Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/65/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209595
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814209595.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, Bratislava,
IČO: 17 321 123, právne zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava,
IČO: 36 853 186, proti žalovanej Ing. N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, Z., o nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C 163/2014-58
zo dňa 28.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením nariadil
predbežné opatrenie v tomto znení: „Súd žalovanej nariaďuje, aby až do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, nenakladala:

s pozemkami nachádzajúcimi sa v k. ú. X., Obec X., zapísaných na LV č. XXX:

orná pôda, parc. reg. C č. 240, výmera 8612 m2,
orná pôda, parc. reg. C č. 454, výmera 5002 m2,
trvalé trávnaté porasty, parc. reg. C č. 1345, výmera 13961 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“),

a to tak, aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, zriadenia záložného práva
k nim a ich zaťaženia inými právami tretích osôb.“

Rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia odôvodnil cit.: „Odporovacia žaloba je právnym
prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia
(exekučnom konaní), a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným
právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške
zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.

Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej vymožiteľnej pohľadávky z toho, čo mu odporovateľným
právnym úkonom z majetku dlžníka ušlo. Ak napr. dlžník odporovateľným právnym úkonom scudzí
nehnuteľnosť tretej osobe, prešlo síce vlastnícke právo na tretiu osobu, avšak ukrátený veriteľ sa môže
v prípade úspechu svojej odporovacej žaloby výkonom rozhodnutia uspokojiť na nehnuteľnosti tak, ako
keby bola naďalej vo vlastníctve dlžníka.

Potreba dočasne upraviť pomery účastníkov nariadením tohto predbežného opatrenia plynie
predovšetkým z toho, že veriteľ (žalobca) sa z dôvodu prípadného scudzenia nehnuteľností žalovanou
tretej osobe, nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti zmluvy, ktorou vlastník (ktorý mal z
odporovateľného úkonu prospech) previedol vec na tretie osoby (R 110/1998), v dôsledku čoho

uspokojenie svojej vymožiteľnej pohľadávky z toho, čo mu odporovateľným právnym úkonom z majetku
dlžníka ušlo, by bolo ohrozené.“

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že tvrdenie
žalobcu je založené len na domnienke o scudziteľnosti nehnuteľnosti inej osobe, čo žalobca ničím
skutkovo ani právne nepodložil. Žalobca preto neosvedčil naliehavosť potreby ochrany svojich nárokov,
pretože neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jednej zo základných podmienok
na nariadenie predbežného opatrenia. Do pozornosti dala aj tú právne významnú skutočnosť, že
notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade notárkou JUDr. Darinou Sčensnou bola spísaná dňa
20.3.2013. Dodatok č. 7 k Zmluve o úvere č. 4310205405 bol urobený dňa 7.3.2013. Vklad darovacej
zmluvy, predmetom ktorej je darovanie predmetných nehnuteľností, bol urobený dňa 19.12.2012.
Tvrdenia o tom, že si bol B. M. vedomý záväzku voči žalobcovi a prevod nehnuteľností realizoval
evidentne z dôvodu hroziacej exekúcie a že týmto chcel docieliť iba špekulatívnu zmenu právneho stavu,
ktorá by znemožnila žalobcovi legitímne uspokojiť jeho splatnú pohľadávku speňažením darovaného
majetku, je iba zavádzajúce a ničím nepodložené. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Žalobca podané odvolanie označil za nedôvodné a navrhol ho ako správne potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených
v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Súdna prax citované ustanovenie vykladá tak, že pod pojmom „dočasná úprava pomerov účastníkov“
možno zahrnúť aj dočasné obmedzenie dispozície s majetkom z dôvodu ohrozenia výkonu súdneho
rozhodnutia. Po začatí konania vo veci samej možno podľa tohto ustanovenia vydať predbežné opatrenie
aj vtedy, ak treba dočasne upraviť pomery účastníkov, alebo je dôvodná obava, že by výkon rozhodnutia,
ktoré bolo alebo bude v konaní vydané, mohol byť ohrozený.

Zmyslom predbežného opatrenia je teda dočasná úprava pomerov účastníkov (nie s konečnou
platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada,
tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Súd je
povinný posúdiť intenzitu navrhovaného predbežného opatrenia z pohľadu ochrany práv oboch strán.
Predbežným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zaisťuje, aby konečné
rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam.

Zákonná úprava postupu pri vydávaní predbežných opatrení (§ 102 v spojení s § 74, § 75 O.s.p.)
zdôrazňuje význam krokov samotného žalobcu smerujúcich k tomu, aby návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia mohlo byť vyhovené. Pred rozhodnutím o takomto návrhu súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej) a pri ich
zisťovaní ani nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Rozhodnúť o
návrhu možno aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania (§ 75 ods. 6 O.s.p.). V každom
prípade je však na žalobcovi, aby súdu preukázal (osvedčil) jednak sám nárok a jednak, že je tu obava
z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Berúc do úvahy aj lehoty, ktoré zákonodarca stanovil súdu na rozhodnutie o návrhu, treba zdôrazniť
povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a predloženia dôkazov s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia. Ak žalobca žiadal nariadenie predbežného opatrenia z ohrozenia výkonu
rozhodnutia, je jeho povinnosťou obavu z ohrozenia osvedčiť. Mal by teda predovšetkým tvrdiť,
že žalovaná realizuje nejaké úkony, ktoré by smerovali k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu
výkonu budúceho súdneho rozhodnutia. Ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia musí mať reálnu
podobu, pretože práve navrhované predbežné opatrenie zásadným spôsobom môže ovplyvniť výkon
vlastníckych práv dotknutej žalovanej. Ani existencia samotného návrhu na určenie neúčinnosti
prevodnej zmluvy nemôže byť sama osebe bez ďalšieho dôvodom predbežného opatrenia sledujúceho
takmer absolútnu blokáciu výkonu vlastníckeho práva. Na žalobcovi je, aby v takom prípade preukázal
(osvedčil), že žalovaná realizuje kroky, ktorými by prípadne nepriaznivo ovplyvnil budúci výkon
rozhodnutia v tejto veci. Nariadenie predbežného opatrenia vyžaduje bezprostredné nebezpečenstvo
vzniku ujmy.

Pri nariadení predbežného opatrenia, ktorým sa má uložiť účastníkovi konania niečo vykonať, sa
vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený. Rovnako sú
dôležité skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

Súdy pri nariaďovaní predbežného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu
následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii
stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania (nález
Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 18.6.2002 sp. zn. IV. ÚS 89/02, Sbírka nálezů a usnesení
Ústavního soudu, svazek 27, nález č. 97).

Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a B. M. ako
darcom, a to existenciu pohľadávky titulom zabezpečenia záväzku ručením. Ak v návrhu a napokon,
ani v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobca netvrdí také skutočnosti o úkonoch žalovanej, ktoré by
smerovali k ohrozeniu budúceho výkonu rozhodnutia vo veci samej, potom odvolací súd prisvedčuje
odvolacej námietke, že neboli splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia.

Predmetná právna vec nie je ojedinelá vo vzťahu k otázke, či podanie odporovacej žaloby bez ďalšieho
sa rovná stavu osvedčenia potreby dočasnej úpravy. Odvolací súd sa nestotožňuje s navrhovateľom,
že podanie odporovacej žaloby má bez ďalšieho vyvolávať potrebu nariadenia predbežného opatrenia.
Ak by tomu tak bolo, súdy by popri odporovacej žalobe nariaďovali predbežného opatrenia o zákaze
nakladania s majetkom (na návrh). Postačoval by pritom úplne jednoduchý návrh s odkazom na podanie
odporovacej žaloby.

Ako je zrejmé z úverovej zmluvy v predmetnej právnej veci navrhovateľ zabezpečil svoju pohľadávku
viacerými záložnými právami k stavbám a pozemkom (článok 7). V tom istom článku si veriteľ
vyhradil oprávnenie požiadať o doplnenie zabezpečenia úverovej pohľadávky „v prípade podstatného
nepriaznivého dopadu“ na jeho pohľadávku.

V danej právnej veci je zo spisu evidentné, že veriteľ popri rozsiahlom záložnom práve nesmeroval svoju
aktivitu na rozšírenie zabezpečenia aj predmetnými nehnuteľnosťami v X.. Záložné právo mohlo byť
zriadené aj záložcom, ktorý nie je dlžníkom. Tak sám zrelativizoval svoje tvrdenia o tom, že mu v prípade
prevodu nehnuteľností zo strany odporkyne hrozí „značná, závažná a nereparovateľná ujma.“

Odvolací súd tak ako v iných právnych veciach týkajúcich sa konania o predbežných opatreniach preto
vychádzal z potreby osvedčenia práva a ohrozenia práva. Tieto predpoklady navrhovateľ nesplnil a návrh
sa javí len akýmsi opatrníckym konaním navrhovateľa, ak by mu nestačilo dojednané zabezpečenie.
Občianske súdne konanie však nemá dávať priestor pre takéto postupy, ale vo svetle princípom
súkromného práva sa musí vychádzať z okolností konkrétnej právnej veci. Odvolací súd preto odmieta
paušálne nariaďovanie predbežných opatrení v prípade uplatnenia odporovateľnosti.

Majúc na zreteli uvedené odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. uznesenie zmenil tak, že návrh na
nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.