Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. február 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/260/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811010390
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6811010390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu na verejnom zasadnutí dňa 10. februára 2012 prejednal
odvolanie okresného prokurátora v Revúcej a obžalovaných N. J., O. U. a N.. J. W. proti rozsudku
Okresného súdu v Revúcej sp. zn. 1T 85/11 zo dňa 14. 11. 2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 322 ods. 2 Tr. por. dopĺňa sa rozsudok Okresného súdu v Revúcej zo 14. 11. 2011, sp. zn. 1T
85/11 u obžalovaných 1) L. W., 2) Ing. O. a 3) U. V. tak, že krajský súd u k l a d áobžalovaným 1) L.
W., 2) N.. H. O., 3) U. V. podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad.
Podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad sa ukladá na dobu 1 (jedného) roka u každého zvlášť.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu k obžalovaným L. W., N.. H. O. a U.
V. sa z a m i e t a.
Podľa § 321 ods. 1 písm. c), d), ods. 2, 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu v Revúcej
zo 14. 11. 2011, sp. zn. 1T 85/11 u obžalovaných 4) N. J., 5) O. U. a 6) N.. J. W..
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 14. 11. 2011, sp. zn. 1T 85/11 bol obžalovaný L. W.
v bodoch 1), 2) napadnutého rozsudku uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák., obžalovaný N.. H. O. v bodoch
1), 3), 4), 5) bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák., obžalovaný U. V. v bodoch 1), 3) a 5) bol uznaný
za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.

c), písm. e) Tr. zák., obžalovaný N. J. v bodoch 1) a 2) bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák., obžalovaný
O. U. v bode 4) bol uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák.
a obžalovaný N.. J. W. v bode 5) napadnutého rozsudku bol uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák.

Za to okresný súd obžalovanému L. W. uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr.
zák. pri zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l), písm. n) Tr. zák. a nezistení žiadnejpriťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému N.. H. O. bol uložený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. pri zistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.

m) Tr. zák. za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému U. V. bol uložený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. pri zistení

poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému N. J. bol uložený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák.
a použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 8 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo 4. 7.

2011, sp. zn. 7T 20/11 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. 9. 2011, sp. zn.
5To 205/11, ktorým podľa § 279 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na ust. § 36 písm. k), písm. l), § 38 ods. 3 Tr.
zák. mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu troch rokov, ako aj boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovanému O. U. bol uložený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému N.. J. W. bol uložený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. pri zistení
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l) Tr. zák. a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti

podľa § 37 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody
bol podmienečne odložený, bez určenia skúšobnej doby a súčasne mu uložil probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu mu bola určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov.

Proti rozsudku podal odvolanie okresný prokurátor proti výrokom o treste, ktoré boli uložené
obžalovaným L. W., N.. H. O., U. V., N. J. a N.. J. W.. Odvolanie potom okresný prokurátor aj bližšie

špecifikoval. Odvolanie smerujúce proti rozsudku u obž. L. W. smerovalo proti výroku o treste a pre
neuloženie ochranného dohľadu a pre neuloženie trestu prepadnutia veci. Poukazoval na to, že nemôže
súhlasiť s názorom okresného súdu ohľadom výroku o treste odňatia slobody, pretože uložený trest
odňatia slobody vo výmere 6 rokov je trestom neprimerane miernym. Okresný súd pochybil, keď použilpri ukladaní trestu ust. § 39 Tr. zák. a trest mimoriadne znížil a to až 4 roky pod zákonnú trestnú sadzbu.
Tak isto bolo povinnosťou uložiť okresnému súdu aj ochranný dohľad, pretože N.. H. O. bol odsúdený
pre obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Odvolanie okresný prokurátor podal aj voči N.. H. O. proti výroku o treste, keď poukazoval na to,
že uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nie je v súlade so zákonom, keď navyše bol
obžalovanému uložený trest za použitia ust. § 39 Tr. zák., pričom na to neboli splnené podmienky.
Taktiež prvostupňový súd pochybil, keď obžalovanému neuložil ochranný dohľad, keď táto povinnosť

vyplýva súdu z ust. § 76 ods. 1 Tr. zák., keďže N.. H. O. bol odsúdený pre obzvlášť závažný zločin k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody.

Odvolanie voči U. V. smerovalo proti výroku o treste a pre neuloženie ochranného dohľadu. Svoj výrok
o mimoriadnom znížení trestu v zmysle ust. § 39 Tr. zák. súd zdôvodnil tým, že obžalovaný U. V. sa
priznalkuspáchaniuskutkov,oľutovalspáchanietrestnéhočinuapredtýmviedolriadnyživot.Anistýmto

výrokom o treste sa okresný súd nemohol stotožniť. Mal za to, že v prípade obž. U. V. neexistujú žiadne
výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by dovoľovali mimoriadne zhovievavo pristupovať k jeho trestnej
činnosti a ukladať mu trest pod zákonnú trestnú sadzbu. Taktiež aj u neho pochybil, keď mu neuložil
ochranný dohľad, nakoľko odsudzoval obžalovaného pre obzvlášť závažný úmyselný zločin.

Odvolanie proti rozsudku ohľadom obž. N. J. smerovalo proti výroku o treste a neuloženie ochranného
dohľadu. Aj u obžalovaného pri ukladaní trestu bolo použité nadbytočne ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.,
keď obžalovanému mal byť ukladaný trest v rámci stanovenej trestnej sadzby od 10 do 15 rokov. V
prípadeobž.N.J.,podľajehonázoru,neexistujúžiadnevýnimočnéokolnostiprípadu,ktorébydovoľovali
mimoriadne zhovievavo pristupovať k jeho trestnej činnosti a ukladať mu trest pod zákonnú trestnú

sadzbu. Preukázané okolnosti prípadu na strane obž. N. J. nevybočujú z obvyklých prípadov takýchto
trestných činov a už vôbec neodôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Práve naopak
konanie obžalovaného tak, ako je to rozvedené v skutkovej vete odôvodňujú ukladať obžalovanému trest
v rámci zákonnej trestnej sadzby. Okresný súd pochybil, keď obžalovanému neuložil ochranný dohľad,
hoci táto povinnosť vyplýva súdu z ust. § 76 ods. 1 Tr. zák., pretože bol páchateľom obzvlášť závažného

zločinu.

U obž. N.. J. W. sa okresný prokurátor domáhal zrušenia napadnutého rozsudku, pretože uložený trest
za použitia § 39 Tr. zák. nezodpovedá stavu zákona, obž. N.. W. sa k trestnému činu nepriznal, svoje
konanie neoľutoval, nie je tak splnený základný predpoklad pre inštitúciu mimoriadneho zníženia trestu

odňatia slobody. Rovnako ani v prípade obž. N.. J. W. neexistujú žiadne výnimočné okolnosti prípadu,
ktorébydovoľovalizhovievavopristupovaťkjehotrestnejčinnostiaukladaťmutrestpodzákonnútrestnú
sadzbu.

Okresný prokurátor sa potom domáhal u všetkých obžalovaných, voči ktorým podal odvolanie, zrušiť

napadnutý rozsudok vo výroku o treste, uloženia trestov v rámci stanovenej zákonnej sadzby, t.j. od 10
do 15 rokov, ako aj uloženia ochranného dohľadu u obžalovaných L. W., N.. H. O., U. V., N. J. a O. U.
a taktiež prepadnutia veci obž. L. W..

Obž. N. J. v odvolaní poukazoval na to, že rozsudok okresného súdu vo vzťahu k jeho osobe je

nepreskúmateľný, pretože obžalovaný počas celého konania využil svoje právo a nevypovedal, zároveň
na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., na hlavnom
pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal, pričom okresný súd na druhej strane hodnotí priznanie
obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. Obž. N. J. je usvedčovaný
predovšetkým výpoveďou spoluobžalovaného L. W. a to výpoveďou z 21. 10. 2010, keď vypovedal,

že kupoval od spoluobžalovaného L. W. pervitín zhruba 30 gramov. Okrem tejto výpovede však neboli
produkované dôkazy, ktoré by obžalovaného usvedčovali zo spáchaného trestného činu. Navrhol preto
zrušiť napadnutý rozsudok v pochybnostiach rozhodnúť v prospech obvineného tak, že by bol obž. N. J.
spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený, prípadne by vec bola zrušená a vrátená prvostupňovému
súdu.

Obhajkyňa obž. N. J. a O. U. po predložení plnej moci doplnila odvolanie zahlásené do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, pričom poukazovala na to, že u obidvoch obžalovaných boli porušené
ustanovenia, ktoré majú zabezpečiť právo obhajoby, pretože prvostupňový súd pochybil, keďpodľa § 260 Tr. por. neoboznámil obidvoch obžalovaných s obsahom výpovede predchádzajúcich
spoluobžalovaných. Domáhala sa potom zrušenia prvostupňového rozsudku, vrátenia veci na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Obž. N.. J. W. sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku, vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie. Poukazoval na to, že okresný súd prijal vyhlásenie obž. L. W. a obž. N.. H.
O. o vine a následne potom, čo prijal toto vyhlásenie, vypočul týchto obžalovaných, čo ust. § 257 Tr.
por. nedovoľovalo. Táto skutočnosť má zásadný vplyv na jeho osobu ako obžalovaného, nakoľko ho

obžalovaní usvedčovali výpoveďou, ktorá nemala byť uskutočnená.

Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal v zmysle
ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom pri postupe
v zmysle tohto ustanovenia, krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je len

sčasti dôvodné a dôvodné je aj odvolanie obžalovaných N. J., O. U. a N.. J. W..

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal

s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny i trestu.

Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že okresný prokurátor podal obžalobu dňa 27. 7. 2011 pod sp. zn.
1Pv 222/10 aj na T. U. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm.
d), ods. 2 písm. c), písm. e) Tr. zák., pričom po otvorení hlavného pojednávania a zistení predsedom
senátu, či obž. T. U. a prokurátor chcú vykonať konanie o dohode o vine a treste a prokurátor nepožiadal
o vrátenie veci do prípravného konania, bolo hlavné pojednávanie prerušené, poskytnutá primeraná
lehota a po predložení dohody uzavretej medzi prokurátorom a obžalovanou, bola uzavretá dohoda o

vine a treste, ktorú súd schválil rozsudkom na hlavnom pojednávaní 26. 9. 2011.
Obž. L. W. po poučení vyhlásil, že je vinný a tak boli splnené zákonom predpísané podmienky v zmysle
ust. § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Tr. por. a súd rozhodol v zmysle § 257
ods. 6 Tr. por. o prijatí vyhlásenia obžalovaného s tým, že dokazovanie v rozsahu akom sa obžalovaný
priznal k spáchaniu trestnej činnosti sa nevykoná.

Obž. N.. H. O. taktiež urobil vyhlásenie o vine rovnakým postupom ako u obž. L. W. a po splnení
zákonných podmienok súd rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného s tým, že dokazovanie k vine sa
nevykoná.

Obž. L. W. vo svojej výpovedi uviedol, že s obchodovaním s pervitínom začal v apríli roku 2010, keď na
požiadanie nebohého W. T. zakúpil od spoluobžalovaného N. J. pervitín, keď obchody realizoval zhruba
po 5 gramov v cene 60,- eur za 1 gram. Bol to nepravidelný obchod, pričom ku kontaktu s obž.
J. došlo tak, že mu tento vlastne požičal peniaze na živobytie. Obžalovaný L. W. sa taktiež podrobne
vyjadroval ku kúpe pervitínu v množstve 50 gramov, keď popísal za akých okolností od koho pervitín

kúpil a komu bol adresovaný. Obž. L. W. takto usvedčoval aj spoluobžalovaného N. J..

Obž. N.. O. na svoju obranu uvádzal, že pervitín nakupoval len sporadicky od roku 2008 pre svoju
potrebu, nerobil žiadnu distribúciu ani predaj. Umožnil obž. N.. J. W. urobiť spoločný nákup. Obžalovaný
vypovedal, že pervitín kupoval pre nebohého T. a U. a pre N.. W.. Zabezpečil aj 50 g pervitínu, ktoré

potom skončili u policajného agenta a tieto peniaze boli vyplatené obž. V..

Obž. U. V. popieral spáchanie skutku, na hlavnom pojednávaní 24. 10. 2011 po tom čo sa prihlásil o
slovo uviedol, že chce urobiť vyhlásenie ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu a uviedol, že obž. N.. O.
zabezpečil pervitín v súlade tak, ako je to uvedené v bode 1) rozsudku.

Obž. N. J. počas celého konania využil svoje právo a k veci nevypovedal.Obž. O. U. popieral, že by obž. N.. O. drogy predával, keď on sám bol len príležitostným užívateľom
pervitínu, predajom sa podľa jeho tvrdenia nikdy nezaoberal.

Obž. N.. J. W. popieral spáchanie skutku, k spoluobžalovaným mal len taký vzťah, že N.. O. poznal viac
rokov a taktiež poznal W. T. a spoluobžalovaného O. U..

Na hlavnom pojednávaní ďalej boli vypočutí svedkovia G. P., U. U., H. P., I. V., H. W., X. L., Y. X., L. Z.,
pričom zápisnice o výsluchu ďalších svedkov boli prečítané so súhlasom oprávnených strán, prečítané

boli znalecké posudky a prečítané boli aj listinné dôkazy. Taktiež boli prečítané záznamy odposluchov.

PokiaľideoodvolanieokresnéhoprokurátoravočiuloženýmtrestomuobžalovanéhoL.W.,N..H.O.aU.
V.,mákrajskýsúdzato,žeuloženétrestysúvsúladesust.§34ods.1,4Tr.zák.,pretožeúlohoutrestuje
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi, zabrániť im v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť
podmienky na prevýchovu páchateľov. Taktiež bolo prihliadnuté na tú skutočnosť pri určovaní druhu

trestu a jeho výmery musí, že súd musí prihliadnuť najmä na spôsob spáchania činu, na jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Čo sa týka namietaného použitia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., keď námietky okresného
prokurátora smerovali voči použitiu tohto ustanovenia, ktorým bol trest u obžalovaných mimoriadne
znížený, je potrebné poznamenať, že aplikácia tohto ustanovenia bola v súlade so zákonom. Podľa

§ 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenú týmto zákonom. Pod okolnosťami prípadu rozumie
Trestný zákon skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného

činu vrátane možnosti nápravy páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia,
ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je
rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje,
aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci

zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia.

Je potrebné poukázať na doterajší život obžalovaných, keď obž. L. W. a obž. U. V. doteraz neboli súdne
trestaní a pokiaľ ide o odsúdenie N.. H. O., bol tento síce dvakrát súdne trestaný, na obidve odsúdenia
sa však hladí tak, akoby nebol odsúdený. Všetci páchatelia majú viac poľahčujúcich okolností ako

priťažujúcich okolností. Správne prvostupňový súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že u obžalovaných L.
W., N.. H. O., U. V. ale aj N. J. bol rozsah a podiel na posudzovanej trestnej činnosti v nie malej miere
ovplyvnený konaním policajného agenta, ktorý stupňoval svoje požiadavky na predaj pervitínu a táto
skutočnosť potom ovplyvnila aj právnu kvalifikáciu trestného činu u obžalovaných. Uložené tresty u obž.
L. W. vo výmere 6 rokov, N.. H. O. vo výmere 6 rokov a U. V. vo výmere 7 rokov zodpovedajú základným

zásadám ukladania trestov, pričom pri ukladaní trestu bolo prihliadnuté najmä na spôsob spáchania
činu, na zavinenie a pohnútku, predovšetkým však na poľahčujúce okolnosti obžalovaných, ako aj na
možnosť nápravy, ktorá je možná u všetkých obžalovaných. Uložené tresty v základnej sadzbe, ktorá je
pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. v rozsahu od 10 do 15 rokov by boli trestami

neprimerane prísnymi.

Obžalovaní správne boli pre výkon trestu zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnymstupňomstráženiapodľa§48ods.4Tr.zák.,nakoľkoajkrajskýsúdmalzato,žeobžalovaní
nie sú natoľko narušení páchatelia, aby výkon trestu vykonávali v ústave s maximálnym stupňom

stráženia.

Jediné pochybenie ohľadom obžalovaných L. W., N.. H. O. a U. V., čo sa týka odvolania okresného
prokurátora, zistil krajský súd v tom, že okresný súd obžalovaným neuložil ochranný dohľad. Podľa § 76
ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad súd uloží páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na

nepodmienečný trest odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené ustanovenie Trestného zákona, mal tak
postupovať okresný súd. Krajský súd toto pochybenie napravil, keď postupoval tak, že uložil všetkým
obžalovaným ochranný dohľad na dobu jedného roka. Odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu k
obžalovaným L. W., N.. H. O. a U. V. v ostatnej časti bolo zamietnuté.Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaných N. J. a O. U., že obžalovaní neboli oboznámení s obsahom
výpovede spoluobžalovaných, je táto námietka dôvodná. Ako vyplýva z výsluchu obžalovaných N. J.

a O. U. na hlavnom pojednávaní na č.l. 1744 obžalovaný N. J. bol riadne poučený o jeho právach
a po poučení prehlásil, že je nevinný. Obžalovaný využil svoje právo a odoprel vypovedať. Obdobne
obž. O. U. bol poučený o jeho právach a po zákonnom poučení prehlásil, že je nevinný, na hlavnom
pojednávaní však vypovedal, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktorá sa nachádza v
spise na č.l. 1745-1748. Je pravdou, že obžalovaní neboli oboznámení s výsluchmi predchádzajúcich

spoluobžalovaných, ktorí boli vypočutí na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 260 Tr. por. ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu urobí opatrenia, aby obžalovaný
bol vyslúchaný v neprítomnosti ešte nevypočutých spoluobžalovaných. Poradie výsluchu obžalovaných
určí po vypočutí návrhov strán predseda senátu. Obžalovaného však treba ešte v priebehu dokazovania
oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli vyslúchaní v jeho neprítomnosti. Toto

pochybenie krajský súd napraviť nemohol, pretože musel by sám vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré sa
týka danej námietky a to čítaním zápisníc o výsluchu predchádzajúcich spoluobžalovaných.

Čo sa týka odvolania obž. N.. J. W., tento prostredníctvom svojej obhajkyne namietal tú skutočnosť,
že okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaných L. W. a N.. H. O. o vine a následne potom čo prijal

toto vyhlásenie, vypočul obidvoch obžalovaných, čo je v rozpore s ust. § 257 ods. 7 Tr. por., pričom
práve týmito výpoveďami obžalovaní mali usvedčovať spoluobžalovaného N.. J. W.. Tieto námietky
sú len sčasti dôvodné. Je pravdou, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por. č. 301/2005 Z. z. účinného v čase
výsluchu, ak súd rozhodol, že vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 4 prijíma, zároveň vyhlási, že
dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy

súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Treba
však poukázať, že toto ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 262/2011 Z. z. účinného od 1. 9.
2011 a podľa novelizovaného ustanovenia začleneného v Trestnom poriadku pod § 257 ods. 8 Tr. por.,
ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 5 Tr. por. prijíma, zároveň vyhlási, že
dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy

súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To
nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti. Hlavné
pojednávanie na okresnom súde bolo vykonané dňa 26. 9. 2011, teda už po novele Tr. por. Vzhľadom
k tomu, že rozhodnutím krajského súdu boli obžalovaní L. W., N.. H. O. a U. V. právoplatne odsúdení,
nič nebráni tomu, aby prvostupňový súd vypočul teraz už právoplatne odsúdených v pozícii svedkov ku

všetkým okolnostiam, ktoré sa kladú za vinu nielen obž. N.. J. W., ale aj obžalovaným N. J. a O. U., aj
keď krajský súd má za to, že doteraz vykonaným dokazovaním vina aj u týchto obžalovaných bola do
značnej miery preukázaná najmä výsluchmi obžalovaných L. W., N.. O., právoplatne odsúdenej T. U.,
znaleckým dokazovaním a záznamami odposluchov.

Krajský súd neukladal trest prepadnutia veci a to obž. L. W. z dôvodu, že veci ktoré mali byť prepadnuté,
bližšie špecifikované neboli a o tomto môže prvostupňový súd rozhodnúť aj na verejnom zasadnutí mimo
hlavného pojednávania.

Z týchto dôvodov krajský súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. c), d), ods. 2, 3 Tr. por. napadnutý rozsudok

u obžalovaných N. J., O. U. a N.. J. W. a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.