Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/104/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806206703
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8806206703.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: REAL VT, s.r.o., Dr. C. Daxnera 86, Vranov
nad Topľou, IČO: 36 477 591, zast. JUDr. Igor Lakatoš, M. R. Štefánika 875, Vranov nad Topľou, proti
povinnej: I. N., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/XX, D. nad U., o vymoženie 159,33 eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3Er/798/2006-11 zo
dňa 12.09.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú v celom rozsahu.

Zastavil exekúciu v celom rozsahu.

Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 22ods. 1, 2; 23; 37 ods. 1; 39 Občianskeho zákonníka, §§
57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Konštatoval, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je Notárska
zápisnica spísaná pred JUDr. Valériou Zahorjanovou, notárkou so sídlom vo Vranove nad Topľou, dňa
06.07.2006 sp. zn. N 157/2006, NZ 26887/2006.

V predmetnej notárskej zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie Q. U., splnomocneného povinným o uznaní
záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd ďalej zistil, že na základe zmluvy o pôžičke č. P340/2006, uzavretej dňa 05.07.2006 oprávnený
poskytol povinnému pôžičku vo výške 4.000,-Sk pričom povinný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť vrátane
úrokov.

Súčasťou predtlače zmluvy o pôžičke bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil
tam uvedeného Q. U. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného
uznal záväzok z tejto zmluvy o pôžičke tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, pričom
dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice.

Na základe takto udeleného splnomocnenia uznal Q. U. dlh za povinného voči oprávnenému.

Na základe aplikovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu konštatoval, že
udelenie splnomocnenia ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám alebo dohoda o
plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.
Ak Q. U. bol splnomocneným zástupcom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v rozpore so
zákonom, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal preukázateľne v rozpore so záujmami
povinného a taktiež nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie (do 3 dní od spísania
notárskej zápisnice) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice.
Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku
nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný
záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok
v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase
uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani
predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v
budúcnosti nastanú. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať zástupcu, pretože tento bol už určený
v predtlači zmluvy o pôžičke a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne spolu úzko spolupracujú.

Spôsob, akým bol zástupca ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol splnomocnený, jednoznačne
dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako silnejšia strana vopred
naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o pôžičke, musel prijať
oprávneným vopred vybraného zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom
povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť zmeniť
rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o pôžičke ako celok.

Takého plnomocenstvo je uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za absolútne
neplatné s poukazom na § 39 Obččanskeho zákonníka.

Na základe uvedeného exekučný titul - notárska zápisnica spísaná Q. U., je neúčinná a nemôže byť
podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.
marca 2010, sp. zn. 14 CoE 49/2010, citovaného v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z
09. 09. 2010, č. k. II. ÚS 358/2010-13.

Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná,
lebo predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c)
Exekučného poriadku.

Preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného
poriadku.

Konštatoval, že v čase rozhodovania nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie súdnym exekútorom,
preto vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že v zmluve o pôžičke uzavretej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka povinná osoba splnomocnila
splnomocnenca na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a v rámci toho aj na udelenie
súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice tak, aby sa táto stala vykonateľným titulom pre exekúciu

v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Zákon rozlišuje povinné a dobrovoľné zastúpenie. Pre
oba zákon zvolil označenie zákonné zastúpenie a upravuje ich spoločne. Dobrovoľné zastúpenie
vzniká na základe plnomocenstva. Rozsah oprávnenia splnomocnenca vyplýva z udelenej plnej
moci. Pokiaľ splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach plnej moci, platí, že práva a
povinnosti k konania splnomocnenca vzniknú priamo splnomocniteľovi. Ak splnomocnenec prekročil
svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie
schválil. Ak splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Súd
prvého stupňa nedostatočne skúmal a zisťoval okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke, nakoľko dlžník
- splnomocniteľ - mal právo ustanoviť si ním zvoleného zástupcu - splnomocnenca, čoho dôkazom
sú zmluvy o pôžičke uvádzané v prílohe. Dlžníci si vyberali aj splnomocnencov JUDr. I. T. a JUDr.
G. Y. a JUDr. D. I.. Rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného nemusí byť všade tam, kde
obaja majú účasť na tom istom právnom vzťahu. Prvostupňový súd nemal žiadny dôvod rozhodnúť o
neprípustnosti exekúciu a exekúciu zastaviť. V zmluve o pôžičke je priamo vyslovený súhlas povinnej
osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a jasne a zrozumiteľne formulované plnomocenstvo na
transformáciu tohto súhlasu do notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je nepochybne podkladom, na
základe ktorého možno vykonať exekúciu.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne ustálil, že zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere
a zároveň správne poukázal na to, že splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté a nevyjadruje
skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinná nemala
možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o pôžičke č. P340/2006 zo dňa 05.07.2006
jednoznačne vyplýva, že v predtlači zmluvy o pôžičke je už vopred uvedené meno splnomocnenca
JUDr. Q. U. (bod IV. Splnomocnenie).

Oprávnený v odvolacom konaní predložil síce zmluvy o pôžičke, avšak uzavretú medzi inými účastníkmi
zmluvy, preto odvolací súd neprihliadal na námietku oprávneného, že povinná mala možnosť vybrať si
medzi tromi zástupcami. Aj v takomto prípade by však nebolo možné konštatovať, že k výberu zástupcu
došlo na základe slobodnej vôle dlžníka, ale išlo by o výber z troch možností poskytnutých veriteľom.

Ak teda oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba predurčená,
že bude konať za povinnú osobu, spochybňuje to základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o
udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného.

Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica
bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone
o uznaní dlhu povinnej, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri
zastupovaní povinnej pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za
povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom
prípade záujmami povinnej. „Splnomocnenec“ povinnej konal nad rozsah udeleného plnomocenstva
a povinná sa vopred vzdala práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý mohol v budúcnosti
vzniknúť len potencionálne.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica
nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul,
t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej
veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť,
pretože ju nemožno vykonať.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.