Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202993
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dlugolinský
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514202993.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, pr. zast.: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, 811
09 Bratislava, proti povinnému: T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom L. J. č. XXX, XXX XX L. J., štátny občan
SR v konaní o vymoženie 987,97 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom

Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, EX 17494/14 zo dňa 26.3.2014 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.5.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.3.2014 spísaného
do zápisnice pred súdnym exekútorom a exekučného titulu právoplatného a vykonateľného

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) spisová
značka SR 06725/13 zo dňa 19.9.2013. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2013 a
vykonateľnosť dňa 31.10.2013. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému
vymoženia sumy 987,97 eur s príslušenstvom. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil aj
Zmluvuoúvereč.XXXXXXXXXzodňa10.10.2011(ďalejlen„zmluvaoúvere“),Zmenkuč.XXXXXXXXX

zo dňa 10.10.2011 a Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“). Dňa
10.11.2014 oprávnený na výzvu súdu predložil aj Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 10.10.2011.

Vpredloženomexekučnomtitulebolapovinnémuuloženápovinnosťzaplatiťoprávnenémusumu987,97
eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 987,97 eur od 30.1.2013 do
zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 987,97 eur od 13.5.2013 do zaplatenia

a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 272,61 eur, to všetko v mesačných splátkach vo
výške 120 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa
stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do
úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade
nezaplateniam čo i len jednej splátky riadne a včas.

Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že účastníci sa v zmysle rozhodcovskej doložky
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské

konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov. Od tejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd odvodilprávomoc prejednať spor medzi oprávneným a povinným, a rozhodnúť a priznať oprávneným v jeho
návrhu požadované plnenia.
Zpredloženéhorozhodcovskéhorozsudkuďalejvyplýva,žerozhodcovskýsúdpriznalprávonapeňažné

plnenie zo zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá
je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový
vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 10.10.2011, kde povinný vystupoval ako
vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového
vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku, oprávnený

vyplnil dňa 7.5.2013 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 987,97 eur,
s dátumom začiatku úročenia dňa 30.1.2013 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa
13.5.2013. Vzhľadom na uvedené rozhodcovský súd uzavrel, že medzi účastníkmi vnikol zmenkový
záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Po doplnení v
zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku povinného „bez protestu“ a „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“, vyplnenú oprávneným v zmysle dohody o vyplnení zmenky. Povinný

sa zaviazal zaplatiť oprávnenému za predmetnú zmenku pri jej predložení zmenkovú sumu 987,97 eur
spolusdohodnutým zmenkovýmúrokomvovýške0,25%denne.Vychádzajúczuvedenýchskutočností
a aplikujúc výlučne ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. Rozhodca vyhovel návrhu oprávneného.
Prisúdená suma 987,97 eur pozostáva z istiny vo výške 754 eur, poplatku za zasielanie upomienok
v výške 32 eur a trov mediačného konania vo výške 201,97 eur, ďalej zmenkového úroku vo výške

0,25 % denne zo sumy 987,97 eur od 30.1.2013 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne
zo sumy 987,97 eur od 13.5.2013 do zaplatenia. Okrem toho bol povinný zaviazaný na úhradu trov
rozhodcovského konania vo výške 59,28 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 213,33 eur.

Podľa čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru dohoda o vyplnení zmeniek: Na

zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako veriteľa zmeniek (ďalej aj ako „vystaviteľ“)vyplývajúceho
z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej ako „ remitent“) vystavil vystaviteľ dve
zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ
je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.
Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením, ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany

a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní v prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň kedy s v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia

zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy v zmysle bodu 4 týchto
podmienok sa stal splatným celý dlh.

Zmluvnéstranyaručiteľsadohodli,žeremitentjeoprávnenývyplniťdruhúnevyplnenúzmenkuvprípade
ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá bola zničená alebo stratená, a to tak, že zmenková suma

bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia druhej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo
zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatným celý
dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že takáto vyplnená zmenka bude predstavovať samostatný zmenkový
nárok veriteľa voči dlžníkovi a ručiteľovi.

Podľa čl. II Rozhodcovskej zmluvy - 1. všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej dňa 10.10.2011 vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré
vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto
vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:

a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len rozhodcovský súd) ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu
b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluva strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
ako aj spory, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku (ďalej len EP) podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa§ 45ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutia
alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania,
proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 30.4.2014 v súvislosti s
poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou
alebo šekom.

Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy

a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže

táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k, o/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a ktoré oprávňujú
dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo
zmluvu vykladať iba dodávateľovi.

Podľa § 53 ods. 4 OZ písm. r) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.
153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a

hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v

zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné

podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku

riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez
účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými
na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže

takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to
tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho
práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Súd posúdil
zmluvuoúvere,uzavretúmedzioprávnenýmakoveriteľomapovinnýmakodlžníkom,akospotrebiteľskú
zmluvu, typovú (adhéznu, formulárovú) zmluvu s poukazom na § 52 ods. 1 a nasl. OZ a na znenie § 1

ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj VOP
v bode 13 týchto VOP obsahovala aj dohodu o vyplnení zmenky, pričom rozhodcovský rozsudok bol
odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na
základe dohody o vyplnení zmenky.

Súd posúdil predmetný právny vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere, kde bola dohodnutá aj dohoda
o vyplnení zmeniek ako spotrebiteľský. Nepochybné je, že povinný v danom prípade vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým oprávnený konal v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému peňažné prostriedky
na základe zmluvy o úvere a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Z predloženej zmluvy medzi účastníkmi konania vyplýva,
žesajednáotypovúzmluvu,ktorúnemoholpovinnýakospotrebiteľovplyvniť.Súdujezpredchádzajúcej
rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. V takomto
prípade okrem úpravy zmluvy o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku je potrebné prihliadať aj na
úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z.z.), ktorý je úpravou „lex specialis“ k

úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto zákonom. Taktiež
zmluvaospotrebiteľskomúveremusíspĺňaťnáležitosti,ktorévyžadujezákonač.250/2007Z.z. Zároveň
je potrebné aplikovať aj ustanovenia OZ, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských
zmlúv, keďže zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.Súd vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky v bode 13 VOP ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 4 písm. k/, o/ OZ, ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne nevýhodného postavenia a sleduje ciel

obísťprávnepredpisytýkajúcesaochranyspotrebiteľa.Podľatohtodojednaniapovinnývystavízmenku,
v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom chýbajúce
údaje môže vyplniť oprávnený ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých
peňažných nárokov oprávneného voči povinnému, ktoré podľa uváženia oprávneného vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť

o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
podľa § 53 ods. 4 písm. o/ OZ. Požadované zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy
slúžia ako sankcia za oneskorenie platby. Vzhľadom na ich výšku (91,25 % ročne) ide nepochybne o
neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ OZ. Oprávnený preto evidentne chcel dohodou o vyplnení zmenky
a vyplnením zmenky úrokom v danej neprijateľnej výške obísť zákonné ustanovenie na ochranu

spotrebiteľa, a tým docieliť vymoženie tejto sankcie za každú cenu. Za situácie, keď ide o spotrebiteľský
vzťah, zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky mení tento zmluvný vzťah na vzťah zo zmenky, ktorý
nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa. Zároveň je zrejmé, že oprávnený
ako dodávateľ mal znenie dohody o vyplnení zmenky vopred pripravené vo všeobecných zmluvných
podmienkach, ktorých obsah povinná nemohla pred uzavretím zmluvy ovplyvniť a ktoré používa

oprávnený vo všetkých prípadoch. Z uvedených dôvodov súd musel dohodu o vyplnení zmenky
vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým absolútne neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 OZ, resp.
ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Taktiež v čase uzavretie zmluvy zákon č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru neumožňoval splniť dlh alebo

zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Rozhodcovský súd neprihliadol na všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
ako mu to prikazuje ustanovenie § 31 ods. 3, § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. a prisúdil plnenie v
rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa. Zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo

zmenky, nezaoberal sa spotrebiteľským právom, nekriticky si osvojil len argumenty oprávneného, priznal
zmenkový úrok v neprimeranej výške 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie o úroku v tejto výške je zjavne
neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani
úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy v zmysle zák. č. 191/1950 Sb. Rozhodca zaviazal povinného na
peňažné plnenie oprávnenému výlučne na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený v zmysle neplatne

uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Celé plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je potom v
rozpore so zákonom a teda právom nedovolené.

Súd tiež skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil

rozhodcovský súd. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku svoju právomoc rozhodovať vo veci, odvodil od rozhodcovskej zmluvy zo dňa 10.10.2011.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa § 44 ods. 2 EP preskúmava
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. V tomto štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov
pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa súd okrem iného zaoberá tým, či k
návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak

po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti
označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
Vychádza sa pritom s tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V
rámci tohto skúmania súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu (skutkové a

právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na
vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd oprávnený azároveň povinný, posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom, čiže vyriešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak
v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v

takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného sporu vzniknutého medzi zmluvnými stranami
arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon
verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom), na ktorého zmluvné strany delegovali takúto
právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá
splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách za
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere je uvedená

generálna klauzula, ktorá má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje
použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník tak zakazuje dodávateľom
zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv a najmä pri tvorbe svojich zmluvných
formulárov, ktoré predkladajú pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako návrh na ich uzavretie. V § 53

ods. 4 OZ v znení platnom v čase uzavretia poistnej zmluvy je obsiahnutý príkladný, teda neuzavretý
výpočetneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluvách.Tentovýpočetneprijateľnýchzmluvných
podmienok je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od
1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka vyžadujúca od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm.

r/ OZ). S účinnosťou od 1.1.2008 zákonodarca okrem rozšírenia výpočtu neprijateľných zmluvných
podmienok rozšíril aj výnimky zo súdnej kontroly aj o podmienky individuálne dojednané. Občiansky
zákonník s neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v § 53 OZ vždy spájal sankciu neplatnosti, pričom, ide
o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej

povinnosti. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť
spotrebiteľom na Slovensku minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/
EHS. Smernica Rady č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné
zmluvné podmienky, pričom sa dotýka aj rozhodcovskej doložky. Vnútroštátna úprava neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na európsku úpravu spotrebiteľského práva v

smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla1993,ktorápodávavzorovýokruhnekalýchklauzúl,ktorésamajútransponovaťdovnútroštátneho
práva,pričomvprílohesadotýkaajrozhodcovskejdoložkyvštandardnýchzmluváchzastavu,žeproces
pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský
súd odvodzoval právomoc prejednať spor, je vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a

neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej
zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor súd opiera o
to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj

v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha zmluvy je teda adhézna, a
preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol
oprávneným vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkachešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok

dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané - individuálne dojednanie
v danom prípade, čo sa týka rozhodcovskej zmluvy nebolo nijako preukázané - nijako nevyplýva, že
povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé,
že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom

konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. V závere predmetnej rozhodcovskej zmluvy sa len nachádza vyhlásenie dlžníka: „S
uzatvorením tejto zmluvy súhlasím. Vyhlasuje, že som bol pred uzavretím tejto zmluvy osobitne poučený
o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.“

V súvislosti s rozhodcovskou doložkou, treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ,
podľa ktorého ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané - v danom prípade oprávnený individuálne
dojednanie rozhodcovskej zmluvy, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.

Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj
vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby
bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj

o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť

z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.
V rozhodovanej veci teda už len to, že podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená v
zmluve oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Podľa § 53 ods. 5 OZ písm. r) ak
v zmysle rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh

dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, čiže rozhodcovská doložka znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom

podal žalobu na rozhodcovskom súde.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka
pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 10.10.2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore

s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je
takto dojednaná rozhodcovská doložka v rozpore s dobrými mravmi. Takto v spotrebiteľskej zmluve
dojednaná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Taktiež súd dospel k záveru, že
plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s ustanoveniami § 52 ods. 2, § 53 ods. 1 OZ
ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy.

Súd chce na záver podotknúť, že na to, aby sa na rozhodcovskú zmluvu pri štandardnej spotrebiteľskej
zmluve pozeralo ako na individuálne dojednanú, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie
vzbudzovať pochybnosti o skutočnom, vážnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že
spotrebiteľovi boli poskytnuté informácie čo znamená riešenie sporov rozhodcovskom konaní a

spotrebiteľ bude mať možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, čo
musí byť aj náležite preukázané.Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval

by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu súd žiadosť o udelenie poverenia
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, sp. zn. EX 16188/14 zo dňa 20.3.2014 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní

odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.