Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010598
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712010598.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému B. V., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 25. marca 2015, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého,
o odvolaní obžalovaného B. V., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08.10.2014, sp.zn.
4T/144/2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. V. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznal označeným rozsudkom obžalovaného B. V. vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 18. 02. 2012 v čase okolo 16.00 hod. v obci W., okres P. v rodinnom dome č. XXX, na prvom
poschodí, na chodbe pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadol svoju bývalú manželku Q. V.,

nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že potom ako mu Q. V. povedala, aby sa prezul, lebo z povaly nanosí
škvaru, ju z ničoho nič dvakrát udrel nešpecifikovaným predmetom po chrbte, kde po tomto napadnutí
ako bola Q. V. od neho otočená chrbtom, hodil po nej ten istý nešpecifikovaný predmet, ktorý jej zasiahol
pätu na pravej nohe, na čo Q. V. pred ním ušla do kuchyne, kde sa pred ním uzamkla a tu jej začal
nadávať do kuriev, že sa chodí kurviť, čím Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom W. č. XXX spôsobil
zranenia a to pomliaždenie pravého členkového klbu ťažkého stupňa a pomliaždenie zadnej hrudnej

steny v oblasti medzi lopatkami ľahkého stupňa, ktoré zranenia s i vyžiadali práceneschopnosť spojenú
s dobou liečenia v trvaní 20 dní.
Za to obžalovanému uložil podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr.
zák., § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák., § 46 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. Podľa §
49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil, pričom
podľa§50ods.1Tr.zák.muzároveňurčilskúšobnúdobunapätnásťmesiacov.Ouplatnenýchnárokoch

na náhradu škody rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. tak, že obžalovaného zaviazal k povinnosti
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, a to Q. V. v sume 538,30 Eur a Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, v sume 82,63 Eur.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný
B. V., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2014, ktoré
odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne, a to písomným podaním zo

dňa 21.10.2014, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa v nasledujúci deň, t.j. 22.10.2014. V dôvodoch
svojho odvolania predovšetkým namietal záver prvostupňového súdu o jeho vine a taktiež treste,
prvostupňový súd sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré
mali podstatný vplyv na rozhodnutie súdu o podanej obžalobe. S poškodenou je už dlhší čas rozvedený,
naďalej však bývajú v spoločnom rodinnom dome. Z takého spolužitia vznikajú rôzne problémy, najmä
v súvislosti s úhradou nákladov na bývanie, teplo a energie. Poškodená odmietala prispievať z tohto

titulu akoukoľvek sumou, pričom naň nadávala. V kritický deň v popoludňajších hodinách šiel na povalu
upraviť polohu antény, dvere bývali podopreté dvomi drevenými klinmi, tieto vtedy odhodil a vypadlina zem na chodbu. Poškodená bola v tom čase v kuchyni. Anténu napravil, potom pozeral televízor a
neskôr šiel do obchodu na nákup. Poškodenej nič nebolo, bola aj u susedov, lekársku pomoc vyhľadala
až o dva dni, vraj preto, že ju bolí noha a začala tvrdiť, že následkom jeho útoku. Najskôr uvádzala, že

ju napadol kovovou tyčou, neskôr ten predmet zmenila na drevený a nakoniec šlo o nešpecifikovaný
predmet. Poukázal na psychické ochorenie poškodenej, jej demenciu a tiež povahové črty. V žiadnom
prípade jej neublížil, všetko si naň vymyslela v úmysle dostať ho preč z domu. Záverom svojho odvolania
krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby bol v konečnom
dôsledku spod obžaloby oslobodený, postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por.

Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného B. V. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil,
že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým

súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v
súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami
ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahamisaspravovalprihodnotenívykonanýchdôkazov,najmäak
si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď

posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, trestu a náhrady
škody.Krajskýsúdďalejpovažujezapotrebnézdôrazniť,žesúdprvéhostupňaprejednávanémuprípadu
venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2013 vykonal výsluchy obžalovaného,
svedkov Q. V., Q. V., nadväzne na to sudca osobitným uznesením zo dňa 29.01.2014 pribral do
konania znalkyňu Q.. X. O., znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, a

to za účelom vyšetrenia duševného stavu svedkyne - poškodenej Q. V.. Po doručení písomného
vyhotovenia znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2014 za splnenia procesných
podmienok predpokladaných ust. § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal obsah tohto znaleckého posudku z odboru
psychiatrie a taktiež obsah písomného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva - chirurgie,
Q.. Q. M., ktorý sa týka zranení poškodenej Q. V.. Nakoniec na podklade ust. § 269 Tr. por. prečítal

jednotlivé listinné dôkazy, najmä lekárske správy, obsah registra priestupkov, správy na obžalovaného
a aktuálny odpis z registra trestov, týkajúci sa jeho osoby. Oboznámil tiež obsah spisu totožného súdu
sp.zn. 3T/106/2009. Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k správnemu, nielen
skutkovému, ale i právnemu záveru, že obžalovaný zisteným konaním dňa 18.02.2012 v čase približne
o 16.00 hod. v W., v rodinnom dome č. XXX, poškodenej Q. V. úmyselne ublížil na zdraví, pričom taký

čin spáchal na osobe nielen blízkej, ale i osobe vyššieho veku, ako to predpokladá obsah ust. § 139
ods. 1 písm. c), e) Tr. zák.

K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd stručne konštatuje, že vo veci nezistil žiadnu
významnú skutočnosť, ktorá by výpoveď poškodenej Q. V. akýmkoľvek spôsobom spochybňovala,

pričom podporne bol vo veci vykonaný i dôkaz, a to závermi písomného znaleckého posudku znalca z
odboru zdravotníctva - chirurgie Q.. Q. M.. Podrobne sa týmito dôkazmi zaoberal v odôvodnení svojho
rozhodnutia (strany 4 až 6) súd prvého stupňa, toto odôvodnenie si krajský súd v plnom rozsahu osvojuje
a bolo by nadbytočné z pohľadu krajského súdu túto argumentáciu znovu opakovať. Nepochybne
medzi obžalovaným a poškodenou vznikajú dlhodobo nedorozumenia, správanie obžalovaného bolo

opakovane riešené v priestupkovom konaní a dokonca bol riešený aj súdom. Pokiaľ ide o mechanizmus
vzniku zranení poškodenej, touto problematikou sa podrobne zaoberal znalec - chirurg, ktorý síce
čiastočne pripustil aj iný mechanizmus ich vzniku než aký dokazovala poškodená, no prakticky dospel
k záveru, že jej zranenia vznikli útokom inej osoby.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce

okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že Trestný
zákon umožňuje v sankcii ust. § 156 ods. 2 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobodyna jeden rok až tri roky. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody za použitia § 38
ods. 2,3 Tr. zák. pri zistení poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej vo vyššom veku obžalovaného a tiež
za použitia § 39 ods. 1,3 písm. e) Tr. zák. Vymeral mu 6-mesačný trest odňatia slobody, zohľadňujúc

všetky okolnosti prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť. Ako je to zistiteľné z obsahu odpisu
z registra trestov, obžalovaný B. V. bol v minulosti dvakrát riešený súdom, v prvom prípade dávnejšie
a hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. Naposledy mu bol rozsudkom totožného súdu v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.05.2010 sp.zn. 3To/116/2010 uložený
podmienečný trest odňatia slobody za spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.

1,2 písm. b) Tr. zák. V mieste bydliska nie je hodnotený negatívne i keď jeho správanie bolo v minulosti
prejednávané komisiou verejného poriadku kvôli nezhodám s poškodenou Q. V.. Správne okresný súd
na strane obžalovaného zistil splnenie podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon uloženého trestu
odňatia slobody mu podmienečne odložil v súlade so zákonom, pričom mu určil primeranú skúšobnú
dobu podmienečného odsúdenia v trvaní pätnásť mesiacov. Takto uložený mierny trest obžalovanému
musí byť pre neho ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu, najmä

však nedorozumenia s poškodenou neriešil neadekvátnym spôsobom, ako v teraz súdenom prípade.

Keďže prvostupňový súd nepochybil ani vo výrokoch, ktorými obžalovaného zaviazal k povinnosti
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom, poškodená Q. V. a tiež poškodená Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica, si svoje nároky uplatnili včas a zákonom

predpokladaným spôsobom, s poukazom na už uvedené, krajský súd odvolanie obžalovaného,
považujúc ho v celom rozsahu za nedôvodne podané, zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.