Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200021
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobkyne M. W., rod. W., bytom v K., L. XX,
právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Kutan, s.r.o. so sídlom Andrusovova 1, 851 01 Bratislava,
IČO: 36 861 308 proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 06.12.2011 č. 57767-2/2011-BA na
základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 6. decembra 2011 č. 57767-2/2011-BA v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky v Bardejove zo dňa 13. októbra 2011 č.

16767-2/2011-BJ podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 756,17 Eur, ktorá je povinná
zaplatiť právnej zástupkyni žalobkyne do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 09.01.2012 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 57767-2/2011-
BA zo dňa 06.12.2011, príp. aj rozhodnutiam Sociálnej poisťovni, pobočky Bardejov č. 16767-2/2011-
BJ zo dňa 13.10.2011, ktorým žalobkyni bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti a vrátenia veci
žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutím žalovaného bola ukrátená na svojich právach, preto sa domáha
jeho preskúmania a postupu. Rozhodnutie a postup žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveciazistenieskutkovéhostavujenedostačujúcenaposúdenieveci.Namietalanezákonnosť
rozhodnutia žalovaného spočívajúce v nesprávnych tvrdeniach, a to, že:

- navrhovateľka dostatočne nepreukázala nachovanie centra záujmov, ako aj bydliska v Slovenskej

republike počas jej pobytu vo Z. K., v zmysle čl. 61 a 65 ods. 2 a 5 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (ďalej
len „Základné nariadenie“), pričom sa nepovažuje za cezhraničného pracovníka pre účely poskytnutia
dávky v nezamestnanosti v zmysle čl. 1 písm. f) Základného nariadenia;
- navrhovateľka nepreukázala dostatočnú dobu poistenia v nezamestnanosti na účely nároku na dávku
v nezamestnanosti v zmysle ust. § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len
„Zákon“).

Zdôraznila, že aj keď preukázala doby poistenia iba na území iného členského štátu EÚ, povinnosťou
Sociálnej poisťovne pobočky bolo preskúmať, či je možné doby poistenia v nezamestnanosti zohľadniť
na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 Základného nariadenia. Žalovaný priposudzovaní stability zamestnania vychádzal iba z informácie ohľadom jeho trvania, pričom nemal k
dispozícii žiadnu pracovnú zmluvu, ktorou by presnejšie definovala charakter tohto zamestnania. Bolo
povinnosťou pobočky, resp. žalovaného zabezpečiť, resp. vyžiadať z úradnej povinnosti tento dôkaz. Jej

pracovnoprávny vzťah u zamestnávateľa bol založený na dobu určitú. Najprv na tri mesiace, no a potom
sa mal obnovovať každé tri mesiace až po dobu jedného roka, po uplynutí ktorého mala byť uzavretá
pracovnoprávna zmluva medzi ňou a zamestnávateľom na dobu neurčitú. Takýto postup však zo strany
zamestnávateľa dodržaný nebol a nie je uvedený ani v pracovnej zmluve, ale bol iba predmetom ústnej
dohody. Z toho dôvodu považovala svoje zamestnanie vo Z. K. za nestabilné aj napriek jeho dlhodobému

charakteru. Je pravdou, že jej pracovnoprávny vzťah skončil vzájomnou dohodu, ale z jej iniciatívy.
Ďalej argumentovala tým, že uprednostnenie kritéria stability zamestnania oproti iným kritériám, pri
zohľadnení ktorých by mala bydlisko - centrum záujmov považované za zachované na území Slovenskej
republiky počas jej pobytu Z. K., považuje zo strany žalovaného za jednostranné a neobjektívne
posúdené k striktnému posudzovaniu zachovania bydliska podľa ust. čl. 65 ods. 5 písm. a) Základného
nariadenia poukázal na úvodné ustanovenia Základného nariadenia, bod XV., podľa ktorého „v rámci

spoločenstva neexistuje v zásade oprávnenie na to, aby práva na sociálne zabezpečenie záviseli na
bydlisku danej osoby v špecifických prípadoch, najmä pokiaľ ide o osobitné dávky späté s ekonomickým
a sociálnym kontextom danej osoby, bydlisko by sa však malo zohľadniť“. K tvrdeniu žalovaného, že
nespĺňa podmienky pre zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti počas jej pobytu na území Z. K.
z dôvodu, že nemala zachované bydlisko na území Slovenskej republiky, ale na území Z. K., poukázala

na čl. 65 ods. 2 Základného nariadenia, ktoré ustanovuje: „Úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas
svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko
v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska...“ Nezamestnaná
osoba iná ako cezhraničný pracovník, ktorá sa nevráti do členského štátu svojho bydliska, sa dá

k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte, ktorého právne predpisy sa naposledy na ňu
vzťahovali. Ďalej poukázala na to, že sa dala k službám zamestnanosti podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o
službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy bola zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie rozhodnutím úradu sociálnych vecí a rodiny Bardejov č. BJ/2011/15768 zo
dňa 22.02.2011. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bola aj v období od 01.06.1999 do 19.09.2000

a od 29.09.2006 do 21.01.2007 a od 01.02.2011 do 20.10.2011, čo vyplýva aj z potvrdenia ÚPSV
a R zo dňa 03.11.2011. Správne orgány túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní nezohľadnili. Ďalej
uviedla, že doby poistenia vo Z. K. ukončila dňa 31.01.2011, čo aj preukázala. Pracovnú zmluvu vo Z. K.
mala uzavretú od 15.09.2007 do 28.01.2011 a vtedy aj trvalo poistenie v nezamestnanosti. Pri vypĺňaní
Vyhlásenia žiadateľa na posúdenie dávky v nezamestnanosti zo dňa 04.10.2011 pre účely priznania

dávky v nezamestnanosti omylom uviedla, že doba trvania zamestnania bola až do 21.02.2011. Od
01.02.2011, kedy si podala žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa nachádzala
už na území Slovenskej republiky. Dátum 21.02.2011 prislúcha podaniu žiadosti o potvrdenie doby
poistenia v nezamestnanosti v A. C., pričom v predmetnom formulári U1 došlo k chybe v písaní zo strany
príslušnej inštitúcie Z. K. a v kolónke uviedli „Insured employment from 15.09.2007 to 21.02.2011“, teda

poistenie v nezamestnanosti od 15.09.2011 do 21.02.2011. Z toho vychádzali aj správne orgány pri
svojom rozhodovaní, čo vyplýva z ich odôvodnenia. Je presvedčená, že podľa § 105 ods. 1 zákona
splnila požiadavku, ktorá je nevyhnutná pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, keď jej pracovný
pomer skončil dňa 31.01.2011 a rozhodnutím ÚPSVaR Bardejov zo dňa 10.02.2001 bola zaradená do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa § 104 ods. 1 zákona dosiahla zákonom ustanovenú dobu

poistenia v nezamestnanosti, pričom sa jej v prípade sa posudzované obdobie považuje obdobie od
01.02.2008 do 31.01.2011, kedy jej skončil pracovný pomer a zároveň aj poistenie v nezamestnanosti.
Keďže splnila podmienky pre zohľadnenie dôb poistenia dosiahnutých podľa právnych predpisov
členského štátu EÚ, má nárok na vyplatenie dávky v nezamestnanosti, ako keby boli dosiahnuté doby
poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky podľa ust. § 104 ods. 1 a ust. § 105 ods. 1,

teda zohľadnené podľa čl. 61 Základného nariadenia pri použití výnimky podľa čl. 65 ods. 5 písm. a)
Základného nariadenia, týkajúcej sa zachovania bydliska na území Slovenskej republiky počas pobytu
žalobkyne na území Z. K.. Aj keby nesplnila podmienky zachovania bydliska na území Slovenskej
republiky podľa čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, spĺňa podmienky podľa čl. 65 ods. 2 druhej
vety Základného nariadenia, ktoré správne orgány pri posudzovaní vôbec nezohľadnili. Poukázala na

to, že nemôže byť prekážkou výkonu sociálneho zabezpečenia vo forme podpory v nezamestnanosti zo
strany štátu, ktorého je daná osoba občanom a zachovala si k nemu potrebné väzby to, že využila jednu
zo slobôd garantovaných Európskou úniou, a to voľný pohyb osôb. Poukázala na úvodné ustanovenia
Základného nariadenia, najmä bod 1, podľa ktorého „pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémovsociálnehozabezpečeniapatriadorámcavoľnéhopohybuosôbamalibyprispieťkzlepšeniuichživotnej
úrovne a podmienok zamestnania“.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na
ustanovenie § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentuaRadyč.883/2004(ďalejlen,,základnénariadenie“),čl.61ods.2Základnéhonariadenia,čl.
65 ods. 5 písm. a) Základného nariadenia, čl. 1 písm. j) Základného nariadenia a čl. 11 ods. 1 Nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania Nariadenia

(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ,,vykonávacie nariadenie“).
Poukázala na to, že žalobkyňa v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie nepreukázala dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú podľa slovenských právnych
predpisov. Vzhľadom na dlhodobé trvanie zamestnania na území Z. K., ktoré trvalo od roku 2007 do
roku 2011 je zrejmé, že pracovná situácia žalobkyne bola na území Z. K. stabilná. Uvedené je možné,
vzhľadom na dĺžku zamestnania, vyhodnotiť aj bez konkrétneho preštudovania pracovnej zmluvy. Aj

samotné tvrdenie žalobkyne, že zmluva skončila po vzájomnej dohode na základe jej iniciatívy, tento
fakt iba potvrdzuje, lebo je možné domnievať sa, že keby žalobkyňa takúto iniciatívu nepredniesla,
zamestnanie by naďalej trvalo. Subjektívny pocit žalobkyne nemožno považovať za určujúci, preto je
potrebné vyhodnotiť pracovnú situáciu ako stabilnú. Dátum konkrétneho skončenia pracovného pomeru
vo Z. K. (28.01.2011, či 21.02.2011) je z toho pohľadu nepodstatný. Pre určenie dĺžky trvania doby

poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej na území iného členského štátu Európskej únie sú relevantné
údaje vyplývajúce z príslušných formulárov. Skutočnosť, že žalobkyňa rodinu zanechala na území
Slovenskej republiky a 4 x ročne sa na územie Slovenskej republiky vracala, ako i snaha získať pracovné
a jazykové skúsenosti boli brané do úvahy a boli vyhodnotené ako menej významné v porovnaní s
dĺžkou a stabilitou zamestnania na území Z. K.. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie Správnej

komisie pre koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12.06. 2009 o rozsahu pôsobnosti
čl. 65 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky
v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali
počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na
území iného členského štátu, ako ej príslušný členský štát. V zmysle tohto rozhodnutia je v súčasnosti

prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu na štát bydliska v prípade
cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň
raz za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi
krajinami pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“
mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 Základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré

majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali
svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu. Ďalej poukázala aj na druhú vetu čl. 65 ods. 2 Základného
nariadenia, podľa ktorého má nezamestnaná osoba možnosť prihlásiť sa u služieb zamestnanosti
členského štátu, v ktorom vykonávala poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo
činná osoba. Uvedené ustanovenie zakotvuje právo nezamestnaným osobám byť súbežne evidované

v službách zamestnanosti dvoch členských štátov Európskej únie a v konaní o nároku na dávku v
nezamestnanosti žalobkyne nebol právny dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia. Aplikované by mohlo
byť iba v prípade, ak by takúto možnosť žalobkyňa využila, čo sa však nestalo. So zreteľom na všetky
dostupné informácie nie je možné považovať bydlisko žalobkyne počas jej posledného zamestnania
v členskom štáte Európskej únie za zachované na území Slovenskej republiky. V období posledných

troch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie žalobkyňa nepreukázala žiadnu
dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti.

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej

v rozsahu dôvodov uvedených v žalobách (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil
sa s obsahom administratívneho spisu a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V intenciách ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. ,,rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov“ sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osobatvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady

konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i
ods. 3 O.s.p.).

Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu,
pobočka Bardejov o dávku v nezamestnanosti žiadosťou zo dňa 04.10.2011. K žiadosti pripojila
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov zo dňa 10.02.2011, č.k.: BJ/2011/15768-

OISSaEP, ktorým bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ďalej vyhlásenie žiadateľa
na účel posúdenia bydliska, formulár U1.

Rozhodnutím zo dňa 13.10.2011 č. 16767-2/2011-BJ Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov rozhodla,
že žalobkyňa podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl.

61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že
podkladom na vydanie rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov potrebné na posúdenie nároku na dávku v
nezamestnanosti. V posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

t. j. v období od 01.02.2008 do 31.01.2077 žalobkyňa na území Slovenskej republiky preukázala
nasledovné doby poistenia v nezamestnanosti: Na území iného členského štátu Európskej únie
preukázala dobu poistenia v nezamestnanosti: od 01.02.2008 do 31.01.2011, 1096 dní. Z údajov
uvedených vo Vyhlásení na účely posúdenia bydliska, ktoré predložila pri uplatnení nároku na dávku
v nezamestnanosti je zrejmé, že v období výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu

Európskej únie mala stabilné zamestnanie. Ako vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov,
za štát jej bydliska na účely aplikácie čl. 61 a 62 Základného nariadenia je potrebné považovať štát
výkonu jej zárobkovej činnosti. Na základe skutočností preukázaných v rámci konania o nároku na dávku
v nezamestnanosti nie je možné považovať jej väzby na území Slovenskej republiky za zachované
počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie. Vzhľadom na to,

že bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončila dobu poistenia
v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom
členskom štáte Európskej únie nebolo jej bydlisko na území Slovenskej republiky, čl. 65 ods. 2 a 5
Základného nariadenia sa na ňu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v
zmysle čl. 61 Základného nariadenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa,

pobočka Bardejov rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa, o ktorom žalovaná rozhodla napadnutým
rozhodnutím zo dňa 06.12.2011 č. 57767-2/2011-BA tak, že odvolanie zamietla a potvrdila rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 13.10.2011, č. 16767-2/2011-BJ.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že žalobkyňa bezprostredne pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie nedosiahla doby poistenia v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy.
Z toho dôvodu by bolo možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na území Z. K.
do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s čl. 61 ods. 1 Základného nariadenia len v

prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného
zamestnania na území členského štátu EÚ. Dĺžka zamestnania na území Z. K. (trvalo od roku 2007 do
roku 2011) nasvedčuje tomu, že toto zamestnanie bolo stabilné. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť,
že skončilo vzájomnou dohodou žalobkyne a jej zamestnávateľa, čo vyplýva z bodu 3, 2 formulára U1
zo dňa 08.09.2011. Napriek tomu, že rodina žalobkyne zostala na území SR a napriek tomu, že sa na

Slovensko vracala až 4 x ročne a že dôvodom odchodu bolo získanie pracovných skúseností a štúdium
anglického jazyka končiaceho získaním certifikátu vo Z. K.. Uvedené skutočnosti ja javia v porovnaní so
stabilitou zamestnania trvajúceho od roku 2007 do roku 2011 za menej významné. Pojem „trvalý pobyt“
nie je možné stotožňovať s pojmom „bydlisko“. Podľa čl. 1 písm. j) Základného nariadenia „bydlisko“je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Na účely nároku na dávku v nezamestnanosti podľa všetkých
dostupných informácií nie je možné bydlisko navrhovateľky počas jej zamestnania v členskom štáte
EÚ považovať za zachované na území SR. V tejto súvislosti poukázala aj na Rozhodnutie Správnej

komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 o rozsahu pôsobnosti
čl. 65 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky
v nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi a ktoré mali
počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na
zemí iného členského štátu, ako je príslušný členský štát. V zmysle tohto rozhodnutia je v súčasnosti

prijateľné prenesenie zodpovednosti za platbu dávok z príslušného štátu bydliska spravidla v prípade
cezhraničných pracovníkov (t. j. pracovníkov, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo aspoň raz
za týždeň vracajú) a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so svojimi krajinami
pôvodu. Už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko“ mala rozšíriť
oblasť uplatnenia čl. 65 Základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné
zamestnaniealebosamostatnezárobkovúčinnosťvčlenskomštáteaktorénechalisvojerodinyvosvojej

krajine pôvodu. Žalobkyňa nespĺňa kategóriu cezhraničných pracovníkov podľa čl. 1 písm. f) Základného
nariadenia. Žalobkyni nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti podľa platného právneho stavu.

Podľa § 104 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., s účinnosťou do
31.08.2010, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred

zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnania bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 (ďalej len ,,základné
nariadenie“) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie,

zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania
alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania
alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského
štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné
právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania

alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu
sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s
uplatniteľnými právnymi predpismi.

V zmysle čl. 61 ods. 2 Základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm.

a) sa uplatňovanie ods. 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade
s právnymi predpismi, podľa ktorých
sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo

- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti

V zmysle čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej
vete ods. 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo

samostatne zárobkovo činná osoba, a mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a
ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska.

Podľa čl. 1 písm. j) Základného nariadenia ,,bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

Podľa čl. 1 písm. k) Základného nariadenia ,,pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

Podľa čl. 4 Základného nariadenia pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, osoby, na ktoré sa
toto nariadenie vzťahuje, poberajú tie isté dávky a majú tie isté povinnosti podľa právnych predpisov
ktoréhokoľvek členského štátu ako štátni príslušníci daného členského štátu.V zmysle čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia
(ďalej len ,,vykonávacie nariadenie“) sa centrum záujmov dotknutej osoby určuje na základe celkového

posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu
obsahovať:

a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;
b) situáciu dotknutej osoby vrátane:

i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb
iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;
iv) v prípade študentov zdroj ich príjmov;
v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;

vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o rozsahu pôsobnosti čl. 65
ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 týkajúceho sa práv na dávky v
nezamestnanosti úplne nezamestnaných osôb, ktoré nie sú cezhraničnými pracovníkmi, a ktoré mali

počas svojho posledného obdobia zamestnanosti alebo samostatnej zárobkovej činnosti bydlisko na
území iného členského štátu ako je príslušný členský štát, so zreteľom na čl. 72 písm. a) Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia, na základe ktorého je správna komisia zodpovedná za riešenie všetkých správnych
otázok a otázok výkladu, ktoré vznikajú v súvislosti s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 883/2004 a

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa stanovuje postup
vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, so zreteľom
na čl. 65 ods. 2 a 5 nariadenia (ES) č. 883/2004 rozhodnutím č. U 2 z 12.06.2009 rozhodla tak, že

1. Čl. 65 ods. 5 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa vzťahuje najmä na:

a) Osoby uvedené v čl. 11 ods. 4 uvedeného nariadenia;
b) Osoby uvedené v čl. 13 uvedeného nariadenia, obvykle vykonávajú svoje činnosti na územiach dvoch
alebo viacerých členských štátov;
c) Osoby, na ktoré sa vzťahuje dohoda uvedená v čl. 16 ods. 1 uvedeného nariadenia;
v prípade, že počas svojej poslednej profesijnej činnosti mali bydlisko v inom členskom štáte, ako je

príslušný štát.
2. Osoby uvedené v ods. 1, ktoré počas svojej poslednej profesijnej činnosti podliehali právnym
predpisov iného členského štátu, ako je štát miesta činnosti vykonávanej ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba, majú nárok na dávky na základe ustanovení právnych predpisov
štátu bydliska, ako keby predtým podliehali uvedeným právnym predpisom.

3. Na účely uplatňovania tohto rozhodnutia sa štát bydliska stanovuje v súlade s čl. 11 nariadenia (ES)
č. 987/2009.
4. Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa odo dňa nadobudnutia
účinnosti nariadenia(ES) č. 987/2009.

Správna komisia pri svojom rozhodnutí vychádzala okrem iného z toho, že podľa ods. 1 čl. 65
nariadenia (ES) č. 883/2004 stanovuje osobitné pravidlá týkajúce sa poskytovania a platby dávok
v nezamestnanosti nezamestnaným osobám, ktoré počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanci
alebo samostatne zárobkovo činné osoby mali bydlisko v inom členskom štáte ako je príslušný členský
štát. Podľa ods. 3, podľa definície uvedenej v čl. 1 písm. j) uvedeného nariadenia pojem ,,bydlisko“

znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a pojem ,,pobyt“ je v písm. k) uvedeného článku vymedzený
ako prechodné bydlisko. Podľa ods. 3 čl. 11 nariadenia (ES) č. 987/2009 sú stanovené kritériá na
určenie bydliska v prípade, že medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov panuje rozdiel
v názoroch na túto otázku. Podľa čl. 65 ods. 5 nariadenia (ES) č. 883/2004 sa zodpovednosť za platbu
dávok prenáša z príslušného štátu na štát bydliska v prípade, že príslušná osoba sa dá k dispozícii

službám zamestnanosti štátu bydliska. Podľa ods. 9 hoci takéto riešenie je v súčasnosti prijateľné v
prípade cezhraničných pracovníkov a určitých kategórií pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia aj so
svojimi krajinami pôvodu, už by viac nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu ,,bydlisko“
mala rozšíriť oblasť uplatnenia čl. 65 nariadenia (ES) č. 883/2004 tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktorémajú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte, a ktoré nechali
svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

Podstatnouotázkou,ktorúbolopotrebnévovecivyriešiťjeotázka,,bydliska“žalobkyne,vyriešeniektorej
je podstatné pri uplatňovaní čl. 65 Základného nariadenia.

Vyriešeniu tejto otázky sa správne orgány dôsledne nevenovali. Žalovaná v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia len stroho konštatovala, že skutočnosť, že navrhovateľka mala počas výkonu zárobkovej

činnosti na území Z. K. trvalý pobyt na Slovensku, nemá na určenie bydliska vplyv. Pojem bydliska
je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde
je jej centrum záujmov, kde aktuálne býva, pracuje, trávi čas v mimopracovnom čase. Dôležitá na
posúdenie bydliska je podľa žalovanej povaha vykonávanej zárobkovej činnosti vo vzťahu k jej trvalosti,
stability a dĺžky trvania. So zreteľom na všetky dostupné informácie, nie je možné považovať bydlisko
žalobkyne počas jej posledného zamestnania v členskom štáte Európskej únie za zachované na území

SR. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u žalobkyne nie je možné doby poistenia v
nezamestnanosti získané na území Z. K. zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti
v súlade s čl. 61 Základného nariadenia. Žalovaná, ani prvostupňový správny orgán svoj právny záver
dostatočne neodôvodnili. Správne orgány sa dostatočne nezaoberali charakterom pracovnej zmluvy,
na základe ktorej vykonávala žalobkyňa na území Z. K. pracovnú činnosť, a to hlavne z pohľadu toho, že

sa jednalo o zmluvu na dobu určitú, a teda či vykonávanie pracovnej činnosti na základe takejto zmluvy
má charakter stability. Nezohľadnili ani ďalšie hľadiska pri posudzovaní centra záujmov žalobkyne
podľa čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje
postupvykonávanianariadenia(ES)č.883/2004okoordináciisystémovsociálnehozabezpečenia(ďalej
len ,,vykonávacie nariadenie“).

Za tohto stavu vo veci súdu nezostalo nič iné, ako konštatovať, že v predmetnej veci nebol riadne zistený
skutočný stav a rozhodnutie žalovanej pre nedostatok dôvodov nemožno považovať za presvedčivé a
preskúmateľné.

V súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nedostatočne odôvodnené rozhodnutie žalovanej
porušuje ústavné právo žalobkyne na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania, dotknutému na jeho
právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť
napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti O.s.p.

nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú, či právnu
argumentáciu rozhodnutia žalovanej, ktorá mala byť uvedená už v odôvodnení rozhodnutia.

Ako to vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo presvedčivo a individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné

preskúmaťjehozákonnosťsprihliadnutímnaodôvodnenieanienaobsahadministratívnehospisu,ktorý
je iba podkladom rozhodnutia

Krajský súd poznamenáva a poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je
nepreskúmateľné tak pre nedostatočne zistený skutočný stav veci, ako aj pre nedostatok dôvodov.

Stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
žalovanej, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,
nezodpovedá náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia.

Z týchto dôvodov krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec

vracia žalovanej na ďalšie konanie, lebo je nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutočný stav
veci, ako aj pre nedostatok dôvodov.

Vďalšomkonaníbudepovinnosťousprávnychorgánovpostupovaťtak,abybolnáležitezistenýskutočný
stavvecipreposúdeniebydliskažalobkyneapodľatohoajpreposúdeniepodmienokjejnárokunadávku

v nezamestnanosti. Po doplnení dokazovania bude povinnosťou správnych orgánov vo veci opätovne
rozhodnúť a rozhodnutie náležite, presvedčivo a v súlade so zákonom odôvodniť tak, aby poskytovalo
skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a reagovať aj na námietky žalobkyne vznesené v žalobe.O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná, priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli s právnym zastúpením, a to podľa Vyhlášky č.
655/2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

právnych predpisov. Podľa § 11, 16, 17, a to za:

- Prevzatie, príprava veci a prvá porada s klientom dňa 09.01.2012
+ režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH..........................................................153,27 Eur
- Písomné podanie - Návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 12.01.2012

+ režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH...........................................................153,27 Eur
- 2. porada s klientom zo dňa 06.06.2012
+ režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH..........................................................104,56 Eur
- Zastupovanie navrhovateľa na pojednávaní dňa 07.06.2012
+ režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH...........................................................153,27 Eur
- Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012 -

O. - O. - O. (12 polhodín á 12,71 Eur = 152,52 Eur + 20 % DPH)......183 Eur
- Náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 07.06.2012
O. - O. - O. (cestovná náhrada za použitie SAD 4,40 Eur x 2 = 8,80 Eur

Celková suma trov konania (trov právneho zastúpenia).................................756,17 Eur

Súd nepriznal žalobkyni náhradu neúčelne vynaložených trov konania /urgencia a vyjadrenie k veci/ a
náhradu cestovného právneho zástupcu K.-O. a späť, lebo právny zástupca poveril zastupovaním na
pojednávaní advokátsku koncipientku z O..

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.