Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/258/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212431
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1211212431.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsamosudcomJUDr.MonikouŠkolníkovouvprávnejvecižalobcu:

Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. č. 6 Bratislava, IČO: 00 397 865 proti žalovanému:
PADDLER CLUB s. r. o., Ružová dolina 6 Bratislava, IČO: 44 550 553, zastúpenému advokátom Mgr.
Adriánom Bargerom, Barger Prekop s.r.o., Einsteinova 24 Bratislava, IČO: 36 869 724 o zaplatenie istiny
33.689,48 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 33.689,48 eura istiny a 9%-ný ročný úrok z omeškania
zo sumy 18.875,- eur od 1.9.2010 do zaplatenia,

zo sumy 13.185,- eur od 27.10.2010 do zaplatenia,

zo sumy 1.629,48 eura od 10.12.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 12.5.2011 sa žalobca domáhal, aby súd určil povinnosť žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 33.689,48 eura s príslušenstvom, t.j. úrokom z omeškania v sadzbe 9% ročne
zo sumy 18.875,- eur od 1.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 13.185,- eur od 27.10.2010 do zaplatenia a
zo sumy 1.629,48 eura od 10.12.2010 do zaplatenia z titulu zmluvy o nájme nebytových priestorov a z
titulu zmluvy o nájme stojanov.

Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, pričom v odpore proti platobnému rozkazu namietal
opodstatnenosť uplatňovaných nárokov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím splnomocneného zástupcu žalobcu, konateľa žalovaného
a právneho zástupcu žalovaného, svedkov J. B., H.. Q. X., Q.. X. R. a Š. J., oboznámil sa s listinnými

dôkazmi

tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 17.3.2009 uzavretá v
písomnej forme zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorou žalobca ako vlastník nehnuteľnosti
Lodenice UK - Centra univerzitného športu UK nachádzajúcej sa na O. T.. X Bratislava, katastrálne
územie S. B., zapísanej na LV č. XXX na parc. č. XXXX a parc. Č.. XXXX/XX nehnuteľnosti - budovyprenechal žalovanému do nájmu nebytové priestory nachádzajúce sa v tejto budove pozostávajúce z
miestností:

- prízemie, miestnosti číslo 104 (10,6 m2), 106 (55 m2), 107 (12,3 m2), 108 (5,1 m2)

- prízemie, terasa číslo 113 (43,5 m2)

- prízemie, kója (2,5 x 6 m) v hangári 109 (15 m2)

- 2. poschodie, celé podlažie (526,6 m2) s tým, že predmet nájmu bol zaznačený v nákrese,

ktorý tvoril prílohu č. 1 tejto zmluvy.

Podľa článku I., bod. 2. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nebytové priestory uvedené v
bode1jenájomcaoprávnenýužívaťnaúčely,naktorésústavebneurčenévrozsahusvojejregistrovanej

podnikateľskej činnosti.

Podľa článku I., bod 4. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nájomca je oprávnený užívať
spoločné priestory v budove, a to schodištia, chodby, hygienické a sociálne zariadenia v rozsahu
nevyhnutnom pre užívanie prenajatých priestorov.

Podľa článku II., bod. 1., predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nájomca sa zaväzuje za

nájom nebytových priestorov uvedených v čl. I. bode 1 tejto zmluvy platiť nájomné vo výške 44.820,-
eur za rok.

Podľa článku II., bod 2. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nájomca sa zaväzuje platiť
nájomné podľa predchádzajúceho bodu v mesačných splátkach vo výške 3.735,- eur.

Podľa článku II., bod 3. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov úhradu mesačných splátok

nájomného vykoná nájomca na základe vystavenej faktúry prenajímateľom do 15 kalendárnych dní odo
dňa jej doručenia. Úhradou sa rozumie pripísanie dohodnutej sumy na účet prenajímateľa. V prípade
nepripísania predmetnej sumy na účet prenajímateľa v stanovenom termíne, nájomca na požiadanie
prenajímateľa preukáže úhradu odovzdaním kópie výpisu zo svojho bankového účtu.

Podľa článku II., bod 4. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nájomca je povinný platiť

okrem nájomného aj cenu za služby súvisiace s nájmom, ktoré prenajímateľ nájomcovi poskytuje, a to
za dodávku energií, tepla, pitnej a teplej vody, vodného, stočného, odvoz odpadov. Nájomca sa zaväzuje
uhrádzať platby za poskytnuté služby súvisiace s nájmom na základe štvrťročného vyúčtovania.

Podľa článku II., bod 5. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajímateľ raz štvrťročne
vystaví vyúčtovaciu faktúru za poskytované služby, ktorú zašle nájomcovi. V

prípade, že bude na vyúčtovacej faktúre uvedený nedoplatok nájomcu, je nájomca povinný uhradiť
tento nedoplatok prenajímateľovi do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovacej faktúry. V prípade, že bude
na vyúčtovacej faktúre uvedený preplatok nájomcu, je prenajímateľ povinný uhradiť tento preplatok
nájomcovi do 15 dní odo dňa vyúčtovania. Prenajímateľ je oprávnený započítať tento preplatok na
úhradu existujúcich dlhov nájomcu, príp. na úhradu preddavkov za služby súvisiace s nájmom.

Podľa článku II., bod 6. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajímateľ je oprávnený
jednostranným oznámením o zvýšení nájomného zaslaným nájomcovi zvýšiť cenu nájomného o
percentuálnu mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok. Výška
nájomného upravená podľa tohto bodu bude nájomcovi účtovaná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po doručení oznámenia o zvýšení nájomného nájomcovi.Podľa článku II., bod 7. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov ak nájomca môže nebytový
priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti
ustanovené zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného.

Podľa článku II., bod 8. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov v prípade, že nájomca mešká
s platením nájomného alebo vyúčtovania služieb súvisiacich s nájmom, je prenajímateľ oprávnený od
nájomcu požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Podľa článku II. bod 9. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajímateľ poskytne
nájomcovi jednorazovú zľavu 3.734,- eur z nájomného podľa bodu 1. Zľava bude uplatnená pri prvej
mesačnej splátke podľa bodu 2.

Zo znenia článku III., bod 1. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplýva, že zmluva bola
uzavretá na dobu určitú s tým, že nájomná doba začala plynúť dňom 1.5.2009 a mala končiť 30.4.2010.

Podľa článku III., bod 2. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajímateľ môže písomne
vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak

a) nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou;

b) nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo zálohovou platbou

za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom;

c) nájomca alebo osoby, ktoré s ním užívajú nebytový priestor napriek písomnému

upozorneniu hrubo porušujú pokoj alebo poriadok;

d) bolo rozhodnuté o odstránení stavby alebo o zmenách stavby, čo bráni užívať nebytový

priestor;

e) nájomca prenechá nebytový priestor alebo jeho časť do podnájmu bez súhlasu

prenajímateľa.

Podľa článku III., bod 3. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nájomca môže písomne
vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak

a) stratí spôsobilosť prevádzkovať činnosť, na ktorú si nebytový priestor prenajal;

b) nebytový priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie;

c) prenajímateľ hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy.

Podľa článku III., bod 4. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zmluvné strany sa dohodli,
že výpovedná lehota je jednomesačná a začne plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po jej

doručení.

Podľa článku III., bod 5. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov účinky doručenia písomností
podľa tejto zmluvy sú splnené aj vtedy, ak si príjemca písomnosť nevyzdvihol v odbernej lehote alebo
jej prevzatie bezdôvodne odmietol.Podľa článku IV., bod 4. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajímateľ je povinný
umožniť nájomcovi prístup a užívanie predmetu nájmu v takej miere, v akej to vyžaduje povaha
prevádzky, hygienické, bezpečnostné a právne predpisy.

Podľa článku IV., bod 5. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zmluvné strany sa dohodli,
že akékoľvek stavebné úpravy prenajatých nebytových priestorov môže nájomca vykonať len na základe
predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa článku IV., bod 6. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov stavebné úpravy, ktoré
nájomca na základe písomného súhlasu prenajímateľa vykoná, zostanú po ukončení nájmu vo
vlastníctve prenajímateľa, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

Podľa článku IV., bod 9. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nájomca je povinný prenajaté
nebytové priestory upratovať a vykonávať v nich bežnú údržbu na vlastné náklady.

Podľa článku IV., bod 10. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov nájomca je povinný bez
zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť
vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením

povinnosti vznikla.

Podľa článku V., bod 1. predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov akékoľvek zmeny a doplnenia
tejto zmluvy je možné vykonať len číslovaným písomným dodatkom k tejto zmluve, ktorý bude podpísaný
obidvoma zmluvnými stranami.

Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 12.4.2010 uzavretá v

písomnej forme zmluva o nájme stojanov na lode, ktorej predmetom bola dohoda o podmienkach nájmu
2 stojanov po 6 úložných priečkach na uskladnenie lodí, ktoré sa nachádzali v hangári Lodenice UK.
Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní od 1.5.2010 do 31.12.2010 s tým, že dohodnutú
dobu je možné predĺžiť výlučne formou písomného dodatku k tejto zmluve.

Zo znenia článku IV. predmetnej zmluvy o nájme stojanov na lode vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli

na nájomnom vo výške 600,- eur/1 rok/1 stojan, t.j. 1.200,- eur ročne za

predmet zmluvy s tým, že žalovaný ako nájomca sa zaviazal uhradiť nájomné za dobu trvania zmluvy
(8 mesiacov) vo výške 800,- eur v troch splátkach, a to prvá splátka vo výške 200,- eur za mesiace máj
a jún 2010, druhá splátka vo výške 300,- eur za mesiace júl, august a september 2010 a tretia splátka
vo výške 300,- eur za mesiace október, november a december 2010. Jednotlivé splátky nájomného mal

žalovaný zaplatiť na základe faktúry vystavenej vlastníkom vždy k 10. dňu nasledujúceho kalendárneho
mesiaca daného kalendárneho štvrťroka, a to na účet prenajímateľa.

Medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom bola dňa 1.12.2009 uzavretá v
písomnej forme aj zmluva o poskytovaní upratovacích služieb, ktorej predmetom bolo odplatné
poskytovanie upratovacích a čistiacich prác podľa špecifikácie uvedenej v článku III. predmetnej zmluvy.

Medzi účastníkmi konania nebolo v priebehu konania sporné, že predmety nájmu podľa zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 17.3.2009 a podľa zmluvy o nájme stojanov na lode zo dňa 12.4.2010
boli odovzdané žalobcom žalovanému za účelom ich užívania. Rovnako nebola sporná skutočnosť, že
zo strany žalovaného nebolo dohodnuté nájomné a platby v zmysle vyššie uvedených dvoch zmlúv o
nájme platenie riadne a včas, t.j. vo výške a v lehotách splatnosti v zmysle faktúr vystavených žalobcom.Dňa 2.7.2010 konateľ žalovaného vlastnoručne podpísal doklad nadpísaný ako "Uznanie dlhu", v ktorom
je uvedené, že žalovaný ako dlžník je ku dňu 30.6.2010 dlžný žalobcovi ako veriteľovi sumu vo výške
22.783,81 eura, ktorá predstavuje nedoplatok dlžníka na nájomnom a platbách za poskytnuté služby v

zmysle nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.3.2009 a Zmluvy o nájme stojanov
na lode zo dňa 12.4.2010 s tým, že uvedený dlh vznikol neuhradením faktúr v zmysle prílohy. V uznaní
dlhu je ďalej uvedené, že dlžník týmto uvedený dlh uznáva a vyhlasuje, že veriteľovi zaplatí dlžnú sumu
vo výške 22.783,81 eura na jeho bankový účet, a to postupne v pravidelných splátkach až do jej úplného
splatenia s tým, že jednotlivé splátky bude dlžník veriteľovi uhrádzať vo výške a v termínoch vzájomne

dojednaných a odsúhlasených v osobitnej dohode o splátkach.

Žalobca predložil súdu prílohu k predmetnému uznaniu dlhu a jednotlivé faktúry, ktorých sa uznanie dlhu
týkalo, z ktorých je zrejmé, že zo strany žalovaného neboli v plnej výške uhradené faktúry za obdobie
od októbra 2009 do apríla 2010.

Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 29.7.2010 uzavretá v písomnej
forme dohoda o splátkach, ktorej predmetom bolo uspokojenie uznanej pohľadávky veriteľa dlžníkom

v celkovej výške 22.783,81 eura, a to postupne v pravidelných splátkach dojednaných v obsahu tejto
dohody až do jej úplného splatenia s tým, že táto dohoda o splátkach bola uzatvorená na základe
písomnej žiadosti dlžníka, ktorý z dôvodu zhoršenia jeho ekonomických pomerov nemôže zaplatiť celý
dlh naraz. Pohľadávka vo výške 22.783,81 eura, ktorú dlžník písomne uznal v osobitnej listine zo dňa
2.7.2010 predstavuje nedoplatok dlžníka za nájom a poskytnuté služby v zmysle nájomnej zmluvy o

nájme nebytových priestorov zo dňa 17.3.2009 a zmluvy o nájme stojanov na lode zo dňa 12.4.2010,
pričom uvedený dlh vznikol neuhradením nasledovných faktúr: 3090001581, 3090001780, 3090002164,
3090002304, 3090002548, 3090003043, 3090003410, 3100000052,

3100000286, 3100000682, 3100001219, 3100000109, 3100000648, 3100001391 a 3100001355.
Predmetnou dohodou o splátkach sa dlžník, t.j. žalovaný zaviazal veriteľovi, t.j. žalobcovi splniť svoj

peňažný dlh v celkovej výške 22.783,81 eura v nasledovných výškach a termínoch: k dátumu 30.7.2010
sumu 3.908,81 eura, k dátumu 31.8.2010 sumu 3.935,- eur, k dátumu 30.9.2010 sumu 3.735,- eur, k
dátumu 29.10.2010 sumu 3.735,- eur, k dátumu 30.11.2010 sumu 3.735,- eur a k dátumu 31.12.2010
sumu 3.735,- eur. Predmetná dohoda o splátkach obsahovala tiež dohodu zmluvných strán o tom, že
ak dlžník nezaplatí niektorú splátku riadne a včas a tým nedodrží svoj záväzok podľa tejto dohody o

splátkach alebo ak dlžník zaplatí nižšiu sumu jednotlivej splátky alebo splátok, stáva sa v zmysle §
11 ods. 2 písm. c) zákona o nakladaní s majetkom splatnou celá dlžná suma uvedená v čl. I ods. 1.1
tejto dohody a dlžník je povinný zaplatiť ju veriteľovi naraz, a to najneskôr do dňa splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky s tým, že dlžník sa rovnako zaväzuje zaplatiť celú dlžnú sumu naraz, ak sa zlepšia
jeho ekonomické pomery. Veriteľ sa zaviazal, že v prípade dodržiavania dohodnutých termínov splátok

(dátumov splatnosti) zo strany dlžníka, nebude mu účtovať úroky z omeškania.

Napriek uvedenej dohode o splátkach nebola zo strany žalovaného uhradená ani prvá dohodnutá
splátka, čím sa celá uznaná dlžná suma vo výške 22.783,81 eura stala splatnou dňom 31.8.2010.

Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok podpísanej však len žalobcom dňa 5.8.2010
žalobca započítal voči pohľadávke žalobcu vo výške 3.908,81 eura zodpovedajúcej prvej dohodnutej

splátke pohľadávky žalovaného v celkovej výške 3.309,67 eura z titulu faktúr č. 000073, č. 000076,
č. 000083 a č. 000088 s tým, že rozdiel vo výške 599,14 eura mal žalovaný uhradiť do 13.8.2010. S
poukazom na uvedené skutočnosti žalobca v danom konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 18.875,-
eur (22.783,81 eura - 3.908,81 eura) spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške od 1.9.2010, t.j.
odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti celého dlhu naraz v zmysle dohody o splátkach zo dňa

29.7.2010 do zaplatenia.

Medzi účastníkmi konania nebola v priebehu konania sporná skutočnosť, že žalovaný nebytové priestory
predstavujúce predmet nájmu podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.3.2009 užíval aj
po uplynutí dohodnutej doby nájmu, t.j. po dátume 30.4.2010, pričom žalobca v tejto súvislosti nepodalv zákonnej lehote návrh na vypratanie nehnuteľnosti, čím sa predmetná zmluva o nájme obnovila na
dobu určitú do 30.4.2011.

Konateľ žalovaného elektronickým podaním zo dňa 7.7.2010 oznámil žalobcovi, že uznanie dlhu

podpísal a žalobcovi príde poštou. Ohľadom momentálnej úpravy nájmu navrhol žalovaný žalobcovi
úpravu nájmu na mesačnú splátku vo výške 990,- eur s tým, že v návrhu sú zahrnuté aktuálne možnosti
s prihliadnutím na potrebu splatiť uznaný dlh do konca roku 2010. Žalobca návrh žalovaného na zníženie
nájomného akceptoval dňom 1.8.2010.

Na základe týchto skutočností žalobca ďalej fakturoval žalovanému nájomné a úhradu spotreby energií.
Faktúrou č. 310002870 splatnou dňa 26.10.2010 a znejúcou na sumu 11.205,- eur vyúčtoval žalobca

žalovanému dohodnuté nájomné za mesiace máj 2010, jún 2010 a júl 2010 a faktúrou č. 3100002871
splatnou dňa 26.10.2010 a znejúcou na sumu

1.980,- eur vyúčtoval žalobca žalovanému dohodnuté nájomné (v zníženej výške 990,- eur mesačne) za
mesiaceaugust2010aseptember2010.Zostranyžalovanéhonebolipredmetnéfaktúryvcelkovejsume
13.185,- eur uhradené, pričom žalobca okrem nároku na ich zaplatenie uplatnil tiež nárok na zaplatenie

úrokov z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti predmetných faktúr
do zaplatenia.

Faktúrou č. 3100003265 splatnou dňa 9.12.2010 a znejúcou na sumu 1.629,48 eura vyúčtoval žalobca
žalovanému cenu služieb dodaných v období od 1.4.2010 do 30.9.2010, avšak ani táto faktúra nebola
zo strany žalovaného uhradená a žalobca v danom konaní uplatnil okrem nároku na jej zaplatenie tiež

nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti
predmetnej faktúry.

Istina uplatňovaná žalobcom v danom konaní v celkovej sume 33.689,48 eura pozostáva z vyššie
podrobne uvedených položiek v sumách 18.875,- eur, 13.185,- eur a 1.629,48 eura.

V liste zo dňa 16.8.2010 nadpísanom ako "ukončenie nájmu" a adresovanom žalovanému žalobca v

zastúpení kvestorkou uviedol, že listom zo dňa 16.3.2010 žalovaný požiadal žalobcu o predĺženie nájmu,
ktorý bol dojednaný na dobu od 1.5.2009 do 30.4.2010. Pretože žalovaný v tom období už pravidelne
neuhrádzal vystavené faktúry, bolo mu na základe rozhodnutia Vedenia Univerzity Komenského v
Bratislave a spoločných rokovaní s rektorom UK a kvestorkou UK umožnené predĺženie nájmu do
konca roku 2010 s tým, že keď dlžnú sumu žalovaný uhradí do tohto termínu, bude predložená žiadosť

o predĺženie nájmu na ďalších 5 rokov na AS UK. Ku dňu skončenia Zmluvy o nájme nebytových
priestorov, t.j. k 30.4.2010 žalovaný vykazoval dlh na nájomnom vo výške 22.783,81 eura, pričom
uvedený dlh žalovaný uznal dňa 2.7.2010 podpísaním osobitnej listiny "Uznanie dlhu", na základe ktorej
bolauzatvorenáDohodaosplátkachdňa29.7.2010.Vzmyslečl.IIIods.3.1bolžalovanýpovinnýsplácať
svoj dlh riadne v splátkach a termínoch uvedených v dohode. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný

nezaplatil prvú splátku podľa rozpisu splátok, stáva sa splatnou celá dlžná suma vo výške 22.783,81
eura, ktorú je žalovaný povinný splatiť naraz. Dňa 6.8.2010 bola žalovanému podľa predmetného listu
doručená Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, kde bolo uvedené, že rozdiel vo
výške 599,14 eura uhradí žalovaný do 13.8.2010. V predmetnom liste je ďalej uvedené, že vzhľadom
na hore uvedené a po zvážení všetkých skutočností nebude so žalovaným predĺžená Zmluva o

nájme nebytových priestorov v nehnuteľnosti Lodenica UK - Centrum univerzitného športu a z toho
dôvodu žalobca predmetným listom k 31.8.2010 žiadal žalovaného o uhradenie dlžnej čiastky podľa
Dohody o splátkach, o uhradenie nájomného (podľa zmluvy) a služieb spojených s užívaním priestorov
(podľa faktúr dodávateľov služieb) v plnej výške, nakoľko žalovaný nebytové priestory naďalej užíval
aj po vypršaní platnosti zmluvy a o ukončenie užívania predmetných nebytových priestorov a o ich

protokolárne odovzdanie správcovi nehnuteľnosti p. Q.. Š. J.. V závere listu je uvedené, že v zmysle
ods. 2, 3 čl. VI žalobca vypovedá žalovanému Zmluvu o nájme stojanov na lode uzatvorenej na dobu
určitú od 1.5.2010 do 31.12.2010 k 15.9.2010.Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nebolo naplnené ustanovenie Zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 17.3.2009 o zápisničnom odovzdaní predmetu nájmu a z toho dôvodu
sa žalovaný domnieva, že zmluva nebola naplnená riadne a preto

žalovaný spochybňuje právo prenajímateľa na úhrady nájomného. Ďalej žalovaný uviedol, že písomné
uznanie dlhu konateľ žalovaného dňa 25.10.2010 písomne odvolal, nakoľko bolo uzavreté v tiesni a
za podmienok, ktoré sa nezakladali na reálnom poňatí veci. Tým istým dokumentom žalovaný podľa
svojho vyjadrenia odvolal aj splátkový kalendár. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tiež
uviedol, že žalobca obmedzoval plnenie zmluvy aj tým, že žalobca umiestnil na príjazdovú cestu

do objektu dopravnú značku D12 "vyhradené parkovisko" s dodatkovým textom "Len pre centrum
univerzitného športu UK", čím zakázal parkovanie žalovanému a všetkým hosťom, čiže aj hosťom, ktorí
boli zákazníci žalovaného v zmysle účelu, na ktorý mala byť predmetná nehnuteľnosť užívaná. Žalobca
ďalej nezabezpečil náležitú obsluhu kotolne, v objekte boli časté výpadky tepla, teplej úžitkovej vody,
vody na splachovanie WC, poškodené kľučky, plesnivenie stien a iné prevádzkové nedostatky, pričom
k riešeniu žalobca nepristupoval s potrebnou dôslednosťou. U hostí takéto nedostatky vyvolávali odpor,

čím pravdepodobne dochádzalo k poškodzovaniu dobrého mena žalovaného. Ako prílohu k odporu
proti platobnému rozkazu žalovaný predložil súdu list žalovaného, ktorý nie je datovaný a poštový
podací lístok zo dňa 26.10.2010. List je podpísaný konateľom žalovaného a je v ňom uvedené, že dňa
29.7.2010 v mene žalovanej spoločnosti podpísal Dohodu o splátkach, predmetom ktorej bolo uznanie
a uspokojenie pohľadávky veriteľa v celkovej výške 22.783,81 eura s tým, že dohoda o splátkach sa

opiera o Uznanie dlhu zo dňa 2.7.2010. Ďalej konateľ žalovaného v predmetnom liste uvádza, že touto
cestou Uznanie dlhu a následne aj Dohodu o splátkach odvoláva, nakoľko sa domnieva, že Uznanie
dlhu bolo uskutočnené v tiesni a za podmienok, ktoré sa nezakladali na reálnom poňatí veci samej.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 10.10.2011, doručenom súdu
dňa 17.10.2011, uviedol, že predmet nájmu bol odovzdaný žalovanému zamestnancami žalobcu v stave

spôsobilom na dohodnuté užívanie. Je pravdou, že k odovzdaniu predmetu nájmu nedošlo písomnou
formou, no tento formálny nedostatok v žiadnom prípade nezbavuje žalovaného povinnosti úhrady
nájomného.Žalovanýpočascelejdobynájmuabsenciupreberaciehoprotokolunenamietal,rovnakoako
nevzniesol akékoľvek námietky proti možnosti predmet nájmu užívať. Skutočnosť, že predmet nájmu
bol riadne odovzdaný a užívaný je zrejmá aj z toho, že žalovaný prvé mesiace nájmu riadne platil

nájomné.Ďalejžalobcavpredmetnompísomnomvyjadreníuviedol,žežalovanýsizjavneneuvedomuje,
že uznanie dlhu je zabezpečovací inštitút práva, ktorý nie je možné svojvoľne odvolať. V opačnom
prípade by stratil svoj význam. Nakoľko žalovaný písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. K tvrdeniu žalovaného ohľadom obmedzovania
užívania predmetu nájmu zo strany žalobcu žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný nemal

so žalobcom podpísanú akúkoľvek zmluvu, ktorá by ho oprávňovala využívať parkovisko žalobcu pri
objekte,vktoromsapredmetnájmunachádzal.Podľapredmetnejzmluvyonájmenebytovýchpriestorov
mal žalovaný povinnosť oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré mal žalobca urobiť, k čomu počas
celej doby nájmu nedošlo.

Súčasťou predmetného spisu je aj Vnútorný predpis č. 10/2008 schválený Akademickým senátom

Univerzity Komenského v Bratislave, Štatút Univerzity Komenského v Bratislave, pričom zo znenia
článku 87, ods. 1 vyplýva, že UK môže vykonávať podnikateľskú činnosť. V rámci podnikateľskej činnosti
vykonáva za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu,

výskumnú,vývojovú,liečebno-preventívnu,umeleckúaleboďalšiutvorivúčinnosťalebočinnosťslúžiacu
na lepšie využívanie ľudských zdrojov a majetku.

V písomnom vyjadrení zo dňa 9.12.2011, doručenom súdu dňa 14.12.2011, žalobca uviedol, že podľa
vyjadrenia správcu nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet nájmu nachádzal, Š. J. "žalovaný začal predmet
nájmu riadne v plnej miere (tak ako je uvedené v čl. I. zmluvy o nájme nebytových priestorov) užívať deň
po podpise Zmluvy o nájme, t.j. od 18.3.2009 a tento užíval až do ukončenia nájmu, t.j. do 30.9.2010".
Podľa vyjadrenia Štefana Lukačoviča "nemohol žalovanému zamedziť vstup do príslušných priestorov,

keďže práve žalovaný výlučne disponoval čipovým systémom na vstup do Lodenice. Jedine žalovaný
uvádzal vstupný zabezpečovací systém do prevádzky prostredníctvom softwaru na čipové karty, nazáklade ktorých bol možný vstup do jednotlivých častí Lodenice". Okrem toho podľa vyjadrenia pána
Lukačoviča žalovaný disponoval aj náhradnými kľúčmi od príslušných priestorov a odovzdal mu ich
späť až v posledný deň výpovednej doby. Správca nehnuteľnosti pán Lukačovič vo svojom vyjadrení

uvádza, že žalovaný (v rozpore s jeho tvrdením v odpore), jeho zamestnanci a jeho hostia predmetné
parkovisko počas celej doby nájmu využívali napriek skutočnosti, že žalovaný nemal so žalobcom
podpísanúakúkoľvekzmluvu,ktorábyhonatakétokonanieoprávňovala.Čosatýkaosadeniadopravnej
značky D12 "Výhradné parkovisko", podľa vyjadrenia správcu sa "práve žalovaný domáhal takéhoto
vymedzenia-tedaparkovaniavýlučneprenávštevníkovLodenice-Centrumuniverzitnéhošportu,keďže

parkovisko bolo často krát využívané aj návštevníkmi susedných lodeníc alebo tenisových kurtov". Ako
prílohu k predmetnému vyjadreniu žalobca predložil súdu písomné vyjadrenia Š. J.R. - správcu lodenice
a H.. G. D. - vedúcej OIOČ RUK, ktorá vo svojom vyjadrení k problému plesnivenia stien uviedla, daný
problém im nahlásil nájomca dňa 9.2.2010. Pleseň vznikala podľa jeho úsudku z dôvodov nežiadúceho
prestupu tepla z nesprávne izolovaných nosných stĺpov. Tento problém sa však týkal iba miestnosti č.
328 - kuchynky v apartmáne na III. NP, ktorý obýval nájomca s celou rodinou. Súčasťou apartmánu

je malá kuchyňa, ktorá bola projekčne navrhnutá len ako príležitostná kuchynka pre ubytovaných, a
nie ako kuchyňa pre každodenné varenie pre štvorčlennú rodinu. Apartmán užíval počas prenájmu
pán Turek s dvomi deťmi na bývanie. I napriek tejto skutočnosti žalobca tento problém okamžite riešil,
projektant navrhol dňa 19.2.2010 riešenie dodatočného zateplenia nosných stĺpov a zhotoviteľ stavby
firma VYPUSTA spol. s r.o. tento návrh dodatočných stavebných úprav aj zrealizovala. Naviac bolo

zrealizované aj napojenie jestvujúceho kuchynského digestora na nový rozvod vzduchotechniky, ktorý
bol vyvedený do vonkajšej fasády, čím bol zabezpečený odvod pár z kuchyne do vonkajšieho priestoru.
Následne boli priestory apartmánu vymaľované. Nájomcovi sa teda vyšlo v plnej miere v ústrety od
začiatku nájmu, ako aj pri riešení prevádzkových problémov. Žalobca súčasne predložil súdu listinné
dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdení vo vyjadrení H.. G. D., t.j. mail J. B. zo dňa 9.2.2010, návrh

dodatočných stavebných úprav zo dňa 19.2.2010, cenovú ponuku zo dňa 22.3.2010, objednávku č.
A05/4500097274 zo dňa 6.4.2010 a faktúru č. 400103 s prílohou.

Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.1.2013 uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava písomnej žaloby a doplňujúcich písomných vyjadrení s tým, že predmetu sporu sa
týkajú dve zmluvy, a to zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.3.2009 a zmluva o nájme

stojanov na lode zo dňa 12.4.2010. Žalobca sa v danom konaní

domáha neuhradeného nájomného z titulu dvoch predmetných zmlúv, z ktorého časť bola žalovaným
uznaná vo forme písomného uznania a účastníci konania uzavreli aj písomnú dohodu o splátkach, ktorú
však žalovaný nedodržal. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní tiež uviedol, že H.. G. D.
je takisto ako Š. J. zamestnancom žalobcu, ale podľa jeho vedomostí s predmetnou vecou prišla do

kontaktu len písomne, a to z dôvodu svojho pôsobenia na investičnom oddelení.

Konateľ žalovaného Branislav Turek na pojednávaní konanom dňa 30.1.2013 uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava odporu proti platobnému rozkazu a doterajších písomných vyjadrení s tým, že trvá na
svojich námietkach, nakoľko napriek písomným zmluvám pri osobných rokovaniach jeho ako štatutára
žalovaného a rektora žalobcu E. F. boli nad tieto písomné zmluvy povýšené ústne a gentlemanské

dohody, ktoré sa však nedodržiavali a ďalej sa o nich nevyjednávalo. Už v čase od septembra 2008, kedy
žalovaný ešte nebol nájomcom, sa ku konateľovi žalovaného rektor univerzity choval tým spôsobom, že
vzbudzoval v konateľovi žalovaného dojem jeho dôležitosti vo vzťahu k predmetnému objektu a choval
sa k nemu ako k budúcemu nájomcovi, ktorý bude predmetný objekt výborne prevádzkovať. Už od
septembra 2008 konateľ žalovaného chodil aj na predmetnú stavbu v podstate vo funkcii stavebného

dozorustým,žejehopripomienkybolizostranydodávateľovakceptované.Zostranyrektoramalkonateľ
žalovaného prisľúbený v tom čase päťročný nájom, ako aj skutočnosť, že pôjde o prostredie, ktoré sa
bude ďalej rozvíjať ako rekreačná a športová oblasť, avšak tieto podmienky splnené neboli, keďže rektor
nepredložil zmluvu o päťročnom nájme do senátu, pričom rektor sám bez schválenia senátom môže
uzatvárať zmluvu o nájme len na dobu jedného roku. Neskôr sa rektor obával aj medializácie prípadu,

keďže celá lodenica bola budovaná z príspevku od Ministerstva školstva Slovenskej republiky vo výške
približne 40.000.000,- Sk a rektorovi by značne poškodilo, keby vyšlo najavo, že polovica objektu je
prenajatá súkromnému podnikateľskému subjektu a nevyužíva sa v plnom rozsahu na účel, na ktorý bol
viazaný štátny príspevok. Ďalej konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že navrhovaný svedok Q.
X. je audítor a účtovník a bol prítomný na rokovaní s rektorom, kedy sa vyjednávali podmienky zmluvy aX. R. je družkou konateľa žalovaného a matkou jeho detí, pričom tým, že ako rodina bývali v predmetnom
objekte sa podieľala na jeho chode a bola prítomná spolu s konateľom žalovaného aj na jednaní u
rektora.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 30.1.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava odporu proti platobnému rozkazu s tým, že i keď je pravdou, že parkovanie nebolo riešené
predmetnou písomnou zmluvou o nájme, žalovaný disponuje mailovou komunikáciou s rektorom
žalobcu, ktorej obsahom je zápisnica z jednania, na ktorom bola prítomná aj X.Q. R. a predmetom tohto
jednania bolo práve parkovanie, avšak dohody neboli zo strany žalobcu dodržané, keďže žalovanému

bolo znemožnené parkovanie pred objektom. V čase dohadovania podmienok zmluvy o nájme bol
žalovaný žalobcom ubezpečený o možnosti nerušeného užívania predmetného objektu, avšak krátko
po uzavretí zmluvy o nájme sa začala výstavba protipovodňovej bariéry, o ktorej rektor univerzity vedel
už vopred, avšak nepovažoval za potrebné túto informáciu poskytnúť žalovanému. Táto stavba značne
sťažovala užívanie objektu zo strany žalovaného, o čom žalovaný disponuje fotografiami, pričom ešte
dňa 29.10.2009 bolo rozložené lešenie na stavenisku a bol znemožnený prístup k vode. Na otázku

súdu, či vzhľadom na tvrdenia

žalovaného uplatnil žalovaný niekedy vo vzťahu k žalobcovi nárok na zľavu z nájomného, právny
zástupca žalovaného uviedol, že takýto nárok bol zo strany žalovaného uplatnený, avšak nevedel uviesť,
akou formou a kedy.

Svedkyňa J. B. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 uviedla, že v žalovanej

spoločnosti pôsobila ako prokuristka, a to do 25.2.2013 s tým, že ako prokuristka mala oprávnenie
jednať za žalovaného s úradmi, prípadne s osobami, ktoré na prevádzku prišli. Súčasne vykonávala
administratívne práce, pričom na prevádzke bola dennodenne. Uviedla, že vie, že predmetom daného
sporu je vymáhanie nájomného, ktoré však nemohlo byť uhradené, nakoľko užívanie priestorov bolo
obmedzované rôznymi skutočnosťami, napr. výstavbou protipovodňovej zábrany a rôznymi prácami,

ktoré sa týkali dorábok na objekte. Z toho dôvodu nebola obsadenosť hosťami taká, ako by mala byť.
Ďalej svedkyňa uviedla, že bola prítomná pri jednom rokovaní s pánom F. - rektorom žalobcu, pri ktorom
boli uplatňované aj požiadavky na kompenzáciu z vyššie uvedených dôvodov, avšak prísľuby boli len
ústne. Svedkyňa nevedela uviesť, kedy sa toto rokovanie uskutočnilo. Na otázku súdu svedkyňa uviedla,
že má dojem, že žalovaný uplatňoval požiadavku na zníženie nájomného aj písomne, avšak nevedela sa

k tomu podrobne vyjadriť a ani nevedela uviesť, kedy k tomu malo dôjsť. Na otázky konateľa žalovaného
svedkyňa uviedla, že pán Lukačovič pôsobil v predmetnom objekte ako správca, avšak s jeho činnosťou
boli problémy, keďže sa museli suplovať niektoré činnosti, ktoré mal vykonávať pán J.. Podľa názoru
svedkyne došlo aj ku kolízii záujmov, keďže pán J. začal vykonávať obdobnú činnosť v priestoroch
predmetného objektu, pričom išlo o iné priestory v objekte, než ktoré mal v nájme žalovaný. Svedkyňa

nevedela uviesť, či pán J. túto činnosť vykonával ako osoba alebo ako nejaká firma. Počas stavby
protipovodňovej hrádze v druhej polovici roku 2009 nebolo možné prevádzku v plnom rozsahu užívať,
nakoľko tam bol celý deň čulý ruch, cez parkovisko chodili mechanizmy a bol tam hluk, v dôsledku čoho
hostia odchádzali, pretože sa tam nedalo pokojne existovať. Bolo to v období od júna 2009 do konca roku
2009. Na otázku právneho zástupcu žalovaného svedkyňa uviedla, že pokiaľ hovorila o obmedzenom

užívanípredmetnéhoobjektužalovaným,súviselotostým,žeprebiehaliúpravyparkoviska,bolivýpadky
dodávok vody a pohybovali sa v okolí objektu rôzne mechanizácie a stroje.

H.. Q. X. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 uviedol, že so žalobcom
ho neviažu žiadne vzťahy a pokiaľ ide o žalovaného, je priateľom konateľa žalovaného, s ktorým svedok
bol v určitom období aj spoločným konateľom v inej spoločnosti. Svedok uviedol, že vie, čo je predmetom

daného sporu s tým, že sa zúčastnil úvodných desiatich minút jedného rokovania konateľa žalovaného
a rektorom žalobcu pánom F., avšak po týchto desiatich minútach bol svedok štatutárnym zástupcom
žalobcu z miestnosti vykázaný a potom asi hodinu čakal na chodbe na konateľa žalovaného. Toto
rokovanie sa uskutočnilo niekedy v lete 2009 s tým, že konateľ žalovaného mal na ňom predniesť svoje
požiadavkynazníženienájomnéhoapredĺženiedobynájmu.Vurčitomobdobísvedoklenakopriateľskú

výpomoc vykonával pre žalovaného činnosť ekonomického poradcu s tým, že mu radil, že vzhľadom na
skutočnosť, že investície do reštauračnej časti realizoval žalovaný zo svojich prostriedkov, je pre nehonevýhodná situácia, keď je predmetná zmluva o nájme uzavretá len na dobu jedného roka. V období od
júla 2009 do októbra, resp. septembra 2009 bol svedok podľa svojho vyjadrenia v objekte dennodenne a

preto vie o problémoch, ktoré sa tu vyskytovali, a to jednak v súvislosti s výstavbou protipovodňovej

zábrany, ako aj s ďalšími okolnosťami, napr. problémy s vodou, s výpadkami prúdu a so smeťami, ktoré
musel konateľ žalovaného riešiť. Svedok uviedol, že bol prítomný pri tom, keď pán J. ako hospodár
prisľúbil žalovanému, že sa ho výstavba protipovodňovej zábrany nedotkne, avšak v skutočnosti tomu
tak nebolo. Svedok ďalej uviedol, že netvrdí, že by bola komunikácia s pánom J. úplne nemožná, ale
problém bol v tom, že nie vždy bol v objekte, resp. sa niekedy venoval iným činnostiam, v dôsledku čoho

dochádzalo k oneskoreniu s riešením problémov, čo bolo v niektorých prípadoch dosť problematické,
napr. pri výpadkoch dodávok prúdu a vody. Svedok ešte uviedol, že počas tých desiatich minút, kedy
sa svedok zúčastnil rokovania konateľa žalovaného s rektorom žalobcu pánom F., konateľ žalovaného
predniesol žiadosť o predĺženie zmluvy na päť rokov, pričom štatutárny zástupca žalobcu ústne prisľúbil,
že predĺženie zmluvy je možné, avšak môže sa to riešiť až pred skončením času, na ktorý bola uzavretá
pôvodná nájomná zmluva. Rektor univerzity ústne prisľúbil predĺženie zmluvy, aj keď presne neuviedol,

o akú dobu by sa jednalo.

Q.. X. R. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 uviedla, že je družkou
konateľa žalovaného a súčasne v čase existencie nájomnej zmluvy svedkyňa mala svoju vlastnú firmu
a na základe zmluvných vzťahov so žalovaným pôsobila v predmetnom objekte, a to pri činnostiach
týkajúcich sa propagačnej a športovej oblasti. V objekte pôsobili približne od februára 2009 až do konca

nájomného vzťahu, pričom počas prevádzkovania objektu aj prespávali v objekte spolu s deťmi, a to
približne 3-4 krát do týždňa, čo však nie je možné uvádzať veľmi presne, nakoľko to vždy záviselo od
konkrétnych prevádzkových činností v objekte. Svedkyňa ďalej uviedla, že problémy začali v podstate
od samého začiatku, keďže približne v máji až júni 2009 sa začala výstavba protipovodňového múru.
Svedkyňa uviedla, že si pamätá, že bola jar a prichádzala povodeň, pričom v dôsledku tejto výstavby

v podstate počas celého prvého polroka trvania nájomnej zmluvy nebolo možné objekt z ich strany
prevádzkovať v plnom rozsahu na činnosti, ktoré mali v pláne realizovať, keďže jediná prístupová cesta
k objektu, ako aj parkovisko patriace k objektu boli blokované ťažkými mechanizmami a strojmi, bola
tam vysoká prašnosť, špina a hluk a tým pádom neboli ubytovacie kapacity naplnené tak, ako by mali
byť. Z toho dôvodu musel žalovaný hľadať počas tohto obdobia iné riešenia, napr. realizáciou vodáckych

akcií, čoho však nebolo veľa. Svedkyňa uviedla, že dvakrát sa zúčastnila rokovania konateľa žalovaného
s rektorom univerzity pánom F., kedy chceli vyjednať výhodnejšie podmienky pre žalovaného, avšak
nikdy sa svedkyňa podľa svojho vyjadrenia nezúčastnila už tej časti rokovania, kedy sa malo hovoriť
o znížení nájomného, nakoľko pred týmito jednaniami bola svedkyňa rektorom žalobcu vždy vykázaná
von. Na otázku súdu svedkyňa uviedla, že si nepamätá, kedy sa tieto rokovania uskutočnili a nevedela

ani uviesť obdobie a rok ich uskutočnenia. Na otázky konateľa žalovaného svedkyňa uviedla, že vie
o tom, že pri rokovaniach s rektorom žalobcu sa prednášali veci týkajúce sa závad a nedostatkov v
predmete nájmu, avšak svedkyňa si nepamätala konkrétne veci. Všeobecne uviedla, že si pamätá, že
pri rokovaniach, ktorých časti bola prítomná, sa prednášali žiadosti o zníženie nájomného, resp. chceli
požadovať zníženie nájomného, ale svedkyňa nevedela uviesť, akú konkrétnu sumu chcel žalovaný

z titulu zníženia nájomného uplatniť, pričom pri konkrétnych rokovaniach o finančných záležitostiach
svedkyňa prítomná nebola. Z jednania rektora žalobcu však svedkyňa mala dojem neústretovosti. Pokiaľ
ide o pána J., vo vzťahu k

nemu sa uplatňovala veľká rozdielnosť medzi nimi ako obchodníkmi, ktorí museli za všetko platiť a
medzi pánom J. ako zástupcom štátnej inštitúcie, ktorá mala ku všetkému ľahší prístup. Týkalo sa to

napríklad vodáctva, keď začali požičiavať kajaky, ktoré však najprv museli zafinancovať a organizovať
výlety, pričom pán J. ako zástupca žalobcu mal k dispozícii na prenájom školské lode a nemusel platiť
ani nájom za priestory, keďže išlo o budovu vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ ide o prítomnosť pána J. v
predmetnom objekte, svedkyňa uviedla, že nevie akú mal pracovnú dobu, avšak vie uviesť, že tam nebol
vždy vtedy, keď ho bolo treba.

Svedok Š. J. vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 uviedol, že je v pracovnom
pomere so žalobcom, a to od roku 2008, kedy sa začala stavba lodenice, pri ktorej pôsobil ako
kvázi stavebný dozor. Po dokončení stavby jeho pracovný pomer so žalobcom ďalej trval, pričom v
predmetnom objekte lodenice svedok pôsobí ako správca a z toho titulu má na starosti dodávky energií,fungovanie kotlov a tlakových nádob a pôsobí tam aj ako kurič. Centrum univerzitného športu nie
je samostatná súkromná organizácia, ale patrí pod žalobcu, t.j. Univerzitu Komenského v Bratislave.
Svedok uviedol, že k zmluvnému vzťahu účastníkov konania sa vyjadriť nevie, keďže bol uzavretý

len medzi nimi a svedok nebol prítomný žiadnych ich vzájomných rokovaní. Na otázku súdu svedok
uviedol, že v predmetnom objekte mal žalovaný v prenájme hostel a bistro bar, ktoré prevádzkoval,
pričom svedok uviedol, že nevie o žiadnych väčších problémoch s prevádzkou. Ďalej svedok uviedol,
že si pamätá na výstavbu protipovodňovej zábrany, ktorá prebiehala v letných mesiacoch roku 2009 a
keďže sa pri nej vykonávali hĺbkové injektáže, bola v tom období zvýšená hlučnosť a prašnosť, ale to

sa netýkalo len tej oblasti, v ktorej sa nachádza predmetný objekt, ale išlo to cez celú Bratislavu. Na
otázku súdu svedok ďalej uviedol, že v priebehu trvania nájomného vzťahu mu konateľ žalovaného aj
oznamoval niektoré vady na objekte, ktoré zistil a niektoré zistil aj sám svedok a keďže v tom období ešte
trvala dvojročná záruka na stavbu objektu, všetky zistené vady sa svedok snažil čo najskôr odstrániť v
priebehu záručnej doby prostredníctvom dodávateľa stavby. Svedok uviedol, že v predmetnom objekte
je každý deň a aj cez víkendy a preto na niektoré vady a nedostatky prišiel aj sám a niektoré mu boli

oznamované aj žalovaným. Na otázky konateľa žalovaného svedok uviedol, že je v trvalom pracovnom
pomere so žalobcom, pričom si pamätá na jedno rokovanie, ktoré sa svedok osobne zúčastnil a ktoré sa
týkalo rokovania medzi konateľom žalovaného a rektorom univerzity, ale svedok si už presne nepamätal,
o čo presne pri tomto rokovaní išlo, zrejme o úpravu apartmánu alebo izieb. V apartmáne, ktorý
obývala rodina konateľa žalovaného a bol súčasťou hostelu, bola konateľom žalovaného oznámená

vadaprejavujúcasazvýšenouvlhkosťouaplesňou,pričomtátovadabolaodstránená.Pokiaľideoďalšie
nedostatky, ktoré boli svedkovi oznamované konateľom žalovaného, svedok uviedol, že si pamätá na
problémy s podružným elektromerom, nepamätá si na nejaké nedostatky týkajúce sa izieb s výnimkou
zle zaizolovaných horných balkónov, v dôsledku čoho dole pretekala voda. Kúrenie počas prevádzky
objektu nevypadávalo a výpadky vody boli len krátkodobé v prípadoch, keď sa čerpala úžitková voda

zo studne, avšak v takom prípade sa hneď preplo na prívod vody z verejného vodovodu. Svedok si
pamätal len na jednu situáciu, kedy sa s konateľom žalovaného dohodol, že môže miesto svedka
priamo kontaktovať stavebnú firmu, ktorá predmetný objekt stavala, a to v súvislosti s výmenou dlažby
a osvetlenia. AŠK Dunaj je občianske združenie, ktoré zastrešuje Univerzita Komenského v

Bratislave a ktoré dostáva dotácie od Ministerstva školstva Slovenskej republiky na športové aktivity

spojené s vodáctvom a raftingom a organizuje aj detské letné denné vodácke tábory.

Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 uviedol, že sa v plnom
rozsahu pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že má za to, že nárok žalobcu
je dostatočne preukázaný, pričom žalovaný nepreukázal v konaní pravdivosť svojich tvrdení napríklad
týkajúcichsarôznychvádanedostatkovpredmetunájmu,ktorévyvrátilavýpoveďsvedkapánaJ..Počas

celého obdobia trvania nájmu žalovaný z ním tvrdených dôvodov o obmedzenosti užívania objektu
neuplatnil nárok na zľavu z nájomného, naopak, dňa 2.7.2010 podpísal uznanie dlhu, t.j. až po ukončení
výstavby protipovodňovej zábrany. Okrem toho z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaný v rozpore so
zmluvou poskytoval predmetné priestory aj iným podnikateľským subjektom, čo potvrdila výpoveď pani
R., ktorá uviedla, že mala svoju vlastnú firmu, ktorá mala zmluvné vzťahy so žalovaným a v predmetnom

objekte pôsobila a súčasne v ňom prespávala aj spolu s deťmi. Až v závere zmluvného vzťahu žalovaný
požiadal o zníženie nájomného a v tomto smere mu bolo žalobcom aj vyhovené, avšak napriek tomu
si žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil. Z uvedených dôvodov splnomocnený zástupca žalobcu
navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu

pridržiava doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že žalovaná strana naďalej tvrdí, že
žalovaný nemohol užívať predmet nájmu riadne, služby a celková činnosť správcu neboli poskytované v
plnom rozsahu riadne a včas a žalovaný musel suplovať niektoré činnosti správcu objektu. Komunikácia
so žalobcom bola veľmi náročná, pričom tieto skutočnosti preukazujú aj svedecké výpovede. Žalovaný
naďalej tvrdí, že si uplatnil nárok na zľavu z nájomného, aj keď neexistujú priame dôkazy o jej

uplatnení, uskutočnilo sa to vždy len ústne, avšak bez uzavretia prijateľných dohôd medzi zmluvnými
stranami. Zníženie nájomného v roku 2010 bolo len čiastkovým riešením, avšak neriešilo problémy, ktoré
žalovanému vznikli tým, že v priebehu sezóny roku 2009 nemohol predmetný objekt riadne užívať. Z
uvedených dôvodov právny zástupca žalovaného navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.Konateľ žalovaného na pojednávaní konanom dňa 11.9.2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
doterajších písomných a ústnych vyjadrení s tým, že navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
Pokiaľ ide o tvrdenie zástupcu žalobcu ohľadom užívania priestorov firmami pani R. v rozpore s

nájomnou zmluvou, konateľ žalovaného uviedol, že tieto firmy mali sídlo na iných adresách a byt, ktorý
konateľ žalovaného užíval v predmetnom objekte spolu s pani Oslanskou a deťmi, je aj v projektoch
a kolaudačnom rozhodnutí uvádzaný ako byt správcu, t.j. predmetný byt slúžil na účely, na ktorý bol
určený. Konateľ žalovaného uviedol, že má za to, že svedecké výpovede preukázali uplatnenie nároku
na zľavu z nájomného, i keď sa to všetko udialo len v ústnej forme, avšak zo strany žalobcu nebola

ochota túto záležitosť riešiť v čase, kedy ju ešte bolo možné riešiť, naopak, bolo to odmietnuté s tým, že
výšku nájomného si žalovaný sám navrhol a preto ho má platiť.

Zo znenia § 1 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) vyplýva, že tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky

nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave
spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto
stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať

prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

Podľa § 668 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi
bez zbytočného odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti
zodpovedánájomcazaškodutýmspôsobenúanemánároky,ktorébymuinakprislúchaliprenemožnosť
alebo obmedzenú možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.

Nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie
opráv a udržiavanie veci.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

Podľa § 674 Občianskeho zákonníka ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v
§ 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí

započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.Podľa § 675 Občianskeho zákonníka právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného
sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich
mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

Podľa § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

Podľa § 676 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa
dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci
alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých

podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok, sa obnovuje
vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

Podľa § 3 ods. 3, veta prvá zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluva
musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a
spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je dohodnuté
inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené

alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie
služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je
oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca je povinný

uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného alebo
úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 323 ods. 1 OZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom
rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa

bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 365 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetných nájomných zmlúv) je dlžník v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v
dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia predmetných nájomných zmlúv) ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskejzmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom v čase

uzavretia predmetných nájomných zmlúv) platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že medzi
žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom boli uzavreté v písomnej forme dve platné
nájomné zmluvy, a to zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.3.2009, ktorá obsahovala

dohodu zmluvných strán o tom, že akékoľvek zmeny a doplnenia je možné vykonať len číslovaným
písomným dodatkom k tejto zmluve a zmluva o nájme stojanov na lode zo dňa 12.4.2010, pričom s
odkazom na znenie článku 87 ods. 1 Vnútorného predpisu č. 10/2008, Štatútu Univerzity Komenského
v Bratislave je zrejmé, že v prípade predmetných dvoch zmlúv o nájme ide o obchodné záväzkové
vzťahy, keďže patria pod podnikateľskú činnosť žalobcu slúžiacu na lepšie využívanie majetku. V

priebehu konania nebolo žalovaným žiadnym relevantným spôsobom spochybnené užívanie predmetov
nájmu v čase trvania predmetných zmluvných vzťahov a rovnako nebolo z jeho strany rozporované
tvrdenie žalobcu o neuhradení sumy v celkovej výške 33.689,48 eura predstavujúcej istinu uplatňovanú
v danom konaní, pričom žalovaný nerozporoval ani výšku jednotlivých žalobcom vystavených faktúr.
Obrana žalovaného spočívala v tvrdení o obmedzenom užívaní predmetu nájmu z dôvodu výstavby

protipovodňovej bariéry a o uplatnení nároku na zľavu nájomného z titulu tohto obmedzenia, pričom v
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný v priebehu celého konania neuviedol presne dátumovo
o aké konkrétne obdobie obmedzenia užívania malo ísť, nepreukázal jednoznačne príčinnú súvislosť
medzi výstavbou protipovodňovej bariéry a úbytkom hostí, keďže predmetná výstavba sama osebe
nebola vadou predmetu nájmu v zmysle nájomných zmlúv, ktorá by znemožňovala žalovanému užívať

predmet nájmu ako taký. Mohla spôsobiť jedine finančnú ujmu žalovaného z dôvodu nižšieho počtu
zákazníkovžalovaného,avšaktakútopríčinnúsúvislosťbybolopotrebnéjednoznačnepreukázať,keďže
nízky počet hostí mohol byť zapríčinený aj inými dôvodmi, než bola výstavba protipovodňovej bariéry.
Predovšetkým však žalovaný v danom konaní vôbec nepreukázal a ani neuvádzal konkrétne údaje o
tom, kedy presne a v akej výške uplatnil u žalobcu nárok na zľavu z nájomného, t.j. neuniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam vyplývajúcim z ustanovenia § 675 Občianskeho zákonníka -
riadne a včasné uplatnenie nároku na primeranú zľavu z nájomného bez zbytočného odkladu v rámci
plynutia zákonnej prekluzívnej lehoty. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani zo svedeckých výpovedí svedkov
vypočutých na základe procesného návrhu žalovaného. Naproti tomu je potrebné uviesť, že žalovaný
dlhodobo a v súvislom časovom období presahujúcom obdobie výstavby protipovodňovej bariéry neplatil

dohodnuté nájomné vôbec, pričom na takéto konanie mu zo zákona nevyplývalo žiadne oprávnenie.
Účelovosť obrany žalovaného v danom konaní

jednoznačne preukazuje aj písomné uznanie záväzku a naň nadväzujúca písomná dohoda o splátkach,
ktoré sú platnými právnymi úkonmi a ku ktorým došlo niekoľko mesiacov po ukončení výstavby
protipovodňovej bariéry. Ani v písomnej žiadosti žalovaného o zníženie nájomného na sumu 990,-

eur doručenej žalobcovi elektronicky dňa 7.7.2010 a žalobcom akceptovanej, nie je uvedená ani len
zmienka potvrdzujúca pravdivosť tvrdení žalovaného v danom konaní, ale ako dôvod návrhu na zníženie
nájomného sú v nej uvedené aktuálne možnosti žalovaného s prihliadnutím na potrebu splatiť uznaný
dlh do konca roku. Napriek akceptácii tejto žiadosti žalobcom od nasledujúceho kalendárneho mesiaca
žalovaný neuhradil žalobcovi ani znížené nájomné a ani jednu z dohodnutých splátok. Z uvedených

dôvodov súd vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú a skutkovo i právne irelevantnú.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení
súd kvalifikoval nárok uplatnený žalobcom ako skutkovo i právne opodstatnený a preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.