Uznesenie – Trestné činy proti brannosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010314
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714010314.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.03.2015, v
trestnej veci proti odsúdenému G. Q., pre trestný čin nenastúpenia civilnej služby podľa § 272a Tr. zák.
č. 140/1961 Zb., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6Nt/9/2014
zo dňa 28.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného G. Q..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného G. Q. na
povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 1T/11/1994 zamietol.

Proti tomuto uzneseniu, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o verejnom

zasadnutí zahlásil sťažnosť odsúdený G. Q. a sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu aj odôvodnil.
V dôvodoch sťažnosti uviedol, že sa domáha zrušenia uznesenia zo dňa 20.12.1994, ktorým bolo
rozhodnuté o premene podmienečného trestu na nepodmienečný. Sťažovateľ pritom vychádzal zo
zápisu z registra trestov, kde je táto premena evidovaná. Okresný súd však dospel k záveru, že
v uznesení Okresného súdu Poprad zo dňa 20.12.1994 sp. zn. 1T/11/1994 bolo ako nadväzujúce
rozhodnutie zrušené už rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.3.1999 sp. zn. 1Tz/3/1999. Pokiaľ

však súd takýto názor prijal, tak mal v rámci spravodlivého procesu podľa čl. 6 odst. 1 Dohody o ochrane
ľudských práv a základných slobôd ešte pred nariadením verejného zasadnutia dať návrh na zápis do
Registra trestov, že uznesenie zo dňa 20.12.1994 sp. zn. 1T/11/1994 bolo zrušené, a po zápise mal
sťažovateľ informovať, že výpis z Registra trestov, ktorý sťažovateľ predložil, nie je aktuálny.

Súd taktiež zaujal stanovisko, že podľa § 394 odst. 1 Tr. por. vôbec nemožno úspešne podať návrh na

povolenie obnovy konania, že je to možné len vo veci samej, nie však vo vykonávacom konaní. K tomuto
názoru sťažovateľ udáva, že ak vyjde najavo podstatná vada v predchádzajúcom konaní, tak náprava
musí byť dostupná. Inak by došlo k porušeniu čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 o Ochrane ľudských práv a
základných slobôd. K náprave je teda potrebné použiť ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. per analogiam,
alebo aplikovať čl. 4 odst. 2 Protokolu č. 7 k Zmluve. Ďalšou možnosťou by potom bolo konanie prerušiť
a podľa § 18 ods. 1 písm. d/ zákona č. 38/1993 Z.z. v platnom znení navrhnúť Ústavnému súdu SR

vypustenie slov „právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom“ z ustanovení §
394 ods. 1 Tr. por., nakoľko tieto slová vo svojich dôsledkoch spôsobujú rozpor s právom na spravodlivý
proces podľa čl. 6 odst. 1 Zmluvy a s právom na obnovu konania podľa čl. 4 odst. 2 Protokolu č. 7 k
Dohode. V každom prípade musí existovať rozumná cesta k náprave podstatnej vady v trestnom konaní,
nech už k takejto vade dôjde v ktorejkoľvek fáze konania.

Podľa okresného súdu je naviac v súčasnosti nenastúpenie civilnej služby stále trestným činom, a to
podľa ustanovení § 382 a § 383 Trestného zák. č. 300/2005 Z. z. v platnom znení. K tomuto sťažovateľuvádza,žepodpojmomcivilnáslužbasapodľa§16odst.6zákonač.569/2005Z.z.rozumiealternatívna
služba v čase vojny a vojnového stavu. V súčasnej dobe, kedy neexistuje čas vojny a vojnového stavu,
nemôže byť nenastúpenie civilnej služby trestným činom.

Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a buď sám návrhu vyhovel, alebo vrátil vec
súdu prvého stupňa k novému prejednaniu.

Krajský súd na základe sťažnosti odsúdeného v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Okresný súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odstúpeného na povolenie obnovy konania
odôvodnil tým, že podaným doručením okresného súdu dňa 30.6.2014 podal G. Q. návrh na povolenie

obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 1T/11/1994. V návrhu
poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 1T/11/1994 zo dňa 20.1.1994 bol uznaný
vinným z trestného činu nenastúpenia civilnej služby podľa § 272a Trestného zákona (zák. č. 140/1961
Zb. v platnom znení) k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Následným rozsudkom Okresného súdu Poprad zo

dňa 25.8.1994 sp. zn. 1T/286/1994 bol opätovne odsúdený pre rovnaký trestný čin a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne. Uznesením Okresného súdu Poprad sp.
zn. 1T/11/1994 zo dňa 20.12.1994 bolo rozhodnuté, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
sa neosvedčil a že trest uložený rozsudkom zo dňa 20.1.1994 sp. zn. 1T/11/1994 vykoná. Ako dôvod
neosvedčenia, tak ako to vyplýva z odôvodnenia predmetného uznesenia, bola uvedená skutočnosť, že

v skúšobnej dobe neviedol riadny život a dňa 1.6.1994 spáchal ďalší trestný čin nenastúpenia civilnej
služby podľa § 272 Tr. zák., za čo bol rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 1T/286/1994 zo dňa
25.8.1994 opätovne odsúdený. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.3.1999 sp. zn. 1Tz 3/99
bol zrušený rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 1T/286/94 zo dňa 25.8.1994, pretože bol ním
porušený zákon v jeho neprospech. Následným výrokom toho istého súdu bolo jeho trestné stíhanie

zastavené pre neprípustnosť podľa § 223 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. f/ Tr. por. č. 141/1961 Zb. Okresný súd
Poprad teda v konaní 1T/11/1994 rozhodoval dňa 20.12.1994 na podklade rozsudku sp. zn. 1T/286/1994
zo dňa 25.8.1994, pričom v tom čase nevedel, že rozsudkom zo dňa 25.8.1994 sp. zn. 1T/286/1994
bol porušený zákon v neprospech navrhovateľa. Vyššie uvedené skutočnosti súdu skôr neznáme mali
zásadný vplyv na úvahy o tom, či má alebo nemá byť premenený podmienečný trest uložený v rozsudku

zo dňa 20.1.1994 č. k. 1T/11/1994. Za nové dôkazy v tomto smere je teda potrebné považovať rozsudok
NS SR sp. zn. 1Tz 3/99 zo dňa 17.3.1999. Za ďalšiu novú skutočnosť je potrebné považovať to, že
civilnou službou nie je potrebné zabezpečovať záujem spoločnosti, a preto bola civilná služba úplne
a bez náhrady zrušená a nie je teda potrebné výchovne pôsobiť na navrhovateľa, aby sa rovnakého
trestného činu už nedopustil. V súvislosti s podaným návrhom na povolenie obnovy konania žiadal, aby

súd podľa § 394 ods. 1 Tr. por. povolil obnovu konania vo veci pôvodne vedenej na Okresnom súde
Poprad pod sp. zn. 1T/11/1994 a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad
zo dňa 20.1.1994 sp. zn. 1T/11/94 a uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 20.12.1994 sp. zn.
1T/11/94, ako aj všetky ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo, stratili svoj podklad.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.1.2015 odsúdený G. Q. potvrdil, že na podanej žiadosti trvá.
Poukázal na samotné dôvody uvedené v podanom návrhu. Poukázal na to, že bol prakticky dvakrát
odsúdený za rovnaký trestný čin, pričom odsúdenie neskoršieho dáta bolo následne, v rámci podanej
sťažnosti pre porušenie zákona zrušené a toto neskoršie trestné stíhanie bolo zastavené. On prakticky

vykonal tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené tak za neskorší trestný čin, ako aj trest, ktorý mu bol
v pôvodnom konaní uložený ako podmienečný a neskôr mu bol premenený na nepodmienečný. Napriek
tomu, že trest vykonal, naďalej v registri trestov u neho figuruje záznam z pôvodného odsúdenia vo veci
Okresného súdu Poprad sp. zn. 1T/11/1994.

Obhajca odsúdeného poukázal na podaný návrh s tým, že v danom prípade ide o realizáciu zásady „ne
bis in idem“, pričom v prípade odsúdeného v súvislosti s jeho následným odsúdením vo veci Okresného
súdu Poprad sp. zn. 1T/11/1994 došlo k situácii, že bol odsúdený za rovnaký trestný čin, pričom v
konečnom dôsledku následné odsudzujúce rozhodnutie bolo v rámci sťažnosti pre porušenie zákonazrušené a trestné konanie bolo zastavené. V ďalšej časti výpovede poukázal obhajca odsúdeného na
písomné dôvody podaného návrhu na povolenie obnovy konania.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť s tým, že v
danom prípade nie sú podmienky v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. pre povolenie obnovy konania, pretože
nebola zistená žiadna nová skutočnosť, ktorá by bola podmienkou pre povolenie obnovy konania vo
vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu vydaného v konaní 1T/11/1994 zo dňa 20.1.1994. Poukázal na to,
že trestný čin nenastúpenia civilnej služby je naďalej trestným činom v slovenskom právnom poriadku,

ktorý je upravený v ust. § 382 Trestného zákona, pričom v danom prípade nie je možné hovoriť o zániku
trestnosti. Zároveň poukázal na to, že je pravdou, že vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Tz 3/99 zo dňa 17.3.1999 došlo k nezákonnému rozhodnutiu o premene trestu vo veci 1T/11/1994,
zároveň však citovaným rozsudkom najvyššieho súdu bolo rozhodnuté aj o zrušení ďalších rozhodnutí
na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Má za to, že takýmto rozhodnutím, ktoré bolo v tejto súvislosti zrušené, je aj rozhodnutie

o premene trestu, na ktoré poukazuje odsúdený v podanom návrhu na povolenie obnovy konania.

Súd po vykonanom dokazovaní riadiac sa ustanovením § 394 ods. 1 Tr. por. dospel k záveru, že návrh
na povolenie obnovy konania musí v prvom rade smerovať vo vzťahu k nie akémukoľvek rozhodnutiu
vydanému v súdnom konaní, ale musí ísť o meritórne rozhodnutie vo veci. V danom prípade takýmto

meritórnym rozhodnutím je rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 1T/11/1994 zo dňa 20.1.1994,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.1.1994 a ktorým bol G. Q. uznaný vinným z trestného činu
nenastúpenia civilnej služby podľa § 272a Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Novou skutočnosťou, na základe ktorej sa odsúdený

domáha povolenia obnovy konania, je skutočnosť súvisiaca so zánikom trestnosti, keďže civilná služba
bola úplne a bez náhrad zrušená a nie je na mieste civilnou službou zabezpečovať záujem spoločnosti.
Okresný súd poukazuje, že ďalšou podmienkou pre povolenie obnovy konania tak, ako to má na zreteli
vyššie citované ustanovenie procesného predpisu, môže byť iba tá skutočnosť súdu skôr neznáma,
ktorá existovala v čase rozhodovania súdu v merite veci. V súvislosti so zánikom trestnosti činu súd

poukazuje aj na ustanovenie § 84 Tr. zák., ktoré sa týka zmeny zákona, v zmysle ktorého ustanovenia
trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti
tohto zákona zaniká, ak neskoršie zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. Otázka zániku
trestnosti činu z dôvodu neskoršej zmeny zákona nemá všeobecný charakter, ale úzko súvisí s časovým
hľadiskom spáchania trestného činu a jeho posudzovania v čase, keď o skutku ešte nebolo rozhodnuté.

Z hľadiska časovej pôsobnosti trestného zákona tak, ako to má na zreteli ust. § 2 ods. 1 Tr. zák., trestnosť
činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase
medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Zánik trestnosti činu z
dôvodu zmeny zákona by mal relevantný charakter iba v tom prípade, ak by k takejto situácii došlo pred

rozhodnutím vo veci, keď skutok, ktorý by v čase spáchania napĺňal znaky niektorého z trestných činov,
by bol posudzovaný nie z hľadiska času jeho spáchania, ale z hľadiska novšieho zákona a nebol by
posudzovaný ako trestný čin. V danom prípade však k takejto situácii nedošlo, pretože nemôže okresný
súd súhlasiť s tvrdeniami odsúdeného, že civilná služba bola úplne a bez náhrady zrušená. V zmysle
platnej trestnej úpravy nenastúpenie civilnej služby je naďalej trestným činom v zmysle § 382, resp. §

383 Tr. zákona.

Je nepochybné, že po odsúdení obžalovaného v konkrétnej trestnej veci došlo na území Slovenskej
republiky k zmene právnych predpisov upravujúcich brannú povinnosť a to na základe Zákona č.
570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle neskorších

predpisov. Súčasťou brannej povinnosti v súlade s ust. § 4 písm. b/ je aj naďalej povinnosť vykonať
mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Alternatívnou službou došlo k nahradeniu civilnej služby
upravenejdovtedyplatnýmiprávnymipredpismi,pričompodmienkyvýkonualternatívnejslužbyupravuje
Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu. Táto situácia však nič
nemení na tom, že Q. bol odsúdený v pôvodnom konaní a jeho odsúdenie je potrebné považovať za

zákonné, pretože v čase spáchania skutku a v čase rozhodovania súdu naplnil zákonné znaky trestného
činu, pre ktorý bol právoplatne odsúdený. Skutočnosť, že po právoplatnom odsúdení a v danom prípade
aj po vykonaní uloženého trestu došlo k zmene právnych predpisov upravujúcich okolnosti spáchaniatrestného činu, nie je novou skutočnosťou súdu skôr neznámou, na podklade ktorej by boli splnené
podmienky pre povolenie obnovy konania, a preto návrh nepovažoval okresný súd za dôvodný.

Je potrebné dať za pravdu odsúdenému, ktorý uvádzal skutočnosti v návrhu na povolenie obnovy
konania ako aj skutočnosti na verejnom zasadnutí pred okresným súdom. Napriek tejto situácii, ktorá je
spojená s nezákonným rozhodnutím o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, na základe uznesenia Okresného súdu Poprad sp. zn. 1T/11/1994 zo dňa 20.12.1994,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.1994, nemôže rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Tz 3/1999

zo dňa 17.3.1999 byť takou skutočnosťou, ktorá v rámci konania o povolenie obnovy konania mohla
mať za následok iba zrušenie predmetného uznesenia. V danom prípade ide o rozhodnutie vydané
v rámci vykonávacieho konania a vzhľadom na skutočnosť, ako to okresný súd už uviedol, nezistil
zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania vo veci samej, a nie akékoľvek iné rozhodnutie.
Na druhej strane však okresný súd považuje za dôležité zdôrazniť, že obsahom výroku rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tz 3/1999 zo dňa 17.3.1999 je aj výrok, ktorým boli zrušené aj

ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie (rozsudok Okresného súdu Poprad 1T/286/1994 zo dňa
25.8.1994), obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.Obsahovonadväzujúcimirozhodnutiaminazrušenérozhodnutiesarozumejútakérozhodnutia,
ktoréčasovonasledujúpotomtozrušenomrozhodnutíanemôžusamostatneobstáť.Vdanomprípadeje
nepochybné, že jediným dôvodom pre rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia G. Q. bolo práve odsúdenie rozsudkom, ktorý v neskoršom konaní bol ako nezákonný
zrušený, pričom samotné rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia nemôže samostatne obstáť bez rozhodnutia o odsúdení vo veci Okresného súdu Poprad sp.
zn. 1T/286/1994, ktoré odsúdenie bolo v danom prípade nezákonné.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, sťažnosti odsúdeného a dôkazov, ktoré vykonal
okresný súd, má za to, že okresný súd správne dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania
nebolo možné prijať.

Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje, ktoré konanie je možné napadnúť v rámci návrhu

na povolenie obnovy konania. Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že novou
skutočnosťou, ktorá by mohla zakladať rozhodnutie o povolení obnovy konania iba vo vzťahu k
uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo vyslovené, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil, nie je tou novou skutočnosťou, ktorá by zakladala podmienky obnovy konania
v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por., a preto správne postupoval okresný súd, keď návrh na

povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.

Krajský súd sa ďalej stotožňuje aj s názorom okresného súdu ako aj sťažovateľa, že v danom prípade
existuje zrejmá nezákonnosť, ktorá nebola doposiaľ odstránená. V tejto súvislosti však krajský súd
poukazuje na ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie

okrem dôvodov uvedených v ods. 1 len vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie
Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku
o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého
výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone
náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Podľa názoru krajského súdu, ustanovenie § 371 ods. 2 Tr. por. je špeciálnym ustanovením, ktorým by
bolo možné toto porušenie práva a zrejmú nezákonnosť odstrániť.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného G.

Q. ako nedôvodnú v zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.