Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/158/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213233496
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213233496.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: X. T., A.. XX.XX.XXXX, W. T. XX, W., X. H.,
zastúpený: JUDr. Mgr. Vladimír Gallo, PhD., advokát so sídlom Ševčenkova ul.28, Bratislava, proti
odporcom: 1/ G. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom T. X, M., 2/ F. A. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom T. X, M.,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A,
Bratislava, o určenie otcovstva, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava

II zo dňa 22.08.2014, č.k. 11C/277/2013-34, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporcom v 1/ a 2/ rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa s použitím § 108 O.s.p., § 84, § 90, § 91 ods.1, § 94 ods.1,2

Zákona o rodine zastavil konanie o návrhu navrhovateľa, v ktorom sa domáhal vydať rozhodnutie o
určenie, že je otcom maloletého odporcu v 2/ rade z matky odporkyne v 1/ rade a o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletému odporcovi v 2/ rade, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške
XX,XX euro prostredníctvom Daňového úradu Bratislava ( § 11 ods.3,4,6 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania ( § 146 ods.1
písm. c/ O.s.p.).

Výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10.3.2014 došlo k určeniu
otcovstva k maloletému odporcovi v 2/ rade súhlasným vyhlásením oboch rodičov maloletého dieťaťa -
odporkyne v 1/ rade a S. O.. S. O. bol následne ako otec zapísaný do rodného listu maloletého odporcu v
2/ rade vedeného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - F., vo zv. XX, ročník XXXX, strana XXX,
por.č. XXX. Súd prvého stupňa poukazujúc na § 108 O.s.p. konštatoval, že v danom prípade nastala

prekážka konania priamo zo zákona majúca za následok povinnosť súdu konanie zastaviť. Pre úplnosť
uviedol, že aj vzhľadom na dikciu Zákona o rodine určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
ako 2. zákonná domnienka má prednosť pred určením otcovstva rozhodnutím súdu, ktorá v poradí ako
3. zákonná domnienka má prednosť pred rozhodnutím súdu, ktorá sa môže uplatniť až v prípade, ak
nedošlo k určeniu otcovstva podľa 2. zákonnej domnienky, t.j. súhlasným vyhlásením rodičov.

Proti uzneseniu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súhlasné vyhlásenie
predmatričnýmúradombolouskutočnenédňa10.3.2014,t.j.popodaníjehonávrhunaurčenieotcovstva
k maloletému odporcovi v 2/ rade. Predmetné vyhlásenie je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatným právnym úkonom, je účelové , obchádzajúce zákon a priečiace sa dobrým mravom.
Odporkyňa v 1/ rade v písomnom podaní zo dňa 5.3.2014 potvrdila intímny kontakt medzi nimi v

rozhodnomobdobíaanirazneuviedla,žebiologickýmotcommaloletéhoodporcuv2/radejejejsúčasný
partner S. O.. Navrhovateľ vyslovil svoje presvedčenie o tom, že súčasný partner matky maloletéhodieťaťa nie je jeho biologickým otcom. V nadväznosti na tento súdny spor je možné konštatovať, že
súhlasné vyhlásenie rodičov bolo zrealizované v priamej súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom. V
zmysle čl.7Dohovoruoprávachdieťaťač.104/1991Zb.jekaždédieťaregistrovanéihneďponarodenía

má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť a pokiaľ je to možné, právo poznať svojich
rodičov a právo na ich starostlivosť. Tým, že súd prvého stupňa zastavil konanie, zabránil znaleckému
dokazovaniu znalcovi z odboru Genetika, odvetvie Analýza DNA, ktorá je v súčasnosti najspoľahlivejšou
metódou určovania otcovstva.

Odporkyňa v 1/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne a právne správne potvrdiť. Dôvody odvolania mala za neopodstatnené, pretože rozhodnutie súdu
prvého stupňa mala za vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a zohľadňujúce právnu
úpravu uvedenú v § 90 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa správne aplikoval § 108 O.s.p., pretože
pred matrikou bolo určené otcovstvo k maloletému odporcovi v 2/ rade súhlasným vyhlásením rodičov,
čím je právne otcovstvo ustálené a pre ďalšie riešenie už ustáleného statusu dieťaťa niet opodstatnenia.

Zo strany navrhovateľa nie sú prezentované objektívne argumenty, jedná sa o ohováranie jej osoby,
pretože je jej právom rozhodnúť o tom, či a kedy sa vydá alebo kedy časovo a ako obsahovo uskutoční
úkon určenia otcovstva jej dieťaťa. Tak ako necítila a necíti potrebu vydať sa, tak necítila ani potrebu
oficiálne riešiť otcovstvo jej dieťaťa skôr, než by sa v tejto súvislosti vyskytli prípadné problémy po začatí
plnenie povinnej školskej dochádzky na základnej škole. Podstatným je pre ňu fakt, že jej partner S.

bol dlho pred pôrodom vnímaný ( nielen ňou, ale aj blízkymi a priateľmi ) ako jej životný partner a otec
jej budúcich detí, bol pri pôrode, kde ho do listiny vyhotovenej na pôrodníckom oddelení uviedla ako
otca. Skutočnosť, že otcovstvo k odporcovi v 2/ rade bolo určené súhlasným vyhlásením na príslušnej
matrike počas súdneho konania vyvolaného navrhovateľom, nie je úkonom, ktorý by odporoval zákonu
alebo ho obchádzal a toto konanie ani nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Kolízny opatrovník odporcu v 2/ rade v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu
ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal

uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.
Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,

možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods.1,2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov.

Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

Podľa § 94 ods.2 Zákona o rodine , za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 108 O.s.p., súd zastaví konanie o určenie otcovstva , ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.

Zákon o rodine obsahuje základný výpočet domnienok, na základe ktorých sa určuje otcovstvo, ktorými

sú: 1. otcovstvo manžela, 2. súhlasné vyhlásenie rodičov, 3. preukázaná súlož muža s matkou dieťaťa
v rozhodujúcom období, bez existencie vylučujúcich okolností a rozhodnutie súdu o určení otcovstva
tohto muža. Domnienky nastupujú v určitom poradí, ktoré vychádza zo spoločenského výskytu typických
okolností, za ktorých je dieťa splodené. Domnienka manžela matky nastupuje automaticky na základeexistencie manželstva. Ak pre túto domnienku niet miesta (nie sú naplnené podmienky predvídané
jej hypotézou), alebo bola vyvrátená, môže nastúpiť druhá alebo tretia domnienka, avšak už nie
automaticky, ale na základe kvalifikovanej aktivity dotknutých subjektov. Uplatnenie niektorej domnienky

vylučuje použitie ostatných domnienok. Určeniu otcovstva k tomu istému dieťaťu teda nemôžu svedčiť
rôzne domnienky otcovstva rôznych mužov. Až po úspešnom zapretí niektorej z domnienok (s výnimkou
tretej) môže za splnenia zákonných podmienok nastúpiť opäť niektorá z domnienok.

Ustanovenie § 108 O.s.p. upravuje z hľadiska procesného práva výnimočnú situáciu, keď sa sporové

konanie zastaví i v prípade, ak nebol urobený dispozičný úkon ( späťvzatie podľa § 96 O.s.p.), ani
nevznikla neodstrániteľná vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky a kedy je
dôvodom na zastavenie konania odpadnutie predmetu konania. Podľa citovaného ustanovenia súd
zastaví konanie nielen vtedy, ak dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením účastníkov konania o
určenie otcovstva ( t.j. matkou dieťaťa a označeným otcom dieťaťa) ale i vtedy, ak domnienka otcovstva
podľa § 91 Zákona o rodine svedčí inému mužovi ( tak ako je tomu v prejednávanom prípade ).

V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, že dňa 10.3.2014 došlo k určeniu otcovstva k
maloletému odporcovi v 2/ rade súhlasným vyhlásením oboch rodičov maloletého dieťaťa - odporkyne
v 1/ rade a S. O., A.. X.X.XXXX. S. O. bol následne ako otec zapísaný do rodného listu maloletého
odporcu v 2/ rade vedeného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - F., vo zv. XX, ročník XXXX,

strana XXX, por.č. XXX. Uvedený objektívne existujúci stav má za následok posudzovanie otcovstva k
maloletémuodporcoviv2/radenazákladedruhej domnienkyotcovstva,ktorejúčinkymôžubyťzvrátené
iba postupom podľa § 93 Zákona o rodine.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že ak v danej veci súd prvého stupňa s použitím § 108

O.s.p. zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na určenie otcovstva k maloletému odporcovi v 2/ rade
a o úpravu rodičovských práv a povinností k odporcovi v 2/ rade, rozhodol vecne a právne správne.
Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní vo vzťahu k výroku o zastavení konania sú za daného stavu
bez akéhokoľvek právneho významu a odvolací súd sa nimi preto podrobnejšie nezaoberal.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ( vrátane
správneho výroku o trovách konania a výroku o vrátení súdneho poplatku) ako vecne a právne správne
potvrdil.

Súdu prvého stupňa dáva do pozornosti nutnosť rozhodnúť o vrátení preddavku na trovy znaleckého

dokazovania navrhovateľovi, ním zaplateného na účet súdu prvého stupňa na základe uznesenia
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.7.2014, č.k. 11C/277/2013-23.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods.1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p., keďže odporcovia v 1/a 2/ rade majúci plný úspech v odvolacom konaní, si právo na náhradu
trov konania neuplatnili a trovy odvolacieho konania im z obsahu spisu ani nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.