Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114202183
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114202183.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: G. L., bydlisko U., W. XX, zastúpenom : Mgr. Oto Franta,
advokát so sídlom Sládkovičovo, Fučíkova 133, proti odporcovi: B.. A. W., bydlisko U., O. 1, zastúpenom:
AKMK, s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská 30, IČO: 36 859 061, za ktorú koná Mgr. Marek Kováč - konateľ
a advokát, o určenie, že pôžička bola splatená, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
v Nitre zo dňa 11. augusta 2014 pod č.k. 19C/16/2014-47 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a konanie z
a s t a v u j e .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 620,20 eura pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti uznesenia AKMK, s.r.o. Nitra, Farská 30, IČO:
36 859 061.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia, že
peňažná pôžička v sume 100. 000,- Sk (3.319,39 eura), ktorú 06.12.2002 poskytol odporcovi bola ním
splatená 06.12.2002. Prvostupňový súd poukázal na priebeh konania vedeného na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 15C/59/2004 v ktorom sa Ing. A. W. domáhal od navrhovateľa zaplatenia 340. 000,-
Sk titulom nesplatených pôžičiek, ktorú sumu v priebehu konania rozšíril až na 780.000,- Sk, potom
vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 274. 000,- Sk. V danom konaní súd dospel k záveru, že nárok

navrhovateľa na vrátenie pôžičky zo dňa 06.12.2002 v sume 100.000,- Sk je daný, pretože z výsledkov
vykonaného dokazovania nevyplýva vrátenie uvedenej pôžičky. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd
v Nitre rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Ďalej uviedol, že navrhovateľ predložil
výdavkový doklad zo dňa 06.12.2002, ktorým preukazoval splatenie pôžičky. Túto skutočnosť však v
konaní vedenom pod sp. zn. 15C/59/2004 netvrdil, na pojednávaní konanom 29.04.2004 uviedol, že
pôžičku nevrátil, preto sa bližšie jeho tvrdením nezaoberal, dospel k záveru, že navrhovateľ na danom

určení nemá naliehavý právny záujem. Poukázal na ustanovenie § 80 písm. c/ OSP a uviedol, že súd
nemôže osvedčiť stav, ktorý predpokladá právo a rozhodnúť o tom, že uvedená pôžička bola splatená.
Pokiaľ bola splatená, veriteľ má právo uvedenú skutočnosť dosvedčiť v exekučnom konaní. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume
484,68 eura.
Navrhovateľ napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Poukazoval na priebeh konania vedeného

pod sp. zn. 15C/59/2004, výdavkový blok, namietal nepripojenie exekučného spisu 10Er/458/2005, v
ktorom osvedčil zaplatenie pôžičky a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v

zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadeniaodvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že pre jeho vydanie nemal prvostupňový súd splnené
podmienky konania. Preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.1 písm. d/ OSP
zrušil a konanie zastavil.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci ( podmienky konania).

Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o

osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP).

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 OSP).

Citované ustanovenie § 159 ods. 3 OSP upravuje tzv. negatívnu procesnú podmienku a to prekážku
právoplatne rozhodnutej veci. Existencia tejto prekážky bráni tomu, aby vec,

o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. Prekážka rei iudicatae vyplýva z
tzv. materiálnej právoplatnosti rozsudku, ktorej všeobecnou vlastnosťou je, aby právna vec bola
právoplatným rozsudkom autoritatívne vyriešená zásadne definitívne
a nezmeniteľným spôsobom. Je teda procesným dôsledkom (účinkom) materiálnej právoplatnosti
rozsudku, ktorou sa rozumie záväznosť rozsudku a jeho nezmeniteľnosť

(§ 159 ods. 2 OSP). Okrem materiálnej právoplatnosti sa u rozsudkov rozlišuje aj tzv. formálna
právoplatnosť, o ktorú ide vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení
§ 159 ods. 1 OSP, a s ktorou sa spája procesný účinok skončenia konania. Rozsudok nadobúda
formálnu právoplatnosť, ak ho nemožno napadnúť odvolaním (napr. preto, že márne uplynula odvolacia
lehota). Základným predpokladom prekážky rei iudicatae je preto nielen totožnosť veci (daná tým istým

nárokom alebo stavom a rovnakým predmetom konania a tými istými osobami, resp. ich nástupcami),
ale predovšetkým materiálna právoplatnosť rozsudku.

Účelom inštitútu právoplatnosti je zabezpečenie právnej istoty a poskytnutie ochrany v konaní
preukázaným (zisteným) právam. Tento ochranný účinok právoplatnosti sa prejavuje v tom, že úspešný

navrhovateľ je právoplatným rozhodnutím chránený pred novou žalobou vznesenou odporcom, ktorou
by bol popieraný jeho súdom určený nárok a naopak, neúspešný účastník je chránený proti úspešnému,
a to predovšetkým vtedy, ak by tento opätovne podal žalobu o rovnakom plnení (ne bis in idem). Účel
právoplatnosti nie je
v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv

a oprávnených záujmov účastníkov konania. Poskytnutie tejto ochrany predpokladá porušenie alebo
aspoňohrozeniepráva,t.j.právnykonflikt.Aksúdyodstraňujúsvojímrozhodnutímprávnuneistotu,ktorá
vznikla ohľadne určitého právne relevantného chovania, nerobia tak ľubovoľne, ale tým, že v konaní
poznávajú (zisťujú skutkový stav) veci a vyslovujú sa o ňom (právne ho hodnotia). Pravdivé poznanie
skutkového stavu a jeho správne právne hodnotenie je cieľom, ku ktorému má smerovať občianske

súdne konanie.
Bez stanovenia určitej hranice, ktorá znamená konečnosť a trvalosť poznania, resp. hodnotenia a tým
aj konečnosť a trvalosť riešenia právneho konfliktu, teda bez inštitútu právoplatnosti, by poskytnutie
ochrany porušenému či ohrozenému právu nebolo pojmovo možné. Ako vyplýva z uvedeného,
právoplatnosť predpokladá existenciu spravodlivého súdneho konania a slúži k naplneniu jeho cieľa.

Porušenie základného práva na spravodlivý proces môže s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu
znamenať neuplatnenie prekážky rei iudicatae z dôvodu nedostatku materiálnej právoplatnosti inak
formálne právoplatného rozsudku.

V preskúmavanej veci prvostupňový súd síce správne konštatoval totožnosť veci nielen čo do predmetu,

ale aj účastníkov vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/ 59/2004, ale nevenoval pozornosť
otázke materiálnej právoplatnosti, teda záväznosti rozsudku majúcemu zakladať prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, hoci okolnosti prípadu si to vyžadovali a odporca túto skutočnosť namietal na
pojednávaní konanom dňa 11.06.2014. Rozhodnutie prvostupňového súdu je zmätočné, pretože najprv
sa vyporiadal so skutkovým stavom veci, prejednal vec a potom v závere poukázal na ustanovenie § 80

písm. c/ OSP. Pokiaľ mal za to, že na danom určení nie je daný naliehavý právny záujem, nemal vec
meritórne prejednať a žalobu zamietnuť pre nedostatok právneho záujmu na danom určením.V danej veci bol navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 29.04.2004 pod č.k.
15C/59/2004-58 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.04.2005 pod č.k.
8Co/10/2005-91 zaviazaný zaplatiť odporcovi nesplatené pôžičky, medzi ktoré patrila aj pôžička zo dňa

06.12.2002 v sume 100.000,- Sk. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Preto odvolací súd predtým
ako pristúpil k samotnému prejednaniu odvolania navrhovateľa skúmal, či má splnené podmienky pre
konanie podľa § 103 OSP a dospel k záveru, že konaniu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci
vedenej na Okresnom súdu Nitra pod sp. zn. 15C/ 59/2004, v ktorej bol odporca zaviazaný na plnenie.

Podľa § 135 ods. 1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je
v rozpore s ústavou, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
(§ 109 ods.1 písm. b/ OSP). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vznik alebo zánik

spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa § 135 ods. 2 OSP inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Právoplatným súdnym rozsudkom na peňažné plnenie pre adresátov účinkov záväznosti tohto
rozhodnutia označených v ustanovení § 159 ods. 2 OSP zakladá sa prekážka právoplatne rozhodnutej
veci (§ 159 ods. 3 OSP), takéto rozhodnutie po uplynutí patričnej lehoty je exekučným titulom. Účinky
tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané, jeho výrok je
tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzuje právny vzťah

medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím. Navrhovateľ,
ktorý bol účastníkom konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie ukladajúce v jeho prospech
odporcovi platobnú povinnosť, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazaný, a preto nemôže v inom
súdnom konaní úspešne uplatňovať proti tomuto odporcovi ten istý nárok už raz priznaný právoplatným
rozhodnutím. Pokiaľ by išlo o iný nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní

účastníkov došlo právoplatným rozhodnutím súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu,
z ktorého sa aj tento (nový) nárok odvodzuje, súd v tomto ďalšom konaní je viazaný pri zodpovedaní
predbežnej otázky, (ktorá sa právoplatným súdnym rozhodnutím už vyriešila ako vec sama), je týmto
riešením viazaný. Nesmie preto vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie
platobnej povinnosti (príslušného nároku na plnenie) medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto

ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Raz vydané právoplatné rozhodnutie je zásadne
nezmeniteľné. Význam právoplatnosti rozhodnutia sa neobmedzuje len na rovinu prekážky rei iudicate
ako neodstrániteľnej prekážky konania, t.j. neprípustnosť nového prejednania až raz rozhodnutej veci.

Právoplatným rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku právoplatne

rozhodnutej veci o žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva, ak otázka, či tu právny vzťah je alebo
nie je (resp. či tu právo je alebo nie je) bola posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého
právneho vzťahu alebo práva (viď rozhodnutie NS SR 3Cdo/288/2009 zo 14.01.2010).

Veľký senát občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS ČR dňa 25.06.2014 pod č.k.

31Cdo/2740/2012 vydal toto rozhodnutie: „Ak je rozhodnutím o veci samej (jeho výrokom) v spore
o splnenie povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva úplne
vyporiadaný právny vzťah založený v spore o plnenie na riešení predbežnej otázky (riešenie prijaté v
takomto spore vyčerpalo bez zostatku obsah predbežnej otázky, z ktorej už (preto) nemôžu vzniknúť
ďalšie spory o splnenie povinnosti medzi tými istými účastníkmi), potom nasledujúcemu sporu o určenie,

či tu právny vzťah (právny pomer) alebo právo je či nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem,
ktorým má byť výrokom súdneho rozhodnutia znovu posúdená rovnaká predbežná otázka, už bráni
prekážka veci rozsúdenej (res iudicata). Rovnaké stanovisko zaujal NS SR v rozhodnutí 1Cdo/44/2010,
1Cdo/133/2009, ÚS SR II ÚS 349/09-36 z 20.01.2010.

Navrhovateľ bol právoplatným rozsudkom zaviazaný na plnenie, preto odvolací súd z vyššie uvedených
dôvodov prekážky res iudicata napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1, 2, § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 151
ods. 1 OSP a odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 484,68 eura za 4 úkony právnej po 8,04
eura, spolu 516,84 eura, vrátane 20 % DPH, spolu 620,20 eura podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.Z., § 10

ods. 1 a § 16 ods. 3 služby po 121,17 eura, 4 krát režijný paušál. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a konanie zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Navrhovateľa zaviazal
zaplatiť odporcovi náhradu trov prvostupňového konania, pretože navrhovateľ svojim podaním spôsobil
zastavenie konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.