Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214203714
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214203714.2

Uznesenie

OkresnýsúdBardejovvprávnejvecižalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,Pajštúnska5,85102Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej Z. N., N..
XX.XX.XXXX, K. T. XXX/XX, XXX XX D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828,
zastúpený JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6, Košice, o zaplatenie 1.200,20 €

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie vo veci samej.

Žalobcovi v r a c i a alikvotnú časť ním zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 65,30€.

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou podanou prostredníctvom svojho
právneho zástupcu na tunajšom súde dňa 19.05.2014 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.200,20€

s prísl..

Podaním doručeným súdu dňa 18.07.2014 prostredníctvom právnej zástupkyne oznámilo svoj vstup do
konania Občianske združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, ako vedľajší účastník na strane
žalovanej.

Následne na základe návrhu doručeného súdu dňa 01.08.2014, súd uznesením č.k. 6C 103/2014-49
zo dňa 03.10.2014 vyhovel, aby namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila do konania ako žalobca

obchodná spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. postupujúc podľa § 92 ods. 2,3 OSP.

Podaním zo dňa 09.10.2014 vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku celej žalobcom
uplatnenej pohľadávky a súčasne uplatnil trovy konania.

Po doručení tohto podania žalovanej a právnemu zástupcovi žalobcu, ten podaním doručeným súdu dňa
04.12.2014 vzal žalobu bez uvedenia dôvodu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Súčasne
požiadal o vrátenie súdneho poplatku a navrhol trovy vedľajšiemu účastníkovi nepriznať dôvodiac, že
nejde o trovy účelne vynaložené na uplatňovanie, alebo bránenie práva. V tomto smere poukázal na

rozsiahlu rozhodovaciu činnosť súdov SR v tejto otázke.Keďže žaloba bola žalobcom vzatá v celom rozsahu späť skôr než sa začalo prvé pojednávanie, v
zmysle § 96 ods. 1 a 3 OSP súd konanie vo veci bez ďalšieho prvým výrokom tohto uznesenia zastavil.

K zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom pred prvým pojednávaním, preto súd

postupom podľa § 11 ods. 3,4,6 ZSP vracia žalobcovi druhým výrokom tohto uznesenia prostredníctvom
príslušného daňového úradu alikvotnú časť ním zaplateného súdneho poplatku vo výške 65,30€ (72€
- 6,70€).

O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 151
ods. 1 OSP.

V danom prípade konanie bolo zastavené nie pre späťvzatie dôvodne podanej žaloby pre správanie

žalovanej po podaní žaloby, ale zavinením žalobcu (§ 146 ods. 2 veta prvá OSP), z procesného hľadiska
preto platí, že úspech mala žalovaná, ktorá však návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy
konania neurobila. Neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo. Vzhľadom na
uvedené v treťom výroku tohto uznesenia súd rozhodol, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania,
vzhľadom na chýbajúci návrh na takéto rozhodnutie nepriznáva.

Návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy konania však podal vedľajší účastník na strane
žalovanej, preto súd v súlade s § 151 ods. 1 OSP pristúpil k rozhodnutiu o tomto jeho návrhu.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, ten má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok
ako účastník, na strane ktorého v konaní vystupoval, preto vzhľadom na výsledok konania a úspech
žalovanej by mu náhrada trov konania patrila, avšak ani jemu náhrada trov konania priznaná byť

nemohla, lebo súd na strane vedľajšieho účastníka vznik trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva (§ 142 ods. 1 OSP) nezistil. Vedľajší účastník ako trovy konania žiadal nahradiť trovy
svojho právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to 1./ prevzatie a prípravu zastúpenia a
za 2./ vyjadrenie k žalobe zo dňa 09.10.2014 so vznesenou námietkou premlčania, vrátenie paušálnej
náhrady. Tieto požadované trovy vedľajšieho účastníka podľa názoru súdu nie sú trovami, na náhradu

ktorých by súd mohol zaviazať žalobcu, lebo na to nie je splnená jedna zo základných zákonných
podmienok na ich priznanie, a to účelnosť vynaloženia uvedených trov. Predmetom náhrady môžu
byť iba trovy, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( v tejto súvislosti viď
napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Obo 6/2009 zo dňa 30.01.2009). Súd nijako nespochybňuje
právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie advokátom. Trovy vynaložené v tomto konaní v súvislosti

s úkonmi právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 09.10.2014 však súd
vychádzajúc z konkrétneho obsahu týchto úkonov vo vzťahu k predmetu konania nepovažuje za trovy
potrebné na účelné uplatňovanie či bránenie práva, na náhradu ktorých by bolo možné žalobcu zaviazať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci 4MCdo 21/2009 ( v Uznesení zo dňa 25.2.2010 ) v súvislosti
s povinnosťou súdu rozhodujúceho o priznaní náhrady trov konania skúmať účelnosť vynaložených

trov konania túto účelnosť vyložil tak, že „.Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní
cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov
a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania ( fyzickej,
právnickej osoby, štátneho

orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy

konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok,
aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba
posudzovať samostatne.“ Súd nevidí dôvod na odchýlenie sa od uvedeného výkladu účelnosti trov
konania.

Pokiaľ ide o otázku účelnosti trov vedľajšieho účastníka, aj táto bola predmetom posudzovania zo

strany súdov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
17Co/91/2012 zo dňa 25.04.2012 v ktorom tento uviedol „Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem „každý“ spadá ajvedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné
právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k
nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady

trov proti neúspešnému účastníkovi. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať
oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy
aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu
spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa
zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov

spotrebiteľa. Paušálny vstup do všetkých konaní, v ktorých vystupujú ako navrhovatelia týmto združením
označené subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho
účastníka, nepovažuje odvolací súd za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ stanovený v Stanovách
Združenia. Paušálny vstup tohto združenia do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba
zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov

v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.“

Rovnaký záver vyslovil Krajský súd v Bratislave ( viď. jeho Uznesenie zo dňa 24.10.2012 sp.zn.
5Co/515/2012 v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 37/2013 zo dňa 25.2.2013).

V prejednávanej veci súd nenašiel objektívne a presvedčivé argumenty pre odôvodnenie odchýlenia sa
od záverov vyššie citovaných rozhodnutí vo vzťahu k posudzovaniu účelnosti trov a konkrétne účelnosti

trov vedľajšieho účastníka.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc v spore účastníkovi na strane ktorého vedľajší účastník
v konaní vystupuje. Vedľajší účastník by mal byť motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku
ktorému pristúpil, pričom v prípade vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP akým je aj Občianske
združenie - „POS“ by táto motivácia mala byť daná samým predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana

práv podľa osobitného predpisu. Konkrétny obsah tu vykonaných úkonov právnej služby, v súvislosti s
ktorými mali trovy vzniknúť z hľadiska sledovaného cieľa, teda „pomoci v spore“ neodôvodňuje podľa
súdu záver o ich účelnosti, keďže vedľajší účastník najskôr len formulárovým podaním, bez znalosti veci
zahlásil vstup do konania a následne bez toho, aby vyčkal ďalší procesný postup, závislý aj od toho,
či nebude napr. jeho vstup zo strany účastníkov namietaný (keďže je zrejmé že k účasti vedľajšieho

účastníka by napríklad nemohlo dôjsť proti vôli žalovaného spotrebiteľa) sám, iniciatívne potom,
čo mu bola doručená žaloba s prílohami vzniesol

námietku premlčania, ktorá sama osebe vzhľadom na povinnosť súdu založenú § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 pre vec a úspech spotrebiteľa zo skutkového
ani právneho hľadiska vôbec nič nepriniesla. Uvedené ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa s

účinnosťou od 01.05.2014 súdu ukladá z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania, pričom ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný
aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. Preto vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa
09.10.2014 v ktorom iba vzniesol námietku premlčania, hoci v tom čase súd sám bol povinný skúmať
či nie je v danom prípade dôvod na postup podľa §5b Zákona č.250/2007 o ochrane spotrebiteľa

nebolo účelným. Žalobcovi nemôže byť podľa názoru súdu uložená povinnosť hradiť trovy vedľajšieho
účastníka len na základe toho, že vedľajší účastník vstúpil do konania a po doručení žaloby vzniesol
námietku premlčania, na ktorú súd v danom čase musel prihliadať ex offo, a teda pre úspech
spotrebiteľa táto námietka by bola bezpredmetná. Takéto úkony vedľajšieho účastníka vecne, pokiaľ
ide o dôvodnosť žaloby neobsahovali okrem už spomínanej námietky premlčania žiadne relevantné

skutočnosti významné pre toto konkrétne konanie a nemali žiaden vplyv na rozhodnutie súdu a úspech
žalovanej. Za danej situácie úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré žiada priznať trovy nepriniesli vo
vzťahu k podstate a predmetu konania žiadne právne argumenty alebo skutkové poznatky, ktoré by
(vzhľadom na povinnosť súdu prihliadať na premlčanie ex offo) mohli mať vplyv na rozhodnutie súdu vo
veci, čo súdy samo osebe považujú za dôvod nepriznania trov (viď napr. časť III Nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky III.ÚS 117/2011 zo dňa 27.09.2011). Preto neboli tretím výrokom tohto uznesenia
rovnako priznané ani trovy vedľajšiemu účastníkovi.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.