Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514205519
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2514205519.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: P. W., nar. X.X.XXXX, bytom Q., X. P. XXX/X,
zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa
24, IČO: 36 866 598, proti odporcovi: GERANIUM s.r.o., so sídlom Vrbové, Semenárska 1, IČO: 31
436 471, v konaní o zaplatenie 5 138,91 Eur s príslušenstvom, o návrhu navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k.

5C/151/2014-20 zo dňa 22.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie,
ktorým odporcovi ukladá nenakladať so stavbou súpisné číslo XXX, postavenou na pozemku parcelné
číslo 2151 v katastrálnom území Q., zapísanou Okresným úradom Piešťany na liste vlastníctva číslo
XXXX vedenom pre obec a katastrálne územie Q. a to najmä tak, že ju nescudzí, nedá do nájmu,
nezaťaží vecným bremenom, záložným právom a nevloží ju ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo

inej právnickej osoby.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 6,
8, § 76 ods. 1 písm. f) a § 145 O.s.p. Vychádzal z konštatovania, že odporca ako vlastník je v zmysle
ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva

držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke právo je najvýznamnejším
vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon, pričom definovanie práv vlastníka platí pre
každého vlastníka. Vlastnícke právo požíva obzvlášť silnú ochranu, pri jeho uplatňovaní sa vychádza
zo zásady nedotknuteľnosti a k jeho nútenému obmedzeniu môže dôjsť len v odôvodnených prípadoch
a výnimočne. V uvedenom prípade by mal podľa navrhovateľa súd zakázať odporcovi nakladať s
jeho nehnuteľnosťou, čím chce dosiahnuť, aby v prípade úspešnosti v spore bolo možné vymôcť

jeho pohľadávku vo výške 5 138,91 Eur. Súd bol toho názoru, že vzhľadom k výške žalovanej
sumy je navrhované predbežné opatrenie neprimerané, keď bez vážneho dôvodu by zasiahlo do práv
odporcu ako vlastníka stavby, ktorej hodnota je nepochybne oveľa vyššia. Navyše navrhovateľ sa v
žalobe domáha zaplatenia sumy bezdôvodného obohatenia vo forme náhrady vo výške obvyklého
nájomného, vychádzajúc z nájomného 0,09 Eur za 1 m2 za mesiac, ktorú sumu ničím nezdôvodnil ani
nepodložil, takže ak by aj reálne bolo k bezdôvodnému obohateniu došlo (čo zatiaľ nie je preukázané,

pretože odporca sa k návrhu na začatie konania nemal možnosť vyjadriť a prípadne predložiť dôkazy
preukazujúce opak), výška skutočného bezdôvodného obohatenia odporcu nie je nijako ustálená a
nie je vylúčené, že v prípade, ak súd naozaj vznik bezdôvodného obohatenia zistí, jeho výška bude
ešte nižšia než uplatnená suma. Navyše, a to bez ohľadu na existenciu vyššie uvedených okolností
vydaniu predbežného opatrenia bráni skutočnosť, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by odporca reálne vyvíjal aktivity, smerujúce k scudzeniu stavby

súpisné č. 361, keď navrhovateľ iba preukázal, že odporca svoje ostatné nehnuteľnosti predal v apríli
2013, čo je však pred viac ako rokom a pol a niet žiadnych indícií, že by odvtedy podnikal kroky nascudzenie aj dotknutej nehnuteľnosti. Pokiaľ by bol vlastník nehnuteľnosti - odporca, za týchto okolností
bez preukázania reálneho nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy obmedzený v nakladaní so
svojím vlastníctvom na dobu do skončenia konania vo veci samej (čo môže trvať aj niekoľko rokov) došlo

by k neprimeranému a nedôvodnému zásahu do jeho vlastníckych práv a preto súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol pre neosvedčenie dôvodov, pre ktoré by navrhovaná predbežná úprava
bola nevyhnutná.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie prostredníctvom právneho zastúpenia navrhovateľ, v ktorom

uviedol, že uznesenie napáda v celom rozsahu jeho výrokovej časti z dôvodu, že toto rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, ako aj z nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť a nariadiť navrhované
predbežné opatrenie. Poukázal na to, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho skutkového záveru o hodnote nehnuteľnosti, ktorej sa má navrhované predbežné
opatrenie týkať s tým, že súd prvého stupňa bez akéhokoľvek vykonávaného dokazovania dospel k

nesprávnemu skutkovému záveru, že hodnota stavby odporcu má nepochybne oveľa vyššiu hodnotu,
ako je uplatnená pohľadávka. Stavba odporcu môže mať síce vyššiu hodnotu, ako je uplatnená
pohľadávka, avšak nejde o oveľa vyššiu hodnotu. Tu je potrebné uviesť, že len v prípade, ak má
majetok dlžníka vyššiu hodnotu ako je jeho záväzok v omeškaní, ktorý dobrovoľne neplní, existuje
reálna možnosť plného uspokojenia veriteľa v exekučnom konaní. Exekučné konanie totiž so sebou

nesie i trovy exekútora, ktoré sa primárne hradia z majetku dlžníka. Odvolaním napadnuté uznesenie
vychádza aj z nesprávneho právneho záveru, že nariadeniu predbežného opatrenia bráni skutočnosť,
že nič nenasvedčuje tomu, že by odporca reálne vyvíjal aktivity k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti.
Predloženými listinami bolo preukázané, že odporca sa v minulosti zbavil takmer všetkého svojho
nehnuteľného majetku a to predajom svojmu prokuristovi, pričom si ponechal len jednu stavbu. K

takémuto spôsobu prevodu majetku, ako zvolil v minulosti, nie je potrebné, aby vyvíjal akúkoľvek aktivitu
navonok, o ktorej by sa on ako veriteľ mohol dozvedieť. Ak sa odporca rozhodne zbaviť svojho jediného
majetku rovnakým spôsobom, teda že ho prevedie svojmu prokuristovi, o tomto prevode sa môže reálne
dozvedieť až v okamžiku, keď bude uskutočnený. Je preto názoru, že konanie odporcu, ktorým sa
v minulosti zbavil svojho ostatného nehnuteľného majetku, i keď tomu bolo už takmer pred dvoma

rokmi, odôvodňuje nariadenie takéhoto predbežného opatrenia, ako sa podaným návrhom domáha.
V posudzovaných veciach zisťuje reálne nebezpečenstvo, že odporca sa bude snažiť vyhnúť plneniu
svojho záväzku voči nemu z titulu bezdôvodného obohatenia tak, že sa zbaví jediného nehnuteľného
majetku, z ktorého by mohla byť jeho pohľadávka uspokojená.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil a návrhu navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovel.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
navrhovateľa bolo posúdiť splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. § 74 a nasl., resp. § 102
O.s.p. pre nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci samej domáha, aby súd zaviazal

odporcu zaplatiť mu pohľadávku vo výške 5 138,91 Eur titulom bezdôvodného obohatenia na tom
skutkovom základe, že odporca bez právneho dôvodu užíva jeho pozemok parc. č. 2151 v kat. území Q.
tým, že má na ňom umiestnenú stavbu, pričom za užívanie pozemku doposiaľ navrhovateľovi nezaplatil.
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že v súčasnosti má byť stavba súpisné č. XXX
jediným zisteným majetkom odporcu, z ktorého by mohla byť uspokojená pohľadávka uplatnená v tomto

konaní. Navrhovateľ poukázal aj na to, že odporca vlastnil aj iný nehnuteľný majetok, ktorý previedol
na svojho prokuristu JUDr. Mgr. G. F., čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným
úradom Piešťany pre obec a katastrálne územie Q., a to kúpnou zmluvou zo dňa 19.3.2013, pričom
všetky prevádzané pozemky len pár dní pred týmto prevodom nadobudol odporca kúpnou zmluvou zodňa 18.1.2013 od Slovenskej republiky, táto zmluva tvorí prílohu návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Podľa navrhovateľa, keďže odporca nemá iný zistiteľný majetok ako je stavba súpisné číslo
XXX, keď svoj ostatný nehnuteľný majetok previedol na svojho prokuristu, tu existuje dôvodná obava,

že bez dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania bude výkon súdneho rozhodnutia v tejto
veci ohrozený, resp. úplne znemožnený. Bez dočasného obmedzenia práva odporcu s touto stavbou
nakladať nebude možné pohľadávku uplatnenú návrhom vo veci samej vymôcť v exekučnom konaní.

Vzmysle§74ods.1O.s.p.predzačatímkonaniamôžesúdnariadiťpredbežnéopatrenieakje potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
mohol byť ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov ..., súd na
návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie ...

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh, ktorý musí obsahovať
náležitosti podľa ods. 2 tohto ustanovenia.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj

bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 8 cit. ust.).

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal a podľa písm. e), aby nenakladal s určitými veci alebo
právami.

Podľa § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne ak žalobca nepodal v súdom určenej lehote návrh
na začatie konania (písm. a), sa návrhu vo veci samej nevyhovelo (písm. b), sa návrhu vo veci samej
vyhovelo a uplynulo 30 od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci (písm. c), a uplynul určený čas po ktorý
malo trvať (písm. d). Predbežné opatrenie súd zruší ak pominú dôvody pre ktoré bolo nariadené (ods.

2 cit. ust.).

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by

výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda

nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie
bezprostredne hroziacej ujmy.

Navrhovateľ podaným návrhom sleduje odstránenie obavy ohrozenia budúceho výkonu súdneho

rozhodnutia. Pokiaľ ide o splnenie prvého z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to
osvedčenie návrhom na začatie konania uplatňovaného nároku navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky
titulom bezdôvodného obohatenia, keďže odporca užíva pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, na
ktorom je postavená jeho stavba (nepochybne to vyplýva z predložených listov vlastníctva), by bolo
predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok navrhovateľa je očividne

vylúčený. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného
opatrenia, a to osvedčenie nároku navrhovateľa uplatňovaného návrhom na začatie konania, je daný.Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade bola splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej
ujmy právam navrhovateľa. V konaní bolo totiž pripojenými listinnými dôkazmi navrhovateľa osvedčené,

že odporca, už len ako vlastník stavby postavenej na pozemku odporcu, podľa zápisu v katastri
nehnuteľností, sa v blízkej minulosti skutočne vzdal nie zanedbateľného nehnuteľného majetku, ktorý
nadobudol kúpnou zmluvou od štátu - SR a bezprostredne po jeho nadobudnutí (do dvoch mesiacoch)
podnikol kroky na ich prevod osobe v ňom zúčastnenej (prokuristovi).

Tu je potom potrebné prisvedčiť argumentácii súdu prvého stupňa len v tom, že pri nariaďovaní
predbežného opatrenia je potrebné zachovávať zásadu, že k obmedzeniu účastníka, proti ktorému
predbežné opatrenie smeruje, by malo dôjsť len v nevyhnutnej miere, čo súvisí tiež s proporcionalitou
medziprávomuplatnenýmnávrhomaobmedzenímdruhejstrany.Vdanejvecijevšakpodľaodvolacieho
súdu nevyhnutné prihliadnuť práve k tomu, že podľa dosiaľ osvedčeného odporca iný hodnotnejší
majetok ako predmetnú nehnuteľnosť nemá, i keď návrhom na začatie konania sa uplatňuje pohľadávka

na zaplatenie voči odporcovi vo výške 5 138,91 Eur s príslušenstvom. Keďže teda odporca podľa
osvedčeného iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa nevlastní,
je možné v danom prípade považovať obmedzenie odporcu nakladať s danou nehnuteľnosťou za
obmedzenie jeho vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere, keďže iné obmedzenie ani v užšom
rozsahu, ktorým by bolo možné dosiahnuť sledovaný cieľ zamedziť zmareniu príp. budúceho výkonu

rozhodnutia, za daných okolností neprichádza do úvahy.

Žiada sa pripomenúť, že nariadeným predbežným opatrením došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva
odporcu iba vo vzťahu k nakladaniu s predmetnou nehnuteľnosťou, teda k zákazu s nehnuteľnosťou
nakladať (scudziť, dať do nájmu, zaťažiť vecným bremenom, záložným právom a vložiť ju ako vklad

do obchodnej spoločnosti alebo inej právnickej osoby), pričom k obmedzeniu ďalších vlastníckych
oprávnení - nehnuteľnosť držať, užívať a požívať jej plody a úžitky - nedochádza. Nariadeným
predbežným opatrením sa zároveň nevytvorí žiaden nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch
účastníkov a v dôsledku neho nevznikne ani neprimeraná ujma na strane odporcu.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia
vyhovel a odporcovi ako aktuálnemu v katastri nehnuteľností vedenému vlastníkovi predmetnej
nehnuteľnosti, s poukazom na znenie ust. § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., nariadil nenakladať s touto
nehnuteľnosťou v rozsahu uvedenom vo výroku.

Uvedenie trvania predbežného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd s
poukazom na ust. § 77 ods. 1 O.s.p., v ktorom je zákonom upravený zánik predbežného opatrenia,
považoval za nadbytočné.

O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
rozhodnuté pri rozhodovaní pri náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.