Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212010251
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6212010251.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 18. marca 2015, prejednal
odvolanie obžalovanej W. O., rod. V., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 18.08.2014 sp.zn.
8T/114/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej W. O. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú W. O., rod. V. za vinnú z prečinu krivého
obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 09.09.2011 vo Veľkom Krtíši napísala list adresovaný Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši, ktorý
bol prostredníctvom Slovenskej pošty doručený Okresnej prokuratúre vo Veľkom Krtíši 14.09.2011, v

ktorom krivo obvinila svojho bývalého manžela L. O., nar. XX.XX.XXXX pod bodom č. 5 tohto listu, kde
uviedla: ,,L. O., bývalý manžel dal našim dcéram po 300,- Eur, aby nesvedčili proti útočníčke E. N.,
pretože moja dcéra W. P., rodená O. videla ako ma útočníka kopala do ruky, ktorá už bola zlomená.
Bývalý manžel J. O. navyše týra a bije aj nášho syna, ktorý je chorý na ľadviny a nemôže vykonávať
ťažké práce“, na základe tohto oznámenie Odbor kriminálnej polície OR PZ Veľký Krtíš pod č. ORP-307/
KP-VK-2011 vykonal trestné konanie pre podozrenie zo spáchania prečinu marenia spravodlivosti podľa

§ 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a) Tr. zák., z ktorých bol podozrivý L. O., v priebehu trestného konania bolo preukázané, že L. O. sa
nedopustil zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Tr. zák. ani iného protiprávneho konania, preto uvedená
trestná vec bola uznesením vyšetrovateľa podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. odmietnutá 19.10.2011,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.10.2011.

Následne podľa § 44 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu
za uvedený prečin ako aj prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., z ktorých bola uznaná za vinnú rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z
27.03.2013 sp.zn. 8T/17/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo 17.09.2013
sp.zn. 5To/74/2013, ktorým jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov a

výkon trestu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby jedného roka. Taktiež jej bola uložená
povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. jej bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala obžalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým
sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a oslobodenia spod obžaloby. Vdôvodoch odvolania uvádzala, že L. O. sa neustále vyhrážal jej deťom, ako aj jej samej celý život a boli
ním utláčaní, preto deti vypovedali ako vypovedali. Dcéra K. B. vypovedala, že sa jej otec vyhrážal, že
jej zoberie byt, ktorý jej kúpil, ak bude držať s matkou, teda s obžalovanou. Samé vyhrážky zo strany

L. O., ktorý toto všetko spôsobil.

Pokiaľ ide o trestné oznámenie, toto jej písala právnička C. M., ktorá vtedy pracovala ako právna pomoc
vo X. M. a písala to v jej mene. Myslela si, že to bude všetko v poriadku, keďže to písala právnička.

W. P. sa L. O. tiež vyhrážal, že jej spraví zo života peklo, ak bude držať s ňou, teda s obžalovanou,
preto sa bála otca a jeho vyhrážok a nechcela vypovedať. Preto si myslí, že polícia vo Veľkom Krtíši
nesprávne vyhodnotila tento spor, ktorý nie je právoplatný a žiada krajský súd, aby rozsudok zamietol,
zrejme má na mysli, aby ho zrušil a oslobodil ju spod obžaloby.

V ďalšom poukázala na svoje pomery, že je dôchodkyňa, nevládze pre zdravotný stav zúčastňovať sa

ani na súdoch, neustále je v strese a toto spôsobil L. O.. Musí brať injekcie, hlavne ráno, lebo iné lieky
jej nezaberajú na vysoký tlak.

Krajský súd na základe odvolania obžalovane preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods.

1 Tr. por. vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne
závery a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Súhrn priamych a nepriamych dôkazov, rozvedených v dôvodovej časti napadnutého rozsudku, vedie
aj odvolací súd k záveru, že po ich zhodnotení na základe zásad správneho myslenia a vnútorného

presvedčeniavzmysleust.§2ods.12Tr.por.možnospoľahlivokonštatovať,žeobžalovanásadopustila
predmetného skutku tak, ako bol ustálený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

S prihliadnutím na zistenie, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonne odôvodnil všetky
výroky napadnutého rozsudku, tieto si odvolací súd osvojil, s nimi sa stotožňuje a v ďalšom preto na

ne iba poukazuje.

V rámci odpovede na odvolanie obžalovanej nezostáva iné, ako konštatovanie, že obžalovaná podala
predmetné trestné oznámenie na bývalého manžela v situácii ťaživej z pohľadu správania sa manžela
voči nej, ako aj celej rodine a v dôsledku zdravotných problémov v zmysle psychických problémov,

ktoré boli zistené a konštatované aj znaleckým dokazovaním znalcov z odvetvia zdravotníctva, odboru
psychiatrie, pri jej skúmaní jej duševného stavu znalcami U.. Z. U. a U.. P. X.. Podľa záverov tohto
dokazovania obžalovaná trpí poruchou, ktorá sa prejavuje úzkostnými reakciami a známkami fixácie
na osobnosť, v tomto stave má zníženú ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť nebezpečnosti svojho
konania v ľahkom stupni. Toto ochorenie má za následok, že jej pobyt na slobode je mierne rizikový a

bolo doporučené psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa odvolacieho senátu z hľadiska dôkaznej situácie k samotnému skutku nie je možné absolútne
odmietnuť tvrdenia obžalovanej v zmysle jej trestného oznámenia ohľadom správania sa obžalovaného
voči nej a deťom, čo potvrdzuje aj výpoveď ich dcéry K. B., ktorá v prípravnom konaní potvrdila, že od

otca v kritickom období trestného konania, na ktorom bola obžalovaná zainteresovaná ako poškodená,
prevzala od otca 300,- Eur a ten od nej požadoval, aby bola ticho v rámci dokazovania a zdržala sa
výpovedi v prospech matky. Tiež sa jej mal vyhrážať, že môže zariadiť, že ju so sestrou vydedí a matku
dostane do basy. Na druhej strane je tu výpoveď syna obžalovanej a jej bývalého manžela L. O., ktorý
mal byť vo väzení v čase, keď mal otec dať sestrám W. a K. po 300,- Eur, s týmito mal dobrý vzťah. Nie je

všakpravdoutvrdenievzmysletrestnéhooznámenia,žebyhootectýralalebofyzickymuubližoval,stalo
sa, že mu dal za ucho, keď si to zaslúžil. Inak potvrdil, že v minulosti mala jeho matka, teda obžalovaná,
konflikt s otcovou priateľkou E. O., rod. V.. Inak je pravdou, že trpí ochorením obličiek a má zakázanévykonávať ťažšie práce a pripustil, že matka mohla na túto situáciu mať iný názor, ako to uviedol on vo
vzťahu správania sa otca k nemu.

Vychádzajúc z dôkaznej situácie potom odvolací súd nemôže vylúčiť absolútne určitú manipuláciu
manžela obžalovanej s deťmi v čase pred podaním uvedeného trestného oznámenia obžalovanou, ako
aj v čase dokazovania v tejto veci, hoci na druhej strane obžalovaná uviedla v trestnom oznámení na
svojho bývalého manžela skutočnosti, ktoré mali spôsobiť jeho trestné stíhanie a vykonané dokazovanie
jednoznačne opodstatnenosť týchto tvrdení z trestného oznámenia nepotvrdilo.

Uvedená skutočnosť potom viedla súd prvého stupňa spolu so zohľadnením uloženého trestu
obžalovanej rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš z 27.03.2013 sp.zn. 8T/17/2012 za postačujúci,
pritom bral v úvahu hlavne tú skutočnosť, že obžalovaná z hľadiska psychického nie je úplne zdravá, čo
malo zrejme vplyv aj na predmetné jej správanie v zmysle podaného trestného oznámenia, ale na druhej
strane nemožno vylúčiť aj tú skutočnosť, že svojím spôsobom konala tak v určitej bezbrannosti vo vzťahu

k bývalému manželovi pre jeho správanie voči nej, nie však v takej miere vo vzťahu k deťom, ako to
tvrdila v trestnom oznámení. Tieto skutočnosti potom znižujú závažnosť trestnej činnosti a u obžalovanej
boli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 44 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák.
na upustenie od uloženia súhrnného trestu tak, ako to ustálil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Je zrejmé už z uvedeného, že na páchanie trestnej činnosti obžalovanej má vplyv aj jej zlý psychický
stav v zmysle záverov znalcov z odboru psychiatrie, tieto zrejme prispeli aj k spáchaniu trestnej činnosti v
tomto prípade, a preto je v súlade so stavom veci a zákonom aj uloženie ochranného opatrenia v zmysle
psychiatrického liečenia ambulantnou formou u obžalovanej, absolvovanie ktorého by malo byť práve
v prospech samotnej obžalovanej, čo si zrejme dostatočne v tomto stave obžalovaná neuvedomuje,

vychádzajúc z jej vyjadrenia názorov v zmysle výpovedí a dôvodov odvolania v tejto veci.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, považuje
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu za zákonný, a preto odvolanie obžalovanej
ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.