.. H. I., záznamu zo všeobecného vstupného
školenia z BOZP J. U. z 02.07.2010, posudku o zdravotnej spôsobilosti J. U. z 27.07.2010 a 21.09.2011.

Z obsahu uvedeného Protokolu, v ktorom bola opísaná bubnová sekačka, resp. štiepkovačka na

drevný odpad, jej jednotlivé súčasti a jej umiestnenie v hale, o.i. vyplýva, že bubnová sekačka nebola
vybavená ochranným krytom reťazového prevodu elektromotora na pohon podávacích valcov (strana
bubnovej sekačky bližšie k obvodovej stene haly). Pásový dopravník, ktorý je súčasťou bubnovej
sekačky a dopravuje materiál ku sekačke, nemal na spodnej vetve gumového pásu miesto vbiehania
na napínací valec priemeru 9 cm vybavené ochranným krytom (miesto vzniku závažného pracovného

úrazu p. U.), resp. iným ochranným zariadením na zabránenie prístupu. Od betónovej podlahy je toto
miesto vzdialené 107 cm, k tomuto miestu bol voľný prístup. Pásový dopravník, ktorý je súčasťou
bubnovej sekačky a dopravuje materiál ku sekačke v časti, ktorá je umiestnená v priestoroch haly
pre výrobu, nemal ochranný kryt, ani iné ochranné zariadenie zbiehavých miest medzi gumovýmpásom a valcami prístupnými obsluhe. Druhý pásový dopravník za bubnovou sekačkou na výstupe
nemal reťazový prevod elektromotora pohonu vybavený ochranným krytom alebo iným ochranným
zariadenímzbiehavýchmiestmedzigumovýmpásomaotáčajúcimsabubnomamedzigumovýmpásom

a valcami prístupnými obsluhe nebol vybavený krytom ani pásový dopravník modrej farby umiestnený
v hale pre výrobu a tento nebol po celej dĺžke vybavený ani ovládacím prvkom umožňujúcim núdzové
zastavenie dopravníka. Navyše na bubnovej sekačke so vstupným pásovým dopravníkom, na dvojici
pásových dopravníkov na výstupe bubnovej sekačky, ani na modrom pásovom dopravníku v hale pre
výrobu sa nenachádzal výrobný štítok. Na základe vykonanej ohliadky a predloženej fotodokumentácie

miesta udalosti vykonanej p. M. G., autorizovaným bezpečnostným technikom, inšpektor práce zakázal
používať predmetnú linku na sekanie drevného odpadu dňom 13.03.2012, následne 15.03.2012 bolo
spracované rozhodnutie č. IBB-10-15-2.2/R-J2-12 o zákaze používania linky na sekanie drevného
odpadu. Na základe šetrenia správneho orgánu bolo zistené, že žalobca zostavil a vyrobil linku na
sekanie drevného odpadu (bez výrobného štítku výrobcu) z jednotlivých strojných zariadení (z pásového
dopravníka nachádzajúceho sa v hale pre výrobu bubnovej sekačky na drevný odpad, ktorej súčasťou

je vstupný pásový dopravník, ktorý dopravuje materiál ku sekačke, dvojice pásových dopravníkov
umiestnených na výstupe slúžiacich na odsun drevnej štiepky, všetky strojné zariadenia bez výrobného
štítku).

Z podaní informácie fyzických osôb - samotného poškodeného J. U., ako aj zamestnancov žalobcu J.

G. a B. W., ktorí vykonávali čistenie priestoru okolo bubnovej sekačky a p. L. J. - strojníka a p. J. I.
- majstra výroby vyplynulo, že čistenie priestoru okolo bubnovej sekačky a pásových dopravníkov od
napadanej štiepky sa vykonávalo za chodu strojného zariadenia ručne pomocou vhodného náradia.
V čase úrazu mal p. J. U. oblečený pracovný odev (montérky, blúzu, nohavice, vestu, pracovnú
obuv), všetko svoje vlastné veci. Na rukách mal pracovné rukavice poskytnuté zamestnávateľom. Z

predmetného Protokolu vyplýva, že ako príčina úrazu bolo ustanovené chýbajúce ochranné zariadenie
a zabezpečenie s odôvodnením, že linka na sekanie drevného odpadu pozostávajúca z pásových
dopravníkov, ktoré nemali medzery a miesta vbiehania dopravného pásu, kde vznikala možnosť
vtiahnutia vybavené ochranným krytom alebo iným ochranným zariadením, ktoré zabránia prístupu do
zóny nebezpečenstva, alebo takým zariadením, ktoré zastavia pohybujúce sa nebezpečné časti skôr,

ako sa siahne alebo vstúpi do zóny nebezpečenstva, čím bola významne zvýšená miera ohrozenia
zamestnancov obsluhujúcich predmetné strojné zariadenie a podľa správneho orgánu predstavovala
prvotnú príčinu vzniku závažného pracovného úrazu p. U.. V Protokole boli zdokumentované zistené
nedostatky pod bodom 1-13, pričom zistené nedostatky špecifikované v bode 1 a 2 boli stanovené ako
nedostatky v príčinnej súvislosti s udalosťou - závažným pracovným úrazom p. U.:

1. zamestnávateľ nezabezpečil, aby bubnová sekačka na drevný odpad tvoriaca súčasť linky na sekanie
drevného odpadu, na ktorej je možný kontakt s pohybujúcimi sa časťami, ktorý môže spôsobiť úraz,
nebolavčasevznikuzávažnéhopracovnéhoúrazuvybavenákrytomaleboinýmochrannýmzariadením,
čo správny orgán kvalifikoval ako porušenie § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na § 4 ods. 1 bod 2.8 prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR č.

395/2006 Z.z.,
2. zamestnávateľ sústavne nekontroloval a nevyžadoval od zamestnancov, ktorí vykonávali čistenie
priestoru okolo bubnovej sekačky od napadnutých štiepok a triesok dodržiavanie zákazu ručného
čistenia za chodu stroja, čo správny orgán kvalifikoval ako porušenie § 9 ods. 1 písm. a/ zák. č. 124/2006
Z.z..

Ďalej v bode 13 Protokolu správny orgán konštatoval, že zamestnávateľ neposkytol svojmu
zamestnancovi p. U. vykonávajúcemu prácu kuriča pracovný odev a obuv v zmysle vlastného zoznamu
na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, čo správny orgán kvalifikoval ako
porušenie § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 5 Nariadenia vlády SR č. 392/2006

Z.z.. V Protokole v poznámke k bodu 8 sa uvádza, že v čase šetrenia závažného pracovného úrazu
bolo zamestnávateľom (žalobcom) po vzniku závažného pracovného úrazu p. U. doplnené na bubnovú
sekačku a 2 pásové dopravníky za bubnovou sekačkou bezpečnostné lanko, ktorého zatiahnutím
dochádza k jeho vypnutiu. Pásový dopravník pred bubnovou sekačkou nebol vybavený uvedeným
ovládacím prvkom.

Zo Správy z vyšetrenia príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu vyhotovenej žalobcom
ako zamestnávateľom s poukazom na § 17 ods. 7 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci vyplýva, že pre zabezpečenie vyšetrenia príčin a okolností predmetnéhopracovného úrazu žalobca ustanovil vyšetrovaciu komisiu z odborných pracovníkov v oblasti BOZP,
zástupcov zamestnancov a zástupcu zamestnávateľa Z.. H. X., pričom šetrenie bolo uskutočnené v
dňoch 14.-16.03. a 26.-27.03.2012. Zo správy vyplýva, že vyšetrovanú udalosť žalobca označil ako

závažný pracovný úraz v zmysle § 17 ods. 4 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. z dôvodu ťažkej ujmy na
zdraví zraneného v rozsahu písm. l/, § 3 zák. č. 124/2006 Z.z.. V predmetnej správe sa konštatuje,
že zamestnanec J. U. na základe písomného poverenia z 25.01.2011 nebol poverený obsluhovať
sekačku, len čistiť okolie štiepkovača, najmä okolie vynášacích pásov za sekačkou pomocou vhodného
náradia. Úrazový dej bol opísaný tak, že poškodený p. U. sa z nevysvetliteľných dôvodov skrčil a

vošiel pod dopravný pás pred sekačkou, vsunul ruku nad hlavu medzi vynášací gumový dopravník a
španovaciu kladku na spodnej časti štiepkovača, pričom priamy svedok úrazu neexistuje, pretože prácu
vykonával sám. Ako prvý nepriamy svedok bol označený p. S. J., ktorý zvnútra výrobnej haly obsluhoval
dopravný pás, ktorý zariadenie odstavil, pribehol k zranenému, ktorý už zo zachytenou rukou kľačal
pod dopravným pásom. Ako príčina úrazu bola zamestnancom uvedená skutočnosť, že pri pravidelnom
čistení okolia drvičky a bežiacich pásov na základe príkazného listu zbadal spadnuté a zaseknuté

odpadové drevo pod bežiacim pásom, ktoré chcel ručne vytiahnuť. Pri tomto úkone mu bežiaci pás
stiahol ruku medzi vodiaci valec a samotný pás. V správe bolo toto konanie vyhodnotené ako skratové
konanie zamestnanca pri plnení úloh. V správe sa konštatuje, že zamestnanec predmetnú prácu
vykonávalnazákladepísomnéhopríkazuz25.01.2011,pričompriameporušeniepredpisovniejemožné
definovať a zamestnávateľ počínanie tohto zamestnanca považoval za ľahkomyseľné konanie, napriek

tomu, že mal absolvované školenie o BOZP v súvislosti s obsluhou kotolne na pevné palivo. Samotný
žalobca v predmetnej správe konštatoval porušenie povinností zo strany žalobcu o.i. neoznačenie
pracovného prostriedku výstražnými zákazovými a príkazovými bezpečnostnými značkami, vydaním
písomného príkazu na výkon predmetnej činnosti, pričom však v tomto príkaze nebol určený rozsah
vykonávanej práce, čo charakterizoval ako rozpor s § 6 ods. 1 písm. i/ zák. č. 124/2006 Z.z.. V správe

sa konštatuje, že k úrazu došlo z dôvodu nedokonalosti technického zariadenia, pričom úrazu sa mohlo
predísť dokonalejším krytovaním pracovného stroja, čo zamestnávateľ (žalobca) na základe zistených
skutočností deja úrazu a nariadenia inšpektorátu práce previedol. V návrhu opatrení na predchádzanie
vzniku podobných úrazov na predmetnom pracovisku zamestnávateľ (žalobca) navrhol zakryť všetky
nebezpečné miesta pracovného prostriedku ochrannými krytmi v zmysle bodu 2 prílohy č. 1 Nariadenia

vlády SR č. 392/2006 Z.z., resp. obmedziť prístup k nebezpečným miestam stroja oplotením, pričom
prístupná bránička musí byť viazaná koncovým spínačom na ovládanie stroja a pri otvorení musí
vypnúť zariadenie, ako aj vybaviť pracovný prostriedok zvukovou signalizáciou spúšťania pracovného
prostriedku, nakoľko nie je spoľahlivo kontrolovateľný z miesta ovládania pri uvádzaní do prevádzky. Z
vyjadrenia štatutárneho zástupcu k obsahu predmetnej správy vyplýva, že uvedenú prácu zamestnanci

vykonávali na základe nariadenia konateľov spoločnosti, zamestnávateľ úraz priamo nezavinil, nakoľko
stroj bol prevádzkovaný v súlade s platnou certifikovanou technickou dokumentáciou.

Zo zápisnice o podaní informácie vyhotovenej správnym orgánom dňa 28.03.2012 vyplýva, že M. G. ako
autorizovaný bezpečnostný technik bol dňa 09.03.2012 telefonicky informovaný o závažnom pracovnom

úraze pracovníčkou žalobcu, dostavil sa do sídla spoločnosti a vyhotovil fotodokumentáciu miesta úrazu,
o čom svedčí „Protokol o zmapovaní pôvodného stavu dejiska úrazu“.

Zo zápisnice o podaní informácie vyhotovenej správnym orgánom 19.03.2012 s J. U. (poškodeným)
vyplýva, že tento pracuje ako kurič, pričom dňa 09.03.2012 nastúpil na pracovnú zmenu od 06.00h. do

18.00h. Okrem povinnosti kuriča mal za úlohu aj vykonávať kontrolu a čistenie priestoru okolo bubnovej
sekačky a súvisiacich pásových dopravníkov vonku pred halou drevovýroby, pričom čistenie celého
priestorububnovejsekačkysamávykonávaťspoužitímlopatyaohrabla.Podľapríkaznéholistukontrolu
ačistenievykonával1xzahodinu.Poškodenýopísalspôsob,akýmobvyklevykonávapredmetnúčinnosť
- kontrolu, pričom v predmetný deň pred pracovným úrazom vykonal takúto kontrolu 2x. Približne o

9.00h znovu vykonával kontrolu dopravníkov a bubnovej sekačky a zistil, že pred sekačkou v priestore
vstupného pásového dopravníka zospodu je zachytená drevená trieska, keďže táto bola pod pásovým
dopravníkom asi vo výške 100 cm, predklonil sa a ľavou rukou chcel triesku odraziť, aby vypadla a
nedostala sa medzi valec a pás pásového dopravníka. Pri tomto mu zachytil pás ľavú ruku, ruka sa
dostala medzi pás a valec pásového dopravníka pred bubnovou sekačkou. Na rukách mal pracovné

rukavice, ruku mu navinulo na valec až po zápästie dlaňou hore, ruka sa z dopravníka nedala vytiahnúť,
začalbúchaťnastrojakričaldohalycezotvor,abyvyplidopravník.Kolegoviavypliasipominútekomplet
celé zriadenie, dopravníky aj bubnovú sekačku a začali mu vyslobodzovať ruku z dopravníka. Následne
bol odvezený do nemocnice. K pracovnému odevu uviedol, že mal oblečené aj obuté svoje vlastné veci,na rukách mal pracovné rukavice pridelené zamestnávateľom. Uviedol, že pracovisko, kde sa mu stal
pracovný úraz, bolo v čase úrazu rovnaké, ako vyplýva z ohliadky, okrem lanka, ktoré je umiestnené
na sekačke a výstupných dopravníkoch. Jeho poloha pri úraze bola opačná, ako je na fotografiách,

bol otočený čelom k dopravníku v predklone po zachytení ruky bol v drepe. Uviedol, že priestor okolo
bubnovej sekačky sa čistieval za chodu, nebola povinnosť vypínať sekačku a dopravníky, vypnutie nikto
nepožadoval. Priestor, v ktorom došlo k úrazu sa pravidelne čistieval od napadaných štiepok.

Z výpovede U. W. zo dňa 14.03.2012 vyplýva, že pracuje ako kurič a medzi jeho povinnosti patrí obsluha

kotla na drevenú pilinu, kontrola štiepkovača a čistenie priestoru okolo štiepkovača a pod pásovým
dopravníkom, ktoré sa nachádzajú vo vonkajších priestoroch pred halou drevovýroby. Opísal svoje
povinnosti s tým, že čistenie vykonáva počas chodu štiepkovačky a točiacich sa pásových dopravníkov,
štiepkovač ani pásové dopravníky nevypína, aby neblokoval výrobný proces. Čistenie sa vykonáva z
dôvodu,abysavpriestorepodaokološtiepkovača,akoajvpriestorepodaokolopásovýchdopravníkov,
nenachádzala a nehromadila štiepka a odpad, aby nedochádzalo k zlému chodu dopravníkov alebo

k poruchám, pričom kontrola sa vykonáva v určených intervaloch. Do štiepkovačky je drevný odpad
dávkovaný pásovým dopravníkom, pod ktorým sa vykonáva čistenie. Čistí sa celý priestor až po
obvodovémúryhalydrevovýroby.Priestorpoddávkovacímdopravníkomjestiesnený,abysadalvyčistiť,
treba sa zohnúť a lopatou alebo ohrablom povyberať štiepku a hádzať ju lopatou na pásový dopravník
za štiepkovačkou.

Zo zápisnice o podaní informácie zo 14.03.2012 vyhotovenej s S. J. vyplýva, že dňa 09.03.2012 sa v
rozhodnomčasenachádzalpridverách,ktorýmisavychádzazhalyprevýrobudovonkajšiehopriestoru-
bubnovej sekačke, keď začul krik prichádzajúci od otvoru v obvodovom plášti, ktorým prechádza pásový
dopravník k bubnovej sekačke. Cez otvor v obvodovom plášti haly uvidel H. U., ako mal zachytenú ľavú

ruku v zbiehavom priestore medzi vodiacim valcom a dopravným - gumovým pásom, pásový dopravník
a bubnovú sekačku vypol tlačidlom STOP nachádzajúcim sa vo vnútornom priestore haly pre výrobu,
uvoľnil napínanie dopravného pásu, medzi tým majster I. s p. G. postihnutému uvoľnili zachytenú ľavú
ruku. Uviedol, že čistenie priestoru okolo bubnovej sekačky a pásových dopravníkov aj pod dopravníkmi
vykonáva obsluha kotolne v určených intervaloch 1x za hodinu, keď sa kontroluje bubnová sekačka,

pričom vyhrabúvajú napadanú štiepku spod pásových dopravníkov. Obsluha kotolne pásové dopravníky
a bubnovú sekačku nevypína.

Zo zápisnice o podaní informácie zo 14.03.2012 vyhotovenej s H. I., majstrom v drevovýrobe vyplývajú
okolnosti, za ktorých 09.03.2012 začul krik a volanie o pomoc, v tom momente zareagoval na krik aj p.

J., ktorý uvidel p. U. cez otvor, zatlačil tlačidlo STOP nachádzajúce sa vo vnútorných priestoroch haly
pre výrobu, pričom majster výroby medzitým vybehol do vonkajšieho priestoru pred halu pre výrobu,
kde uvidel J. U., ktorý sa nachádzal pod pásovým dopravníkom pred bubnovou sekačkou, mal ľavú
ruku zachytenú medzi dopravným gumovým pásom a vodiacim valcom s priemerom 9 cm. S p. J. sa
pokúšali zachytenú ľavú ruku z tohto zbiehavého miesta uvoľniť a následne bol zabezpečený odvoz p.

U. na ošetrenie do nemocnice v Lučenci. Z jeho výpovede vyplýva, že čistenie priestoru okolo bubnovej
sekačky a pásových dopravníkov aj pod dopravníkmi vykonáva obsluha kotolne v určených intervaloch
1x za hodinu, keď sa kontroluje bubnová sekačka, obsluha kotolne čistí tento priestor len v prípade, ak je
to potrebné, pri pravidelnom čistení sa vyhrabe napadaná štiepka najmä spod vynášacích dopravníkov,
povyhadzuje sa na dopravný pás a v tomto prípade pri čistení obsluha kotolne pásové dopravníky a

bubnovú sekačku nevypína.

Zo zápisnice z ohliadky miesta udalosti z 13.03.2011 vykonanej inšpektormi práce sa zúčastnili za
zamestnávateľa (žalobcu) vedúci kotolne a zásobovač Z.. X. a majster H. I.. Predmetom dozoru
bola ohliadka miesta vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví p. U., pričom

v zápisnici je podrobne opísaná bubnová sekačka, jej stav, poloha, súčasti, umiestnenie ostatných
súčastí jednotlivých dopravníkov vrátane informácií, či obsahovali alebo neobsahovali jednotlivé súčasti
ochranné kryty.

Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.03.2012 s H. G. - kuričom vyplýva, že tento pracuje ako kurič

a medzi jeho povinnosti patrí obsluha kotla na drevnú pilinu, kontrola dopravníkov na drevenú štiepku,
kontrola štiepkovača, čistenie priestoru okolo pásových dopravníkov a štiepkovača vonku pred halou
drevovýroby, ktoré čistenie vykonáva 1x za hodinu, pričom čistí priestor pod pásovým dopravníkom
a vedľa štiepkovača. Opísal spôsob vykonávania čistenia s tým, že pri čistení štiepkovač ani pásovédopravníky sa nevypínajú, aby sa neblokoval výrobný proces. Uviedol, že v čase úrazu p. U. už boli
dorobené ochranné kryty klinových remeňov štiepkovačky aj ochranné kryty pásového dopravníka a
tlačítko central STOP. Súčasťou protokolu bola fotodokumentácia zachytená v Protokole o zmapovaní

pôvodného stavu dejiska úrazu z 09.03.2012 zobrazujúca miesto úrazu a polohu zamestnanca, ako aj
rozsah uskutočnenej zmeny.

Z Príkazného listu konateľov spoločnosti č. 110125 z 25.01.2011 vyplýva, že z dôvodu neustálych
porúch na sekačke drevného odpadu a dopravných pásov bolo nariadené s okamžitou platnosťou o.i.

na vnášacie pásy do sekačky vkladať materiál maximálne do hrúbky 10 cm, materiál vhadzovať na
pás tak, aby nedošlo k upchatiu sekačky, vynášacie pásy za sekačkou kontrolovať a čistiť priebežne
každú hodinu, pričom s uvedeným nariadením boli oboznámení všetci zamestnanci kotolne a vedúci,
čo potvrdili svojím podpisom.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 22.12.2010 vyplýva, že H. U. mal uzatvorenú pracovnú zmluvu na

vykonávanie práce kurič regulácia kotolne na pevné palivo. Z náplne práce J. U. z 22.12.2010 vyplývajú
funkčné povinnosti pracovníka, ktorý v súlade s platným pracovným poriadkom žalobcu, uzatvorenou
pracovnou zmluvou a pracovným naradením vykonáva a zodpovedá za: regulácia kotolne na pevné
palivo, zabezpečenie sušiarenského procesu, vrátnik, informátor, zabezpečenie kontroly vrátnice v
nočných hodinách a dňoch pracovného pokoja a vo sviatkoch podľa vypracovaného popisu pracovnej

činnosti, vykonáva pokyny nadriadených.

Z Nariadenia pre pracovníkov kotolne zo dňa 19.03.2010, ktorá je súčasťou správneho spisu vyplýva,
že každému pracovníkovi kotolne sa nariaďuje 1/ čistiť okolie štiepkovača a odsávania, štiepkovač pri
končení zmien 05:30, 13:30, 21:30 a tiež priebežne.

Z vyjadrenia žalobcu k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 18.06.2012 vyplýva, že s
návrhom na uloženie pokuty, ktorého podkladom je Protokol správneho orgánu z 27.04.2012 týkajúci
sa zistených nedostatkov pri pracovnom úraze zamestnanca H. U. nesúhlasí najmä v tom, že J. U.
nevykonával svoju bežnú pracovnú činnosť ani s ohľadom na pokyny zamestnanca, ani s ohľadom

na pracovnú náplň a miesto, kde sa úraz stal. Namietol, že takýto úraz nie je pracovným úrazom a
úraz sa nestal tak, ako sa javí z povrchného popísania inšpektorátom. Namietal, že dôkazy, ktoré tvorili
podklad predmetného protokolu (zápisnice o podaní informácií zamestnancami žalobcu, autorizovaného
bezpečnostného technika, zmapovaní pôvodného dejiska úrazu a pod.) neboli žalobcovi predložené,
nebol s nimi oboznámený a nebol prítomný pri ich vykonávaní. Žalobca ďalej namietal, že skutkový dej

úrazu je nesprávne interpretovaný, nedostatočne popísaný a je v rozpore so skutočnosťou. Zariadenie
po technickej stránke plne zodpovedá príslušným právnym predpisom. Prílohu predmetného vyjadrenia
tvorili vyjadrenia zamestnancov žalobcu S. J., H. G., M. S., H. G., H. I. a Z.. X., ako aj fotodokumentácia
vyhotovená žalobcom a technická dokumentácia vrátane šetrenia udalosti žalobcom.

Z Protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-05-15-2.2/P-F22, 25-12 z 09.02.2012 o výkone
inšpekcie práce u žalobcu zameranej na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na odstránenie nedostatkov zistených
počas vyšetrovania dňa 12.05.2011 (t.j. protokolu vyhotoveného pred vznikom závažného pracovného
úrazu p. U.) v bode B správny orgán špecifikoval zistené nedostatky, o.i. že štiepkovačka na

drevný odpad nemá zabezpečené remeňové a reťazové prevody ochranným krytom, čím nie je
zabránenýprístupdozónynebezpečenstva,ďalejštiepkovačkanadrevnýodpadumiestnenápredhalou
drevovýroby nie je vybavená ovládacím prvkom umožňujúcim jej zastavenie v blízkosti pracovného
stroja, gumové pásové dopravníky na drevnú štiepku nemajú medzery a miesta vbiehania dopravného
pásu na bubon zabezpečené ochranným krytom a nie sú po celej dĺžke vybavené ovládacím prvkom

umožňujúcim núdzové zastavenie dopravníka.

Zo zoznamu na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov žalobcu vyhotoveného vo
februári 2010 vyplýva, že zamestnávateľ (žalobca) poskytuje zamestnancovi pracovný odev a osobné
ochranné pracovné prostriedky, ktorých zoznam je spracovaný na základe pracovných činností, pričom

podľa prílohy uvedeného zoznamu je zrejmé, že kuriči majú podľa zoznamu nárok na poskytnutie
osobných ochranných pracovných prostriedkov: montérková súprava - pracovný odev, pracovná obuv
a pracovné rukavice. Z osobnej karty zamestnanca pre evidenciu OOPP H. Brozmana vyplýva, že mu
boli prideľované rukavice, respirátor a štople.Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je:
a) dozor nad dodržiavaním

1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy,

3.právnychpredpisovaostatnýchpredpisovnazaisteniebezpečnostiaochranyzdraviapriprácivrátane
predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,
5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv,
6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu
a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho

práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo
štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca
alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj,
b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,

c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi
a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o
spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19,

20 a osobitného predpisu.

Podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený
požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného

odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka
alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak

tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za
porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto
porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej
33 000 eur.

Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ zák. č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za
1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000
eur do 200 000 eur,

2. nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) od 300 eur do 100 000 eur.

Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods.
3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní

sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

Podľa § 3 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musiasprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo

používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených
osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány
podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

(6)Správneorgánysúpovinnénaúradnejtabulisprávnehoorgánu,nainternete,akmajúknemuprístup,
prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní
a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje
osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a
iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.

(7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú
aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

Podľa § 1 zák. č. 124/2006 Z.z. tento zákon ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné
podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov

podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zák. č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany
zdraviapriprácijepovinnýzabezpečovať,abypracoviská,komunikácie,pracovnéprostriedky,materiály,
pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali

bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný bezplatne
poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné

osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí.

Podľa § 17 ods. 4 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný
úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť
zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu (ďalej len "registrovaný pracovný úraz"),

tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný
pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu
zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len "závažný pracovný
úraz"), zamestnávateľ je povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. (1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť,
aby pracovný prostriedok, ktorý na používanie poskytne zamestnancovi, vyhovoval minimálnym
požiadavkám na pracovný prostriedok uvedeným v prílohe č. 1, ak osobitný predpis neustanovujeinak. (2) Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovný prostriedok po celý čas jeho používania
zodpovedal minimálnym požiadavkám ustanoveným v prílohe č. 1 a v osobitných predpisoch.

Podľa § 5 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z. ak bezpečnosť pracovného prostriedku závisí
od podmienok jeho inštalácie, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonanie kontroly pracovného
prostriedku po jeho inštalovaní a pred jeho prvým použitím a kontroly po jeho inštalovaní na inom
mieste, aby zabezpečil správnu inštaláciu pracovného prostriedku a jeho správne fungovanie. Kontrolu
vykonávajú oprávnené osoby podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci.

Podľa § 195 ods. 2 Zákonníka práce pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Podľa § 220 ods. 1 a 3 Zákonníka práce (1) Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť,
ktorá je predmetom pracovnej cesty. (3) Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec
utrpel pre plnenie pracovných úloh.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu podľa V. časti
II. hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpisované náležitosti. Súd teda skúma, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade

s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádza vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu teda súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
a či uvedeného procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými
žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, pokiaľ tvrdí, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom, ktorý mu predchádzal, bol ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, §
249 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.).

V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie
za tento delikt je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa má svojím postupom (konaním)
dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, prípadne
následky ním vzniknuté, ktoré môžu mať potom vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon stanovuje za

spáchanie správneho deliktu.

Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi za porušenie povinnosti
stanovenej v § 6 ods. 2 písm. b/ zák. č. 124/2006 Z.z. v nadväznosti na § 5 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 395/2006 Z.z. (bod 2 výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia),

pretože žalobca ako zamestnávateľ neposkytol svojmu zamestnancovi p. H. U. vykonávajúcemu prácu
kurič - regulácia kotolne na pevné palivo vo februári 2010 pracovný odev a obuv v zmysle vlastného
zoznamu na poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov schváleného Z.. H. X.,
konateľom spoločnosti. Uvedená skutočnosť (porušenie zákona) navyše nebola medzi účastníkmi
konania sporná, žalobca v žalobe nenamietal nezákonnosť rozhodnutia v tejto časti a nerozporoval ani

výšku uloženej pokuty, ktorá bola stanovená vo výške 1.000,- Eur.

Žalobca v žalobe vo vzťahu k správnemu deliktu uvedenému v bode 1 rozhodnutia žalovaného i
prvostupňového správneho orgánu namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistený
skutkový stav veci. Nesprávnosť právneho posúdenia mala podľa žalobcu spočívať v tom, že žalovaný i

prvostupňový správny orgán pri hodnotení získaných dôkazov nesprávne aplikovali predpisy hmotného
práva vo vzťahu, či sa jednalo o pracovný úraz. Žalobca tvrdil, že k vzniku úrazu nedošlo pri plnení
pracovných úloh, keďže z Príkazného listu č. 110 125 z 25.01.2011 vyplýva, že povinnosť čistenia sa
vzťahovalavýlučnenavynášacípásakúrazudošlovdôsledkusvojvoľnéhokonaniap.U.avloženiajehorukydovnášaciehopásu.Súduvedenúnámietkuvyhodnotilakonedôvodnú.Citovanéust.§195ods.2a
§ 220 ods. 1 Zákonníka práce definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi
spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, nezávisle od jeho vôle

krátkodobým, náhlym a následným pôsobením vonkajším vplyvov. Plnením pracovných úloh je výkon
pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz
zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz,
ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh. Z dokazovania vykonaného správnym orgánom
vyplýva, že poškodený zamestnanec žalobcu p. U. vykonával v rozhodnom čase (v čase vzniku úrazu)

prácu na svojom pracovisku, pričom vykonával pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho
vzťahu založeného pracovnou zmluvou, plnil pracovné úlohy vyplývajúce z náplne práce a na základe
pokynu zamestnávateľa, o.i. aj z Príkazného listu konateľov žalobcu č. 110 125 z 25.01.2011. Predmetný
príkaz bol vydaný „z dôvodu neustálych porúch na sekačke drevného odpadu a dopravných pásoch“,
pričom s ním boli preukázateľne oboznámení všetci zamestnanci kotolne, vrátane J. U.. Predmetným
príkazom bolo uvedeným zamestnancom (vrátane J. U.) nariadené o.i. na vnášacie pásy do sekačky

vkladať materiál maximálne do hrúbky 10 cm, materiál vhadzovať na pás tak, aby nedošlo k upchatiu
sekačky, množstvo materiálu musí obsluha na páse priebežne sledovať; vynášacie pásy za sekačkou
kontrolovať a čistiť priebežne každú hodinu, pričom v prípade nesplnenia uvedených činností mal
byť voči zamestnancom vykonaný disciplinárny postih. Z výpovede poškodeného J. U. i ostatných
zamestnancov žalobcu zaznamenaných v zápisniciach o podaní informácie vyhotovených v súvislosti

so šetrením pracovného úrazu správnym orgánom vyplýva, že medzi pracovné povinnosti kuričov patrila
obsluha kotla na drevnú pilinnú štiepku, kontrola dopravníkov na drevnú štiepku, kontrola štiepkovača,
čistenie priestoru okolo pásových dopravníkov a štiepkovača vonku pred halou drevovýroby, pričom
čistenie okolo štiepkovača sa vykonávalo 1x za hodinu a bol čistený priestor pod pásovým dopravníkom
a vedľa štiepkovača. Čistenie priestoru sa vykonával spôsobom podrobne opísaným v predmetných

výpovediach, pričom obsluha kotolne pásové dopravníky a bubnovú sekačku počas čistenia nevypínala.
U žalobcu bolo zaužívané, že zamestnanci čistili celý priestor okolo bubnovej sekačky od napadanej
štiepky, vrátane priestoru pod pásovými dopravníkmi, čistenie priestoru pred bubnovou sekačkou nebolo
žalobcom zakázané, priestor bol voľne prístupný a žalobca neurčil podmienky, resp. podrobnosti, akým
spôsobom majú zamestnanci čistenie vykonať, neurčil, aké pracovné prostriedky majú zamestnanci

použiť a nestanovil ani činnosti, ktoré by boli v súvislosti s čistením bubnovej sekačky vrátane
dopravníkových pásov zakázané. Súd sa stotožnil so záverom správneho záveru, že v predmetnom
prípade sa jednalo o pracovný úraz a správny orgán posudzoval porušenie povinností žalobcu ako
zamestnávateľa vo vzťahu k vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví
správne, t.j. zo zistených skutkových okolností vyvodil správny právny záver.

Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci a tvrdil, že žalovaný neprihliadol
na výpovede ostatných zamestnancov, obsah príkazného listu a nevykonal navrhovanú rekonštrukciu
skutkového deja, ktorá mohla podľa žalobcu preukázať, že k úrazu nedošlo pri plnení pracovných úloh
a ani spôsobom popisovaným v rozhodnutí, súd uvádza, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Z

administratívneho spisu je zrejmé, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci náležité dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi a to správou z vyšetrovania príčin a okolností vzniku závažného
pracovného úrazu vyhotovenú samotným žalobcom za účasti autorizovaného bezpečnostného
technika vrátane jej príloh a fotodokumentácie, zápisnicami o podaní informácií potrebných na výkon
inšpekcie práce vyhotovenými správnym orgánom s autorizovaným bezpečnostným technikom p. G.,

zamestnancami žalobcu J. U., B. W., J. I., zápisnicami o ohliadke miesta úrazu s fotodokumentáciou
a protokolom o zmapovaní pôvodného stavu dejiska úrazu, príkazným listom konateľov žalobcu
z 25.01.2011, pracovnou zmluvou a náplňou práce. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i
prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov správne orgány pri
svojom rozhodovaní vychádzali, tieto dôkazy boli riadne vyhodnotené, pričom pri hodnotení vykonaných

dôkazov správne orgány postupovali podľa zásad logického myslenia a v súlade s pravidlami
zakotvenými v § 34 ods. 4 a 5 Správneho poriadku. Výsledkom tohto procesu bol riadne zistený skutkový
stav a to tak vo vzťahu k záveru, že k úrazu došlo pri plnení pracovných úloh (t.j. že sa jedná o
pracovný úraz), tak aj vo vzťahu k spôsobu, akým došlo k pracovnému úrazu a ako bol popísaný v
napadnutom rozhodnutí žalovaného i prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný vychádzal pritom zo

zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného správnym orgánom, pričom z dokazovania vyplynulo
tak miesto úrazu, ako aj úrazový dej tak, ako ho popisuje žalovaný a z dôkazov zadovážených správnym
orgánom, ktoré sú súčasťou správneho spisu vyplýva aj to, že bubnová sekačka nebola vybavená
ochranným krytom, resp. iným ochranným zariadením, miesto úrazu bolo voľne prístupné (miesto, kdesa zbiehal gumový pás a valec), pričom predmetná linka bola zložená žalobcom z jednotlivých strojných
zariadení a táto bola čistená za chodu strojného zariadenia, ktorá skutočnosť vyplýva z výpovede
zamestnancov žalobcu, poškodeného i majstra výroby. Záver správneho orgánu o tom, že miesto

úrazu bolo voľne prístupné vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj z predloženej fotodokumentácie,
pretože pracovný stroj nebol v mieste úrazu zabezpečený krytom. Samotný žalobca vo svojej správe
z 02.04.2012 uvádza v bode VIII.B, že „k úrazu došlo z dôvodu nedokonalosti technického zariadenia.
Úrazu sa mohlo predísť dokonalejším krytovaním pracovného stroja, čo zamestnávateľ na základe
zistených skutočností deja úrazu a nariadenia IP previedol. Zamestnávateľ vydal písomný príkaz na

výkon predmetnej činnosti (čistenie a kontrola stroja), ale neurčil v ňom rozsah vykonávanej práce,
čo je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. i/ zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Zamestnávateľ neoznačil pracovný prostriedok výstražnými, zákazovými a príkazovými bezpečnostnými
značkami v zmysle bodu 2.15. prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR č. 392/2006 Z.z..“ Z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 15.03.2012 zakázal
používať predmetnú linku na sekanie drevného odpadu od 13.03.2013 a po tom, ako sa predmetný

úraz stal, bolo strojné zariadenie doplnené krytom, retiazkou, piktogramami a bezpečnostným lankom,
po zatiahnutí ktorého dôjde k vypnutiu strojného zariadenia. Zo svedeckých výpovedí zamestnancov
vyplynulo, že nikto z nich nebol oboznámený o bezpečnom pracovnom postupe pri čistení strojného
zariadenia. Žalobca nestanovil poškodenému ani ostatným zamestnancom presný postup ako sa má
čistenie vykonávať, nestanovil nebezpečný priestor a z výpovede zamestnancov je zrejmé, že takýmto

spôsobom vykonávali túto činnosť aj ostatní zamestnanci. K námietke žalobcu, že k predmetnému úrazu
nedošlo spôsobom popisovanom v rozhodnutí, súd poukazuje na zistenia žalovaného vychádzajúce
najmä zo zápisnice o podaní informácie poškodeného p. U., ktorý uviedol, že drevená trieska bola
zachytená pod pásovým dopravníkom asi vo výške 100 cm, predklonil sa a ľavou rukou chcel triesku
odraziť, aby vypadla a nedostala sa medzi valec a pás pásového dopravníka. Po navinutí ruky na

napínací valec až po zápästie sa poškodený snažil, aby mu ruku ďalej nevťahovalo, snažil sa privolať
pomoc, pričom bol v podrepe pod dopravníkom a kričal do haly cez otvor, ktorým vychádzal pásový
dopravník cez stenu výrobnej haly. Vynútená poloha tela (v podrepe pod pásovým dopravníkom) po
pracovnom úraze nepotvrdzuje, že postihnutý vliezol pod pásový dopravník tak, ako to uvádza žalobca,
a takto vykonával odstraňovanie zachytenej drevnej triesky. V čase vzniku predmetného pracovného

úrazu neboli na mieste očití svedkovia, ktorá skutočnosť vyplýva z ich výpovedí, a preto úrazový dej tak,
ako ho popisuje žalobca (t.j. že poškodený vliezol pod pásový dopravník a ľavú ruku zozadu strčil do
pásového dopravníka), nebolo možné preukazovať svedeckými výpoveďami a žalobca takéto tvrdenie
nepreukázal ani žiadnymi dôkazmi. Z výpovede samotného poškodeného i vypočutých zamestnancov
vyplynulo, že títo sa na miesto dostavili až potom, ako počuli krik poškodeného p. U., pričom v tom

čase mal už ruku navinutú na valec, kolegovia vypli linku na sekanie drevného odpadu a vyslobodili
mu ruku z dopravníka. Z predmetných výpovedí nepochybne vyplýva, že zamestnanci žalobu neboli
očitými svedkami celého úrazového deja, videli až následok, keď p. U. mal už ruku v stroji a vynútená
poloha tela bola evidentne následkom predmetného úrazového deja. Fotodokumentácia s vyznačením
šípkami presne lokalizuje miesto, kde sa poškodený v čase jeho nájdenia zamestnancami nachádzal.

Správny orgán z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že p. U. pred odstraňovaním zachytenej
drevnej triesky neodstraňoval z predmetného strojového zariadenia žiadne ochranné zariadenie (pevné
ochranné kryty, blokovacie ochranné kryty so zaistením a bez zaistenia, samočinne sa zatvárajúce
ochranné kryty, prípadne snímacie ochranné zariadenia). Bez ochranného zariadenia nebezpečného
priestoru boli teda zamestnanci vystavení mechanickému ohrozeniu a pri vykonávaní pracovných

činností sa mohli dostať do rôznych rizikových situácií. U žalobcu bolo zaužívané, že zamestnanci čistili
celý priestor okolo bubnovej sekačky od napadanej štiepky, čistenie priestoru pred bubnovou sekačkou
nebolo žalobcom zakázané, priestor bol voľne prístupný a bol znečistený od napadanej štiepky. Súd má
za to, že správny orgán z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav dostatočne, pričom zadovážené
podklady postačujú na vyvodenie záveru správneho orgánu o mechanizme úrazového deja tak, ako to

správny orgán popísal v napadnutom rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí prvostupňového správneho
orgánu.

Pokiaľ žalobca namietal, že správne orgány mohli vykonať dokazovanie aj ďalšími dôkaznými
prostriedkami s cieľom zabezpečiť objektívne zistenie podkladov pre rozhodnutie a to vypočuť

zamestnanca J. G., ktorý asistoval pri vyslobodzovaní poškodeného p. U. a bol podľa žalobcu očitým
svedkom, ako aj vykonať rekonštrukciu na mieste samom za účelom preverenia svedeckých výpovedí
a mechanizmu vzniku zranenia, súd uvádza: Z administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány pri
šetrení predmetného pracovného úrazu venovali náležitú pozornosť, ako k pracovnému úrazu došlo,miestu vzniku úrazu, mechanizmu úrazového deja, bola vykonaná ohliadka miesta vzniku závažného
pracovného úrazu, bola vyhotovená fotodokumentácia a videozáznam, boli vypočutí zamestnanci
žalobcu, pričom pri vykonaní úkonu - podania informácie fyzickými osobami (zamestnancami žalobcu)

o predmetnom úraze správny orgán informoval konateľa žalobcu o tejto skutočnosti, pričom o.i. vypočul
aj všetkých zamestnancov, ktorých navrhol vypočuť konateľ žalobcu. Správne orgány vychádzali
pri rozhodovaní aj z podkladov získaných od samotného žalobcu, ktorý bol v zmysle § 17 ods.
4 písm. a/ zák. č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci povinný registrovať
pracovný úraz tak, že bol povinný zistiť príčinu okolností jeho vzniku za účasti zamestnanca, ktorý

utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav a za účasti
príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví
bol zamestnávateľ povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika.
Správny orgán teda pri zisťovaní a následne pri hodnotení skutkového stavu vychádzal aj z predloženej
správy žalobcu o vyšetrovaní závažného pracovného úrazu predloženej správnemu orgánu, ktoré
vyšetrovanie bolo vykonané za účasti autorizovaného bezpečnostného technika. Zistené nedostatky

boli zistené inšpektormi práce na základe ohliadky počas vyšetrovania predmetného pracovného
úrazu a tiež na základe fotodokumentácie vykonanej bezprostredne po vzniku pracovného úrazu
prizvaným autorizovaným bezpečnostným technikom p. G., pričom miesto úrazu bolo zdokumentované
a zistený nedostatok bol preukázaný. Vzhľadom na to, že správny orgán v konaní zabezpečil výsluch
zamestnancov, ktorí sa dostavili na miesto úrazu v čase, keď už mal poškodený p. U. ruku zakliesnenú

v stroji a pomáhali mu ju uvoľniť, pričom videli len skutočnosť, v akej polohe sa nachádzal po vtiahnutí
ruky do stroja, súd má za to, že vypočutie týchto zamestnancov postačovalo na riadne zistenie
skutkového stavu, z ktorého správny orgán vyvodil správne skutkové i právne závery. Vypočutie ďalšieho
zamestnanca (žalobcom označeného J. G.) nepovažoval súd / rovnako ako správny orgán/ za potrebné
vzhľadom na to, že tento sa rovnako ako ostatní už vypočutí zamestnanci dostavili na miesto úrazového

deja až v čase, keď už p. U. mal ruku zakliesnenú, a preto nepovažoval súd jeho nevypočutie za
takú vadu konania, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp.
prvostupňového správneho orgánu v tom zmysle, že nevypočutie tohto svedka by mohlo mať za
následok iné zistenie skutkového stavu, než aké bolo správnym orgánom v konaní zistené. Rovnako
sa súd stotožnil so záverom správneho orgánu vo vzťahu k námietke žalobcu o tom, že mala byť

vykonaná rekonštrukcia predmetného úrazového deja, resp. vyšetrovací pokus pre zistenie skutočností
rozhodujúcich pre vyšetrenie udalosti, keďže správny orgán si vykonaným dokazovaním zabezpečil
dostatok podkladov, z ktorých nemal pochybnosť pri určovaní príčin a mechanizmu úrazu, ako aj pri
zisťovaní jednotlivých nedostatkov zo strany žalobcu v súvislosti s predmetným pracovným úrazom,
a preto vykonať vyšetrovací pokus nepovažoval za potrebný. Navyše takýto vyšetrovací pokus, resp.

rekonštrukciu mohol v rámci šetrenia príčin registrovaného pracovného úrazu vykonať samotný žalobca.
Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 12 ods. 1 písm. c/ zák. č. 125/2006 Z.z. o
inšpekcii práce inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať od zamestnávateľa
fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zamestnanca, zástupcu zamestnancov
pre BOZP, príslušného odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka

v prítomnosti svedka alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktorá sa týkajú uplatňovania predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu z dôvodov
uvedenýchvžalobesúddospelkzáveru,ženedôvodnájeinámietkažalobcu,žesprávnyorgánvkonaní

nepostupoval v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a v rozhodnutí sa nevysporiadal s námietkami
účastníkov konania a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní. Napadnuté rozhodnutie
žalovaného i prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky náležitosti stanovené v § 46 a § 47
Správneho poriadku, v odôvodnení žalovaný uviedol skutočnosti, ktoré zistil z obsahu správneho spisu,
odcitoval právny predpis, na základe ktorého rozhodol, uviedol, z akých dôkazov vychádzal, tieto citoval,

vyhodnotilavysporiadalsaisnámietkamiúčastníkakonania(o.i.ajsnámietkounedostatočnezisteného
skutkového stavu, resp. nedostatočne vykonaného dokazovania, nesprávneho právneho posúdenia
úrazu ako pracovného úrazu a pod.), pričom z obsahu odôvodnenia vyplýva, že napadnuté rozhodnutie
netrpínepreskúmateľnosťouprenedostatokdôvodov.Nepreskúmateľnosťrozhodnutianiejespôsobená
tým, že účastník konania nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia alebo nesúhlasí so závermi, ku ktorým

správny orgán dospel. Nepreskúmateľné je rozhodnutie, z ktorého výroku nie je možné zistiť, ako
bolo vo veci rozhodnuté, alebo keď je výrok vnútorne rozporuplný, prípadne keď nie je odlíšené, čo
je výrok a čo je odôvodnenie, alebo kto je účastníkom konania, alebo kto bol rozhodnutím zaviazaný.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje aj rozpor medzi výrokom a odôvodnením a absencia alebonejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Pokiaľ ide o
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, táto musí spočívať v tom, že rozhodnutie nie je
odôvodnené vôbec alebo že v odôvodnení rozhodnutia chýbajú skutočnosti, na základe ktorých správny

orgán rozhodol a teda chýbajú skutkové dôvody rozhodnutia, prípadne ak rozhodnutie je založené na
takých skutočnostiach, ktoré v konaní neboli vôbec zisťované alebo z odôvodnenia nie je zrejmé, aké
dôkazy boli vykonané a z ktorých boli dané skutkové zistenia zistené. Napadnuté rozhodnutie však
takýmito chybami netrpí.

Vo vzťahu k uloženej sankcii - pokute vo výške 34.000,- Eur žalobca v žalobe v podstate namietal,
že výška uloženej pokuty je pre žalobcu likvidačná, pričom odôvodnenie uloženia pokuty za správny
delikt špecifikovaný v bode 1. výroku je podľa žalobcu nepreukázateľné. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti týkajúce sa samotného správneho deliktu uvedeného v bode 1. napadnutého
rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia a vzhľadom na oprávnenie správneho orgánu uložiť pokutu
za splnenia podmienok § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, v zmysle ktorého

zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2
ods. 1 písm. a/ v 1. až 3. bode a 6. bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv možno uložiť pokutu až do 100.000,- Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz,
ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, pokutu najmenej 33.000,- Eur, súd konštatuje,
že v prípade, ak bolo porušenie povinností na strane zamestnávateľa (v tomto prípade žalobcu) zistené,

správny orgán bol oprávnený uložiť pokutu v stanovenej výške. V prejednávanom prípade uložil správny
orgán za porušenie uvedenej povinnosti špecifikovanej v bode 1.výroku napadnutého rozhodnutia
žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu pokutu v minimálnej výške tak, ako to ukladá
citované ustanovenie zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, pričom správny orgán odôvodnil výšku
uloženej pokuty závažnosťou nedostatku a jeho dôsledku tak, ako je uvedené v prvostupňovom, resp.

druhostupňovom rozhodnutí správneho orgánu.

Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho
konania a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v žalobe dospel súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie a predchádzajúce správne konanie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, preto

žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý
v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c/súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.