Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212201091
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212201091.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: S. N. M., M..L..T.., so sídlom v Z., B. X, IČO: XX XXX
XXX, zastúpený V.. G. N., M..L..T.., so sídlom v Z., B. X, proti žalovanej R. N., Z.Ú. O. N., T. H. XX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej E. I. T. T. M. K., M. M. O. B., O. XX, IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného JUDr. , F. W. advokátom, so sídlom I.. M. X, M., o 6.397,56 eur s prísl., o odvolaní
vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 30.11.2012 č.k. 28C/173/2012-32

takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách prvostupňového
konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného tak, že:
ukladá žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi E. I. T. T. M. K. M. M. O. B., O. XX na účet advokáta
V.. F. W. náhradu trov prvostupňového konania 548,16 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Ukladá žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi E. I. T. T. M. K. M. M. O. B., O. XX na účet advokáta
V.. F. W. náhradu trov odvolacieho konania 141,84 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením konanie zastavil, uložil Daňovému úradu Bratislava

vrátiť žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 376,87 eur a žalovanej a
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

O zastavení konania rozhodol s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p., o vrátení súdneho poplatku
rozhodol s poukazom na ust. § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb..

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá. Vychádzal pritom ďalej z toho,
že žalovanej v tomto konaní žiadne preukázateľné nevznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pričom mal za to, že trovy vynaložené v
súvislosti s účasťou vedľajšieho účastníka v konaní ako takou zvlášť tiež v zastúpení vedľajšieho
účastníka advokátom nespĺňajú podmienky potrebnosti a účelnosti. Vec posudzoval v kontexte ďalších
stoviekkonaní,doktorýchvedľajšíúčastníkvstúpilzasituácie,keďprevšetkytietoprípadyjebezozbytku

príznačné, že vedľajší účastník do nich vstúpil v krátkom časovom úseku, hromade, bez náväznosti na
osobu žalovaného ako spotrebiteľa, lebo povahu spotrebiteľského sporu, ale podľa jediného kritéria,
ktorým bola osoba žalobcu a tiež, že do každého z týchto konaní vstúpil neadresne oznámením o
vstupe do konania so žiadosťou o doručenie návrhu a jeho príloh bez akejkoľvek znalosti predmetu
konania len predpokladajúc podľa žalobcu, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Ďalej poukázal na to,
že obrana vedľajšieho účastníka v týchto konaniach spočívala len v paušálnej námietke premlčania

nároku žalobcu bez akejkoľvek náväznosti na postoj žalovaného k plneniu, prípadne premlčaného dlhu
predstavujúceho naturálny obligačný záväzok a takisto v neadresnom poukázaní na spotrebiteľskýcharakter veci a nutnosť skúmať prítomnosť neprijateľných podmienok bez akýchkoľvek konkrétností
vzťahujúcich sa len na ten-ktorý prípad, ďalej že v každom konaní do ktorého vedľajší účastník vstúpil je
zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu či skutkovú náročnosť sporu a v každom konaní si uplatnil

náhradu trov zastúpenia a nakoniec že vo všetkých prípadoch vedľajší účastník paušálne vyjadril súhlas
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a pre prípad jeho nariadenia vopred ospravedlňuje
svoju prípadnú neúčasť. Vo svetle týchto skutočností sa mu javí, že ústredným účelom vstupu združenia
na ochranu spotrebiteľa do toho konania nebolo ani tak pomôcť konkrétnemu spotrebiteľovi, alebo
skupine spotrebiteľov prípadne napomôcť riešeniu konkrétneho spotrebiteľského problému alebo ich

okruhu,akovytvoriťpriestorpreposkytovanieprávnychslužiebadvokátom, náhraduodmenyahotových
výdavkov za ktoré si vedľajší účastník uplatňoval, pričom ochrana spotrebiteľského práva, o ktorom
vedľajší účastník v čase vstupu do konania nepochybne nemal ani najmenšiu vedomosť, tak nevyhnutne
bolaprostriedkomanieúčelomtohtoprocesu.Ďalejmalzato,ževstupvedľajšiehoúčastníkadokonania
s primárne iným cieľom ako chrániť práva spotrebiteľa nezodpovedá účelu sledovaného v ust. § 93
ods. 2 O.s.p. a ako taký predstavuje podľa posúdenia súdu zneužitie procesného práva, preto ani trovy

vynaložené v súvislosti s týmito úkonmi nespĺňajú požiadavku účelnosti podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a
preto napriek procesnému zavineniu žalobcu na späťvzatí súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu a to iba proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším

účastníkom sa včas odvolal vedľajší účastník. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vydal viacero
obdobných rozhodnutí, v ktorých dokonalým spôsobom chránil hospodárske záujmy dodávateľa ako
člena nadnárodnej inkasnej skupiny, zastúpenej v desať tisíckach súdnych prípadov silnou advokátskou
kanceláriou. Argumentáciu súdu prvého stupňa považoval za rozpornú s logikou, čo sa týka vzťahu,
príčiny a následku, t.j. vzťahu pomoci spotrebiteľom a zarábania advokátov čím skrátene pomenováva

zložitejšiu formuláciu súdu vytvoriť priestor pre poskytnutie právnych služieb advokátov. Má za to, že len
prostredníctvom efektívnej pomoci spotrebiteľovi je možné vytvoriť priestor pre poskytovanie právnych
služieb advokátom. Bez takejto efektívnej pomoci náhrada trov konania ako dôsledok neprichádza do
úvahy a teda neprichádza do úvahy ani odmena advokáta. Má za to, že pre súd nie je prioritné zhodnotiť,
ževedľajšíúčastníkspomocouadvokátazachránipredčastodoživotnýmsplácanímúžeryobčanaskoro

vo všetkých konaniach, do ktorých združenie vstúpilo, keďže úspešnosť je prakticky stopercentná, ale sa
zaoberá predovšetkým zisťovaním, či advokát na tom nezarobí. Hmotnoprávny alebo procesnoprávny
úspech spotrebiteľa a tým aj združenia je pre súd druhoradý. Uviedol, že advokát vykonáva svoju činnosť
v súlade so zákonom o advokácii a vykonávacími predpismi. Advokáti sú platiteľmi DPH, platia dane z
príjmov a v súvislosti so spotrebiteľskou agendou vytvorili 8 nových pracovných miest. Nechápe, prečo

súdu vadí, že advokát poskytuje právnu službu v súlade so zákonom, pričom stojí na strane pravdy,
čestnosti a spravodlivosti. Ďalej poukázal na to, že advokát je v konaní iba zástupcom vedľajšieho
účastníka, ktorý je Občianskym združením, založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Účelom
tejto úpravy ust. § 93 ods. 2 O.s.p. je dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu
k profesionálnemu dodávateľovi.

Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že žalovaný svojím správaním zapríčinil späťvzatie žaloby,
pričom žalobca vzal bez akéhokoľvek odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne zavinil
zastavenie konania a súčasne žalobca nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto
je potrebné tento stav považovať za jeho procesný neúspech. S ohľadom na uvedené navrhol zmeniť

uznesenie súdu prvého stupňa a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania
548,16 eur a náhradu trov odvolacieho konania 141,84 eur.

Žalobca navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne. Uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania 141,83 eur, ktoré pozostávajú z polovičného úkonu právnej služby

vo výške 132,46 eur, z DPH a režijného paušálu 9,37 eur. Poukázal na to, že vedľajší účastník
musí byť sám v podstate schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
sporoch. Poukázal na to, že Združenie vstupuje do viacerých sporov bez znalosti veci, pričom žiada o
zaslanie žaloby a žiada priznanie trov, pričom z toho je zrejmé, že Združenie nemá žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez

uvedenia nových skutočností. Trovy v súvislosti s tým vzniklé vedľajšiemu účastníkovi nepovažuje za
trovy účelne vynaložené.Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j.
vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že odvolanie

vedľajšieho účastníka proti výroku o trovách konania je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 13.3.2012. Súčasne predložil plnú
moc, ktorou splnomocnil advokáta V.. F. W. na zastupovanie v tomto konaní.

Žalobca sa dňa 21.6.2012 dozvedel, že Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS zastúpené advokátom
vstúpilo do konania, keďže táto skutočnosť bola uvedená v úvodnej časti platobného rozkazu, ktorý bol
v tento deň žalobcovi doručený. Následne dňa 9.7.2012 žalobca doručil súdu oznámenie, že žalobu
berie v celom rozsahu späť, pričom sa súčasne vyjadril aj k trovám vedľajšieho účastníka. Odvolací
súd ešte poznamenáva, že ešte 2 dni pred prevzatím platobného rozkazu žalobcom, t.j. 19.6.2012
bol vyhotovený prípis adresovaný Okresnému súdu Košice II k spisovej značke tohto spisu, ktorý bol

Okresného súdu Košice II doručený dňa 22.6.2012, pričom v tomto prípise žalobca urguje pokračovanie
v konaní vzhľadom k tomu, že návrh bol na súd podaný dňa 2.1.2012. V deň vyhotovovania tohto prípisu
žalobca ešte nevedel, že do konania vstúpil vedľajší účastník. Následne po prevzatí platobného rozkazu
vzal žalobu späť. Z uvedeného konania žalobcu nepochybne vyplýva, že dôvodom späťvzatia žaloby
bola skutočnosť, že do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného.

Za tejto situácie má odvolací súd za to, že vedľajší účastník na strane žalovaného má právo na náhradu
trov konania, ktoré boli v súvislosti s bránením práv žalovanej v priebeh konania vynaložené. Javí sa,
vzhľadom k správaniu sa žalobcu, že tento vzal späť žalobu z dôvodu, že si uplatnil proti žalovanej
nárok, ktorý bol zrejme premlčaný, preto pokiaľ zistil, že práva žalovanej v tomto konaní bude hájiť

advokát zastupujúci Obč. združenie, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Vzhľadom k tejto
skutočnosti, keďže žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť pre späťvzatie žaloby bez toho, aby
k tomu žalovaná dala akýkoľvek podnet, má vedľajší účastník na strane žalovanej právo na náhradu
trov konania s poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. K takémuto záveru dospel v zásade
aj súd prvého stupňa.

Pokiaľ ide o ostatné úvahy súdu prvého stupňa, s týmito sa odvolací súd nestotožňuje. Otázku účelnosti
či neúčelnosti trov konania nemožno vykladať tak, ako to vykladal v dôvodoch odvolania súd prvého
stupňa. Advokát si uplatnil odmenu za konanie pred súdom prvého stupňa za 2 úkony právnej pomoci
a to za prípravu a prevzatie a za podanie odporu proti platobnému rozkazu. Obidva úkony v priebehu

prvostupňového konania sú účelne vynaložené, pretože zákon priznáva každému advokátovi právo na
odmenu za vstup do konania. Rovnako priznáva zákon právo na odmenu aj za každý úkon, ktorý je vo
vzťahu ku konaniu vykonaný, pokiaľ ide o opravný prostriedok. Za tejto situácie sú potom obidva úkony
účelne vynaložené a preto advokátovi patrí odmena za obidva úkony rovnako. Pokiaľ ide o odmenu za
úkon v odvolacom konaní, rovnako ide o opravný prostriedok proti uzneseniu súdu prvého stupňa, za

ktorý mu prináleží odmena vo výške 1/2, preto aj tento úkon vzhľadom na úspech vedľajšieho účastníka
v odvolacom konaní mu patrí odmena a to v rozsahu 1/2. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade
trov konania opomenul na zásadu zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Okrem
toho odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že aj samotný žalobca už pri podaní návrhu na vydanie
platobného rozkazu bol zastúpený advokátom, tento si uplatnil náhradu trov konania už pri podaní

žaloby za prípravu a prevzatie zastupovania za podanie žaloby a dokonca si uplatnil aj náhradu za úkon
vykonaný ešte pred začatím konania, ktorý advokátska tarifa nepozná. Je nepochybné, že v prípade, že
by žalobca mal v konaní plný úspech v spore, že trovy tak ako si ich uplatnil by boli advokátovi priznané,
čo vyplýva aj z výroku platobného rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný. Aj s ohľadom na tieto skutočnosti
nemožno potom trovy vedľajšieho účastníka pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom

považovať za neúčelne vynaložené. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvého stupňa o
tom, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol vykonaný s primárne iným cieľom ako chrániť práva
spotrebiteľa. K tomuto záveru súdu prvého stupňa niet žiadneho podkladu vo vykonanom dokazovaní,
práve naopak, výsledkom vstupu vedľajšieho účastníka do konania je nepochybne späťvzatie žaloby,
ktorá zrejme nebola podaná dôvodne. Vzhľadom k tomu potom, vstup vedľajšieho účastníka do konania

splnil svoj účel a preto aj trovy uplatnené v tomto konaní boli vynaložené účelne. Z uvedeného dôvodu
má vedľajší účastník právo na ich náhradu a preto odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. uznesenie súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom zmenil a priznalvedľajšiemu účastníkovi náhradu trov prvostupňového konania za 2 úkony právnej pomoci s DPH a
režijný paušál a rovnako priznal aj polovičný úkon v odvolacom konaní + DPH a režijný paušál.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.