Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21CoE/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204430
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614204430.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Z. XX, XXX XX X., vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený:
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zast. konateľom JUDr. Martinom Máčajom,
advokátom, proti povinnému: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX I. T., o vymoženie

917,55 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
6Er/687/2014-19 zo dňa 04.07.2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej

iba „Exekučný poriadok“) s poukazom na ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že v danom exekučnom konaní predstavoval
exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.
zn. SR 08918/12 zo dňa 17.04.2014. Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo

domáhanie sa plnenia zo zmenky vyplnenej na podklade zmluvy o úvere č. 401900840 zo dňa
25.11.2011. Okresný súd mal za to, že oprávnený nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Okresný súd mal po preskúmaní úverovej zmluvy
za preukázané, že v predmetnej veci sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Na spotrebiteľské právne
vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, bez ohľadu
na to, podľa akého zákona bola zmluva uzatvorená. Túto skutočnosť rozhodcovský súd nezohľadnil

a priznal zákonom nedovolené plnenie na základe absolútne neprijateľných zmluvných podmienok.
Rozhodcovský súd priznal zákonom nedovolené plnenie plynúce zo zmenky v rozpore s § 17 ods. 3
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom priznal aj príslušenstvo pohľadávky, na
ktoré oprávnenému nevznikol nárok, keďže v zmluve absentuje údaj RPMN a ďalšie povinné údaje o
úrokoch, a preto sa poskytnutý úver podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote bolo prostredníctvom právneho zástupcu
podané odvolanie zo strany oprávneného, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom konaní. Súd
o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na správne zistený
skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosťexekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,
ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne aplikoval. Exekučný súd
v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej

stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd je však obmedzený
len na prieskum výroku rozhodcovského rozsudku, a nie rozhodcovského konania, resp. odôvodenia

rozsudku. Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku a nemôžu vyplývať
z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní).

Oprávnený ďalej napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že nebol úplne zistený skutkový stav veci.
Konajúci súd nedostatočne zisťoval, či oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou
samostatného úkonu na samostatnej listine alebo formou všeobecných obchodných podmienok, ktoré

sú pre zmluvné strany záväzné.

Oprávnený poukázal aj na to, že v zmysle čl. 2 odsek 2, druhá veta zmluvy povinnému nebola odňatá
možnosť obrátiť sa v prípade sporných otázok na všeobecný súd, čím rozhodcovská doložka nespĺňa
znenie neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 odsek 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Konajúci súd
tak konal nad rámec zákonných ustanovení.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec
podľa § 374 ods. 4 O.s.p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol že, rozhodca priznal
oprávnenej pohľadávku plynúcu zo zmenky, čo je v rozpore s ust. §17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. V dôsledku toho bolo rozhodcovským súdom priznané zákonom nedovolené
plnenie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p., ďalej len O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami
dopĺňa ďalšie dôvody.

Vo vzťahu k námietke oprávneného o nedostatku právomoci exekučného súdu rozhodnúť o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie materiálnej
vykonateľnostiexekučnéhotitulu,odvolacísúduvádza,žejerovnakoakosúdprvostupňovýtohonázoru,
že exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk spĺňania
formálnych i materiálnych predpokladov, za ktorých možno vykonať exekúciu. Ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku ukladá exekučným súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad

exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen
formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu
niesútakézákonnéustanovenia,ktorébybránilivykonaniuexekúcienazákladetohtoexekučnéhotitulu.
Tieto zákonné ustanovenia pritom môžu mať rozmanitý charakter - môže ísť o ustanovenia paušálne
vylučujúce určité nároky z uspokojenia v exekúcii, prípadne ustanovenia ustanovujúce tzv. exekučné

imunity a pod. Výnimočne môže ísť aj o ustanovenia, ktoré ustanovujú povinnosť exekučného súdu
skúmať aj materiálnu správnosť exekučného titulu, teda posúdiť, či nárok priznaný exekučným titulom
je v súlade s právom.

Takýmto ustanovením je aj ustanovenie § 45 zákona rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje
exekučnémusúduskúmaťmateriálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudkuzhľadískuvedenýchvtomto

ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Z ustanovenia § 45 zákona rozhodcovskom konaní preto možnovyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť
rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom
konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona rozhodcovskom konaní, a

nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým
mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky
predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Súlad rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom
vykonania exekúcie. Exekučný súd je tak povinný od začiatku konania prihliadať na to, či tu sú dôvody

neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona rozhodcovskom
konaní. Exekučný súd teda môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 zákona rozhodcovskom konaní aj bez
návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívnenemožné,právomnedovolené,aleboakodporujedobrýmmravom.Nedovolenosťpriznaného
plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia, ako sa nesprávne domnieva
oprávnený. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla

až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného
práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní
takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie "vstúpiť" do rozhodnutia a
vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že zmluva o úvere č. 401900840 zo dňa 25.11.2011

je spotrebiteľskou zmluvou. Nie je právne relevantné, ako oprávnený úverovú zmluvu označí. Pokiaľ
boli splnené podmienky pre charakteristiku úverového vzťahu medzi subjektmi ako spotrebiteľskej
zmluvy, nemožno vylúčiť uplatnenie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách
označením zmluvy ako zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka.

Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd správne posudzoval nedovolenosť plnenia priznaného

oprávneným predloženým exekučným titulom. Oprávnený napádal posúdenie rozhodcovskej zmluvy
ako neplatne dojednanej, čo nezodpovedá skutočnosti a až na námietku právomoci exekučného
súdu odvolanie oprávneného nekorešponduje s právnymi úvahami okresného súdu, na ktorých založil
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a teda odvolacie dôvody
skutkové a právne závery okresného súdu nenapádajú a ani ich nespochybňujú. Z uvedeného dôvodu

súd vyhodnotil ostatné odvolacie námietky odvolateľa ako irelevantné. Oprávnený v odvolaní nenapádal
právne posúdenie okresného súdu o nemožnosti priznania pohľadávky plynúcej zo zmenky pri aplikácii §
17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto odvolací súd nad rámec odvolania
napadnuté uznesenie nepreskúmaval.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné

rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s
otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia
rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd
prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§
224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.