Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715201437
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715201437.3

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti súdu mal. R. N., N.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa matky: P. T., N.. XX.XX.XXXX, A. W.
XX, občianka SR, zast. JUDr. Ing. Elena Divko, advokátkou, AK so sídlom Gorkého 1/A, Skalica a otca:
R. N.K., N.. XX.X.XXXX, A. W. XX, občan SR, zast. JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., phD., advokátkou,
AK so sídlom Javorinská 13, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 19.3.2015, doručený súdu
dňa 31.3.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa návrhom podaným na tunajší súd 31.3.2015 domáhal vydania predbežného opatrenia v zmysle
§ 76 ods. 1 písm. b) a §102 O.s.p., ktorým súd uloží povinnosť matke dieťaťa odovzdať mal. R. do
osobnej starostlivosti otca alternatívne zverí mal. R. do jeho osobnej starostlivosti až do rozhodnutia

vo veci samej.

Otec odôvodnil návrh tým, že do 16.3.2015 žil s dieťaťom a jeho matkou spoločne v rodinnom dome,
ale 17.3.2015 matka opustila spoločnú domácnosť, odniesla všetky svoje a synove veci a podľa jeho
vyjadrenia ich zaniesla do M.. Súdu otec predložil fotografie šatníka s prázdnymi vešiakmi fotografie
ženy dávajúce veci do kufra auta. Týmito fotografiami preukazoval, že sa matka dieťaťa sťahovala. Čiže
matka upustila domácnosť, upustila dieťa a nechala ho otcovi. Pre dieťa si matka prišla podľa vyjadrení

otca 23.3.2015 a odviezla ho do M., síce mu pri odchode uviedla, že ide s dieťaťom do V.. Navrhovateľ
uviedol, že on doposiaľ nedal matke súhlas s vysťahovaním dieťaťa , ani súd jej takýto súhlas nedal .
Podľa otca matka neoprávnene premiestnila dieťa do iného štátu. Takéto konanie matky ho viedlo podať
si tento návrh na vydanie predbežného opatrenia a to pre nebezpečenstvo ohrozenia vývoja a zdravia
dieťaťa.

Otec ďalej uviedol, že má záujem, schopnosti a možnosti , vhodné prostredie pre výchovu syna. Dieťa

nerozpráva po nemecky, učí sa rozprávať po slovensky, teda presťahovanie dieťaťa do T. by ho len
zmiatol a mohlo ohroziť jeho ďalší vývin reči. Podľa otca takýto únos a vytrhnutie dieťaťa z jeho
prirodzeného prostredia nie je v záujme maloletého. Správanie matky od času, čo jej odmietol podpísať
súhlas s vysťahovaním dieťaťa do T. , otec hodnotí ako veľmi nebezpečné. Matka je podľa jeho slov
agresívna, vyvoláva hádky. Matka súc na materskej dovolenke s o dieťa nestará, lebo chodí do fitness
centra, na nákupy, kozmetiku, kaderníčke, plastickú chirurgiu. V tom čase sa o dieťa s matka otca. Podľa

otca matka 9.3.2015 nechala dokonca dieťa samé doma, našťastie prišla stará matka a postarala sa o
dieťa. otec je toho názoru, že nebude schopná sa sama o dieťa postarať bez pomoci iných. Počas dňa
dieťa stráži stará matka a večer sa o neho stará otec, každý večer ho kúpe a ukladá spať.

Vzhľadom na tieto vyjadrenia otca v návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd kontaktoval
kolízneho opatrovníka majúc na pamäti, že v konaní vo veci samej ( úprava práv a povinnostírodičov k mal. R.) je vytýčené pojednávanie na 30.4.2015. Dopytoval ho s tým, či nebol ošetrenie v
domácnosti rodičov dieťaťa resp. či nebol s rodičmi už zrealizovaný pohovor na referáte poradensko-
psychologických služieb.

Kolízny opatrovník súdu v správe doručenej 1.4.2015 oznámil, že dňa 31.3.2015 sa zrealizovalo na
referáte poradensko-psychologických služieb stretnutie rodičov mal. R. . Bolo to už druhé stretnutie a
tretie je plánované na 7.4.2015. Kolízny opatrovník z vyjadrení rodičov 31.3.2015 zistil, že v súčasnosti
je dieťa u otca v W. a od 24.3.2015 do 31.3.2015 bol podľa vyjadrenia matky s ňou v V. v byte, ktorý
patrí jej matke. Matka kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že so synom v rakúsku nebola, išla len pre

svoju matku potom sa premiestnili do V.. matka 1.4.2015 odchádza do Rakúska a mal. R. na základe
dohovoru rodičov ostane v starostlivosti otca v W. až do 7.4.2015. Následne si ho matka zoberie do
V.. Otec pracujúci ako živnostník počas starostlivosti o dieťa v práci nebude, vie sa prispôsobiť. Ani
jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Záverom kolízny opatrovník dieťaťa v správe uviedol, že rodičia sa dohodli nateraz na starostlivosti o
dieťa tak, že si budú dieťa striedať, otec sa bude o neho starať v W. a matka v V..

Podľa § 102 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), (1) Ak treba po začatí konania
dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie
alebo zabezpečí dôkaz. (2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná
aj bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76
ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g),

rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd
rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín
od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom
v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

Podľa§75ods.7O.s.p,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil
výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e)
nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g)

nevstupovaldočasnedodomualebobytu,vktorombývaosobavovzťahukuktorejjedôvodnepodozrivý
z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď
len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je
potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy

sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania, v tomtoprípade vykonané i v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom dieťaťa. Ak na jeho základe dospeje k názoru,
že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje
okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením.

Podľa citovaných zákonných ustanovení pre nariadenie predbežného opatrenia zákon alternatívne
vyžaduje splnenie dvoch predpokladov: jedným z nich je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
druhým je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Charakteristickým znakom
predbežného opatrenia je jeho predbežný, teda dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že
predbežným opatrením sa upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, kým súd
vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla, i keď len dočasná

úpravaprávnych,aleifaktickýchpomerovúčastníkovkonania.Predbežnéopatrenieneprejudikujepráva
a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

Predbežné opatrenie teda nepredstavuje konečné rozhodnutie a jeho účelom je iba dočasná úprava
pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej

úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného
opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci
samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením predbežného

opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť
aspoňosvedčené. To všakneznamená,že súdmôževydaťpredbežnéopatrenielenna základetvrdení
navrhovateľa ( matky) bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí

byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je
dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežným opatrením sa buď upravujú pomery
účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo
veci. Preto musí mať predbežné opatrenie vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom
konania vo veci samej. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery
účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým
skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie
potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd

sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je
dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité,
hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením.

V danom prípade bolo zistené, že mal. R. pochádza z druhovského pomeru rodičov, ktorí už nebývajú
v spoločnej domácnosti. Otec v návrhu opisuje konanie matky dieťaťa tak ako je už vyššie uvedené

a to, že dieťa odviezla mimo bydliska v W.. Súd vychádzajúc z správy kolízneho opatrovníka zistil, že
dňa 31.3.2015 mal pohovor s obomi rodičmi dieťaťa a títo sa dohodli , že si budú dieťa striedať. Tiež
mal súd správou preukázané, že dieťa je od 31.3.2015 späť u otca v W. a bude tu do 7.4.2015, kedy
si dieťa matka zase zoberie. Správou kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že nateraz sa rodičia
dohodli v podstate na striedavej starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na správu kolízneho opatrovníka z

1.4.2015 si súd ustálil, že v súčasnosti absentuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Otec
ničím neosvedčilpotrebupredbežnejúpravyvzmyslejehonávrhuazdôvoduabsencienebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy súd jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia nateraz zamietol. Otec
neuviedol nič, prečo by súd mal nateraz predbežným opatrením zveriť dieťa na čas do rozhodnutia vo
veci samej len do jeho starostlivosti. Súd pritom prihliadal na skutočnosť, že na 30.4.2015 je vytýčené

pojednávanie vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.