Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ivan Bartek

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 28Cb/307/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302899322
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1302899322.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava 811 09, proti
odporcom: 1. H. O., nar. XXXX, bytom J.K. XXX/X, V. O., v konaní zast. JUDr. Róbertom Faturom,
advokátom v Považskej Bystrici 017 01, Centrum 18/23, 2. Q. O., nar. XXXX, bytom V. XX, V. O., o
zaplatenie 406,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 1. rade je povinná zaplatiť navrhovateľovi 157,67 eur s úrokom z omeškania vo výške
17,6% ročne z tejto sumy od 1.9.2001 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 10,41 eur, to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 157,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 17,6%

ročne z tejto sumy od 1.9.2001 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 10,41 eur, to všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh voči obom odporcom zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.2.2002 sa navrhovateľ domáhal voči otcovi odporcov, Q.
O. W.., nar. v roku XXXX, bytom J. XXX/XX, V.Ž. O., zaplatenia sumy 12.240,- Sk, úroku z omeškania
0,25% denne zo sumy 12.240,- Sk od 14.8.2001 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania vo výške
610,- Sk, titulom nesplateného úveru. Návrh odôvodnil tým, že podľa zmluvy o úvere zo dňa 11.7.2001
poskytol Q. O. W.. úver vo výške 9.000,- Sk, zvýšený o poplatok vo výške 3.240,- Sk, ktorý bol povinný

vrátiť v šiestich dvojtýždňových splátkach po 2.040,- Sk, počnúc dňom 25.7.2001. Q. O. W.. z uvedenej
čiastky nič neuhradil. V dôsledku omeškania stratil výhodu splátok a navrhovateľ ho listom odoslaným
dňa 13.8.2001 vyzval na úhradu celého dlhu.

Dňa 25.6.2002 Q. O. W.. zomrel.

Okresný súd v Považskej Bystrici uznesením zo dňa 26.2.2009, č.k. 9D 887/02-382, D/not 229/02, určil
všeobecnú hodnotu majetku sumou 81.615,18 eur, výšku dlhov sumou 26.374,08 eur a čistú hodnotu
dedičstva Q. O. W.. sumou 55.241,10 eur a schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že
nadobúdateľmi v 1-ici sú odporcovia v 1. a 2. rade bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičkám,
ktorí zároveň zodpovedajú i za pasíva dedičstva bližšie špecifikované v súpise pasív uvedených v

odôvodnení uznesenia, t.j. každý za jednotlivé položky pasív po 1-ici a každý vo výške 13.187,04 eur.Uznesením zo dňa 9.12.2009 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi.

Odporkyňa v 1. rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.8.2010 uviedla, že s návrhom
nesúhlasí. O uzavretí zmluvy o pôžičke, ani o dlžnej sume, ktorú si ich zosnulý otec mal požičať, ona ani

jej brat neboli doposiaľ informovaní. Každý veriteľ si mohol svoju pohľadávku uplatňovať v dedičskom
konaní, ktoré trvalo dosť rokov, aby to stihol. Ona a jej brat Q. O. Q.. prijali dedičstvo iba s tými pasívami,
ktoré boli riadne nahlásené a uvedené pri súpise majetku a medzi týmito sa navrhovateľ nenachádza.

Odporca v 2. rade sa k návrhu nevyjadril.

Rozsudkom zo dňa 6.5.2011 súd zaviazal oboch odporov zaplatiť navrhovateľovi po 157,67 eur spolu
s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.9.2001 do zaplatenia a náhradu trov konania po 4,66 eur. Vo

zvyšku návrh voči obom odporcom zamietol.

V odôvodnení súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ a Q. O. W.. uzavreli
dňa 11.7.2001 písomnú zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Touto zmluvou
navrhovateľakoveriteľposkytolQ.O.W..akodlžníkoviúvervsume9.000,-Sk,sdohodnutýmpoplatkom
vo výške 3.240,- Sk. Podpisom zmluvy dlžník potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti pri jej podpise.

Celkom dlžnú čiastku vo výške 12.240,- Sk sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v šiestich dvojtýždenných
splátkach po 2.040 Sk, pričom v zmluve nebol uvedený deň prvej splátky. Podľa čl. 7 zmluvy o úvere sa
obidve zmluvné strany dohodli, že sankčný úrok (úrok z omeškania) za nezaplatenú splátku v určenom
termíne je vo výške 0,25% denne z celkovej dovtedy dlžnej sumy. Odporca podpisom zmluvy potvrdil,
že si je vedomý toho, že v prípade riadneho a včasného nesplácania úveru môže navrhovateľ pristúpiť

k okamžitému vymáhaniu celého úveru, bez ohľadu na dĺžku trvania úveru. V čl. 15 zmluvy sa strany
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom. Q. O. W.. poskytnutý úver ani nezačal splácať.

Na základe týchto zistení mal súd za to, že medzi navrhovateľom a pôvodným odporcom vznikol
záväzkovo - obchodný vzťah v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, ktorý posúdil súd

akozmluvuoúvere.Vychádzalpritomzbodu15zmluvyoúvere,kdeobajaúčastnícivyjadrilivôľu,žeich
vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Na tento vzťah súčasne aplikoval aj ustanovenia 23a
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinné ku dňu podpísania úverovej zmluvy, podporne
aj ustanovenia §§ 39, 470 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

S prihliadnutím na to mal súd nárok navrhovateľa na zaplatenie nesplateného úveru za preukázaný a

oprávnený.Pokiaľideopoplatokaúrokzomeškaniamalsúdzato,žedohodaoichzaplateníjevrozpore
s dobrými mravmi. Obe strany uzavreli zmluvu o úvere, na ktorú však súd aplikoval aj ustanovenia
zákona o ochrane spotrebiteľa a Občianskeho zákonníka, pretože Q. O. W.. nepochybne uzavrel zmluvu
o úvere ako typovú zmluvu. Dohodu o výške poplatku za úver, ktorý predstavuje 36% z poskytnutého
krátkodobého úveru, ako aj dohodnutý úrok z omeškania 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, súd hodnotil

ako neplatný právny úkon.

Súdpretozaviazalodporcovnazaplatenieposkytnutéhoúveruvovýške9.000,-Skazníženéhopoplatku
za úver vo výške 500,- Sk, pričom v tomto poplatku je zohľadnený jednak primeraný úrok z úveru 9.000,-
Sk za 84 dní vo výške 186,- Sk, ako aj primeraný administratívny poplatok vo výške 314,- Sk za náklady
spojené s uzavretím zmluvy.

Úrok z omeškania súd priznal odporcovi až od 1.9.2001. Pri stanovení začiatku omeškania súd bral do
úvahy, že v zmluve nebola dohodnutá splatnosť prvej splátky a v konaní nebolo preukázané odoslanie
listu zo dňa 13.8.2001, ktorým mal navrhovateľ vyzvať Q. O. W.. na zaplatenie celého úveru. Na druhej
strane odporcovia toto skutkové tvrdenie nespochybnili. Preto súd mal to, že dlžník mal svoj dlh splniť
a úver splatiť v lehote primeranej týmto okolnostiam, t.j. do 31.8.2001.Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.11.2012 zrušil rozsudok a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa vec
správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o úvere. Tiež konštatoval, že začiatok omeškania

dlžníka od 1.9.2001 súd stanovil vzhľadom na okolnosti primerane. Súd postupoval správne aj v tom, že
zmluvné dojednanie o výške poplatku za úver, ako aj výšku úrokov z omeškania, je potrebné posudzovať
podľa noriem spotrebiteľského práva, so zreteľom na ochranu spotrebiteľa.

Na druhej strane odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na
základe akých skutočností dospel súd k záveru, že výška poplatku za poskytnutie úveru je v rozpore

dobrými mravmi, resp. zásadami poctivého obchodného styku, a to bez toho, aby mal súd preukázané,
že išlo o úroky vyššie než prípustné podľa zákona v čase uzavretia zmluvy, a že v čase a mieste
uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá vybočovala z trhového priemeru odplát žiadaných inými subjektmi
poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Z odôvodnenia rozhodnutia tiež nie je zrejmé, z akej
právnej úpravy súd vychádzal, keď za primeraný úrok z úveru a úrok z omeškania považoval výšku
9% ročne. Vzhľadom na to zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska prieskumu rozhodnutia

nepreskúmateľné.

So zreteľom na vyššie uvedené zrušovacie rozhodnutie súd vo veci nariadil pojednávanie a umožnil
navrhovateľovi, aby sa vyjadril k poplatku vo výške 3.240,- Sk. Vyjadrenie navrhovateľa bolo len
všeobecné a neurčité. Uviedol len to, že poplatok sa odlišuje u tých klientov, ktorí už mali predtým
poskytnutý úver a tento riadne splácali. Na zdôvodnenie výšky poplatku navrhovateľ viac neuviedol,

nevedel ani to, či u Q. O. W.. išlo o prvý úver.

Na základe takéhoto vyjadrenia navrhovateľa mohol súd pri rozhodnutí vychádzať iba z toho, že
poplatok sa dáva do každej zmluvy automaticky a nie je kalkulovaný u každého dlžníka osobitne, teda
nezohľadňuje konkrétne okolnosti uzavretia zmluvy alebo osoby dlžníka. V dôsledku toho z obsahu
zmluvy bežný dlžník ani nevie jednoducho rozpoznať, aké je faktické úročenie, resp. miera nákladov

jeho úveru.

V danom prípade bol Q. O. W.. poskytnutý úver (bez poplatku) vo výške 9.000,- Sk. Tieto peniaze mu
boli dňa 11.7.2001 skutočne odovzdané. Za 84 dní, t.j. do 3.10.2001, mal v rovnomerných splátkach
zaplatiť navrhovateľovi spolu sumu 12.240,- Sk. Faktické úročenie požičanej sumy tak predstavuje cca
300% ročne. K tomuto záveru sa dá dospieť zjednodušene tak, že sa vypočíta 300%-né úročenie sumy

4.500,- Sk za dobu 84 dní. Zo sumy 4.500,- Sk je potrebné vychádzať preto, lebo podľa zmluvy sa
dlhovaná suma počas dohodnutej doby úveru dní pravidelne znižuje až na nulu. Napr. dňa 22.8.2001
(po 42 dňoch) mal zaplatiť už tretiu splátku, t.j. polovicu požičanej sumy.

Priemerné úrokové miery z krátkodobých úverov obchodných bánk (podľa zverejnenej štatistiky NBS)
predstavovali v čase uzavretia zmluvy o úvere (júl 2001) sadzbu cca 11% ročne.

Na základe toho súd úrok z úveru vo výške 300% ročne považoval za úžernícky, v rozpore s dobrými
mravmi. Dohoda o zaplatení sumy 3.240,- Sk je preto neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na
tom závere nemôže nič zmeniť ani fakt, že zo sumy 3.240,- Sk je v zmluve uvedená len jedna tretina ako
dohodnutýúrokazvyšnédvetretinyakonákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyaadministratívu.
Navrhovateľ neuviedol, aké konkrétne náklady mu vznikli s uzatvorením predmetnej zmluvy s Q. O. W..

Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ používal rovnaké, typizované zmluvy.

Podľa súdu faktické až 300%-né úročenie úveru, hoci sa čiastočne deklaruje ako poplatok podľa §
499 Obchodného zákonníka, nie je možné považovať sa slušné, v súlade s dobrými mravmi. A to
ani v prípade, ak by aj ostatné nebankové subjekty poskytovali v roku 2001 z vlastných zdrojov úvery
za podobných podmienok. Toto úročenie je tak extrémne, že by nemohlo byť ospravedlnené ani tým,

že tak robia iné nebankové subjekty. Poplatok vo výške 3.240,- Sk môže byť primeraný pre dlhodobý
alebo vysoký úver, napr. 1.000.000,- Sk, lebo poplatok musí byť vždy primeraný požičiavanej sume aďalším okolnostiam poskytovaného úveru. Pri požičanej sume 9.000,- Sk na dobu kratšiu než tri mesiace
nemôže byť poplatok 3.240,- Sk primeraný. V konaní nevyšlo najavo nič, čo by odôvodňovalo tak vysoký
poplatok.

Otázka, či je úver poskytnutý bankou alebo nebankovou spoločnosťou z vlastných zdrojov, nemá pre
posudzovanie sporu význam. Ak by sa táto skutočnosť mala brať do úvahy, tak nebankové spoločnosti
by naopak museli poskytovať úvery lacnejšie než banky, lebo ich poskytujú z vlastných zdrojov, teda
nemajú žiadne náklady s platením úrokov z vkladov.

Za týchto okolností súd považoval za primerané úročenie poskytnutého úveru vo výške 18% ročne.
Podľaobdobnéhovýpočtuakojevyššieuvedené(4.500,-Skx18%:365dníx84dní)predstavujepotom

úrok sumu 186,- Sk. V tej súvislosti súd ešte poukazuje na to, že v odôvodnení zrušeného rozsudku
bola chyba v písaní, keď namiesto správnych 18% bolo uvedených 9%.

Ako primerané administratívne náklady súd uznal len sumu 314,- Sk. K tejto sume súd dospel úvahou
podľa § 136 O. s. p. Zisťovať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere a s tým spojené náklady je
po toľkých rokoch prakticky nemožné. Spolu mal tak dlžník zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.000,- Sk, plus

500,- Sk. Suma 9.500,- Sk zodpovedá sume 315,34 eur, ktorú súd uložil zaplatiť každému z odporcov
v 1, t.j. v sume 157,67 eur. Vo zvyšku žalovanej istiny žalobu zamietol.

Pri rozhodnutí o výške úroku z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení platnom do 31.12.2008, podľa ktorého výška
úroku z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažnéhodlhu.ZákladnáúrokovásadzbaNBSvčaseod26.3.2001do31.12.2001bola8,80%.Predpis
občianskeho práva súd použil z dôvodu, že išlo o vzťah spotrebiteľský a typizovanú zmluvu, ktorej obsah
nemohol Q. O. W.. ovplyvniť. Súd nepriznal navrhovateľovi dohodnutý úrok z omeškania 0,25% denne,
t.j. 91,25% ročne, lebo aj tento úrok z omeškania je rovnako úžernícky, v rozpore s dobrými mravmi,
preto je táto dohoda neplatná.

Pre prípad, ak by prichádzalo do úvahy posudzovanie podľa Obchodného zákonníka, súd ešte uvádza,
že úrok z úveru a úrok z omeškania vo výške 300% ročne, resp. 91,25% ročne, je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku.

Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol aj v časti úroku z omeškania prevyšujúceho sadzbu 17,6% ročne.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ mal

v konaní čiastočný úspech zodpovedajúci 73%-ám, po odpočítaní jeho neúspechu zodpovedajúcemu
27%-ám mu preto patrí 46%-ná náhrada trov konania. Trovy konania navrhovateľa predstavuje
zaplatený súdny poplatok 610,- Sk, t.j. 20,25 eur, za návrh a súdny poplatok 25,- eur za odvolanie, t.j.
spolu 45,25 eur, z čoho 46% je prisúdených 20,82 eur. Na zaplatenie tejto sumy súd zaviazal každého
z odporcov v jednej polovici, t.j. po 10,41 eur.

Prepočet z Sk na euro bolo vykonané podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, cestou tunajšieho súdu, písomne, v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.