Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/251/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112228289
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112228289.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu BL Telecom dept, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej
č. 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Soukeník - Štrpka s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej č.
14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej M. E., nar. XX.X.XXXX, C. N. C. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom v Košiciach, Sofijská 13,
IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach,

Stará Baštová č. 2, adresa na doručovanie Budapeštianska č. 8, Košice, o zaplatenie 637,05 eura s
prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.2.2014 č.
k. 17C/90/2013 - 97 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 305,11 eura
s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 88,21 eura od 12.11.2009 do zaplatenia, zo sumy
130,08 eura od 12.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 85,16 eura od 12.1.2010 do zaplatenia, zo sumy 1,66
eura od 12.2.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a vyslovil, že žalobca ani vedľajší účastník na strane žalovanej nemajú právo na náhradu trov
konania.

Súd vyhovel žalobe žalobcu čo do nároku, ktorým sa domáhal zaplatenia fakturovaných súm za

poskytnuté verejné elektronické služby v celkovej výške 305,11 eura s uplatneným zákonným úrokom
z omeškania. K zamietnutiu časti žaloby došlo v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou. Nárok na
zmluvnú pokutu, ktorý odvodil žalobca od dodatku k zmluve o pripojení, posúdil súd ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, teda v tejto časti zmluvu považoval za neplatnú a nárok z nej ako nedôvodný
zamietol.

Do konania podaním zo dňa 6.6.2013, ktoré súdu bolo doručené dňa 10.6.2013 vstúpil vedľajší

účastník na strane žalovanej, žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že dojednanie zmluvnej pokuty nebolo
individuálne dojednané, ide o neprimeranú sankciu a teda neprijateľnú - neplatnú zmluvnú podmienku.

O trovách žalovanej súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p., nakoľko o nich nežiadala.
Pokiaľ ide o trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, súd
vzhľadom na výsledok sporu rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z nich nemá na
náhradu trov právo.Proti výroku rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal vedľajší účastník v zákonnej
lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd na základe § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
tejto časti zmenil tak, že zaviaže žalobcu nahradiť mu trovy prvostupňového konania vo výške 68,74

eura a trovy odvolacieho konania v sume 21,32 eura. Uviedol, že žalobca si v jednej žalobe uplatnil
2 samostatné nároky, pričom obidva mohli byť predmetom samostatného konania. V tomto smere
poukázal na uznesenie NS SR zo dňa 26.1.2011 sp. zn. 4M Cdo 20/2010. Uviedol ďalej, že v obdobnej
právnej veci, kde vedľajší účastník namietal iba samostatný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty a nie aj samostatný nárok na zaplatenie poskytnutých elektronických komunikačných služieb,

rozhodol Krajský súd v Prešove o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi rozsudkom zo
dňa 16.4.2012 sp. zn. 16Co 33/2012. Do konania vstúpil po oboznámení sa so žalobou len ohľadom
žalovanej zmluvnej pokuty, čo uviedol vo vyjadrení zo dňa 15.7.2013, preto celkom jednoznačne z toho
vyplýva, že bol v konaní o samostatnom nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v celom rozsahu
úspešný a súd nepostupoval správne, ak mu náhradu trov nepriznal.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na neúčelnosť priznaných trov právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka, keďže neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Účelnosť
vynaložených trov na právne zastúpenie je spochybnená aj vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší
účastník je subjektom odborne spôsobilým, znalým problematiky ochrany spotrebiteľa, ktorý musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konania v
spotrebiteľských veciach. Namietal ďalej účel vstupu vedľajšieho účastníka do konania a poukázal

na to, že sám vedľajší účastník neposkytol ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľovi. Podľa názoru
žalobcu ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka do
súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpení právnym zástupcom bez toho, aby
vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Nakoniec spochybnil aj prínos vstupu vedľajšieho
účastníka do konania, ktorý vo svojej argumentácii iba poukázal na ustanovenia a rozhodnutia, týkajúce

sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti
spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol nepriznať
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vedľajším účastníkom podľa ustanovenia § 214 ods. 2
O.s.p., prejednal vec bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého

stupňa o trovách konania, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( § 12 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa o náhrade trov konania v prejednávanej veci správne rozhodol podľa § 142 ods. 2
O.s.p., ktoré ustanovenie správne aplikoval na daný prípad. Vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v
spore preto správne rozhodol, ak nepriznal žalobcovi ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Zmyslomaúčelomnáhradytrovkonaniajeposkytnúťúspešnémuúčastníkovináhradutýchtrovkonania,
ktorévovecnejačasovejsúvislostiskonanímmuselvynaložiť.Priznávanienáhradytrovkonaniasariadi
predovšetkým zásadou úspechu v konaní, pričom predpokladmi, na základe ktorých vznikne účastníkovi

nárok na náhradu trov konania, sú plný alebo čiastočný úspech vo veci a účelnosť trov potrebných na
uplatňovanie alebo bránenie práva.

Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy
urobený vo veci samej. Podľa miery úspechu môže súd o náhrade trov konania rozhodnúť buď tak,
že prizná náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1
O.s.p.), alebo náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov konania právo, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.).V prejednávanej veci sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 637,05 eura s príslušenstvom,
pričom bol v právoplatne skončenom súdnom konaní úspešný v sume 305,11 eura s príslušenstvom
(teda pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovanej bol približne rovnaký). Vedľajší účastník

vystupujúci v konaní na strane žalovanej, ktorú v spore podporuje zdieľa jej úspech alebo neúspech v
tomto spore a nemôže si vybrať, že do konania vstúpi len v určitej, jemu vyhovujúcej časti. Vzhľadom
na uvedené boli žalobca a žalovaná, teda aj vedľajší účastník v predmetnom spore úspešní pomerne
rovnako, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak žalobcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p..
Účastníkmi odvolacieho konania boli žalobca a vedľajší účastník, keďže o právach a povinnostiach
žalovanej sa v odvolacom konaní nerozhodovalo a predmetom bolo iba rozhodovanie o trovách
vedľajšieho účastníka. Úspešný žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto o nich odvolací

súd nerozhodoval. Neúspešný vedľajší účastník nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu náhradu
trov odvolacieho konania odvolací súd

nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.