Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 13C/37/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1303899775
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1303899775.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci

navrhovateľky: B.. Y. G., R. 9, R., zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, so sídlom Vážska
22, Bratislava, proti odprocovi: B. A., R. 9, R., zastúpený advokátom JUDr. Petrom Dobrovodským, so
sídlom Balkánska 144, Bratislava, o vykonanie opatrení na trvalé odstránenie hlučnosti a odstránenie
nedorobkov vzniknutých pri rekonštrukcii bytu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti, ktorou navrhovateľka žiada uložiť odporcovi ako vlastníkovi bytu č. 13 v bytovom
dome na R. č. X v R. súpisné č. stavby 71, katastrálne územie Nové Mesto, zapísané na LV č. XXXX,
povinnosť obstarať projektovú dokumentáciu stavebno-technických opatrení na zamedzenie prieniku

hluku z bytu č. 13 do bytu č. 11 na R. č. X v R., súpisné č. stavby 71, katastrálne územie U. G., zapísané
na LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľa, pri rešpektovaní záverov znaleckého posudku č. 8/2009
vypracovaného STU stavebná fakulta v Bratislave zo dňa 21.5.2009 a podľa projektovej dokumentácie
vykonať stavebno-technické opatrenia na deliacej stene medzi bytmi č. 13 a 11 zo strany bytu odporcu č.
13, na zamedzenie prieniku hluku vznikajúceho pri bežnej prevádzke kuchyne bytu odporcu, zdravotno-
technických a kuchynských zariadení bytu č. 13 vo vlastníctve odporcu, všetko v lehote do 90 dní
právoplatnosti rozsudku, z a m i e t a.

Súd návrh v časti, ktorou navrhovateľka žiada uložiť odporcovi povinnosť obstarať projektovú

dokumentáciu a odstránenie nedorobkov vzniknutých pri rekonštrukcii bytu č. 13 na R. č. X v R. tak, ako
súdefinovanévbode7znaleckéhoposudkuč.8/2009vypracovanéhoSTUstavebnáfakultavBratislave
zo dňa 21.5.2009 a podľa projektovej dokumentácie vykonať odstránenie nedorobkov, všetko v lehote
do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, z a m i e t a .

-2- 13C 37/2003

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 554,02 Eur, spočívajúce v
trovách právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporcu č. XXXXXXXXX/XXXX, to všetko v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Štát ma právo na náhradu trov konania vo výške 2.377,87 Eur.

Navrhovateľ je povinný nahradiť štátu trovy konania vo výške 2.045,94 Eur spočívajúce vo vyplatenom
znalečnom, na účet Okresného súdu Bratislava III, a to pripojeným príkazom na úhradu v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.Súd vracia odporcovi 331,93 Eur ako preddavok na znalecké dokazovanie, ktorý bol zaplatený
na depozitný účet tunajšieho súdu a zaúčtovaný pod účtovným dokladom: 08032010 ako položka
registra D14a -26/2010, 10042010 ako položka registra D14a -41/2010, 16062010 ako položka registra

D14a-62/2010, 15052010 ako položka registra D14a -50/2010, 09072010 ako položka registra D14a
-72/2010, 06082010 ako položka registra D14a -80/2010, 06092010 ako položka registra D14a -86/2010
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom došlým na tunajší súd dňa 03.03.2003 domáhala, aby súd uložil odporcovi
povinnosť vykonať opatrenia na trvalé odstránenie hlučnosti prevádzky hygienických a kuchynských

zariadení bytu č. 13 na 5. poschodí obytného domu na R. č. X v R. a to tak, že do 90 dní od
právoplatnosti rozsudku zabezpečí dodanie projektovej dokumentácie a na vlastný náklad zabezpečí
odborné vykonanie projektom určených opatrení zhotoviteľom na to odborne spôsobilým. V priebehu
konania súd na návrh právneho zástupcu navrhovateľky súd uznesením pripustil zmenu petitu takto:
Odporca ako vlastník bytu č. 13 v bytovom dome na R. č. X v R. súpisné č. stavby 71, katastrálne územie

U. G., zapísané na LV č. XXXX, je povinný obstarať projektovú dokumentáciu stavebno-technických
opatrení na zamedzenie prieniku hluku z bytu č. 13 do bytu č. XX na R. č. X v R., súpisné č. stavby
71, katastrálne územie U. G., zapísané na LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľa, pri rešpektovaní
záverov znaleckého posudku č. 8/2009 vypracovaného STU stavebná fakulta v Bratislave zo dňa
21.5.2009 a podľa projektovej dokumentácie vykonať stavebno-technické opatrenia na deliacej stene

medzi bytmi č. 13 a 11 zo strany bytu odporcu č. 13 , na zamedzenie prieniku hluku vznikajúceho pri
bežnej prevádzke kuchyne bytu odporcu, zdravotno-technických a kuchynských zariadení bytu č. 13 vo
vlastníctve odporcu, všetko v lehote do 90 dní právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný obstarať
projektovú dokumentáciu a odstránenie nedorobkov vzniknutých pri rekonštrukcii bytu č. 13 na R. č. X v
R. tak, ako sú definované v bode 7 znaleckého posudku č. 8/2009 vypracovaného STU stavebná fakulta

v Bratislave zo dňa 21.5.2009 a podľa projektovej dokumentácie vykonať odstránenie nedorobkov,
všetko v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že v susedstve jej bytu odporca vybudoval prestavbu
práčovne a sušiarne na bytovú jednotku, ktorej užívanie mu bolo povolené rozhodnutím Okresného
úradu, odbor životného prostredia Bratislava III, č. 2000/20063-150/151-Ing. KFA zo dňa 28.6.2001.

Uviedla, že jej byt oddeľuje od odporcovho bytu deliaca priečka z tvárnic HEBEL, hrubých 250 mm, ktorá
je v spoluvlastníctve jej a odporcu.

-3- 13C 37/2003

Odporca všetky zdravo-technické rozvody zabudoval do deliacej steny bez súhlasu spoluvlastníka,
čím stenu znehodnotil, pretože narušil kontinuitu materiálu deliacej steny. Počas realizácie prestavby

zmenil spôsob odkanalizovania splaškových vôd oproti schválenej projektovej dokumentácii a to bez
súhlasu jej, ako vlastníka bytu dotknutého zmenou riešenia. V realizovanom riešení sú splaškové vody
z prečerpávacieho zariadenia vytláčané do kanalizačnej stupačky, ktorej časť voľne prechádza pod
stropom cez kúpeľňu jej bytu. Potrubie, ktoré pôvodne slúžilo na odvetrávanie kanalizačnej stupačky
začalo po odvádzaní splaškov zatekať a reálne hrozí jeho porucha. Odporca pri realizácii prestavby

neriešil nutné protihlukové opatrenia, v dôsledku čoho vznikol stav, že je prevádzkou hygienických
zariadení ako aj kuchynského zariadenia typu odporcom nad primeranú mieru obťažovaná hlukom
a reálne jej hrozí škoda v tom, že pre hrubé obťažovanie hlukom ako aj zatekaním zo stupačky
vedenej cez jej kúpeľňu nemôže vlastný byt riadne a nerušene užívať. Predchádzajúci vlastník bytu
navrhovateľky p. V. a p. N. (vlastníčka druhého susediaceho bytu) sa dohodli s odporcom na tom, že oni

vybudujú deliace priečky každý so svojej strany a odporca im polovicu nákladov preplatí. Navrhovateľka
upozorňovala odporcu na to, že treba urobiť protihlukové opatrenia v deliacej priečke. Poukázala na
to, že odporca ako stavebník zavádzal stavebný úrad tvrdením, že jestvujúcu stenu opatril izolačnou
konštrukciou sendvičovej skladby. Nutnosť zvukového odizolovania medzi bytovej priečky potvrdila
aj odborná akustická štúdia, ktorej spracovanie zabezpečila. Deliacu priečku znehodnotil odporca v

dôsledku zásahov, keď do nej priamo zabudoval odtokové zariadenia. Deliaca priečka nemá také
vlastnosti, aby v nej mohli byť zabudované odhlučňovacie zariadenia, ktoré deklaroval odporca ako ajstavebný úrad vo svojich rozhodnutiach. Odporca odvod splaškov a kanalizácie riešil iným spôsobom
ako bolo v projektovej dokumentácii uložené. Neexistuje žiadna dokumentácia, na ktorú by sa mohol
odporca odvolať. Odporca zavádzal stavebný úrad s tým, že v priečke zabudoval zvukovú izoláciu hoci

táto tam reálne zabudovaná nebola. V pôvodnom projekte bol vyriešený odvod splaškov a kanalizácie
tak, že keby bol odporca pri výstavbe bytu postupoval v súlade s projektovou dokumentáciou a v
časovom slede, nebol by tento problém vôbec vznikol. Uviedla, že deliaca priečka nebola pôvodom
hluku, až následne keď odporca za ňou vybudoval svoje zariadenia a časť rozvodov osadil priamo do
vnútra tej priečky, hoci nebola izolovaná, toto nezabezpečil a to je pravá príčina hluku. Odporca tiež

množstvo prác pri realizácii svojho bytu nevykonal. Stavebný úrad navrhovateľke odoprel (napriek jej
postaveniu vlastníka susedného bytu dotknutého zmenou stavby) postavenie účastníka kolaudačného
konania, jej podnetom na zjednanie nápravy nevyhovel, pričom sa bránil zisteniu technického stavu veci.
Navrhovateľka má za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že zdrojom hluku je byt odporcu,
ktorý v dôsledku nevhodného umiestnenia kuchynských a zdravotných zariadení pri zásahu do deliacej
priečky a bez vykonania potrebných protihlukových opatrení trvale obťažuje hlukom navrhovateľku ako

vlastníčku susedného bytu a preto je potrebné vykonať stavebno-technické opatrenia na zamedzenie
hluku, ktorých potrebu potvrdil aj znalec. Trvá na tom, aby tieto opatrenia boli vykonané na deliacej
priečke bytu zo strany odporcu spôsobom, ktorý je popísaný v upravenom petite, keďže ona sama celý
problém nespôsobila, vznikol vinou odporcu a nemôže nikto od nej požadovať aby úpravy vykonávala
ona, resp. aby boli vykonávané z jej strany bytu a pritom znehodnocovala svoj byt. Nakoľko odporca je

vlastníkom bytu z ktorého je hluk spôsobený, mal by byť práve on zodpovedný za odstránenie hluku.

Škoda u navrhovateľky vzniká v tom, že každé použitie kúpeľňových či kuchynských zariadení v byte
odporcu a každé spustenie vody, je zdrojom hluku, ktorý zasahuje spálňu v byte navrhovateľky, ktorá
je zónou kľudu. Odporca tiež prečerpáva splašky cez potrubie vedúce ponad strop navrhovateľkinho
bytu, pričom toto potrubie slúžilo len na odvetrávanie a dnes je hlavným odpadovým potrubím. Aj

prečerpávanie splaškov v uvedenom potrubí je

-4- 13C 37/2003

zdrojom hluku a v prípade poruchy tohto potrubia je hrozba škody u navrhovateľky, vzhľadom na to, že
potrubie vedie ponad jej byt. Ide o trvalý stav, ktorý sa nedá odstrániť tým, že by sa odporca niečoho
zdržal, napr. používania kuchynskej linky a kúpeľňových zariadení, preto navrhovateľka uplatnila nárok

na vykonanie trvalých opatrení na odstránenie hlučnosti. Navrhovateľka v dôsledku obťažovania hlukom
nemôže vlastný byt riadne a nerušene užívať; ide o jej vážne ohrozenie na zdraví a znížení hodnoty
jej majetku.

Navrhovateľka uviedla, že vzhľadom na vážnosť ohrozenia jej záujmov je nutné vykonanie opatrení na
trvalé odstránenie hlučnosti prevádzky hygienických a kuchynských zariadení bytu odporcu, čoho sa

domáha v zmysle ust. § 417 Občianskeho zákonníka.

Odporca navrhol, aby súd návrh zamietol, čo odôvodnil tým, že pokiaľ ide o spornú priečku túto
vybudoval p. V., od ktorého navrhovateľka byt kúpila. Podľa projektovej dokumentácie a jeho dohôd s
Ing. V., mal Ing. V. postaviť predmetnú deliacu priečku z tvárnic HEBEL o hrúbke 30 cm. Pokiaľ táto
priečka nemá také vlastnosti ako mala mať, stalo sa tak nie vinou odporcu ale právneho predchodcu

navrhovateľa. V znaleckom posudku č. 8/2009 sa konštatuje, že sondou bolo zistené, že sa jedná o
pórobetónovú tvarovku a celková hrúbka steny aj omietkami je 280 mm. Podľa dohody podpísanej
medzi p. V. a osobou, ktorá budovala byt navrhovateľky a odporcom dňa 6.12.1996 je uvedená hrúbka
steny medzi oboma bytmi 0,3 m. Projektová dokumentácia vypracovaná arch. N. Q. pre stavebníka B..
H. V. ukladá vybudovať priečku z muriva z pórobetónových tvárnic HEBEL P2-400, 499x249x300mm.

Znalecký posudok konštatuje, že medzibytová priečka medzi bytmi č. 11 a 13 nevyhovuje. Udáva,
že stavebníkom predmetnej priečky, ktorá podľa znaleckého posudku nevyhovuje ako priečka medzi
dvoma bytmi nebol odporca, ale pôvodný vlastník bytu navrhovateľky. Pokiaľ ide o umiestnenie kúpeľne,
ktorá má byť zdrojom hluku uviedol, že k priestoru práčovne, ktorá je jeho dnešným bytom prislúchala
aj miestnosť -WC, ktorá bola príslušenstvom práčovne a mala byť pričlenená k jeho bytu a tam mal

byť jeho byt napojený na existujúcu kanalizáciu. Ing. V. toto riešenie znemožnil, keď zabral miestnosť
WC a pričlenil ju k svojmu bytu. Preto odporca musel po konzultácii so stavebným úradom akceptovať
komplikovanejšie riešenie odkanalizovania a prečerpávania splaškov potrubím vedúcim ponad bytnavrhovateľky. B.. V. už pri budovaní tejto priečky vedel, že na predmetnej stene budú umiestnené
rozvody soc. zariadení odporcu, preto mal primerane tejto skutočnosti zabezpečiť vykonanie potrebných
protihlukových opatrení. Pôvodná deliaca priečka nebola vybudovaná podľa projektovej dokumentácie,

odporca túto priečku nijako neupravoval iba do nej umiestnil rozvody svojich sanitárnych zariadení
v súlade s projektovou dokumentáciou a takto bola stavba skolaudovaná. V súčasnosti sa žiadna
realizačná dokumentácia a projekt skutočného vyhotovenia stavby nevie dohľadať, nakoľko ju už nemá k
dispozícii ani odporca ani stavebný úrad. Technické problémy, ktoré navrhovateľka uvádza, jej spôsobil
jej právny predchodca a pokiaľ si navrhovateľka vymienila isté vlastnosti nadobúdaného bytu a tento

ich nemá, mala by to riešiť s ním. Odporca uviedol, že vykonal všetky práce v súlade so stavebným
povolením a kolaudačným rozhodnutím, ktoré sú konečnými rozhodnutiami, pretože voči nim neboli
uplatnené opravné prostriedky. Odporca nevykonával žiadne úkony, ktoré by boli v rozpore s právnymi
predpismi alebo z ktorých by mala byť navrhovateľka poškodená. Odporca poukázal na záver doplnku
znaleckéhoposudkuč.8/2009,kdejednoznačneuvedenýspôsobodstráneniaproblémovnavrhovateľky
a vyplýva z neho, že zo strany bytu odporcu takéto riešenie technicky prakticky nie je možné, nakoľko by

znamenalokompletnúprestavbuceléhobytu.Mázato,žetvrdenienavrhovateľky,žeodporcanevykonal
množstvo prác pri realizácii svojho bytu, nijakým spôsobom nepreukázala.

-5- 13C 37/2003

Vznaleckomposudkuč.8zodňa21.05.2009,vypracovanomZnaleckýmústavomSTÚStavebnáfakulta
v Bratislave, riešiteľmi Prof. Ing. C. Q., DrSc., Doc. Ing. D. G., PhD., Mgr. N. E. a Ing. C. L. sa konštatuje,

že sondou bolo zistené, že deliaca konštrukcia má hrúbku aj s omietkami 280 mm. Podľa hygienického
merania L Aeq,p podľa Vyhlášky č. 549/2007 MZ SR ktorá ustanovuje prípustné hodnoty určujúcich
veličín hluku vo vnútornom prostrední budov. Prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku v kategórii
chránená miestnosť B- obytné miestnosti, sú prípustné hodnoty hluku z vnútorných zdrojov cez deň 40
dB, večer 40 dB a v noci 30 dB. Nameraný index stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti je R´w = 48

dB ? 52 dB, teda deliaca priečka nevyhovuje. V znaleckom posudku sa ďalej konštatuje, že zlepšenie
akustických parametrov deliacej konštrukcie medzi bytmi č. 11 a 13 na požadovanú úroveň je možné
jedine pred sadenou akustickou stenou v byte č. 11.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s LV č. XXXX, so stavebným povolením
zo dňa 04.12.1997, s Kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu z 28.06.2001, sp. zn. 2000/2006,

s listom Okresného úradu Bratislava III, odbor životného prostredia zn. 2000/17310-150/151-Ing.KFA
zo dňa 13.11.2000, s listom Okresného úradu Bratislava III, odbor životného prostredia listom zn.
2002/13419-150/151-Ing.KFA zo dňa 27.09.2001, s vyjadrením Krajského úradu v Bratislave zo dňa
05.06.2002, s vyjadrením Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 10.12.2002, so Znaleckým posudkom
č. 8/2009 zo dňa 21.05.2009 ako aj s ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Z LV č. 3204 súd zistil, že navrhovateľka je výlučným vlastníkom bytu č. 11 na 5. poschodí obytného
domu, súp. č. 71 na R. ulici č. X v R. a odporca je výlučným vlastníkom bytu č. 13 na 5. poschodí
obytného domu, súp. č. 71 na R. ulici č. X v R..

Okresný úrad Bratislava III, odbor životného prostredia vydal dňa 04.12.1997 stavebné povolenie na
jednoduchú stavbu ktorou je „Prestavba práčovne a sušiarne na bytovú jednotku“ na R. ul. č. X v R.,

stavebníkovi B.. B. A., bytom R. 9, R., na parc. č. 10394/9, kat. úz. U. G..

Súd mal preukázané, že predchádzajúci vlastník bytu navrhovateľky ing. V. vybudoval po dohode s
odporcom deliacu priečku z tvárnic Hebel na základe stavebného povolenia a následne vydaného
kolaudačného rozhodnutia. Deliacu priečku vybudoval o hrúbke 28 cm, hoci táto mala mať priemer 30
cm. Pretože odporca nebol staviteľom predmetnej deliacej priečky, mal za to, že bola postavená podľa

projektovej dokumentácie a že odporca vykonal potrebné protihlukové opatrenia, pretože na nej mali
byť umiestnené rozvody sociálnych zariadení odporcu, keďže bolo vydané kolaudačné rozhodnutie.
Projektová dokumentácia, ktorá bola nedeliteľnou súčasťou stavebného povolenia sa na stavebnom
úrade nenachádza a nepredložil ju ani odporca z dôvodu, že ju nemá. Navrhovateľka sa stala vlastníkom
bytu č. 11 na 5. poschodí obytného domu, súp. č. 71 na R. ulici č. X v R. až po vybudovaní deliacejsteny predchádzajúcim vlastníkom bytu, ing. H. V.. Deliaca priečka je v spoluvlastníctve navrhovateľky
a odporcu.

Okresný úrad Bratislava III, odbor životného prostredia listom zn. 2000/17310-150/151-Ing.KFA zo dňa

13.11.2000 navrhovateľke oznámil, že stavebný úrad vyzval

-6- 13C 37/2003

v spolupráci so stavebníkom stavebný dozor, ktorým je ing. arch. B. D., ktorý po podrobnej miestnej
obhliadke skonštatoval, že adaptácia podkrovia za účelom vytvorenia obytného priestoru garsonkového
bytu bola vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť stavebného
povolenia. Počas realizácie stavebných úprav bol dodržaný primeraný a v daných podmienkach možný

technologický postup stavebných prác.

Kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu z 28.06.2001, sp. zn. 2000/20063-150/151-Ing. KFA bolo
stavebníkovi B. A. povolené užívať stavbu „Prestavba práčovne a sušiarne na bytovú jednotku“ v R., R.
ul. č. 9, za účelom bývania na dobu trvalú.

Okresný úrad Bratislava III, odbor životného prostredia listom zn. 2002/13419-150/151-Ing.KFA zo dňa

27.09.2001 navrhovateľke o.i. oznámil, deliaca stenu, ktorá je vyhotovená z pórobetónových tvaroviek
typu Hebel o hrúbke 30 cm, bola vybudovaná predchádzajúcim vlastníkom bytu ing. H. V. na základe
stavebného povolenia a následne vydaného kolaudačného rozhodnutia dňa 23.09.1997 a že vlastníčkou
bytu č. 11 sa stala až v čase, keď už bola výstavba bytu pre odporcu riadne povolená. Uviedol, že po
miestnej prehliadke ako i na základe akustickej štúdie možno pripustiť, že deliaca stena nemá také

zvukovo izolačné vlastnosti, aby stopercentne izolovala navzájom oba byty od nežiaducich zvukových
efektov. Konštatoval, že vzhľadom na malý rozsah stavebnej úpravy ako aj jednoduchého technického
riešenia pokladá celú záležitosť za málo podstatnú, ide len o vzájomné porozumenie susediacich
vlastníkov bytov k otázke vlastnej realizácie a podieľaní sa na prípadne spoločných nákladoch. Uviedol,
že nevidí pochybenie stavebného úradu v jednotlivých konaniach.

Krajský úrad v Bratislave listom zo dňa 05.06.2002 na námietku navrhovateľky, že OŽP OÚ jej neumožnil
vyjadriť sa k zmene kanalizácie, nepreukázal vodotesnosť zdravotechnických zariadení a neposúdil
vzduchovú nepriezvučnosť medzibytovej steny oznámil, že II. stupňový správny orgán sa s týmito
námietkami podrobne zaoberal a zároveň navrhovateľku poučil, ako problém hlučnosti riešiť. Uviedol,
že preskúmaním postupu OŽP OÚ v kolaudačnom konaní porušenie zákona nebolo zistené. Námietku

navrhovateľky že OŽP OÚ vykonal miestnu obhliadku až po vydaní kolaudačného rozhodnutiach označil
za neopodstatnenú.

Krajská prokuratúra Bratislava listom zo dňa 10.12.2002 vo veci podnetu v stavebnej veci oznámila
právnemu zástupcovi navrhovateľky že preskúmaním spisového materiálu dospela k záveru, že
stavebný úrad v konaní a pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom. Stavebný úrad

dňa 15.03.2001 vykonal miestnu obhliadku za účelom zistenia, či je stavba zrealizovaná v súlade s
projektovou dokumentáciou, ktorá bola schválená v stavebnom konaní. Z tohto konania bol spísaný
protokol, v ktorom je konštatované, že boli dodržané podmienky stavebného povolenia a skutočný stav
realizovanej stavby po porovnaní s dokumentáciou overenou stavebným úradom je v súlade s touto
dokumentáciou. K zmene projektovej dokumentácie nedošlo. Ďalej oznámil, že uvedené vyplýva aj zo

stanoviskaprojektantaastavebnéhodozoruing.arch.B.D.zodňa07.11.2000aprokuratúreneprislúcha
spochybňovať stanovisko projektanta. Tiež uviedol, že navrhovateľkou uvádzané tvrdenia, že stavba
je postavená v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou neobstoja, lebo nemajú oporu v
predloženom spisovom materiáli. Vzhľadom na uvedené

-7- 13C 37/2003Krajská prokuratúra v Bratislave oznámila právnemu zástupcovi navrhovateľky že podnet odkladá.

Znaleckým posudkom č. 8/2009 vypracovaným STU Stavebná fakulta v Bratislave, ako aj výpoveďou
hlavného riešiteľa znaleckého posudku prof. ing. C. Q., DrSc. bolo konštatované, že hluk spôsobovaný

odporcom prekročil prípustnú hranicu hluku, keď prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku v kategórii
chránená miestnosť B- obytné miestnosti, sú prípustné hodnoty hluku z vnútorných zdrojov cez deň
40 dB, večer 40 dB a v noci 30 dB. Nameraný index stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti je R
´w = 48 dB ? 52 dB, teda deliaca priečka nevyhovuje. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že
zdrojom nadmerného hluku je byt odporcu, preto je potrebné vykonať stavebno technické opatrenia na

zamedzenie prieniku hluku.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho,
že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru

primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom , prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi,
pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na
susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene
stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Citované ustanovenie § 127 zákona č. 40/1964Zb. Občianskeho zákonníka predstavuje zákonné
obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Vlastník veci
hnuteľnej či nehnuteľnej sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Ochrana poskytovaná proti obťažovaniu
susedov hlukom sa poskytuje aj vlastníkom bytov, najmä proti nadmernému a opakovanému hluku

vychádzajúcemu zo susedných bytov, ak hlučnosť prevýši najvyššiu prípustnú hladinu hluku. Pojem
nad mieru primeranú pomerom treba vykladať tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním ( od
optimálneho stavu po stav

ešte prípustný ) a nedovoleným správaním (nad prípustnú mieru) a to nielen vo vzťahu ku konkrétnym
pomerom v danom mieste a čase, ale aj vo vzťahu k objektívne žiaducim pomerom. Pri posudzovaní

miery primeranej pomerom treba v týchto prípadoch vziať do úvahy popri miestnych pomeroch aj
intenzitu hluku, ako aj to, či ide o rušenie jednorázové, opakované, úmyselné a pod. Ak vlastník veci
nerešpektuje vyššie uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, môže sa ten, kto je ohrozený jeho
neoprávnenými zásahmi domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní.

Podľa § 417 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť

spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.

V prípade vážneho ohrozenia škodou právna úprava v ods. 2 priznáva ohrozenému právo domáhať sa
na súde, aby ohroziteľovi bola uložená povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie
hroziacej škody. Takéto opatrenie môže spočívať buď v uložení zdržať sa činnosti, ktorá by mohla

spôsobiť vznik škody (pasívna povinnosť) alebo v uložení

-8- 13C 37/2003

povinnosti vykonať činnosť, ktorá môže zabrániť vzniku škody. Obe opatrenia nie sú opodstatnené v
prípade,akneoprávnenýzásahužbolvykonaný,lebovtakomtoprípadesúdmôžeuložiťnapr.povinnosť
zdržať sa ďalších zásahov už len podľa iných ustanovení Občianskeho zákonníka(§ 127). V danom

prípade mal súd v konaní preukázané, že zásah odporcu, podľa navrhovateľky neoprávnený, v dôsledku
ktorého dochádzalo k škode na jej zdraví v dôsledku nadmerného hluku zo strany odporcu, bol vykonaný
ešte pred podaním návrhu na súd.Súd poukazuje tiež na to, že ak sa vytýkaný výkon vlastníckeho práva opiera o povolenie, ktoré
bolo vlastníkovi vydané príslušným orgánom v súlade s právnymi predpismi (napr. stavebnými,
vodohospodárskymi, zdravotnými), bude na mieste, ak od vydania tohto povolenia nedošlo k zmene

pomerov, považovať tento výkon vlastníckeho práva za opodstatnený. Ak došlo ku zmene pomerov,
ktorá by prípadne mohla odôvodňovať zmenu vyneseného administratívneho rozhodnutia, bude treba
dosiahnuť nápravu v konaní pred správnym orgánom. Na súde sa nemožno úspešne dovolávať ochrany
proti činnosti dovolenej, uskutočňovanej napr. na základe vykonateľných rozhodnutí. V danom prípade
odporca vytýkaný výkon svojho vlastníckeho práva opiera o právoplatné rozhodnutia, t.j. stavebné a

kolaudačné rozhodnutie.

Stavby, ich zmeny a udržovacie práce na nich možno uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia
alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu (§ 54 zákona č. 50 /1976 Zb.).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že hluk, ktorý sa šíril a šíri z bytu odporcu obťažuje
navrhovateľku nad mieru prípustnú pomerom, a že zo strany odporcu ide o obťažovanie navrhovateľky
ako vlastníčky susediaceho bytu nad mieru primeranú pomerom tak, ako je to uvedené vyššie. V

prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, však
dospel k záveru, k záveru, že návrhu navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáhala, aby súd podľa ust. §
427 Obč. zákonníka uložil odporcovi povinnosť obstarať projektovú dokumentáciu stavebno-technických
opatrení na zamedzenie prieniku hluku z bytu č. 13 do bytu č. 11, pri rešpektovaní záverov znaleckého
posudku č. 8/2009 a podľa projektovej dokumentácie vykonať stavebno-technické opatrenia na deliacej

stene medzi bytmi č. 13 a 11 zo strany bytu odporcu č. 13, na zamedzenie prieniku hluku vznikajúceho pri
bežnej prevádzke kuchyne bytu odporcu, zdravotno-technických a kuchynských zariadení bytu č. 13 vo
vlastníctve odporcu nie je možné vyhovieť, najmä z dôvodu, že zo zisteného skutkového stavu a záverov
Znaleckého posudku č. 8/2009 vyplýva a konštatuje sa v ňom, že zlepšenie akustických parametrov
deliacej konštrukcie medzi bytmi č. 11 a 13 na požadovanú úroveň je možné jedine pred sadenou

akustickou stenou v byte č. 11, t. j. v byte navrhovateľky. Keďže navrhovateľka navrhla uvedený spôsob
odstránenia závadného stavu, podľa ktorého mal súd uložiť odporcovi povinnosť, pri rešpektovaní
záverov znaleckého posudku č. 8/2009 a podľa projektovej dokumentácie vykonať stavebno-technické
opatrenia na deliacej stene medzi bytmi č. 13 a 11 zo strany bytu odporcu, čo je v rozpore so záverom
uvedeného znaleckého posudku, avšak súd bol jej návrhom petitu viazaný, preto návrh v tejto časti

zamietol.

Súd zamietol tiež návrh navrhovateľky v časti, ktorou žiada uložiť odporcovi povinnosť obstarať
projektovú dokumentáciu a odstránenie nedorobkov vzniknutých pri rekonštrukcii bytu č. 13 na R. č. X v
R. tak, ako sú definované v bode 7 znaleckého posudku č. 8/2009 vypracovaného STU stavebná fakulta
v Bratislave zo dňa 21.5.2009 a podľa projektovej dokumentácie vykonať odstránenie nedorobkov,

všetko

-9- 13C 37/2003

v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že výrok súdneho rozhodnutia musí obsahovať
presný popis nedorobkov odstránenie ktorých má odporca vykonať, nepostačí len odkaz na znalecký
posudok.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu v konaní. Súd
priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania vo výške 554,02 Eur
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za tieto
úkony právnej služby:

podľa § 14 ods. 1 a), c), d), §16 ods. 3, 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.:

1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.03.2003................................................32,71 Eur2. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2004...............................................................34,73 Eur

3. účasť na pojednávaní dňa 17.01.2005...............................................................38,31 Eur

4. účasť na znaleckom úkone 05.06.2008.............................................................48,63 Eur

5. účasť na znaleckom úkone 19.08.2008.............................................................48,63 Eur

6. účasť na pojednávaní dňa 21.03.2007 - odročené 1 odmeny..........................11,38 Eur

7. účasť na pojednávaní dňa 18.04.2007 - odročené 1 odmeny..........................11,38 Eur

8. účasť na pojednávaní dňa 13.06.2007 - odročené 1 odmeny..........................11,38 Eur

9. účasť na pojednávaní 02.07.2007......................................................................45,51 Eur

10. účasť na pojednávaní 04.05.2010......................................................................55,49 Eur

11. účasť na pojednávaní 16.02.2012......................................................................58,69 Eur

- režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2003 .........................................4,25Eur

- režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2004..........................................4,51 Eur

- režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2005.........................................4,98 Eur

- režijný paušál za 2 úkony právnej služby v roku 2008 á 6,31 Eur....................12,62 Eur

- režijný paušál za 4 úkony právnej služby v roku 2007 á 5,91 Eur....................23,64 Eur

- režijný paušál za 1 úkon právnej služby v roku 2010 ........................................7,21 Eur

- režijný paušál za 1 úkony právnej služby v roku 2012 ......................................7,63 Eur

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

461,68 Eur + 20% DPH = 554,02 Eur

Odporcasiuplatniltrovykonaniavovýške951,84Eur,pričomvýškuzákladnejsadzbytarifnejodmenyza
jeden úkon právnej služby si určil správne ako jednu trinástinu výpočtového základu v zmysle § 11 ods.
1 písm. a) a c), avšak za každý úkon si ju dal vo výške 58,69 Eur, rovnako ako režijný paušál si odporca
za každý úkon dal vo výške 7,41 Eur. Výpočtový základ sa počas jednotlivých rokov menil a preto podľa
prechodných a záverečných ustanovení vyhlášky 655/2004 Z.z. za úkony právnych služieb vykonaných

pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.
To znamená že advokát má nárok za úkon právnej služby vo výške 58,69 Eur iba za úkon vykonaný v
roku 2012. Za ostatné úkony vykonané pred rokom 2012 má nárok na odmenu v takej výške ako súd
uviedol v rozpise úkonov podľa výšky výpočtových základov za konkrétne roky, kedy bol úkon vykonaný.
Za úkony 6, 7, 8 patrí advokátovi odmena vo výške 1 odmeny v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) nakoľko

pojednávania boli odročené bez

-10- 13C 37/2003

prejednania veci. Za úkon písomné vyjadrenie na súd dňa 18.06.2003 súd odporcovi odmenu nepriznal
pretože takýto úkon sa v spise nenachádza.Podľa § 141 ods. 2 O.s.p. trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky
ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej
materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

„Z povahy zálohy, která musí být zúčtována ke dni, kdy soud rozhoduje o náhradě nákladů státu, rovněž
plyne, že částka složená později, ať již dobrovolně účastníkem řízení nebo na základě soudního výkonu
rozhodnutí, nemůže být použita jako záloha; může být však použita na náhradu nároku státu podle
ustanovení § 148 o. s. ř., pokud složiteli tato povinnost byla uložena; jinak musí být vrácena.“ (Stanovisko

NS ČR, Cpj 88/82 zo dňa 29.02.1984).

Uznesením č.k. 13C 37/03-218 zo dňa 06.02.2008 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie
znalcom z odboru stavebníctvo. Za vyhotovenie znaleckého posudku bola uznesením č.k. 13C
37/2003-278 zo dňa 10.08.2009, právoplatným dňa 22.09.2009 priznaná znalcovi odmena vo výške
2.162,86 Eur, ktorá bola dňa 31.12. 2010 vyplatená znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov.

Uznesením č.k. 13C 37/03-302 zo dňa 20.05.2010 právoplatným dňa 25.06.2010 bola priznaná znalcovi
odmena vo výške 215,01 Eur, ktorá bola dňa 31.01.2011 vyplatená znalcovi zo štátnych finančných
prostriedkov

Štát platil v konaní trovy znaleckého dokazovania nepokryté preddavkom vo výške 2.377,87 Eur.

Až po vykonaní znaleckého dokazovania bol navrhovateľkou na účet tunajšieho súdu dňa 25.11.2009

zložený preddavok na znalecké dokatovanie vo výške 331,93 Eur pod úč. dokladom 171109 ako položka
registra D14a-192/2009.

Rovnako aj odporcom bol až po vykonaní znaleckého dokazovania zložený preddavok na znalecké
dokazovanie v celkovej výške 331,93 Eur ktorý bol zaplatený na depozitný účet tunajšieho súdu a
zaúčtovaný pod účtovným dokladom: 08032010 ako položka registra D14a -26/2010, 10042010 ako

položka registra D14a -41/2010, 16062010 ako položka registra D14a-62/2010, 15052010 ako položka
registra D14a -50/2010, 09072010 ako položka registra D14a -72/2010, 06082010 ako položka registra
D14a -80/2010, 06092010 ako položka registra D14a -86/2010.

V zmysle § 148 ods,. 1 O.s.p. súd priznal štátu náhradu trov konania vo výške 2.377,87 Eur, ktoré platil
zo štátnych prostriedkov, pričom navrhovateľke, ktorá bola v konaní neúspešná a nebola oslobodená

od súdnych poplatkov, súd podľa výsledku konania uložil povinnosť tieto trovy nahradiť a to tak, že
navrhovateľkou zaplatený preddavok na znalca vo výške 331,93 Eur započítal na trovy štátu a uložil jej
povinnosť zaplatiť zostávajúcu časť vo výške 2.045,94 Eur spočívajúcu vo vyplatenom znalečnom.

-11- 13C 37/2003

Na základe uvedených skutočností, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a ustálenej

judikatúry súd zároveň rozhodol o vrátení preddavku na znalca zloženého odporcom vo výške 331,93
Eur, nakoľko odporca mal plný úspech vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa
jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô

ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).