Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2013

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/116/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609201505
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2013:3609201505.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa A.. E. H.,

L. nad L., A. P. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Michalom Urbanom, advokátom v Trenčíne, Šafárikova 12
proti odporcovi G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, zastúpenému A3 advokátska kancelária, s.r.o.,
Trenčín, Horný Šianec 232, o zaplatenie 348,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 8,5%-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 248,92 € od
02.06.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 33,49 € k rukám JUDr. Márie
Bustinovej, advokátky v Trenčianskych Tepliciach, Šrobárova 9, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 76,83 € k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa Mgr. Michala Urbana, advokáta v Trenčíne, Šafárikova 12, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia 348,50 € s príslušenstvom. Návrh zdôvodnil
tým, že sa domáha náhrady škody z dôvodu, že sprostredkoval odporcovi prácu vo Švajčiarsku, na
ktorú mal odporca nastúpiť 01.10.2006. Odporca do práce nenastúpil a z toho dôvodu švajčiarska firma
AGROIMPULZ požiadala navrhovateľa o vrátenie sumy 348,50 €, ktorá pozostávala zo 135,12 € (200,-
CHF) za sprostredkovateľské poplatky a z 213,38 € (315,85 CHF) za náklady pri získaní pracovného
povolenia. Tieto dve sumy 01.06.2007 navrhovateľ musel švajčiarskemu partnerovi zaplatiť, čím u neho

došlo k vzniku škody spôsobenej odporcom, ktorej náhradu žiadal v tomto konaní.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Poukázal na to, že nárok navrhovateľa je
premlčaný z dôvodu, že premlčacia lehota začala plynúť krátko po nenastúpení odporcu do práce
dňa 01.10.2006 a dvojročná subjektívna lehota uplynula ešte pred podaním návrhu na súd. Odporca
poukázal na to, že navrhovateľovi postačovala vedomosť, že škoda hrozí, alebo, že vznikne a
navrhovateľ na to, aby si škodu uplatnil, nemusel vedieť presnú výšku škody. Tiež poukázal na to,
že po subjektívnej stránke odporca nezavinil to, že tretí subjekt, švajčiarska firma AGROIMPULZ si
uplatnila náhradu škody vo výške žalovanej sumy voči navrhovateľovi. Odporca vzniesol kompenzačnú

námietku vo výške 99,58 € (3 000,- Sk), ktorú sumu ako zálohu zaplatil pri podpise pracovnej zmluvy
navrhovateľovi.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 9.2.2010, č.k. 3C/116/2009-81 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 8.4.2010, č.k. 3C/116/2009-96 tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi248,92 € spolu s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,92 € od 2.6.2007 do zaplatenia a
zaviazal ho nahradiť navrhovateľovi náhradu trov konania. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

Súd v rozsudku vychádzal z toho, že odporca 01.10.2006 nenastúpil do práce vo Švajčiarsku, hoci

predtýmsazmluvnezaviazalnajejnástup.Tým,žeodporcasipočínalnezodpovedne,došlokuškodena
majetku navrhovateľa tým, že tento musel švajčiarskej firme AGROIMPULZ zaplatiť sprostredkovateľské
poplatky 135,12 € (200,- CHF) a 213,38 € (315,85 CHF) za náklady pri získaní pracovného povolenia.
Tieto sumy zaplatil navrhovateľ 01.06.2007. Nárok navrhovateľa nemohol byť premlčaný, pretože k
zmenšeniu jeho majetku došlo až uhradením týchto súm, t.j. dňa 01.06.2007 a svoj návrh podal na súde

dňa 18.05.2009, t.j. v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Odporca zodpovedal za vznik
škody navrhovateľovi, pretože si počínal tak, že došlo ku škode na majetku navrhovateľa a protiprávne
konanie odporcu predstavovalo to, že nenastúpil 01.10.2006 na sprostredkované pracovné miesto vo
Švajčiarsku. Celkove teda vznikla navrhovateľovi škoda na jeho majetku vo výške 348,50 € (135,12 €
+ 213,38 €). Za túto škodu zodpovedal odporca. Súd uznal kompenzačnú námietku odporcu a znížil
náhradu škody o 99,58 € (3 000,- Sk), t.j. o zálohu, ktorú po podpise pracovnej zmluvy zaplatil odporca

navrhovateľovi.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 27.12.2012, č.k. 19Co/151/2010-103 rozhodol na odvolanie
odporcu tak, že rozsudok v časti, v ktorej bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
248,92 € istiny potvrdil a v časti, v ktorej bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8,5%

úrok z omeškania ročne zo sumy 248,92 € od 2.6.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, ako aj vo výrokoch o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že súd prvého stupňa vyhovel návrhu aj v časti
8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 248,92 Eur od 02.06.2007 do zaplatenia. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmý proces úvah, na základe ktorých k právnym
záverom ohľadne priznania predmetného úroku z omeškania dospel. Nevysporiadal sa so skutkovými
ani právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie v tejto časti podstatné a právne významné.
Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie
súdu, spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z

úradnej povinnosti. Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemožno považovať za zákonné.
Prvostupňové rozhodnutie, pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania, trpí nedostatkom odôvodnenia.
Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych

záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti
rozhodnutia, najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené. Účelom
odôvodnenia rozhodnutia je preukázať správnosť súdneho rozhodnutia a umožniť jeho kontrolu v konaní
o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože len takéto rozhodnutie možno označiť
za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.). Nedostatok riadneho a náležitého

odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť správnosť rozhodnutia. Účastník konania má právo
na to, aby rozhodnutie, ktoré sa dotýka jeho práv a povinností, bolo náležite odôvodnené. Tomuto právu
účastníka zároveň zodpovedá povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, vyporiadať sa so všetkými
námietkami účastníkov, pričom je povinný uviesť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, ako
vec právne posúdil a zároveň dbať na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé. Z napadnutého rozsudku

vôbec nie je zrejmé, že by sa okresný súd vyporiadal s počiatkom omeškania dlžníka, a že by za týmto
účelomvykonaldokazovanie.Týmtopostupomokresnýsúdodňalodporcovimožnosťkonaťpredsúdom
a odvolací súd nemôže vykonať v tomto smere kontrolu správnosti jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a je predpokladom toho, aby
účastníci mohli uplatňovať účinne svoje právo na opravné prostriedky. Okresný súd nemusel prijať

argumentáciu odporcu, že počiatok omeškania nemal byť odvtedy, kedy ubudlo z majetku poškodeného,
ale až keď poškodený vyzval na náhradu škody, avšak v odôvodnení rozsudku mal vysvetliť, prečo
jeho obranu neakceptoval. Táto skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v
napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Krajský súd zrušil aj výroky rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V časti, v ktorej súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi sumu 248,92 € bol rozsudok súdu prvého
stupňa krajským súdom potvrdený, v tejto časti je teda konanie skončené.

Predmetom konania ostalo zaplatenie úroku z omeškania 8,5% zo sumy 248,92 € od 2.6.2007 do
zaplatenia a trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Súd, viazaný právnym názorom krajského súdu, nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal
právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu. Právni zástupcovia sa na pojednávanie neustanovili, svoju
neúčasť ospravedlnili a žiadali rozhodnúť bez ich prítomnosti, preto súd vec prejednal podľa § 101 ods.
2 bez prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov.

Súd sa opätovne oboznámil s doterajším obsahom procesného spisu, s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 19Co/151/2010-103 a oboznámil sa s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, z
ktorého vyplýva, že zotrváva na svojich písomných a ústnych podaniach a žiada priznať uplatnenú
náhradu trov konania a v prípade, ak by sa súd nestotožnil s názorom na začatie plynutia času, kedy sa
odporca dostal do omeškania s platením dlhu, navrhuje priznať úrok z omeškania vo výške 9% ročne

z dlžnej sumy najneskôr od 22.10.2009 do zaplatenia, teda deň nasledujúci po dni, kedy bol odporcovi
doručený platobný rozkaz.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu,
dospel súd k záveru, že návrh je v tej časti, ktorá ostala predmetom konania, podaný dôvodne.

V predchádzajúcom konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu, za
ktorú zodpovedá. Ku vzniku škody došlo dňa 1.6.2007, kedy navrhovateľ vyplatil sprostredkovateľský
poplatok a náklady na získanie pracovného povolenia, spolu v sume 348,50 €.

Spôsobením škody vznikla odporcovi povinnosť vzniknutú škodu navrhovateľovi nahradiť. K vzniku
povinnosti došlo zo zákona (§ 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). Keďže odporca túto
svoju peňažnú povinnosť nesplnil a navrhovateľovi vzniknutú škodu nenahradil, patrí navrhovateľovi aj
úrok z omeškania.

Medzi účastníkmi bolo sporné, či patrí navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni

vzniku škody, alebo až odo dňa, kedy poškodený vyzval na náhradu škody.

Súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľovi patrí úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni
vzniku škody, teda odo dňa 2.6.2007. Rozhodol tak z toho dôvodu, že povinnosť odporcu na náhradu
škody vznikla spôsobením škody dňa 1.6.2007. Zodpovednosť odporcu vznikla dňa 1.6.2007 (vtedy
škodu spôsobil a k vzniku zodpovednosti dochádza spôsobením škody - § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Následkom vzniku zodpovednosti za škodu je aj vznik povinnosti škodcu vzniknutú škodu
nahradiť. K vzniku tejto povinnosti dochádza zároveň so vznikom škody. Škodca za škodu zodpovedá a
je povinný ju nahradiť už vtedy, keď ju spôsobil, nie až vtedy, keď ho poškodený na náhradu škody vyzve.
Vznik záväzku zo spôsobenej škody totiž podľa názoru súdu nie je viazaný na vôľu poškodeného (§ 563
Občianskeho zákonníka), ale na objektívnu skutočnosť, ktorou je spôsobenie škody. Preto je odporca s

omeškaním s plnením náhrady škody už odo dňa 2.6.2007, teda odo dňa nasledujúceho po dni vzniku
jeho povinnosti na náhradu škody.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 226, § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovateľ mal pomerný úspech vo výške 71% v spore a odporca vo výške 29%. Redukovaný
úspech navrhovateľa teda predstavuje 42% (71% - 29%). Najskôr zastupovala navrhovateľa JUDr. Mária

Bustinová, ktorá vykonala dva úkony právnej služby po 26,56 € a dva režijné paušály po 6,95 €, k
čomu bolo potrebné pripočítať 19% DPH vo výške 12,73 €, teda celkove trovy právneho zastúpenia
tejto právnej zástupkyne predstavujú 79,75 €. Z toho 42% predstavuje 33,49 €. Následne zastupoval
navrhovateľa právny zástupca Mgr. Michal Urban, ktorého trovy právneho zastúpenia predstavujú dva
úkony právnej služby po 26,56 € (pojednávanie 12.01.2010, pojednávanie 09.02.2010), dva režijné

paušály po 7,21 €, náhrada za stratu času 12,20 € za štyri polhodiny, cestovné 2x 23,04 € motorovým
vozidlom Trenčín - Partizánske a späť. Náhrada trov titulom zaplateného súdneho poplatku predstavuje
20,50€.Utohtoprávnehozástupcupredstavujútrovykonaniacelkove182,92€(162,42€trovyprávneho
zastúpenia + 20,50 € súdny poplatok). Z toho 42% predstavuje 76,83 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).