Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/150/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201595
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201595.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: PhDr. Z.
W., P. ulica 4, Z., zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo nám. 1,
Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Marek Benedik, konateľ a advokát, proti žalovanému: Obvodný úrad
Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (právny nástupca Krajského stavebného úradu v Bratislave),
Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/ X.. R.. V. Z., H.., B. XXX/X, I. X., 2/ R.. F. Z., B. XXX/X, I. X.,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. A-2011/1185-DLD zo dňa 05.09.2011 ,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A-XXXX/XXXX-DLD zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj len
napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný (jeho právny predchodca) ako odvolací orgán rozhodol o

odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č.
XXXX/XXXXX/XXXX/URS/Bud-A/XX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku
tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu vo výrokovej časti tak, že zmenil znenie
podmienky č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, do záväzných podmienok doplnil podmienku č.
1a, podmienku č. 6 doplnil o ďalšiu vetu a v celom rozsahu zmenil časť výroku týkajúcu sa rozhodnutia o
námietkach účastníkov konania (posledný odsek výroku). Zároveň uviedol, že napadnuté rozhodnutie je
neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu. Stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 14.12.2010

povolil stavebníkom: X.. R.. V. Z., H.. s manželkou R.. F. Z. stavbu: Zmena dokončenej stavby -
„Rekonštrukcia rodinného domu, P. č. 2, Z.“, nehnuteľnosť súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X,
XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. M. mesto, podľa projektovej dokumentácie (ďalej aj len PD) vypracovanej
R.. arch. W. I. v 03/2010.

Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné z formálnej i materiálnej stránky a
navrhovala ho v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu zrušiť a vec vrátiť žalovanému

na ďalšie konanie.

Namietala neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia, ďalej to, že stavebný úrad povolil zmenu
dokončenej stavby, hoci sa v skutočnosti o žiadnu zmenu dokončenej stavby nejedná, nebol dodržanýindex zastavanosti, odvolací orgán nepostupoval v súlade s § 137 stavebného zákona, napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné, vnútorne nekonzistentné, v konaní došlo k procesným vadám a
správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav veci.

Tieto námietky žalobkyňa bližšie odôvodnila nasledovne:

A.

Právne záväzný môže byť len výrok rozhodnutia, keďže len tento predstavuje autoritatívne riešenie veci,
iba v ňom sú formulované práva a povinnosti účastníkov. Výrok teda musí byť okrem iného určitý, aby
nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností účastníkov konania. Požiadavku určitosti, presnosti
a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať, aby účastník konania mohol jednoznačne a
určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí
správnych orgánov obidvoch stupňov. Vada spočívajúca v nepresnosti a neurčitosti výroku spôsobuje

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, čo odôvodňuje jeho zrušenie. Napadnuté rozhodnutie čiastočne
mení výrok prvostupňového rozhodnutia, avšak formulácia výroku napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s požiadavkami určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku. Konečné znenie výroku je totiž neurčité,
nepresné a nezrozumiteľné. Žalovaný zvolil takú formuláciu výroku rozhodnutia, že účastník konania
nemôže jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby nemusel prácne

porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Doplnenie výroku prvostupňového
rozhodnutia je navyše vágne, neurčité a vnútorne rozporné. Žalovaný ponechal nedotknutú úvodnú
vetu výroku, ktorá obsahovala povinnosť vykonať stavbu podľa PD vypracovanej R.. arch. W. I. v XX/
XXXX, ale v novo formulovanom bode 1 stanovuje povinnosť realizovať stavbu podľa PD vypracovanej
R.. arch. W. I. v 07/2010, v znení jej doplnení vypracovaných v 03/2011 a 07/2011. Výrok teda nie je

konzistentný. Vágna a neurčitá je podľa žalobkyne aj odvolacím orgánom v bode 1a výroku stanovená
povinnosťstavebníkomriešiťzábradlie,resp.uskutočniťtakéopatrenianaterasena3.NPvčastipriľahlej
k pozemku parc. č. XXXX/X tak, aby sa v záujme zachovania pohody bývania zabránilo priamemu
výhľadu na tento susedný pozemok.

B.

Je nesporné, že v danej lokalite záväzné regulatívy funkčného využitia územia nepripúšťajú realizáciu
novostavby, ale len údržbu, stavebné úpravy alebo prestavbu. V danom prípade však dochádza k
odstráneniu pôvodného objektu a zrealizovaniu úplne novej stavby, čo je v rozpore so záväznými

regulatívmi územného plánu zóny Kráľovské údolie - Z.. Nejde ani nemôže ísť o prestavbu pôvodného
objektu rodinného domu, ale ide o novostavbu, keďže dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku
úplne nového objektu. O zánik stavby ide v prípade, ak došlo k takej deštrukcii pôvodnej stavby, po ktorej
prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Z obsahu spisu vyplýva, že
má dôjsť k úplnému odstráneniu prvého nadzemného podlažia a základovej dosky, pričom stavebník má

využiťlenčasťzákladovpôvodnéhoobjektu.Novástavbanebudeanivzhľadomnasvojurozlohuavýšku
porovnateľná s pôvodným objektom ale z hľadiska výšky, rozlohy a aj dispozičného riešenia pôjde o
novústavbu.Podľažalobkynemusílogickydôjsťkúplnémuodstráneniupôvodnejstavby,keďžezáklady
pôvodného objektu sa nachádzajú v hĺbke 0,5 m ale základy nového objektu sa majú nachádzať v hĺbke
3,55 m. K otázke zániku pôvodnej stavby poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorú žalovaný

vôbec neaplikoval. Právny poriadok je pritom založený na princípe právnej istoty, z ktorej rezultuje
zásada jeho vnútornej jednoty. Nie je žiaduce, aby ten istý skutkový stav bol v rámci rôznych právnych
odvetví posudzovaný odlišne. Žalovaný vec neposudzoval z hľadiska § 139b ods. 5 stavebného zákona
(zákon č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov). Podľa § 139b ods. 5 písm. c/ stavebného zákona zmeny dokončených stavieb sú stavebné

úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné a výškové ohraničenie stavby. Navrhovaný objekt
tejto definícii nevyhovuje, keďže má vzniknúť stavba, ktorá bude vyššia ako pôvodná a bude mať
iný pôdorys. Ustanovenie § 139b ods. 5 stavebného zákona predstavuje taxatívny výpočet prípadov,
kedy možno hovoriť o zmene stavby pred dokončením. V danom prípade nejde o zmenu dokončenej
stavby a nejde ani o nadstavbu ani o prístavbu a keďže dochádza k zániku pôvodnej stavby, dochádza

k vzniku novej stavby. Z hľadiska § 139b ods. 5 stavebného zákona je irelevantné, či sú obvodové
múry a iné časti pôvodnej stavby zdravotne závadné alebo nie. V danom prípade nejde o zmenu
stavby, či rekonštrukciu, keďže navyše stavebníci z pôvodného objektu zachovajú o málo viac ako
desatinu, pričom už aj tento výpočet je nesprávny a pri korektnom postupe výpočtu, v súlade s pôvodnoupožiadavkou stavebného úradu, by sa fiktívnosť rekonštrukcie ukázala v celosti. Stavebníci použijú z
pôvodnej stavby len časť základových pásov (14,71%). Hmota novej stavby je oveľa väčšia ako hmota
pôvodnej stavby a teda percento časti pôvodnej stavby v navrhovanej bude zanedbateľné. Keďže však

dochádza k deštrukcii základovej dosky a tým aj k deštrukcii dispozičného riešenia prvého nadzemného
podlažia, dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku nového objektu. Navyše zachovávaná
časť základových pásov už nebude plniť svoju pôvodnú funkciu, keďže tieto majú hĺbku niekoľkých
centimetrov, ale v skutočnosti sa stavba bude zakladať v hĺbke niekoľko metrov a základ novej stavby
bude musieť byť vybudovaný kompletne nový. Snaha o zachovanie nepatrnej časti základových pásov

je fiktívna a stavebníci nezargumentovali opodstatnenosť takéhoto náročného a zbytočného stavebného
postupu. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na znenie § 37 ods. 1,2,4 stavebného zákona a vyslovila
názor, že z dôvodu nesúladu návrhu s územným plánom zóny boli správne orgány povinné návrh
stavebníkov v zmysle § 37 ods. 4 stavebného zákona zamietnuť.

C.

Je nesporné, že záväzným regulatívom funkčného využitia a priestorového usporiadania platným pre
sektor č. 10/14-1 je index zastavanej plochy: 0,20, pričom z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že nová
stavba tento index nespĺňa. Zastavaná plocha dosahuje 24,28% a aj preto bol stavebný úrad povinný
návrh stavebníkov zamietnuť. Keďže stavebníci nerealizujú zmenu dokončenej stavby ale novú stavbu,

z územného plánu pre nich vyplýva povinnosť vykonať také stavebné úpravy, aby svoj zámer dali do
súladu s regulatívmi vyplývajúcimi z územného plánu zóny.

D.

Žalobkyňa poukázala na dohodu, ktorej obsahom sú obmedzenia stavebnej činnosti na predmetnom
stavebnom pozemku (Dodatok k Dohode zo dňa 21.11.1972 a Zámennej zmluve zo dňa 13.06.1972).
Tým, že stavebníci nadobudli pozemok, ho nadobudli aj so všetkými obmedzeniami (zmluvnými i
vecnými), t.j. stali sa singulárnymi právnymi nástupcami pôvodných majiteľov a ak sa pôvodní majitelia

pozemku dobrovoľne zaviazali, že na pozemku budú realizovať stavbu len s určitými parametrami,
tento záväzok je relevantný aj vo vzťahu k stavebníkom. Podstatou singulárnej sukcesie je totiž, že
nový majiteľ pozemku vstupuje do všetkých práv a povinností ohľadne pozemku v stave, v akom tieto
existujú ku dňu jeho nadobudnutia. Túto námietku nemal riešiť stavebný úrad, ale mal aplikovať § 137
stavebného zákona.

E.

Podľa žalobkyne došlo v konaní k závažným procesným vadám, keď sa na prejednávaní a rozhodovaní
veci podieľal zamestnanec správneho orgánu, ktorý mal byť vylúčený pre svoju predpojatosť a v

rozpore s § 33 ods. 2 správneho poriadku nebola žalobkyni poskytnutá možnosť, aby sa pred vydaním
rozhodnutia mohla vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Poukázala na znenie § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, § 12 ods. 1, § 19 ods. 2 správneho poriadku a
§ 140 stavebného zákona a uviedla, že dňa 30.11.2010 uplatnila voči zamestnankyni stavebného

úradu námietku predpojatosti. Podstatou námietky predpojatosti bola skutočnosť, že zamestnankyňa
správneho orgánu začala voči žalobkyni celkom neopodstatnene výkon štátneho stavebného dohľadu
a to z dôvodu údajnej nepovolenej stavby, hoci stavba bola riadne ohlásená a samotný stavebný úrad
žalobkyni oznámil, že voči stavbe nemá žiadne námietky. Účelom začatia výkonu štátneho stavebného
dohľadu bolo zastrašovanie a šikanovanie žalobkyne.

Žalobkyňa ďalej poukázala na znenie § 33 ods. 2 správneho poriadku s tým, že správny orgán jej pred
vydaním rozhodnutia neumožnil realizovať práva garantované § 33 ods. 2 správneho poriadku, čím
došlo aj k porušeniu § 3 ods. 2 správneho poriadku. Právo účastníka stavebného konania vyjadriť sa k
podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, je potrebné odlišovať

odprávaúčastníkauplatniťnámietkypodľa§61stavebnéhozákona.Idetotižodveodlišnéasamostatné
práva účastníka konania. Prostredníctvom práva podať námietky účastník konania uplatňuje prípadné
námietky proti navrhovanej stavbe, pričom ide o jeden z podkladov rozhodnutia. Prostredníctvom práva
vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a navrhnúť jeho doplnenie účastník neuplatňuje námietky vočistavbe, ale vyjadruje sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia. Námietky účastníkov konania
sú podkladom pre vydanie rozhodnutia a tak aj k týmto námietkam ďalších účastníkov má účastník
právo sa vyjadriť. Po uplatnení námietok stavebný úrad spravidla v dôsledku nich musí získať ďalšie

podklady pre rozhodnutie, ku ktorým sa účastník konania má právo opätovne vyjadriť. Postup podľa §
33 ods. 2 správneho poriadku prichádza do úvahy v poslednom štádiu konania, keď sú vykonané všetky
procesné úkony, t.j. až po ústnom pojednávaní prípadne miestnom zisťovaní a po uplatnení námietok
účastníkmi konania. Neobstojí názor žalovaného, že účel ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku
je naplnený tým, že účastníkovi konania je po celý čas konania k dispozícii spis. Nahliadnutie do spisu

rieši ustanovenie § 23 správneho poriadku.

F.

Správne orgány porušili aj § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a tiež § 46 správneho poriadku.

Podľa žalobkyne navrhovaná stavba nespĺňa ani svetlo-technické parametre a preto už v správnom
konaní navrhla, aby stavebný úrad ustanovil znalca za účelom vypracovania svetlo-technického
posudku. Svetlo-technický posudok vypracovaný Ing. M. sa posúdeniu svetlo-technických parametrov z
hľadísk uvedených žalobkyňou nezaoberal a preto nemôže byť relevantným podkladom na preukázanie
súladu navrhovanej stavby z hľadiska noriem STN 734301 (Obytné budovy) a STN 730580 (denné

osvetlenie). Stavebný úrad v danom prípade porušil § 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku,
v ktorých je vyjadrená zásada materiálnej pravdy.

G.

Žalobkyňa poukázala na § 47 ods. 3 správneho poriadku s tým, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nespĺňa požiadavky uvedené v tomto ustanovení. Bez náležitého odôvodnenia nemôže ani
nadriadenýorgánpreskúmaťsprávnosťprávnehoposúdeniaveci,pričomjeústavnýmprávomúčastníka
konania pred správnym orgánom, aby bolo jeho rozhodnutie riadne odôvodnené. Nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúcim z princípu právneho

štátu a princípom objektivity, ktorý je imanentnou súčasťou každého základného práva alebo slobody, o
ktorých sa koná Správne orgány neopreli svoje tvrdenia o žiadne logické a konkrétne argumenty a ani o
žiadne relevantné ustanovenia zákona, keď žalobkyňa namietala, že stavba nie je zmenou dokončenej
stavby ale ide o novú stavbu.

II.

Žalovaný navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, v ktorom je rozvedená správna úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri vydaní svojho

rozhodnutia, pričom zotrval na dôvodoch svojho rozhodnutia. Myšlienka zmeny prvostupňového
rozhodnutiavychádzalaztoho,ženavrhovanéarchitektonickériešenie,ktoréboloposúdenépríslušnými
dotknutými orgánmi a prerokované s účastníkmi, zostalo aj napriek zmene a doplneniu PD bezo
zmeny. Žalovaný požadoval v priebehu odvolacieho konania doplnenie a spodrobnenie PD práve z
dôvodu, aby bolo projektantom ako autorizovanou osobou zodpovedajúcou za realizovateľnosť projektu

preukázané, že navrhované architektonické riešenie a postup pri realizácii stavby sú reálne. Zvýšené
náklady spojené s náročnejším budovaním stavby sú voľbou stavebníka a správny orgán túto okolnosť
nie je oprávnený spochybňovať. Navyše, stavebník pod hrozbou sankcie zodpovedá za to, že stavbu
bude realizovať v súlade so stavebným povolením a overenou PD, ktorá je jeho súčasťou. Pokiaľ
ide o posudzovanie stavebného zámeru z hľadiska definície „zmeny dokončenej stavby“, žalovaný

bral do úvahy rozhodujúcu okolnosť, a to, že nadzemná časť pôvodnej stavby rodinného domu je
zo škodlivých materiálov (azbestu), ktoré nezodpovedajú súčasným hygienickým normám a preto
zachovanie nadzemných stavebných konštrukcií a ich zakomponovanie do investičného zámeru z
tohto dôvodu nie je možné ani prípustné. Potreba zachovania časti pôvodných stavebných konštrukcií
priamo determinuje osadenie nadzemných stavebných konštrukcií. Navrhované riešenie zachováva

pôvodný stav umiestnenia nadzemnej časti stavby (s výnimkou odstránenia nežiaduceho stavu z
minulosti v podobe neoprávneného presahu stavby na cudzí pozemok), t.j. vzhľadom na špecifickú
situáciu vytvorenú v dôsledku závadnosti pôvodných stavebných konštrukcií možno mať za to, že
pôvodné pôdorysné ohraničenie stavby zostáva zachované. Ak by sa brala do úvahy situácia, žepôvodné konštrukcie stavby je možné zachovať, nadstavba pôvodnej stavby v rozsahu, aký vyplýva z
navrhovaného architektonického riešenia, by bola z územnoplánovacieho hľadiska prípustná. Stavebno-
právna legislatíva nedefinuje kritériá, resp. číselné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo

vyhodnotiť, či v konkrétnom prípade ide o zmenu dokončenej stavby alebo už o novostavbu. Občiansko-
právna judikatúra sa najmä v stavebných veciach nemôže uplatňovať bezvýhradne, ale je potrebné
zohľadniť aj technické špecifiká konkrétneho prípadu. Navrhovaná stavba je kombináciou stavebných
úprav a nadstavby pôvodnej stavby tak, ako sú definované v § 139b ods. 5 písm. a/, c/ stavebného
zákona. Keďže sa zachováva pôvodné pôdorysné ohraničenie stavby, zachováva sa aj pôvodne daný

regulatív zastavanosti pozemku, ktorý už bol (z minulosti) taktiež mierne prekročený. Žalovaný sa riadil
aj svojou rozhodovacou praxou, v rámci ktorej sa vychádza z toho, že z územnoplánovacieho hľadiska
je akceptovateľné zachovanie (dodržanie) daného skutkového stavu, ktorý už sám o sebe nezodpovedá
záväznej regulácii, ak nedôjde k zväčšeniu pôvodnej zastavanej plochy. Dohoda pôvodných vlastníkov
nevytvorila záväzok vo forme ťarchy viažucej sa na stavebný pozemok, ktorá by prešla zároveň s
prevodom vlastníckeho práva k stavebnému pozemku na stavebníkov. Preto ani nebol odôvodnený

postup podľa § 137 stavebného zákona, nakoľko námietku žalobkyne nevyhodnotil správny orgán
ako občiansko-právnu námietku, ktorá by bola prekážkou vydaniu stavebného povolenia. Námietka o
porušení § 33 ods. 2 správneho poriadku je účelová, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že účastníci
konania boli tak prvostupňovým ako aj druhostupňovým správnym orgánom viackrát upovedomení
o doplnení spisového materiálu s možnosťou vyjadrenia sa a toto právo aj využili. Svetlo-technický

posudok považoval žalovaný za hodnoverný a relevantný podklad konania bez potreby jeho správnosť
spochybňovať, a to ani na základe námietky žalobkyne, ktorá svoje tvrdenia žiadnym preukázateľným
spôsobom nepodložila.

III.

Uznesením č.k. 2S/150/2011-52 zo dňa 23.11.2011 súd pribral do konania účastníkov správneho
konania - stavebníkov X.. R.. V. Z., H.. a R.. F. Z., nakoľko tieto osoby mohli byť eventuálnym zrušením
napadnutého rozhodnutia dotknuté.

Vo svojom vyjadrení k žalobe navrhli túto zamietnuť, keďže napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky
náležitosti, je správne po vecnej, formálnej i materiálnej stránke a všetky podmienky stanovené
všeobecne záväznými predpismi boli dodržané. K jednotlivým žalobným námietkam uviedli:
A.

Napadnuté rozhodnutie je doplnené len o úpravu podmienky č. 1 o špecifikáciu dokumentácie tak,
ako bola doplnená a o došpecifikáciu odstupových vzdialeností k susedným nehnuteľnostiam. Ďalej
sú nepatrne doplnené podmienky č. 1a a č. 6. Každému teda musí byť zrejmé, a to i bez prácneho
vyhľadávania informácií, aké je konečné rozhodnutie v spojení s obidvoma rozhodnutiami.

Uvedeniedátumu7/2010namiesto3/2010ohľadnevypracovaniaPDpredstavujezrejmúchybuvpísaní,
keďže je úplne zrejmé, o akú konkrétnu dokumentáciu ide.

Nesúhlasili ani s námietkou žalobkyne ohľadne vágnosti povinnosti riešenia zábradlia na terase
3.NP, keďže existujú viaceré riešenia tejto podmienky a je na stavebníkoch, akým spôsobom túto

podmienku dizajnovo zabezpečia s cieľom zamedziť priamemu výhľadu z terasy na susedný pozemok.
Poukázali na apelačný princíp v správnom poriadku umožňujúci odvolaciemu orgánu zmeniť napadnuté
prvostupňové rozhodnutie. Tvrdenie žalobkyne, že musí „prácne porovnávať“ skutočnosti uvedené vo
výrokoch rozhodnutí je nezmysel, ktorý je vyvrátený jednoduchosťou a prehľadnosťou výrokovej časti
napadnutého rozhodnutia.

B.

Stavebníci odmietli tvrdenia žalobkyne o realizovaní novostavby, pričom celá PD predpokladala
rekonštrukciu pôvodného objektu, pre rekonštrukciu bolo zo strany stavebného úradu vydané aj

stanoviskokspojeniuúzemnéhoastavebnéhokonania,naktoromstavebnýúradposúdilarchitektonickú
štúdiu ako prípustnú za podmienky dodržania územného plánu zóny, za podmienky, že zastavaná
plocha sa nebude zväčšovať a za podmienky dodržania regulatívov. Ide o zmenu dokončenej stavby:
„rekonštrukciu rodinného domu“ a túto aj od právoplatnosti stavebného povolenia stavebníci taktorealizujú. Žalobkyňa viackrát iniciovala vykonanie štátneho stavebného dohľadu, pri ktorom žiadne
pochybenia zo strany stavebníkov neboli zistené. Pojem „rekonštrukcia“ nie je zákonom nijako
definovaný, hoci sa pri stavebných konaniach často vyskytuje a preto skutočnosť, či niečo spadá

alebo nespadá pod pojem rekonštrukcia, je výlučne na posúdení stavebného úradu s ohľadom na
všetky dostupné skutočnosti. Stavebníci odmietli tvrdenia žalobkyne o rozpore stavebného povolenia
so záväznými regulatívmi územného plánu zóny. K argumentácii žalobkyne ohľadne zániku stavby s
poukazom na judikatúru NS SR stavebníci poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1506/2008
zo dňa 17.07.2008, podľa ktorého „pri posudzovaní, či išlo z hľadiska občianskeho práva o zánik

(demoláciu) pôvodnej stavby či jej prestavbu nie je rozhodujúce, ako bolo formulované stavebné
povolenie. Stavebný úrad sa vecou zaoberá z iných (verejnoprávnych) hľadísk, než súd rozhodujúci
o vlastníctve budovy, a preto možno v konaní o vlastníctve stavby k stavebnému povoleniu prihliadať,
pre posúdenie veci však nie je rozhodujúce“. Posúdenie toho, či ide o rekonštrukciu alebo novú
stavbu je výsostné právo stavebného úradu a pokiaľ stavebný úrad má za to, že v danom prípade
ide o rekonštrukciu, nie je možné uvedené posúdenie zo strany súdu zmeniť. Posudzovanie, či v

danom prípade ide o rekonštrukciu alebo novostavbu, prebieha na stavebnom úrade s poukazom na
verejnoprávne hľadiská a verejný záujem, pričom súd sa v konaniach zaoberá úplne inými hľadiskami.
Zdôraznili, že rozloha stavby, ktorú rekonštruujú, zodpovedá v plnej miere pôvodnému objektu, je
zachovaná pôvodná časť základov (okrem časti, ktorá sa nachádzala na pozemku žalobkyne). Výška
stavby je tiež súladná s územným plánom zóny. Poukazovali na reálnosť PD s tým, že postupujú v súlade

so stavebným povolením. Stavebníci v danom prípade využívajú kombináciu bodov písm. a/ a c/ ust.
§ 139b ods. 5 stavebného zákona s tým, že ustúpili z pozemku žalobkyne a inak pôdorys pôvodného
objektu nijako nemenili. Prístavbu stavebníci nerealizujú a pokiaľ ide o nadstavbu, nejde o deštrukciu ale
poodstránenípôvodnejmontovanejčastistavbytypu„Okál“,ktorábolazdravotnezávadná,keďžebolaz
azbestu, sa buduje nadstavba. Či sa projekt považuje za rekonštrukciu alebo novostavbu je v právomoci

stavebných úradov a z praxe je dokonca aj zrejmé, že to, čo súd označí ako zánik vlastníctva k stavbe
z dôvodu zániku stavby, môže byť v zmysle stavebného zákona považované za rekonštrukciu, nakoľko
súdy skúmajú úplne odlišné atribúty a skutočnosti, ako skúmajú stavebné úrady. K výpočtu miery, v
akej sa zachovávajú pôvodné stavebné konštrukcie stavebníci uviedli, že tento výpočet je správny a
preukázateľný.Výpočetbolpožadovanýžalovanýmvodvolacomkonaníaotentovýpočetboladoplnená

dokumentácia. Stavebnými úpravami sa umožňujú práve nové usporiadanie a členenie (vertikálne aj
horizontálne), ktoré sú vhodnejšie z hľadiska hospodárneho využitia priestoru. Základové dosky sa
bežneposúvajúvprípadochbudovaniapodzemnýchgarážíakopodzemnýchpodlaží,budujúsazároveň
ďalšie základy a ako príklad uviedli rekonštrukciu stavby Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave.
Žalobkyňa nemôže dôvodne hodnotiť projekt stavebníkov z finančného hľadiska. Žalobkyňa ani nemôže

hodnotiť technologický proces a označovať ho za náročný alebo zbytočný. Všetky regulatívy stavba
spĺňa, pričom naopak žalobkyňa realizuje viaceré čierne stavby porušujúce regulatívy v danom území.
Opätovne poukázali na stanovisko stavebného úradu k spojeniu územného a stavebného konania zo
dňa 31.05.2010, v ktorom sa uvádza, že navrhnuté objemové parametre stavby nie sú v rozpore s
platnou reguláciou v území, teda o povolení stavby s parametrami podľa predloženej arch. štúdie bude

možné konať v spojenom územnom a stavebnom konaní.

C.

K indexu zastavanosti stavebníci uviedli, že nejde o novostavbu ale o rekonštrukciu pôvodného objektu

a index 0,20 sa uplatňuje pri novostavbách. Stavebníci sú vlastníci pôvodného objektu, ktorý bol
vybudovanýinýmiosobamivčase,kedypredmetnýúzemnýplánzónyneplatilapretostavebnícinemôžu
za to, že uvedený regulatív nie je v súčasnosti splnený. Tým, že ustúpili z časti pozemku žalobkyne,
ktorý bol zastavaný pôvodným objektom, zabezpečili zníženie regulatívu. Ak by platila argumentácia
žalobkyne, pri akejkoľvek rekonštrukcii pôvodného objektu by boli stavebníci povinní časť pôvodného

objektu zbúrať z dôvodu, aby bol dodržaný daný regulatív indexu zastavanosti, čo je však vylúčené.

D.

Pri kúpe nehnuteľností stavebníci k žiadnym dohodám nepristupovali, dohody, na ktoré sa žalobkyňa

odvoláva, nie sú zapísané v katastri nehnuteľností a dohody nie sú ani súčasťou zbierky listín vedenej
správou katastra.

E.K vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu dochádza obligatórne v prípadoch, ak sa zamestnanec
správneho orgánu zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom iného stupňa

alebo fakultatívne, ak pre jeho pomer k veci alebo účastníkom, prípadne zástupcom, možno mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti. V danom prípade neboli splnené žiadne z podmienok pre vylúčenie
zamestnanca správneho orgánu v rámci obligatórneho vylúčenia a správny orgán preskúmal, či
mal tento zamestnanec pomer k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, pričom
zistil, že podnet na vylúčenie zamestnanca neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti potvrdzujúce

dôvodnosť vylúčenia zamestnanca. Preto bolo vydané rozhodnutie, ktorý podnet žalobkyne na vylúčenie
zamestnanca Ing. O. Z. z konania zamietol.

K údajnému porušeniu § 33 ods. 2 správneho poriadku stavebníci uviedli, že žalobkyňa nijakým
spôsobom nebola ukrátená na svojich právach, pretože stavebný úrad jej nebránil akýmkoľvek
spôsobom sa vyjadriť v konaní, čo žalobkyňa aj niekoľkokrát využila, pričom všetky práva garantované

žalobkyni správnym poriadkom boli zachované. Žalobkyňa niekoľkokrát nahliadla do spisu, opakovane
podávala námietky, dokonca aj po miestnom zisťovaní, čiže bola ako účastník konania dokonale
informovaná o dokumentácii, ktorá tvorila podklad pre vydanie stavebného povolenia.

F.

Napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, správne orgány presne a
spoľahlivo zistili skutočný stav veci.

Žalobkyňa neuviedla, v čom vidí nesúlad PD so svetlo-technickými normami a nepoukázala na žiadne

ustanovenie normy, ktoré malo byť porušené. Navrhovaný projekt môže spôsobovať tienenie len na
východnej fasáde stavby žalobkyne, na ktorej sa nenachádzajú žiadne obytné miestnosti, ale presklenie
schodiskového priestoru, kúpeľne, WC a komory. Svetlo-technický posudok bol v konaní vyhotovený,
avšak nedotýkal sa stavby žalobkyne, nakoľko takáto povinnosť z predmetných noriem nevyplýva.

G.

Podľa stavebníkov sa správne orgány vysporiadali so všetkými námietkami žalobkyne a správne
vychádzali z toho, že ide o rekonštrukciu a nie novostavbu.

IV.

Žalobkyňa po začatí súdneho konania oznámila súdu, že napadnuté rozhodnutie napadla podnetom na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. správneho poriadku a požiadala
o prerušenie konania o žalobe až do vybavenia podnetu.

Na dopyt súdu Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR oznámilo, že na ministerstve
neprebieha konanie o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

Na pojednávaní konanom dňa 05.06.2013 žalobkyňa uviedla, že jej podnet na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania bol podaný na príslušné ministerstvo, avšak tento
orgán vo veci konať nezačal v podstate z dôvodu, že prebieha súdne konanie a nemá spis. Na tento
postup sa žalobkyňa aj sťažovala, avšak bezvýsledne. Potvrdila, že pôvodný objekt bol tzv. Okál, ktorý
obsahoval škodlivý azbest, ale v takom prípade, ak ho chceli stavebníci zbúrať a postaviť novostavbu,
mali žiadať o zmenu územného plánu zóny, nakoľko tento plán v danom území nepovoľuje novostavbu.

Alebo nemali predmetnú nehnuteľnosť kupovať.

Stavebníci uviedli, že pred samotnou kúpou zisťovali u príslušných orgánov možnosti rekonštrukcie
alebo prestavby nehnuteľnosti, s kladným záverom. Keďže išlo o Okál so slabými základmi, bolo
potrebné vynaložiť veľké náklady na spevnenie základov. Pôvodná stavba bola postavená z materiálov

obsahujúcich azbest a preto sa aj likvidovala veľmi náročným a odborným spôsobom, keď navyše na
základe udaní manžela žalobkyne chodili na stavbu kontroly či už z polície alebo štátneho stavebného
dohľadu.V.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.)

preskúmal napadnuté rozhodnutie a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.),
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j
ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či

rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Je nepochybné, že správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým Slovenská
republika je. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej
ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Podľa druhej hlavy piatej

časti O.s.p. sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych orgánov, ktorými
sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je
ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny
inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej
správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny

orgán už nebude mať autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako
ten, o koho práva v konaní ide.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že stavebníci podali žiadosť o vydanie
stavebného povolenia dňa 30.08.2010. Súčasťou spisu je i stanovisko Mestskej časti Bratislava -
Staré mesto zo dňa 31.05.2010 k spojeniu územného a stavebného konania, v ktorom stavebný úrad

konštatuje(pooboznámenísasoštúdiouapoobhliadkevteréne),ženávrhmožnoprejednaťvspojenom
územnom a stavebnom konaní. Stavebný úrad oznámil známym účastníkom konania a dotknutým
orgánom začatie spojeného a územného stavebného konania a nariadil vo veci ústne pojednávanie
spojené s miestnym zisťovaním na deň 21.10.2010. Žalobkyňa si v konaní uplatnila námietky písomnou
formou ako i na ústnom pojednávaní a žiadala doplniť PD o rozvinuté pohľady navrhovanej stavby so

susednými objektmi, vysporiadať sa s právom k pozemku parc. č. 2185/12, odstupovú vzdialenosť 2,0
m od spoločnej hranice pozemkov a tiež žiadala preveriť splnenie svetlo-technických požiadaviek v
súvislosti s výškou stavby. Žalobkyňa dňa 09.11.2010 (už po stanovenej lehote) vzniesla ďalšie písomné
námietky, obsahovo podobné odvolaniu, pričom námietky vzniesli aj F. E. a T. Q.. K námietkam sa
vyjadril projektant stavebníkov, ktorý doplnil projekt stavby o rozvinuté uličné pohľady tak, ako to žiadali

namietajúci účastníci konania. Vzhľadom na doplnenie spisového materiálu stavebný úrad upovedomil
účastníkov konania o tejto skutočnosti a vyzval ich na nahliadnutie do spisového materiálu s možnosťou
vzniesť námietky v lehote 7 pracovných dní. Túto možnosť využila žalobkyňa, ktorá nahliadla do spisu
a podala ďalšie námietky. Dňa 03.12.2010 žalobkyňa namietala predpojatosť pracovníčky stavebnéhoúradu R.. arch. Z., ktorá vec prejednávala. O tejto námietke bolo dňa 08.12.2010 rozhodnuté tak, že
bola zamietnutá, nakoľko neboli zistené zákonné dôvody na vylúčenie uvedenej pracovníčky z konania
a rozhodovania vo veci. L. č. XXXX/XXXXX/XXXX/URS/Bud-A/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydal stavebný

úrad stavebníkom stavebné povolenie na stavbu: Zmena dokončenej stavby - „L. rodinného domu, P.
č. 2, Z.“, určil podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby a rozhodol o uplatnených námietkach
účastníkov konania a to aj o tých, ktoré boli podané po stanovenej lehote a teda nebol povinný na ne
podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona prihliadať. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu
podala žalobkyňa odvolanie, ktorého obsah je v prevažnej miere zhodný s obsahom žaloby. Žalobkyňa

namietala existenciu závažných procesných vád, keď sa na prejednaní a rozhodovaní podieľal vylúčený
zamestnanec, namietala porušenie ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, uvádzala, že jestvujúci
rodinný dom je len dvojpodlažný a nie trojpodlažný, nejde o rekonštrukciu pôvodného objektu ale o
novostavbu, keďže dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku nového objektu, index zastavanej
plochy je prekročený, keďže stavebník realizuje novú stavbu, navrhovaná stavba nespĺňa svetlo-
technické parametre, požiarne ani hygienické normy. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný (jeho

právny predchodca) napadnutým rozhodnutím zo dňa 05.09.2011 tak, že prvostupňové rozhodnutie v
súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil vo výrokovej časti tak, že zmenil znenie podmienky
č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby, doplnil do záväzných podmienok podmienku č. 1a, doplnil
znenie podmienky č. 6 a zmenil časť výroku týkajúcu sa rozhodnutia o námietkach účastníkov konania.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia,
b/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na

výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,
c/ či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d/ či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným

dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do 15 dní po skončení výberového konania.

Podľa ustanovenia § 66 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný

úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa ustanovenia § 66 ods. 2 stavebného zákona záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa
zabezpečí, prípadne určí
a/ umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b/ ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c/ dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie,
d/ lehotu na dokončenie stavby,
e/ plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak
nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného

dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,
f/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g/ použitie vhodných stavebných výrobkov,
h/ povinnosť oznámiť začatie stavby.

Aj v tomto prípade je potrebné zopakovať, že podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská
republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je
zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho
právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčastiokrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho
štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré
sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich

uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha
ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR,
sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007).

Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana
súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie
ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa
24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008).

Jednotlivé námietky žalobkyne tak súd vyhodnotil nasledovne:

A.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.

Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť
jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik
individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne
vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne vzťahy. Výrok teda musí byť
formulovanýpresne,určito,stručneamusíúplnevyjadrovaťriešenieveci,ktorájepredmetomsprávneho

konania. V tomto smere súd súhlasí s teoretickými názormi žalobkyne, ktorá tvrdila, že výrok predstavuje
ústrednú zložku rozhodnutia, že len výrok rozhodnutia môže byť právne záväzný a že výrok rozhodnutia
musí vymedzovať práva a povinnosti účastníkov konania takým spôsobom, aby nevznikali pochybnosti o
obsahu práv a povinností týchto účastníkov. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že zmenou
prvostupňového rozhodnutia napadnutým rozhodnutím (v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku)

došlo k tomu, že konečné znenie výroku je neurčité, nepresné a nezrozumiteľné. Výroková časť
napadnutého rozhodnutia bez akýchkoľvek pochybností určuje, ktoré časti prvostupňového rozhodnutia
sa menia, resp. dopĺňajú a v akom rozsahu. Podľa názoru súdu je z obidvoch rozhodnutí celkom
zrejmé, ako bolo v konečnom dôsledku rozhodnuté a to i bez prácneho porovnávania znenia rozhodnutí
správnych orgánov obidvoch stupňov (ako to namietala žalobkyňa). Ako to vyplýva z napadnutého

rozhodnutia, odvolací orgán zmenil znenie podmienky č. 1 pre umiestnenie a uskutočnenie stavby
v rozsahu úvodného odseku až po časť označenú: „Po prestavbe vzniknú v objekte RD dve bytové
jednotky“ a to takým spôsobom, že nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, ako bolo rozhodnuté. Ďalej do
záväzných podmienok doplnil podmienku č. 1a podľa ktorej sú stavebníci povinní riešiť zábradlie, resp.
uskutočniť také opatrenia na terase na 3. NP v časti priľahlej k pozemku parc. č. XXXX/X., k.ú. Staré

mesto, aby sa v záujme zachovania pohody bývania zabránilo priamemu výhľadu na tento susedný
pozemok.Vsúvislostisnámietkouvágnostitejtočastirozhodnutiasúddodáva,žežalovanývtomtobode
v podstate vyhovel žalobkyni a to v záujme zachovania pohody bývania, pričom samotné riešenie, ktoré
zabráni priamemu výhľadu na susedný pozemok, celkom správne ponechal na stavebníkov. Existuje
totiž nepochybne viacero riešení, ktoré však závisia výlučne od stavebníkov, resp. ich projektanta.

Spôsob, akým stavebníci túto podmienku dizajnovo zabezpečia, je nutné ponechať na ich rozhodnutí
a to bez akejkoľvek ingerencie žalobkyne. Samotné splnenie podmienky - vykonanie takých opatrení,
ktoré zabránia priamemu výhľadu na susedný pozemok, je predmetom kontroly v kolaudačnom konaní.
K námietke žalobkyne ohľadne uvedenia dátumu vypracovania PD v 03/2010 a neskôr v 07/2010 treba
uviesť, že postreh žalobkyne v tomto smere je správny, avšak ide celkom zrejme o chybu v písaní,

ktorá nepredstavuje neurčitosť a vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyni nesporne a
v podstate každému, kto sa oboznámi s dokumentáciou a napadnutým rozhodnutím, musí byť zrejmé,
o akú konkrétnu PD sa jedná bez toho, aby vedel, ktorým dátumom je opatrená. Ako správne uviedli
stavebníci, stavba sa navyše realizuje na základe dokumentácie overenej stavebným úradom, resp.žalovaným, takže táto dokumentácia je jednoznačne určená. K námietkam žalobkyne uvedeným v bode
I. A. treba dodať, že odvolací orgán môže napadnuté prvostupňové rozhodnutie aj zmeniť a to spravidla
vtedy, ak bol skutkový základ veci zistený správne, a ak rozsah došetrenia nepresahuje možnosti

druhostupňového orgánu. Pri zmene rozhodnutia môže ísť buď o čiastočnú zmenu, alebo o úplnú
zmenu. Pri zmene rozhodnutia môže odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie,
prípadne ich časti. Výroková časť napadnutého rozhodnutia je v danom prípade charakteristická svojou
jednoduchosťou a prehľadnosťou, takže nie je potrebné prácne porovnávanie výroku napadnutého a
prvostupňového rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Vdanomprípadetubolirelevantnédôvodyprezmenuprvostupňovéhorozhodnutiaapretožalovanýako
odvolací orgán postupoval v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku, keď prvostupňové rozhodnutie

vo vyššie naznačenom smere zmenil.

B.

Je nesporné, že v danom sektore, kde sa stavba nachádza, záväzné regulatívy funkčného využitia

územia nepripúšťajú realizáciu novostavby, ale len údržbu, stavebné úpravy alebo prestavbu. Žalobkyňa
tvrdila, že dochádza k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne nového objektu, čiže ide o novostavbu,
čo je však v rozpore s územným plánom zóny a preto mali správne orgány návrh stavebníkov zamietnuť.
Súd v tomto bode považuje námietky žalobkyne v podstate za logické a racionálne. PD v danom
prípade predpokladala rekonštrukciu pôvodného objektu, ktorý stavebníci kúpili a pre rekonštrukciu bolo

dňa 31.05.2010 vydané aj stanovisko k spojeniu územného a stavebného konania, v ktorom stavebný
úrad posúdil architektonickú štúdiu ako prípustnú za podmienky dodržania územného plánu zóny,
za podmienky, že zastavaná plocha sa nebude zväčšovať (už pôvodný objekt prekračoval koeficient
zastavanosti 0,20) a za podmienky dodržania regulatív.
Správne žalovaný pri posudzovaní stavebného zámeru stavebníkov z hľadiska definície „zmeny

dokončenej stavby“ vzal do úvahy rozhodujúcu okolnosť, a to, že nadzemná časť pôvodnej stavby
rodinného domu typu Okál, je zo škodlivého materiálu - azbestu, t.j. z materiálov, ktoré nezodpovedajú
súčasným hygienickým normám a preto zachovanie nadzemných stavebných konštrukcií a ich
zakomponovanie do investičného zámeru nebolo možné ani prípustné. Potreba zachovania časti
pôvodných stavebných konštrukcií pritom priamo determinuje osadenie nadzemných stavebných

konštrukcií. Žalovaný vzal celkom dôvodne do úvahy aj to, že navrhované riešenie zachováva pôvodný
stav umiestnenia nadzemnej časti stavby s výnimkou odstránenia časti stavby na pozemku žalobkyne
(problém z minulosti) a preto vychádzal z toho, že s poukazom na špecifickú situáciu vytvorenú v
dôsledku závadnosti pôvodných stavebných konštrukcií, pôvodné pôdorysné ohraničenie stavby zostalo
zachované. Ak by bolo možné zachovať pôvodné stavebné konštrukcie stavby (ak by neboli zdravotne

závadné), nadstavba pôvodnej stavby v rozsahu, ako vyplýva z PD, by bola z územno-plánovacieho
hľadiska prípustná.

Treba uviesť, že samotná žalobkyňa v konaní vzniesla námietky ohľadne toho, že podstatná časť
pôvodného domu je zo škodlivého stavebného materiálu - azbestu a žiadala informáciu o tom, ako bude

tento odstránený a aká odborná spoločnosť to zabezpečí tak, aby nebolo ohrozené zdravie vlastníkov
okolitých nehnuteľností.

Je všeobecne známe, že azbest je vláknitý minerál zo skupiny silikátov, ktorý sa v minulosti využíval
kvôli svojim vynikajúcim fyzickým a chemickým vlastnostiam a tento bol považovaný takmer za zázračný

stavebný materiál. Nachádzal sa prevažne v strešnej krytine, obkladoch vonkajších plášťov budov,
izolačných doskách a podobne. Až neskôr sa zistili silné karcinogénne účinky a preto je považovaný
za absolútnu škodlivinu s nepriaznivými účinkami na zdravie človeka. Vdýchnuté mikroskopicky tenké
vlákna sa ukladajú v pľúcach a následne môžu byť príčinou rôznych rakovinotvorných ochorení, čo
viedlo k tomu, že bola zakázaná výrobu materiálov obsahujúcich azbest v celej Európskej únii a v

roku 1999 Európska komisia rozhodla o všeobecnom zákaze používania všetkých druhov azbestu.
Európska smernica obsahuje zákaz výroby, uvádzania na trh a používania azbestových vlákien a
výrobkov obsahujúcich azbestové vlákna a všetky typy azbestu sú zaradené do 1. skupiny dokázaných
karcinogénov. Aj keď sa dnes už materiál s obsahom azbestu nepoužíva, je potrebné mať na zretelinegatívne účinky azbestu vyplývajúce hlavne z postupnej korózii materiálov používaných v minulosti,
akotojeajvdanomprípade,keďpôvodnýobjekt-RDtypuOkálbolvybudovanýprávezmateriálov,ktoré
obsahovali vysokú koncentráciu azbestu. Podľa najnovších lekárskych štúdií je preukázané, že čím viac

je človek vystavený účinkom azbestu, tým je väčšie riziko, že ho postihne choroba súvisiaca s azbestom,
pričom doba od vystavenia človeka azbestu a prvými príznakmi choroby môže predstavovať až 30 rokov.
Preto sa až dnes prejavujú účinky azbestu, ktorým boli ľudia vystavení kedysi v minulosti. Analýza EWG
(enviromentálna výskumná skupina so sídlom vo Washingtone) predpovedá, že na základe doterajšieho
vývoja zomrie v priebehu najbližších 10 rokov v USA viac nech 100 000 ľudí na ochorenie súvisiace

s azbestom.

Boli preto plne odôvodnené obavy žalobkyne ohľadne likvidácie materiálov s obsahom azbestu
nachádzajúcich sa v pôvodnom objekte, pričom stavebníci tento odpad likvidovali prostredníctvom
odborne spôsobilej osoby tak, že bola zabezpečená ochrana ľudí v bezprostrednom okolí stavby pred
škodlivými účinkami azbestu.

Túto špecifickú situáciu však posudzoval aj žalovaný a súd dodáva, že správne, keď názor žalobkyne,
podľa ktorého nemali stavebníci pôvodný objekt takmer celý odstrániť ale mohli ho len stavebne upraviť,
čo by ale znamenalo, že by boli po nasledujúce roky vystavení škodlivým účinkom azbestu (avšak
zrejme aj okolití susedia vrátane žalobkyne) alebo mali pôvodný objekt ako zdravotne závadný odstrániť

a novostavbu by stavať nemohli (podľa žalobkyne mali požiadať v takom prípade o zmenu územného
plánu zóny), resp. vôbec nemali pozemok s týmto domom kupovať, je mimoriadne nespravodlivý.

Takúto situáciu nemožno nechať vzhľadom na vyššie uvedené bez povšimnutia. V tejto súvislosti treba
dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a

aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv
a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných
interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda
prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol
teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú

špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia
zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči stavebníkom ako aj
žalobkyni.

Treba tiež spomenúť § 1 O.s.p. upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak,

aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na
zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa § 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo

k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v
podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach

materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,
resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je
nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné
pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda
musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.

Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na
zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade,
že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

Stavebníci potvrdili, že už pred samotnou kúpou nehnuteľnosti zisťovali u príslušných orgánov

možnosti rekonštrukcie alebo prestavby nehnuteľnosti a odpoveď všetkých dotknutých orgánov bola
kladná v takom rozsahu, akú požadovali. I keď bola pôvodná stavba takmer v celosti odstránená,
pričom mali zostať len pôvodné základy (žalobkyňa tvrdila, že aj tie boli odstránené, čo dokazovala
fotodokumentáciou, avšak táto otázka nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia alemala byť riešená pri výkone štátneho stavebného dohľadu alebo pri kolaudácii, kde sa posudzuje,
či bola stavba zhotovená podľa platnej PD), súd súhlasí s názorom žalovaného, že stavebno-právna
legislatíva nedefinuje kritériá alebo číselné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo vyhodnotiť, či v

konkrétnom prípade ide o zmenu dokončenej stavby alebo už o novostavbu. Rozsudky NS SR, ktoré
spomenula žalobkyňa v žalobe, boli vydané v občiansko-právnych veciach a podľa názoru súdu ich
nie je možné bezvýhradne uplatňovať aj v stavebných veciach, kde je potrebné zohľadniť aj technické
špecifiká toho - ktorého prípadu. V danom prípade ide o stavbu, ktorá je kombináciou stavebných úprav
a nadstavby pôvodnej stavby tak, ako je to definované v § 139b ods. 5 písm. a/, c/ stavebného zákona.

Stavebníci správne poukázali na to, že stavebný úrad sa vecou zaoberá z iných (verejno-právnych
hľadísk), než súd rozhodujúci o vlastníctve stavby a preto posudzovanie toho, či ide o rekonštrukciu
(zmenu dokončenej stavby) alebo novostavbu je výsostne v právomoci stavebného úradu. Zastavaná
plocha stavby zodpovedá zastavanej ploche pôvodného objektu s výnimkou odstránenia časti pôvodnej
stavby, ktorá bola postavená na cudzom pozemku (žalobkyne).

Žalovaný správne v priebehu odvolacieho konania žiadal stavebníkov o doplnenie a spodrobnenie
PD a to práve z dôvodu, aby bolo projektantom ako autorizovanou osobou zodpovedajúcou za
zrealizovateľnosť projektu preukázané, že navrhované architektonické riešenie a postup pri realizácii
stavby sú reálne. Skutočnosť, že zakladanie stavby bude finančne náročnejšie, je vecou stavebníkov
a túto okolnosť nie je stavebný úrad a už vôbec nie žalobkyňa oprávnená nejakým spôsobom riešiť.

Stavebník predsa pod hrozbou sankcie vždy zodpovedá za to, že stavbu zrealizuje v súlade so
stavebným povolením a overenou PD, ktorá je jeho súčasťou. Zmena dokončenej stavby v danom
prípade spočíva v odstránení časti stavby umiestnenej na cudzom pozemku, z nadstavby a stavebných
úprav existujúceho objektu.

Vzhľadom na uvedené je zbytočná polemika žalobkyne ohľadne výpočtu miery, koľko z pôvodnej stavby
zostane zachovanej a teda či dochádza prakticky k zániku pôvodného objektu a k vzniku úplne nového
objektu. V tomto smere súd zopakuje názor, že každé iné riešenie, okrem toho, že by stavebníci pôvodný
objekt odstránili a nový nestavali, by celkom zrejme ohrozoval ľudské zdravie a životy. Bolo preto
potrebné nájsť spravodlivé riešenie s poukazom na vyššie uvedené právne princípy.

Záverom k tejto časti súd dodáva, že všetky regulatívy stanovené územným plánom zóny boli v danom
prípade splnené, čo potvrdili príslušné orgány.

C.

Zastavaná plocha stavby v danom prípade síce presahuje index 0,20, ktorý je záväzným regulatívom
funkčného využitia a priestorového usporiadania platným pre sektor č. 10/14-1 a dosahuje 24,28%,
avšak k tomuto treba uviesť, že navrhovaný RD zachováva pôdorysné ohraničenie pôvodnej stavby
a teda zachováva aj pôvodne daný regulatív zastavanosti pozemku, pričom odstránením časti stavby

z pozemku žalobkyne došlo k miernemu zníženiu tohto ukazovateľa. Ide tu teda opäť o špecifickú
situáciu vyvolanú charakterom a rozlohou už pôvodnej stavby, pričom žalovaný správne poukázal
na svoju rozhodovaciu prax, v rámci ktorej vychádza z toho, že z územno-plánovacieho hľadiska je
akceptovateľné zachovanie daného skutkového stavu (ktorý už sám o sebe nezodpovedá záväznej
regulácii), ak nedôjde k zväčšeniu pôvodnej zastavanej plochy. Tvrdenie žalobkyne, že aj pri vykonaní

zmeny dokončenej stavby by mali stavebníci vykonať také úpravy, aby svoj zámer dali do súladu
s regulatívmi vyplývajúcimi z územného plánu zóny, t.j. aby stavbu zmenšili, nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu. Celkom zrejme by išlo o neprípustnú priamu retroaktivitu územného plánu zóny, keď
by tento stanovil povinnosť upraviť všetky už existujúce objekty v danej zóne tak, aby boli v súlade s
novým územným plánom zóny.

D.

Súd je názoru, že stavebníci nie sú viazaný dohodami, ktoré urobili pôvodní vlastníci nehnuteľností a
keď sa aj pôvodní vlastníci nehnuteľností zaviazali, že na pozemku budú realizovať stavbu len s určitými

parametrami, tento záväzok neprešiel kúpou nehnuteľností na stavebníkov, ktorí o ňom ani nemali
vedomosť. Spomínaná dohoda nevytvorila záväzok vo forme ťarchy viažucej sa na predmetný pozemok,
ktorá by prešla zároveň s prevodom vlastníckeho práva k tomuto pozemku na stavebníkov ako nových
vlastníkov nehnuteľnosti a preto nebol potrebný postup podľa § 137 stavebného zákona, nakoľko tútonámietku žalobkyne celkom správne správny orgán nevyhodnotil ako občiansko-právnu námietku, ktorá
by bola prekážkou vydaniu stavebného povolenia. Stavebníci k tomu správne poznamenali, že žiadna
dohoda nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, t.j. nemá vecno právne účinky, ktoré by zaväzovali

aj stavebníkov ako nových vlastníkov nehnuteľností a že tieto listiny napokon ani nie sú založené do
zbierky listín vedenej správou katastra.

E.

K namietaným procesným vadám týkajúcim sa rozhodovania zamestnancom, ktorý mal vylúčený pre
predpojatosť a neposkytnutie možnosti žalobkyni, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla vyjadriť k
jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, súd uvádza, že žalobkyňa
síce správne citovala príslušné ustanovenia právnych predpisov, avšak súd sa s jej tvrdením o existencii
závažných procesných vád nestotožnil.
Keďže sa touto námietkou (predpojatosti) zaoberal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí a súd sa

s jeho odôvodnením na strane 10 napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje a účastníci
konania poznajú dôvody rozhodnutia, súd ich v rozsudku už opakovať nebude a v celom rozsahu na ne
poukazuje. Žalobkyňa tvrdila, že námietkou predpojatosti voči zamestnankyni správneho orgánu prvého
stupňa sa nezaoberal ani stavebný úrad a neskôr ani žalovaný z hľadísk, ktoré namietala. Z obsahu
spisu však žiadne zastrašovanie alebo šikanovanie žalobkyne v súvislosti so začatím výkonu štátneho

stavebného dohľadu nevyplýva. Pre úplnosť treba uviesť, že k vylúčeniu zamestnanca správneho
orgánu dochádza buď obligatórne alebo fakultatívne, pričom v tomto prípade bolo zistené, že neboli
zistené žiadne z podmienok vylúčenia zamestnanca správneho orgánu a preto bola námietka zaujatosti
opodstatnene zamietnutá rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. XXXX/XXXXX/XXXX/
URS/Kul. Ani podľa názoru súdu totiž neboli naplnené dôvody uvedené v § 9 ods. 1, 2 správneho

poriadku a samotný nesúhlas žalobkyne s postupom zamestnankyne správneho orgánu, hoci by bol
aj chybný, nemôže predstavovať dôvod na vylúčenie zamestnanca z ďalšieho konania. Súd v tomto
konaní nebol oprávnený posudzovať stavebnú činnosť žalobkyne z hľadiska jej legálnosti a preto sa ani
nebude vyjadrovať k postupu stavebného úradu v súvislosti s udržiavacími prácami, stavbou prístavby,
schodiska a plotu, pričom stavebníci tvrdili, že napriek ohláseniu len udržiavacích prác bola žalobkyňou

budovaná nová stavba.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie

týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho

zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie
o odvolaní.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods.
2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen

právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne povinnosť dôkazy
správnemu orgánu predkladať, nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej
povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti však nezbavuje správny
orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v §32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej
povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný
a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom

nevyjadruje. Treba zároveň rozlišovať od práva účastníka na vyjadrenie sa k začatiu konania, ako
aj jeho práva na predkladanie alebo navrhovanie dôkazov, od jeho práva vyjadriť sa k podkladom
alebo dôkazom zabezpečeným v konaní správnym orgánom, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie
správneho orgánu vo veci samej, ktoré právo účastníkovi správneho konania zákonodarca ustanovil
v § 33 správneho poriadku. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu

konania, pričom sa môže vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov,
môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je
predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným
komplikáciám.

Z uvedených dôvodov povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním

rozhodnutia oboznámil s dôkazmi, ako aj so všetkými podkladmi, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie
vo veci, a za tým účelom oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia.
Správny orgán v konaní môže pokračovať a vydať rozhodnutie, ak sa účastník svojho práva na
vyjadrenie výslovne vzdá alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej
bez toho, aby umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie

správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie
súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou,
ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a je podmienené konkrétnymi
okolnosťami toho ktorého prípadu.

K námietkam žalobkyne súvisiacich s § 33 ods. 2 správneho poriadku súd opätovne poukazuje na
správne teoretické východiská žalobkyne, s ktorými sa stotožňuje. Konkrétne okolnosti tohto prípadu
však celkom zrejme nasvedčujú tomu, že síce došlo k pochybeniu správneho orgánu, avšak určite
nejde o takú vadu, ktorá by spôsobila nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a potrebu jeho zrušenia.
Žalobkyňa totiž v súvislosti s tým, že jej žalovaný bezprostredne pred vydaním rozhodnutia neoznámil,

že má možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia, nebola nijako ukrátená na svojich právach, keďže z
obsahu spisu vyplýva, že bola či už prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným viac krát upovedomená o
doplnení spisového materiálu s možnosťou vyjadriť sa a toto svoje právo aj reálne využívala. Žalobkyňa
nahliadala do spisu a aktívne v konaní vystupovala, pričom treba mať na zreteli aj v stavebnom konaní
uplatňujúcu sa koncentračnú zásadu, ktorá zamedzuje blokovanie alebo znefunkčnenie konania zo

strany takého účastníka, ktorý nemá záujem o skoré rozhodnutie.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobkyňa vzniesla viac krát námietky či už písomne alebo na ústnom
pojednávaní a to dokonca aj po lehote stanovenej stavebným úradom, ktoré však boli tiež vzaté do
úvahy vzhľadom na to, že v upovedomení zo dňa 22.03.2011 neurčil a nepoučil účastníkov, že na

neskôr podané námietky nebude prihliadať. Žalovaný opätovne po doplnení dokladov dňa 19.07.2011
upovedomil účastníkov konania o doplnení podkladov pre rozhodnutie s možnosťou nahliadať do
spisového materiálu, čo žalobkyňa využila a dňa 11.08.2011 podala písomné vyjadrenie. Opätovne po
lehote poslal vyjadrenie aj právny zástupca žalobkyne (dňa 02.09.2011), pričom ako podstatné treba
uviesť, že žalovaný sa so všetkými námietkami žalobkyne dôsledne vo svojom rozhodnutí vysporiadal.

Žalobkyňa teda bola o priebehu konania ako aj o všetkých podkladoch riadne a včas informovaná a
samotným finálnym neoznámením, že sa má možnosť vyjadriť k podkladom rozhodnutia pred samotným
rozhodnutím žalovaného predstavuje síce procesné pochybenie žalovaného, avšak bez akéhokoľvek
vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

F.

Podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 správneho poriadku, keďže správne
orgány vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V danom prípade bol svetlo-technický posudok
vypracovaný autorizovanou osobou a preto sa považuje za hodnoverný a relevantný podklad konania

bez potreby jeho správnosť spochybňovať. Nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovania, keďže
možné tienenie je iba na východnej fasáde rodinného domu žalobkyne, na ktorej sa nenachádzajú
presklenia obytných miestností ale iba presklenia schodiskového priestoru, kúpeľne, resp. WC, komory,
ktoré nie sú obytnými miestnosťami a teda nepodliehajú podľa platných noriem posudzovaniu.Žalobkyňou spomínané STN určujú prípady, kedy je potrebné vyhotoviť svetlo-technické posudky, avšak
z konkrétnej situácie orientácie a typu stavieb tu takáto povinnosť nie je. Svetlo-technický posudok bol
teda v stavebnom konaní urobený, avšak logicky sa nedotýkal objektu žalobkyne, keďže v tejto súvislosti

táto povinnosť z uvedených noriem nevyplývala. Je potrebné dodať, že zbytočné dokazovanie by bolo
celkom evidentne v rozpore so zásadou hospodárnosti a efektívnosti správneho konania. Nejde teda o
vadu konania, ako to tvrdí žalobkyňa, keď stavebný úrad neustanovil znalca za účelom vypracovania
svetlo-technického posudku.

G.

V súvislosti s § 47 ods. 3 správneho poriadku sa súd opätovne stotožňuje s teoretickými úvahami
žalobkyne, avšak má za to, že napadnuté rozhodnutie spĺňa požiadavky uvedené v § 47 ods. 3
správneho poriadku, keďže napadnuté rozhodnutie je presvedčivo odôvodnené, pričom žalovaný
sa náležite vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

dáva dostatočnú odpoveď na všetky právne a skutkové otázky, ktoré boli predmetom konania a ich
zodpovedanie bolo pre výsledok konania určujúci. Je zrejmé, že žalovaný sa vecou starostlivo zaoberal
a svoj názor aj logicky odôvodnil. V žiadnom prípade nie je jeho rozhodnutie výsledkom svojvôle tak,
ako sa to snaží navodiť žalobkyňa. Napadnuté rozhodnutie teda súd považuje za riadne odôvodnené,
čo svedčí o tom, že žalovaný sa vecou riadne zaoberal a že zvážil všetky relevantné skutočnosti veci

a dodržal aj atribúty spravodlivého procesu.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky
žalobkyne neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobkyne v
konaní tejto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v takomto prípade
zásadne nemá právo na náhradu trov konania.
Súd nepriznal náhradu trov konania ani pribratým účastníkom. Konania podľa piatej časti O.s.p. nie sú

konania sporové v takom zmysle ako podľa tretej časti O.s.p.. V správnom súdnictve preskúmavajú
súdy zákonnosť postupu (rozhodnutí) správnych orgánov a výsledok konania závisí od toho, či správny
orgán zákon dodržal alebo nie. Na tejto veci nemôže zmeniť nič argumentácia pribratého účastníka
konania a ustanovenie § 250 ods. 1, 3 O.s.p. je vo vzťahu k pribratému účastníkovi potrebné vykladať
tak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práva takéhoto účastníka byť informovaný o prípadnej zmene

v jeho právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením rozhodnutia správneho
orgánu. Pribratý účastník konania nie je povinný byť právne zastúpený a v prípade, že si zvolil na svoje
zastupovanie v konaní pred súdom v tomto postavení právne zastupovanie, trovy takéhoto zastúpenia
si znáša sám.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.