Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoE/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613211719
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613211719.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnej: H. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. XXX, o vymoženie 1.195,98 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie bolo začaté
na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom W. Y. W.., N. 7, pod sp. zn. EX

990/13, v štádiu konania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe
odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5Er/1194/2013-12 zo
dňa 13.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo záveru o neprijateľnosti (§ 53 ods.
4 písm. r/ Obč. zák.) v rámci (spotrebiteľského) zmluvného vzťahu o revolvingovom úvere dojednanej
rozhodcovskej zmluvy,na podklade ktorej rozhodcovský súd vydal exekučný titul. Praktickým dôsledkom
rozhodcovskej zmluvy - tak ako ju vopred naformuloval oprávnený - je odopretie možnosti spotrebiteľovi
brániť sa pred všeobecným súdom v tých (všetkých) prípadoch, keď oprávnený - dodávateľ podá voči

nemu žalobu na vopred vybranom rozhodcovskom súde; núti tak spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva neodporuje síce doslovnému zneniu zákona, ale
svojimi dôsledkami sleduje presne ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, čím zákon
obchádza. Okresný súd preto uzavrel, že nakoľko je právomoc rozhodcovského súdu založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, ide o právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň,
ako keby neexistoval.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Tvrdil, že exekučný súd sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy;
t.j. či ide o individuálne dojednanú zmluvu alebo nie, pričom v prípade individuálnych dojednaní je
posudzovanie neprijateľnosti zo zákona vylúčené. Zdôraznil, že v súdenom prípade rozhodcovská
zmluva nebola nikdy podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva priamo z
jej znenia. Rovnako dlžník mohol odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia bez

vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva preto podľa oprávneného spĺňa
charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Odvolateľ poukazoval
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012, ktorý sa zaoberal
otázkou jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy odmietnutím rozhodcovskej doložky v rámci
všeobecných obchodných podmienok do 30 dní od ich účinnosti alebo od uzatvorenia zmluvného vzťahu
s bankou. Najvyšší súd v danom prípade pripustil uvedené dojednanie v rámci všeobecných podmienok,keď spotrebiteľ mal len dve možnosti - buď ich odmietne (a nevznikne ani hlavný zmluvný vzťah)
alebo s nimi súhlasí. V aktuálne posudzovanej veci rozhodcovská zmluva pritom ani nie je súčasťou
všeobecných obchodných podmienok a spotrebiteľ ju mohol odmietnuť bez akýchkoľvek dôsledkov

uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere.

Odvolateľ mal za to, že spotrebiteľ je osobou, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá
a obozretná (v zmysle definície v smernici EP a Rady č. 2005/29). To znamená, že ani európske právo
nepribližuje chápanie spotrebiteľa na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na
právne úkony, nespôsobilého či neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia

daného tretím subjektom a podobne. Uviedol, že rozhodcovské konanie poskytuje spotrebiteľovi
minimálne rovnaký (v niektorých smeroch oveľa širší) rozsah ochrany ako konanie pred (všeobecným)
súdom; napr. spotrebiteľ môže žiadať vykonanie ústneho pojednávania, prípadne aj v mieste jeho
bydliska, alebo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa široko koncipovaného dôvodu
§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. Dodal, že spotrebiteľovi ostáva možnosť riešiť spor v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude považovaná za

neprijateľnú; uvedené však v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§
201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)

uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva z 17.8.2011 bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorý
formulár bol v celom rozsahu (bez akejkoľvek účasti dlžníka) vypracovaný veriteľom/dodávateľom a
takto predložený dlžníkovi/spotrebiteľovi. Predmetný formulár pritom využíva oprávnený vo viacerých
prípadoch určitého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ nemá reálnu možnosť ovplyvniť jeho obsah;

rovnako tak ani obsah samotnej zmluvy. Rozdiel oproti rovnakým zmluvám z iných zmluvných vzťahov
je len v údajoch o čísle zmluvy, o osobe dlžníka a o mieste a dátume jej uzatvorenia; v rozhodujúcej
časti sa ale predmetná rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou v ničom
nelíši od rozhodcovských zmlúv z iných zmluvných vzťahov, v ktorých oprávnený vystupuje ako
dodávateľ. Dotknuté konštatovania oprávnený v rámci odvolania relevantne vôbec nespochybnil.

Rovnako je zjavné, že dodávateľ používal rozhodcovskú doložku takmer v identickom znení ako
súčasť svojich všeobecných podmienok poskytnutia revolvingového úveru. Z uvedeného vyplýva, že
nemožno akceptovať záver odvolateľa, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne (§ 53 ods.
2 Obč. zák.). Jedná sa o jednoznačne o štandardnú (formulárovú) zmluvu. V nadväznosti na tento
(zásadný) záver nie je podstatné, či v zmysle textu (formulárovej výlučne dodávateľom vytvorenej)

zmluvy uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy (taktiež vyhotovenej vopred dodávateľom) bolo alebo nebolo
podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa pritom vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená.

V súdenej veci „poučenie“ povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, t.j. že zakladá
možnosť riešenia sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom alebo v súdnom konaní
a výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na navrhovateľovi, je len vyjadrením samotnej
podstaty rozhodcovskej zmluvy. Nie je ho však možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde

a ponechanie spotrebiteľovi (ako slabšej strane zmluvného vzťahu), aby sa za primeraných okolností a
v primeranom čase rozhodol v rozhodcovskej zmluve. V prejednávanej veci bola táto uzatvorená, resp.
dlžníkom podpísaná v rovnaký deň, ako základná zmluva o revolvingovom úvere.

Predkladanie rozhodcovských zmlúv - formulárov spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže (podstatu rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť predloženému

formuláru, sa (minimálne) javí ako zneužívanie údajného individuálneho dojednania. Na tomto ničnemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných/obchodných
podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku)
papiera - ako je tomu v súdenej veci. Fakticky ide len o sofistikovanejšiu podobu tej istej nekalej

zmluvnej podmienky, bez reálneho vplyvu na podstatu jej neprijateľnosti. Je totiž potrebné považovať
spotrebiteľské vzťahy za objektívne a subjektívne nearbitrabilné, nakoľko arbitráž predstavuje inštitút
typický pre dva „rovnocenné“ subjekty, najčastejšie podnikateľov, v ktorých vzťahoch niet priestoru
pre tak výraznú deformáciu, v podobe jednostranného rozhodovania, ako je tomu u spotrebiteľských
vzťahov, kde vopred vybrané rozhodcovské súdy len formálne „vyrábajú“ exekučné tituly pre nebankové

subjekty bez ohľadu na existenciu akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienok. Tomuto záveru
nasvedčuje i legislatívny vývoj, kedy zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Obč.
zák. úplne vylúčil možnosť existencie (akejkoľvek) rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských právnych
vzťahoch. Možno preto uzavrieť, že je neakceptovateľné rozhodcovské konanie ako netransparentná
pasca na neznalých spotrebiteľov.

Na základe rozoberanej rozhodcovskej zmluvy veriteľ mohol vec predložiť (čo aj využil) na prejednanie

rozhodcovskému súdu (navyše ním vopred vybranému) a vylúčiť tak všeobecný súd, ktorý by bol
inak príslušný. Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v
mieste svojho bydliska. Neobstojí argumentácia odvolateľa, že § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. nemá
riešiť situáciu, keď žalobu podáva dodávateľ. Podstatné totiž je, že podanie žaloby dodávateľom
na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť

na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich
dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené
výlučne v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ
svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma takýmito eventualitami. Práve proti možnosti

dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-
právnej ochrany.

Nenáležitou je i (vo svojej podstate špekulatívna) úvaha odvolateľa o "čiastočnej" neplatnosti
rozhodcovskej doložky, t.j. len v časti obmedzujúcej spotrebiteľa vo výbere orgánu rozhodujúceho spor s
dodávateľom. Ako je zjavné i z okolností súdenej veci, pravidelným dôsledkom rozhodcovskej doložky/

zmluvy je prinútenie spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu.

Obdobne neobstojí tvrdenie odvolateľa o minimálne rovnakom štandarde ochrany a možnosti uplatnenia
práv spotrebiteľom v (predmetnom) rozhodcovskom konaní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť,
že rozhodcovský súd vydal rozsudok výlučne na podklade tvrdení navrhovateľa, keď v štádiu
rozhodcovského konania do vydania rozsudku nebolo s odporcom vôbec konané. Ten mohol - v zmysle

poučenia v rozhodcovskom rozsudku - podať do 10 dní od jeho doručenia žalobnú odpoveď (v poučení
absentuje vysvetlenie, aký účinok podanie žalobnej odpovede má); prieskum rozsudku rozhodcovského
súdu iným rozhodcom alebo senátom rozhodcovského súdu, v zmysle poučenia, bol vylúčený a odporca
mohol len podať žalobu o zrušenie (rozhodcovského) rozsudku na všeobecnom súde.

Čo sa odvolacej námietky o práve povinnej odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu

do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia týka, je nutné uviesť, že odstúpenie prichádza do úvahy len od zmluvy
platne uzatvorenej. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky ani pre jej
dodatočné zrušenie. Vzhľadom na absolútny charakter neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v súdenom
prípade dojednanie o práve od nej odstúpiť nemá žiadnu právu relevanciu. Takéto dojednanie zároveň
nemôže dodatočne konvalidovať jej neplatnosť.

Pomerne tendenčným je odkaz odvolateľa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011
z 22.11.2012. Bez ohľadu na to, že nejde o rozhodnutie záväzné pre súdy konajúce v prejednávanom
prípade, odvolací súd poznamenáva, že najvyšší súd vytkol súdom nižšieho stupňa „len“, že sa
nezaoberalidojednanímzmluvnýchstránomožnostiodstúpiťodrozhodcovskejdoložky(„odmietnuťju“),
nevyhodnotili ho z hľadiska vplyvu na právomoc rozhodcovského súdu. V prejednávanej veci uvedená

súvislosť vyhodnotená bola.Rozhodcovskú zmluvu v posudzovanej veci taktiež odvolací súd vyhodnotil ako nekalú/neprijateľnú
podmienku, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. Nadväzne
rozhodcovskýrozsudokvydanývdotknutejspotrebiteľskejvecirozhodcom,ktorývyvodilsvojuprávomoc

na konanie a rozhodnutie na základe takejto neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym
aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo

1/2012 zo dňa 21. marca 2012).

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- oprávnený nemal v tomto štádiu konania úspech, a preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Povinná si trovy odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 od.
1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.