Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313205772
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313205772.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom v Humennom, Třebíčska
1833/4, IČO: 36497649, právne zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, so sídlom v
Humennom, Kukorelliho 1505/50, P.O. BOX 104, proti žalovanému: MollFAM SK, s.r.o., so sídlom v
Humennom, Chemlonská 1, IČO: 36514918, právne zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Barňákom,
so sídlom v Humennom, Kukorelliho 58, P.O. BOX 29, Pošta 1, o zaplatenie 360,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 21Cb/44/2013 - 52 zo dňa
15.10.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov,
ako aj vo výroku o náhrade trov štátu.

Z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Miroslava Korcha
náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 24,24
eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania
pozostávajúcich z alikvotnej čiastky súdneho poplatku vo výške 663,- eur a k rukám právneho zástupcu
žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 206,22 eur, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Súčasne zastavil konanie v časti o zaplatenie 360,- eur, úrokov z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 252,- eur od 9.3.2013 až do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 9,75 % ročne
zo sumy 108,- eur od 20.4.2013 až do zaplatenia.

Ako dôvod uviedol, že žalobca podal dňa 30.4.2013 na súde návrh na uloženie povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi 360,- eur spolu zo zákonným úrokom z omeškania. V priebehu konania žalobca vzal
svoj návrh v časti o zaplatenie žalovanej istiny 252,- eur a úroku z omeškania späť, a to podaním zo
dňa 16.7.2013.. Podaním zo dňa 15.10.2013 vzal späť návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 108,-
eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Vo svojich podaniach uviedol, že žalovaný zaplatil časť
vymáhaného nároku vo výške 252,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 252,- eur
od 9.3.2013 do 13.5.2013, t.j. do zaplatenia, dňa 13.5.2013 pripísaním na bankový účet žalobcu, pričom
táto suma bola obsiahnutá v sume 2.300,- eur. Nakoľko žalobca ako veriteľ voči žalovanému evidoval
niekoľko záväzkov a žalovaný úhradou vo výške 2.300,- eur neurčil, ktorý svoj záväzok voči žalobcovi
plní, v zmysle § 330 ods. 1, druhá veta, Obchodného zákonníka použil tieto finančné prostriedky na
úhradu najskôr splatných faktúr, okrem iného, aj na faktúru č. 2013006. Dňa 10.10.2013 došla na
účet žalovaného ďalšia platba vo výške 2.300,- eur, preto na pojednávaní dňa 15.10.2013 zobral žalobca
späť svoj návrh aj v časti o zaplatenie zostávajúcej istiny vo výške 108,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,75 % ročne zo sumy 108,- eur od 20.4.2013 do 10.10.2013, t.j. do zaplatenia, a navrhol v tejto

časti konanie zastaviť. V danom prípade vzal žalobca svoj návrh späť skôr, než sa začalo pojednávanie.
Preto súd v súlade s § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol v súlade
s § 146 ods. 2, veta druhá, O.s.p.. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú zo sumy 132,80 eur
za 5 úkonov á 26,56 eur vymenovaných v odôvodnení rozhodnutia, zo sumy 39,05 eur, t.j. 5 x režijný
paušál á 7,81 eur za úkony v roku 2013 a zo sumy 34,37 eur, t.j. 20% DPH zo sumy 171,85 eur.

Ďalšími výrokmi uznesenia súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 14,87 eur,
ktoré vrátenie vykoná Daňový úrad Prešov do 15 dní od predloženia právoplatného rozhodnutia súdu.
Súd vrátil žalovanému krátený súdny poplatok vo výške 14,87 eur, ktoré krátenie vykoná Daňový úrad
Prešov do 15 dní od predloženia právoplatného rozhodnutia súdu.

Tieto výroky súd zdôvodnil tým, že žalobca spolu s návrhom zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške
21,50 eur a žalovaný súdny poplatok za podaný odpor v rovnakej výške. Keďže konanie bolo zastavené,
súd o týchto poplatkoch rozhodol v súlade s § 11 ods. 3, 4 a 9 zákona o súdnych poplatkoch a vrátil
ich žalobcovi a žalovanému krátený o 6,63 eur s tým, že na zaplatenie žalobcovi krátenej časti zaviazal
žalovaného.

Posledným výrokom uznesenia bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu
Humenné sumu 30,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd tak rozhodol z dôvodu, že sumu 30,- eur zaplatil za podanie správy o vykonaní úhrady žalovaným,
ktorú si vyžiadal od peňažného ústavu M., a.s., dňa 26.8.2013, a ktorá mu bola písomne poskytnutá
dňa 10.9.2013.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napadol ním výrok o náhrade trov
konania a výrok o zaplatení trov štátu. Navrhol uznesenie vo výroku o trovách zmeniť tak, že súd priznáva
náhradu trov konania žalovanému v sume 123,73 eur, ktorú je žalobca povinný zaplatiť do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia. Výrok o trovách štátu navrhol zmeniť tak, že žalobca je povinný zaplatiť
na účet Okresného súdu Humenné sumu 30,- eur taktiež do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Ako dôvod uviedol, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal dôvodnosť podania žaloby na
zaplatenie sumy 360,- eur s príslušenstvom. Tvrdenia žalovaného neboli preukázané, nakoľko súd
dokazovanie nevykonal. Žalobca nepreukázal, že okrem žalovaných pohľadávok mal voči žalovanému
aj ďalšie, skôr splatné pohľadávky, na ktorých splatenie bola použitá úhrada zo dňa 10.4.2013 vo výške
2.300,- eur. Súd sa priklonil k tvrdeniam žalovaného (zrejme žalobcu) a bez ďalšieho posúdil jeho
žalobu ako dôvodnú. Nakoľko žalobca nepredniesol žalobu, v merite veci sa nemohlo začať
pojednávať. Tým žalobca znemožnil vykonanie dôkazov. Z toho súd vyvodil záver o dôvodnosti
podania žaloby len na základe nepreukázaných tvrdení žalobcu. Súd zastavil konanie podľa § 96 ods.
3 O.s.p. aj napriek nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby. Z toho je zrejme, že nie žalovaný, ale
žalobca zmaril možnosť preskúmania úspešnosti a odôvodnenosti uplatneného žalobného nároku na
sumu 360,- eur s príslušenstvom. Keďže konanie bolo zastavené, nie je možná aplikácia § 146 ods.
2, druhá veta, O.s.p.. Potom so zreteľom na procesný výsledok konania nemôže súd priznať žalobcovi
náhradu trov konania. Predpokladom rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania
pri zastavení konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je, že žalobca vzal žalobu, ktorá bola podaná dôvodne,
späť pre správanie sa žalovaného. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Nakoľko z vyššie
uvedených skutočností nie je možné vyvodiť záver, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne, pre daný
prípad nie je možná aplikácia § 146 ods. 2, druhá veta, O.s.p.. Nakoľko žalobca zavinil, že konanie
muselo byť zastavené na základe späťvzatia žaloby a žalovaný tomu nemohol žiadnym procesným
spôsobom zabrániť, súd mal rozhodnúť o trovách konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2, prvá veta,
O.s.p a žalovanému priznať náhradu trov súdneho konania v sume 123,73 eur. Žalovaný tiež nesúhlasí
s výrokom súdu, ktorým ho zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné sumu 30,- eur. Má za to,
že súdom vyžiadaná správa od peňažného ústavu o vykonaní úhrady žalovaným bola neúčelná, nakoľko
žalovaný predložil súdu dôkaz o vykonaní predmetnej úhrady tým, že spolu s odporom podal aj výpis z

účtu, ktorý má vedený vo VÚB, a.s.. Ak mal súd pochybnosti o zrealizovanej platbe, mal si výpis z účtu
žalobcu požiadať priamo od žalobcu, a tým by štátu nevznikli nadbytočné trovy.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Súčasne žiadal uložiť
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,24 eur. Ako
dôvod uviedol, že žalobný návrh vzal späť výlučne pre správanie žalovaného, pričom postupoval v
súlade s § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo súdu hodnoverne a spoľahlivo preukázal. Žalovaný
opomenul skutočnosť, že k plateniu došlo až po podaní žalobného návrhu. Podanie žalobného návrhu
bolo vykonané žalobcom dôvodne, nakoľko mal voči žalovanému v rozhodujúcom čase peňažné
pohľadávky, ktoré boli splatné a ktoré neboli žalovaným v dohodnutej lehote zaplatené. V čase podania
žalobného návrhu dlh žalovanému voči žalobcovi preukázateľne existoval.

Žalovaný v podanom odvolaní výslovne napadol len rozhodnutie súdu o náhrade trov, ako aj výrok
o náhrade trov štátu. Ostatné výroky napadnutého uznesenia, a to konkrétne výrok o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- eur, výrok o čiastočnom zastavení konania a výroky o vrátení krátených súdnych poplatkov
žalobcovi a žalovanému, neboli podaným odvolaním dotknuté, nadobudli právoplatnosť, a tak ich nebolo
možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Prvý z
výrokov o vrátení kráteného súdneho poplatku trpí zrejmou nesprávnosťou, keď neobsahuje označenie
účastníka, ktorému má byť poplatok vrátený. Keďže niet pochýb, že má byť vrátený žalobcovi, opraví
prvostupňový súd túto vadu opravným uznesením podľa § 164 O.s.p.. Rozhodnutia o náhrade trov nie
sú rozhodnutiami vo veci samej. Preto odvolací súd preskúmal túto časť uznesenia bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutej časti uznesenia, ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
opodstatnené.

Právo na náhradu trov konania zastaveného v dôsledku zavinenia účastníka upravilo ustanovenie §
146 ods. 2 O.s.p.. Obe strany v podstate totožné vykladajú podmienky pre vznik práva na náhradu
trov žalovaného, resp. žalobcu. V tejto súvislosti nadobúda význam ustanovenie § 330 ods. 1, 2
Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko
záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri
plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv
jeho príslušenstvo.

Žalovaný tvrdil, že platbou zo dňa 10.4.2013, t.j. ešte pred podaním žaloby, zaplatil žalobcovi sumu 252,-
eur z faktúry č. 20130006 zo dňa 17.1.2013, splatnej dňa 8.3.2013, ako aj sumu 108,- eur z faktúry
č. 2013201 zo dňa 18.2.2013, splatnej dňa 19.4.2013. Ako však vyplýva z výpisu z účtu žalovaného
vo VÚB, a.s., Bratislava, zo dňa 30.4.2013, zaplatil žalovaný tohto dňa sumu 2.300,- eur na variabilný
symbol označený „9“. Aj v kolónke „Referencia“ sú uvedené celkom iné číselné údaje, než akými sú
čísla faktúr, ktorých hodnoty tvoria predmet tohto súdneho konania. Za tohto stavu by takáto platba
žalovaného žalobcovi mala za následok zánik týchto záväzkov žalovaného plnením len za predpokladu,
že by žalovaný nemal vo vzťahu k žalobcovi ďalšie, skôr splatné a nezaplatené záväzky.

Takýmto opomenutím konkretizácie platených záväzkov vytvoril žalovaný pre žalobcu priestor použiť
túto platbu na úhradu skôr splatných záväzkov žalovaného voči žalobcovi, ktoré rozpísal vo svojom
podaní zo dňa 18.7.2013. Podľa žalobcu mal ku dňu 10.4.2013 žalovaný nezaplatené záväzky vo výške
cca 19.000,- eur.

Prvostupňový súd vyzval peňažný ústav ČSOB, a.s., Bratislava oznámiť, kedy bola na účet žalobcu v
tejto banke pripísaná platba od žalovaného z VÚB, a.s., z čísla účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, a to vo výške
2.300,- eur. V roku 2013 išlo len o 2 platby, ktoré boli pripísané ku dňu 13.4.2010 a 13.5.2010. Ani jedna
z nich neobsahovala účel platby a ako variabilný symbol bol uvedený v oboch prípadoch len číslo 9.

Žalovaný sa k veci samej vyjadril len v podanom odpore proti platobnému rozkazu, keď tvrdil, že oba
žalované záväzky zaplatil platbou zo dňa 10.4.2013 ako „súčasť sumárnej platby 2.300,- eur.“ Z tohto
podania žalovaného možno vyvodiť, že žalovaný uznával existenciu ďalších záväzkov, ktoré mal voči
žalobcovi, a ktoré mali byť hradené touto platbou. Ani v podanom odpore, ani na pojednávaní dňa
15.10.2013 žalovaný nespochybňoval existenciu svojich ďalších záväzkov, ktorých splatnosť nastala
skôr, než splatnosť žalovaných faktúr, hoci mu bolo riadne doručené vyjadrenie žalobcu k podanému
odporu, a to dňa 2.9.2013.

Žalovaný bol opakovane riadne poučený súdom v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p., že nemôže v podanom
odvolaní tvrdiť nové skutočnosti a označovať nové dôkazy, ktoré neuviedol v priebehu prvostupňového
konania. Takejto obrane mu nemohlo zabrániť ani späťvzatie žaloby, ktoré sa zavŕšilo dňa 15.10.2013.
V preskúmavanej veci žalovaný neurobil prejav vôle, ktorým by nesúhlasil so späťvzatím žaloby.

Možno preto konštatovať, že k zaplateniu uplatnených záväzkov došlo až následne po podaní žaloby
na súd, v dôsledku čoho späťvzatie žaloby bolo dôsledkom správania sa žalovaného, splňujúceho
náležitosti požadované v § 146 ods. 2, veta druhá, O.s.p..

Dodatočné tvrdenia žalovaného uvedené až v podanom odvolaní o nepreukázaní existencie jeho ďalších
skôr splatných záväzkov voči žalobcovi považuje odvolací súd len za neopodstatnený oneskorený pokus
na zmenu právneho posúdenia konania účastníkov, vedúceho k zastaveniu konania v tejto veci, a tým
na iné rozhodnutie o náhrade trov.

Žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil správnosť výpočtu prisúdenej výšky náhrady
prvostupňového konania. Keďže odvolací súd je viazaný dôvodmi podaného odvolania, musel byť bez
ďalšieho akceptovaný výrok rozhodnutia o prisúdení náhrady vo výške 206,22 eur.

V priebehu odvolacieho konania podaním doručeným súdu až dňa 1.7.2014 žalovaný rozšíril dôvody
odvolania o tvrdenie, že jeho záväzok vyplývajúci z faktúry č. 20130006 zo dňa 7.1.2013 v sume
252,- eur bol uhradený na základe vzájomnej dohody štatutárnych zástupcov účastníkov konania, ktorá
mala vyplývať z mailovej korešpondencie medzi účastníkmi konania zo dňa 26.3.2013. Podľa priloženej
kópie tejto korešpondencie žalovaný dňa 26.3.2013 zaslal žalobcovi prehlásenie obsahujúce prehľad
aktuálnych faktúr a jeho prísľub, že tieto faktúry budú uhradené nasledovne: „2.300,- eur mesačne
v nasledujúcich 4 mesiacoch od 10/04. Zvyšných 676,- eur bude započítaných na náklady vzniknuté
MollFAM z dôvodu Vami nevykonanej nakládky v piatok.“ K doplnku odvolania pripojil aj zoznam, ktorý
pod bodom 17 obsahuje aj faktúru č. 20130006 na sumu 252,- eur. Výška skôr splatných faktúr bola
4.146,- eur.

Vzhľadom k opakovanému poučeniu žalovaného v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. nie je možné prihliadať
ani na túto tvrdenú skutočnosť a predložené dôkazy.

Za opodstatnené nie je možné považovať ani odvolanie žalovaného proti výroku nahradiť štátu na účet
prvostupňového súdu preddavkované trovy konania v sume 30,- eur. Túto sumu súd zaplatil zo štátnych
prostriedkov za podanie vyžiadanej správy ČSOB, a.s., Bratislava, zo dňa 3.9.2013. Túto správu si
vyžiadal prvostupňový súd po podaní odporu žalovaným proti platobnému rozkazu, keď žalovaný tvrdil,
že zaplatil sumu 2.300,- eur dňa 10.4.2013, a žalobca tvrdil, že sa tak stalo dňa 13.5.2013. Kým
žalovaný pripojil k odporu proti platobnému rozkazu výpis z VÚB banky o platbe zo dňa 10.4.2013,
žalobca pripojil výpis z účtu v ČSOB, a.s., o takejto platbe zo dňa 13.5.2013. Žalobca síce následne
dňa 18.7.2013 potvrdil aj platbu žalovaného zo dňa 10.4.2013, súd však považoval za potrebné upresniť
dátum pripísania platby od žalovaného, preto vyzval na podanie takejto správy priamo ČSOB, a.s.,
Bratislava.

O náhrade štátom preddavkovaných trov rozhoduje súd v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. podľa výsledkov
konania. Keďže v danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby v dôsledku oneskoreného zaplatenia

záväzkov zo strany žalovaného, vznikla žalovanému aj povinnosť nahradiť štátu na účet prvostupňového
súdu trovy konania, ktoré platil.

Z týchto dôvodov bol potvrdený aj výrok uznesenia o povinnosti žalovaného zaplatiť štátom
preddavkované trovy.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. V dôsledku toho mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods.
1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca
si uplatnil len náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to za napísanie
vyjadrenia zo dňa 25.11.2013 k odvolaniu žalovaného. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho
súdu SR, vysloveného v uznesení sp. zn. 6MCdo 15/2011 tvorí tarifnú hodnotu veci v štádiu odvolacieho
konania naďalej pôvodne žalovaná istina 160,- eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby, vypočítaná z tejto tarifnej hodnoty, sa rovná sume 26,56 eur. Pretože odvolaním nebolo
uznesenie napadnuté vo veci samej, kráti sa táto základná sadzba na 1/2, t.j. na sumu 13,23 eur.
Paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov bola v roku 2013
priznávaná vo výške 7,81 eur za úkon. Nakoľko právny zástupca žalobcu je preukázateľne platiteľom
dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa súčet týchto náhrad (21,04 eur) o 20 % daň z pridanej hodnoty (4,20
eur) na konečnú sumu 25,24 eur (§ 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.