Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/973/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204948
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813204948.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu W. Y., s.r.o., so sídlom Z., L. XX, IČO: 45848572, proti
žalovaným: 1./ L. M., S.. XX.X.XXXX, M. R., X..R..Š. XX, zast. JUDr. Gerhardom Zvolánekom,
advokátom, so sídlom Košice, Štúrova 20 a 2./ L. S., S.. X.X.XXXX, M., M. XXX, zast. JUDr. Mariannou
Lechmanovou, advokátkou, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, o zaplatenie 415,69 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu 10C 200/2014-59 z 18.8.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie vo výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania žalovanej v 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil, rozhodol, že vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 1. rade
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanej v 2. rade
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 75,61 € do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia platbou na účet právnej zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej. Zároveň uložil Daňovému

úradu Košice vrátiť súdny poplatok žalobcovi vo výške 17,80 € a žalovanému v 1. rade vo výške 17,80
€, do 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

Rozhodol tak po späťvzatí návrhu žalobcom po tom, čo proti platobného rozkazu 21Ro/96/2013-21
vydanému vo veci dňa 19.7.2013, podali žalovaní v 1. a 2. rade odpor. Žalovaná v 2. rade v odpore
uplatnila trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za
prevzatie zastupovania a odpor voči platobnému rozkazu, pri hodnote jedného úkonu 29,88 €, k tomu

paušálnanáhradahotovýchvýdavkovzaprevzatiezastúpenia15.8.2013vovýške7,81€avovýške8,04
€ za odpor z 10.2.2014. O trovách konania v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a medzi žalobcom a žalovanou rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.,
pretože žalovaná nesúhlasila so žalobou, čo vyjadrila v odpore, žalobca proti nej vzal návrh späť bez
uvedenia dôvodu a ani zo samotného spisu nevyplýva, že by tak urobil pre správanie sa žalovanej v 2.
rade, a že by žaloba bola voči nej dôvodná.

Uznesenie vo výroku o povinnosti nahradiť trovy konania žalovanej vo výške 75,61 € napadol včas

podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť tak, že žalovanej v 2. rade sa neprizná náhrada trov
konania. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a/, b/, e/, f/ O.s.p. Uviedol, že návrh
na vydanie platobného rozkazu podal 26.3.2013, konajúci súd vydal platobný rozkaz 19.7.2013, a
tento mu bol doručený 14.8.2013. Nie je preto zrejmé, ako mohla žalovaná 2/ dňa 10.2.2014 podať
odpor. Žalovaný 1/ podal odpor 20.9.2013. Už v tomto štádiu mal súd zrušiť platobný rozkaz a vytýčiť
pojednávanie. Nie je zrejmé, ako súd doručoval platobný rozkaz žalovanej, keď táto podala odpor až

dňa 10.2.2014. Bol toho názoru, že konajúci súd spôsobil svojím konaním náklady žalovanej v 2. rade
(ďalej len „žalovaná“).Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a stotožniac sa s napadnutým výrokom uznesenia a jeho

odôvodnením dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia v napadnutom výroku z hľadísk žalobcom uplatnených
odvolacíchdôvodov(podľa§205ods.2písm.a/,b/,e/af/O.s.p.)sastotožňujesosprávnymiskutkovými
zisteniami súdu prvého stupňa i právnym posúdením veci (rozhodnutia o náhrade trov), ako aj s dôvodmi
napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
uznesenia v napadnutom výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou.

Súd prvého stupňa na základe žalobného návrhu žalobcu rozhodol dňa 19.7.2013 platobným rozkazom
č.k. 21Ro/96/2013-21, a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 415,69
€ s prísl. a náhrady trov konania v sume 24,50 €. Platobný rozkaz bol dňa 14.8.2013 doručený

žalobcovi a dňa 10.9.2013 žalovanému v 1. rade. Žalovanej sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do
vlastných rúk, neprevzala ho v úložnej lehote, preto bola zásielka vrátená súdu 15.8.2013. Z oznámenia
Obvodného oddelenia PZ Humenné z 11.9.2013 vyplynulo, že žalovaná sa zdržiava na neznámej
adrese v Anglicku, domov chodí asi raz za tri mesiace. Dňa 30.8.2013 oznámila súdu advokátka
JUDr. Marianna Lechmanová, že prevzala právne zastupovanie žalovanej a žiadala doručovať všetky

písomnosti týkajúce sa predmetného konania. Túto žiadosť opakovala 11.10.2013. Súd prvého stupňa
jej doručoval žalobný návrh a platobný rozkaz, ktoré prevzala dňa 5.2.2014 a 12.2.2014 podala proti
platobnému rozkazu odpor, v ktorom si uplatnila náhradu trov konania. Žalovaný odpor proti platobnému
rozkazu podal dňa 25.9.2013. Žalobca písomným podaním z 23.2.2014 vzal svoj návrh späť proti
žalovanej a dňa 15.8.2014 proti žalovanému.

Platobný rozkaz musí byť podľa § 173 ods. 1 O.s.p. doručený do vlastných rúk žalovaného bez možnosti
náhradného doručenia. Správne preto súd prvého stupňa doručoval platobný rozkaz 21Ro/96/2013-21
z 19.7.2013 právnej zástupkyni žalovanej JUDr. Marianne Lechmanovej (po predchádzajúcom
neúspešnom doručovaní priamo žalovanej), ktorá oznámila, že prevzala jej zastupovanie vo veci. Súd
mohol doručiť písomnosť inej osobe než žalovanej len vtedy, keď mu bolo známe, že táto osoba je

oprávnená žalovanej určenú písomnosť pre ňu alebo v jej zastúpení prevziať. Až potom mal riadne
preukázané, že žalovaná dostala všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho
postupuvkonaní,použitiaopravnéhoprostriedku,prostriedkovprocesnejobranyaďalšíchúkonov,ktoré
je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote, teda preukázané tie podmienky, za
ktorých môže konať vo veci a vydať príslušné rozhodnutie.Splnenie požiadavky riadneho doručenia je obzvlášť dôležité v tzv. rozkaznom konaní, výsledkom
ktorého je vydanie platobného rozkazu. Toto konanie, keďže ide skrátený proces, vyžaduje, aby platobný
rozkaz bol doručený do vlastných rúk žalovanej; jeho náhradné doručenie je vylúčené (§ 173 ods. 1

O.s.p.). Zásada rovnosti účastníkov tohto konania je prvýkrát realizovaná až doručením platobného
rozkazu žalovanej, pretože až týmto úkonom jej bola daná možnosť prejaviť svoju vôľu a vyjadriť sa k
veci. Pokiaľ by súd túto zásadu nerešpektoval, porušil by základné ustanovenia zakotvené v čl. 1 a čl.
37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd o rovnosti účastníkov v konaní a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods.
2 uvedenej Listiny o spravodlivom procese, premietnuté aj do ustanovení § 1, § 3 a § 18 Občianskeho

súdneho poriadku.

Vyššie opísané skutočnosti sa do konkrétne riešenej veci premietli tak, že súd platobný rozkaz riadne
doručoval advokátke žalovanej JUDr. Marianne Lechmanovej, ktorá v zákonnej lehote podala proti
nemu odôvodnený odpor. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva nemožnosť podať odpor proti platobnému rozkazu jedným zo žalovaných z
dôvodu, že odpor v tej istej veci už bol podaný iným zo žalovaných. Nepochybil preto súd prvého stupňa,

keď aj po doručení odporu proti vydanému platobnému rozkazu žalovaným, nezrušil tento platobný
rozkaz, ale doručoval ho právnej zástupkyni žalovanej, rešpektujúc tak zásadu rovnosti účastníkov
konania a umožniac jej prejaviť svoju vôľu a vyjadriť sa vo veci, čo urobila podaním odporu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je založené na vyriešení otázky,
ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Zavinenie na zastavení konania podľa § 146 ods. 2 prvá

veta O.s.p. sa posudzuje výlučne len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku konania, a
nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej. Preto ak
navrhovateľ (žalobca) vzal späť návrh, z procesného hľadiska zásadne platí - ak nejde o prípad podľa
§ 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., že zavinil zastavenie konania, a v takom prípade je povinný nahradiť
jeho trovy. O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto rozhoduje podľa

§ 146 ods. 2 O.s.p. a v prvom rade musí skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v tomto
ust., ktoré je osobitnou právnou normou vo vzťahu k prvému odseku § 146 O.s.p. V prípade, ak súd zistí
existenciu podmienok uvedených v § 146 ods. 2 O.s.p., musí o trovách konania rozhodnúť podľa tohto
ust. a uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť (účelne vynaložené) trovy konania, ak tieto boli
oprávneným účastníkom riadne uplatnené.

V prejednávanej veci žalobca vzal proti žalovanej návrh späť bez uvedenia dôvodov dňa 24.2.2014. Z
procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, a je preto povinný nahradiť žalovanej trovy konania,
ktoré jej vznikli právnym zastúpením vo výške 75,61 € podľa § 10 ods. 1, § 13a písm. a/, c/, § 15 písm.
a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, a tieto zaplatiť advokátke žalovanej JUDr. Marianne Lechmanovej, do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia (§ 149 ods. 1 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu
nahradiť žalovanej trovy konania, ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§ 151
ods. 1 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).Rozhodnutieboloprijatésenátompomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.vzneníúčinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.