Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Minková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Cpr/2/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208468
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2012:6712208468.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa
Q. M., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, H., občan SR proti odporcovi TEMPO Slovakia, s.r.o., IČO: 36
624 535, Kopernica 23, 967 01 Kremnica, zast. JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou, Voljanského
1368/14, 960 0l Zvolen o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 506,49 €, predstavujúce trovy
právneho zastúpenia, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi odporcu JUDr. Renáte Matejovej, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ svojim návrhom zo dňa 26.05.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.05.2012, žiadal,
aby súd určil výpoveď zo strany zamestnávateľa ku dňu 2l.05.2012 za neplatnú a zaviazal odporcu
do l5 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia doplatiť navrhovateľovi ušlú mzdu tak, ako
to bolo zmluvne dohodnuté vo výške l.200 € mesačne a to od dátumu ako sa navrhovateľ stal
znovu práceschopným, pričom pracovnoprávny pomer neskončil výpoveďou ku dňu 2l.05.2012 ale trvá
nepretržite od 06.03.2012. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal v rovnakej lehote zaplatiť navrhovateľovi
trovykonaniaakneboliodpustené,akoajzaplatiťsumu3.000€vprospechnavrhovateľaakospravodlivé
zadosťučinenie za porušenie jeho práv. Svoj návrh zdôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 06.03.2012
uzatvoril pracovnú zmluvu s odporcom. S konateľom spoločnosti odporcu si dohodol pravidelnú pevnú
mesačnú mzdu l.200 € v čistom, ktorú tvorili dve položky suma 400 € v hrubom, čo je približne 300 € v
čistom, z ktorej zamestnávateľ odvádzal odvody a druhú položku tvorila suma 900 €, čo bola mesačná
náhrada za prácu v zahraničí. Počas trvania pracovného pomeru riadne vykonával dohodnutú prácu
a dňa 13.04.2012 sa stal z dôvodu choroby dočasne práceneschopným, ktorým bol aj v čase podania
návrhu. Dňa 23.05.2012 mu bola doručená výpoveď zo strany zamestnávateľa v zmysle § 72 Zákonníka
práce v skúšobnej dobe ku dňu 2l.05.2012. Podľa názoru navrhovateľa je táto výpoveď v rozpore s § 64
Zákonníka práce- zákaz výpovede, keď zamestnávateľ nesmie dať výpoveď zamestnancovi počas jeho
dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu. Uvedené konanie zamestnávateľa vnímal navrhovateľ
ako osobnú pomstu, nakoľko bol vypočúvaný na polícii ako svedok proti konateľovi firmy odporcu.
Navrhovateľ ďalej uvádza, že v zmysle zákona mu bola preukázateľné daná výpoveď v rozpore so
zákonom a boli porušené jeho práva, za ktoré žiada priznať spravodlivé zadosťučinenie vo výške 3.000
€.Vprípadenepriznanianáhradytohtospravodlivéhozadosťučineniasúdomodtohoktomuhospôsobil,
bude žalovať štát na vyššiu sumu za porušenie jeho práv a nezjednanie nápravy súdom.K návrhu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo
dňa l8.6.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.6.2012, v ktorom uviedol, že navrhovateľovi vznikol
pracovnýpomerkodporcovinazákladepracovnejzmluvyzodňa6.3.2012,vktorejvbodeIIods.2.1bolo
dohodnuté, že zamestnanec nastúpi do práce dňa 6.3.2012 a v odseku 2.3 bolo zakotvené, že pracovný
pomer je dohodnutý so skúšobnou dobou na 3 mesiace, teda skúšobná doba mala trvať najmenej do
6.6.2012 s tým, že v zmysle § 45 ods.2 Zákonníka práce sa ešte predĺžila o dobu práceneschopnosti
navrhovateľa.Odporcatrvalnatom,žeskončilsnavrhovateľompracovnýpomervskúšobnejdobedňom
doručenia oznámenia o skončení pracovného pomeru, teda ku dňu 23.5.2012, pričom takýto postup je
v súlade s právnym predpisom, keďže pracovný pomer v skúšobnej dobe môže skončiť zamestnanec
aj zamestnávateľ z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Z dôvodu, že odporca uplatňoval
voči navrhovateľovi spôsob skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a nie výpoveďou, nie je
možnévtakomtoprípadeaplikovaťustanovenie§64Zákonníkapráce.Ochrannádobaprávneupravená
v ustanovení § 64 ods.1 písm.a) Zákonníka práce sa nevzťahuje na skončenie pracovného pomeru v
skúšobnej dobe, pretože sa nejedná o výpoveď a preto nemožno hovoriť o porušení práva navrhovateľa,
nakoľko postup odporcu bol v súlade so zákonom. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal odporca návrh
navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.
Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 5.9.20l2, na ktoré sa dostavil navrhovateľ ako aj právna
zástupkyňa odporcu s tým, že obaja mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne
a včas.
Súd vykonal dokazovanie tým, že na pojednávaní sa oboznámil s prednesom právnej zástupkyne
odporcu, vykonal výsluch navrhovateľa a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré označil navrhovateľ, a
ktorých fotokópie priložil k návrhu, resp. doložil v priebehu konania a to: oznámenie o skončení
pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa l7.5.2012, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti
zo dňa 13.4.2012, pracovnú zmluvu zo dňa 6.3.20l2, potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej
neschopnosti z čl. 31 a zistil tento skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy zo dňa 6.3.2012 súd zistil, že ako zamestnávateľ je tu uvedený odporca a ako
zamestnanec je tu uvedený navrhovateľ. Druh práce vodič vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej
dopravy, deň nástupu do práce 6.3.2012, pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú so skúšobnou
dobou na 3 mesiace. Mzdové podmienky, základná mzda 400 € plus odmeny podľa dosahovaných
výkonov.
Z oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 17.5.2012 súd zistil, že toto
adresoval odporca navrhovateľovi s tým, že mu oznámil, že pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou zo dňa 6.3.2012 končí podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe k 2l.5.2012. Na vrchu
rukou poznačené „ doručené 23.5.“.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o dočasnej pracovnej neschopnosti č.791315 súd zistil, že bola
vystavenánanavrhovateľadňa13.4.2012MUDr.RastislavomAdamovicom-všeobecnýmlekáromstým,
že tento bol neschopný práce od 13.4.2012 a z potvrdenia o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti
vyplýva, že MUDr. Rastislav Adamovic ho uznal schopným práce od l.6.2012.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu s tým,
že po oboznámení sa s vyjadrením odporcu v tejto veci trvá na tom, že zákaz výpovede sa vzťahuje aj
na obdobie skúšobnej doby, teda pokiaľ bol práceneschopný, nebol mu odporca oprávnený dať výpoveď
hoci prebiehala skúšobná doba. Ďalej k veci uviedol, že keďže bol schopný práce od l.6.2012 uplatňuje
si ušlú mzdu od l.6.2012 do právoplatného rozhodnutia súdu v tejto veci. Oproti pôvodnému návrhu si
uplatnil odporca aj úrok z omeškania v zmysle platnej právnej úpravy.
Z prednesu právnej zástupkyne odporcu súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiavajú podaného
písomného vyjadrenia s tým, že podaný návrh považujú za nedôvodný a ako taký ho žiadajú zamietnuť.
Poukázalapritomajnaustanovenie§59Zákonníkapráceupravujúcehospôsobyskončeniapracovného
pomeru s tým, že sú tu uvedené rôzne spôsoby skončenia pracovného pomeru, pri ktorých zákon
uplatňuje rôzne podmienky, za ktorých je takéto ukončenie pracovného pomeru platné. Jednoznačne
uviedla,žeunavrhovateľadošlokuskončeniupracovnéhopomeruvskúšobnejdobestým,žepretakétoskončenie zákon nevyžaduje ani uvedenie dôvodov a zároveň zákon pripúšťa takýto spôsob ukončenia
aj počas trvania práceneschopnosti, pričom v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy mala skúšobná doba
trvať minimálne do 6.6.2012 a teda v čase skončenia pracovného pomeru bol navrhovateľ v skúšobnej
dobe. Vzhľadom nato, že odporca doručil navrhovateľovi predmetné skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe dňa 23.5.2012, tento deň sa považuje aj za deň skončenia pracovného pomeru.
Skutočnosť, že od 1.6.2012 bol navrhovateľ opäť práceschopný, považuje právny zástupca odporcu za
právne irelevantnú skutočnosť, nakoľko pracovný pomer skončil už dňa 23.5.2012, a teda podľa názoru
právneho zástupcu odporcu nemá súd na túto skutočnosť ani prihliadať. K uplatňovaným peňažným
nárokom navrhovateľa sa podrobnejšie nevyjadrila z dôvodu, že trvajú na tom, že predmetné skončenie
pracovného pomeru nie je neplatné a teda podľa ich názoru by nemohol vzniknúť ani žiadny následný
nárok, keďže odporca postupoval v súlade so zákonom. Uviedla, že trovy konania si v prípade úspechu
sporu uplatní v zákonnej lehote.
Podľa § 45 ods.1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac
3 mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena
štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho
zamestnanca, je najviac 6 mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.
Podľa § 45 ods.2 Zákonníka práce, skúšobná doba sa predlžuje o čas prekážok v práci na strane
zamestnanca.
Podľa § 45 ods.3 Zákonníka práce, skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 72 ods.1 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť
pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do
konca 9.mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia
s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Podľa § 72 ods.2 Zákonníka práce, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť
druhému účastníkovi, spravidla aspoň 3 dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a
odporcom ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 6.3.2012
a to počnúc dňom 6.3.2012, ktorý bol určený aj ako deň nástupu do práce. V tejto písomnej pracovnej
zmluve bola riadne dohodnutá aj skúšobná doba na 3 mesiace t.j. táto mala uplynúť dňa 6.6.2012.
Listom zo dňa l7.5.2012 oznámil odporca navrhovateľovi, že pracovný pomer založený predmetnou
pracovnou zmluvou končia podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe ku dňu 2l.5.2012. Tento list bol
navrhovateľovi doručený podľa jeho vlastného vyjadrenia dňa 23.5.2012. Na základe týchto skutočností
sa súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom odporcu, že podaný návrh navrhovateľa, ktorým
sa dožadoval určenia neplatnosti výpovede danej mu zamestnávateľom ku dňu 2l.5.2012 je neplatné,
je nedôvodný, nakoľko pokiaľ navrhovateľ argumentoval tou skutočnosťou, že v čase od l3.4.2012
do 31.5.2012 bol práceneschopný, a teda v zmysle § 64 Zákonníka práce bol v ochrannej dobe a
zamestnávateľ mu nebol oprávnený dať výpoveď, táto skutočnosť bola podľa názoru súdu právne
irelevantná s ohľadom nato, že § 64 Zákonníka práce upravuje rôzne situácie, ktoré sú považované za
ochrannú dobu, počas ktorej zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď, pričom toto zákonné
ustanovenie, tak ako to už vyplýva i z jeho názvu - zákaz výpovede, sa vzťahuje výlučne na výpoveď
danú zamestnávateľom a neplatí v prípade ostatných spôsobov skončenia pracovného pomeru. Je
však nesporné, že odporca ako zamestnávateľ v tomto konkrétnom prípade ukončil pracovný pomer s
navrhovateľom ako svojim zamestnancom iným spôsobom, a to konkrétne v skúšobnej dobe v zmysle
§ 72 Zákonníka práce, pričom pri tomto skončení pracovného pomeru boli splnené všetky zákonné
podmienky, ktoré zákon vyžaduje aby bolo platné s tým, že toto skončenie pracovného pomeru mal
súd preukázané, keďže bolo vyhotovené v písomnej forme a bolo doručené druhému účastníkovi, teda
zamestnancovi s tým, že súd má zato, že deň doručenia tohto oznámenia o skončení pracovnéhopomeru sa má považovať aj za deň ukončenia pracovného pomeru, hoci v tomto oznámení je ako
deň ukončenia pracovného pomeru uvedený 2l.5.2012, avšak navrhovateľ potvrdil, že mu bolo toto
oznámenie doručené až dňa 23.5.2011. Pokiaľ ide o 3-dňovú lehotu, ktorá má byť dodržaná v tom
zmysle, že aspoň 3 dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť má byť písomné oznámenie
doručené druhému účastníkovi, súd konštatuje, že táto má len poriadkový charakter a jej nedodržanie
nemá za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Súd má teda zato, že medzi účastníkmi bola
platne dohodnutá skúšobná doba a teda počas jej plynutia zamestnávateľovi nič nebránilo ukončiť
pracovný pomer v skúšobnej dobe. Nakoľko teda došlo k platnému ukončeniu pracovného pomeru v
skúšobnej dobe, súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti
výpovede ku dňu 2l.5.2012 a následne teda musel zamietnuť aj nároky, ktoré odôvodňoval navrhovateľ
od neplatnosti tohto skončenia pracovného pomeru, t.j.doplatenie náhrady mzdy a sumy z titulu
spravodlivého zadosťučinenia z dôvodu výpovede danej v rozpore so zákonom a porušenia práv
navrhovateľa.
Odporca si vo svojom vyjadrení k podanému návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil i
náhradutrovkonania,ktorévyčíslilpodanímzodňa6.9.2012,doručenýmtunajšiemusúdudňa7.9.2012.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
s tým, že súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, teda odporca bol pri bránení svojho
práva v celom rozsahu úspešný a vznikol mu nárok aj na plnú náhradu trov konania, ktoré v jeho
prípade pozostávali z trov právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa odporcu si vyčíslila trovy právneho
zastúpenia predmetným podaním zo dňa 6.9.2012 v celkovej výške 506,49 € za 3 úkony právnej
pomoci- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa l4.6.2012 v sume l6l,20
€, písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 18.6.2012 v sume l6l,20 € a zastupovanie na
pojednávaní dňa 5.9.2012 v sume 161,20 € , spolu 483,60 € a režijný paušál 3 x 7, 63 € vo výške 22,89
€ spolu trovy konania vo výške 506,49 €.
Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z § 13 ods.3 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého pri spojení dvoch
alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou
hodnotou zvyšuje o 1/3-inu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných
spojených veciach. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vo svojom návrhu uplatňoval v tomto súdnom
konaní nárok na určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, náhradu ušlej mzdy vo výške l.200
€ mesačne a finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 €, súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške
3.000 € pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom pri tejto sume základná sadzba tarifnej
odmeny predstavuje v roku 2012 sumu l2l,l7 €, ktorú súd zvýšil o l/3-inu tarifnej odmeny za úkon určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, kde tarifná odmena je 58,69 € ( 1/3 = l9,56 €) v zmysle §
11 ods.1 vyhlášky a tiež ho navýšil o l/3-inu z tarifnej odmeny za uplatnený nárok na náhradu ušlej mzdy
z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru vo výške l.200 €, v zmysle § 10 ods.1 vyhlášky kde
tarifná odmena je 6l,41 €, ( l/3 =20,47 €) teda spolu tarifná odmena za l úkon právnej pomoci predstavuje
čiastku l61,20 €. Trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú:
1./ príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 14.6.2012 podľa § 14 ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške l6l,20
€ a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,63 €,
2./ písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 18.6.2012 podľa § 14 ods.1 písm.b) vyhlášky vo
výške l6l,20 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,63 €,
3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 5.9.2012 podľa § 14 ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške l6l,20 € a
náhrada podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 7,63 €, teda súd priznal advokátovi odporcu trovy právneho
zastúpenia za 3 úkony právnej služby v celkovej výške 506,49€.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.