Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010130
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8110010130.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.10.2014, v
trestnej veci obžalovaného M. L., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/4/2010 zo dňa 15.05.2014
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. L..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 3T/4/2010 zo dňa 15.05.2014 uznal obžalovaného
M. L. vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 18.8.2008 asi o 01.00 hod. v obci M., okr. L., v priestoroch dvora „C.“ počas konania tanečnej zábavy
po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, bezdôvodne fyzicky napadol L. F. tým spôsobom, že
ho drevenou palicou udrel do oblasti členku ľavej nohy, v dôsledku čoho tento spadol cez lavičku na zem,
čím takto svojím konaním mu spôsobil zranenia podľa vyjadrenia znalca a to: špirálovitú zlomeninu ľavej
ihlice nad členkom a zlomeninu zadného okraja dolného konca ľavej píšťaly, ktoré zranenia si vyžiadali
liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 90 dní.

Za to mu súd uložil:

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., pri
nezistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zákona, ani okolností priťažujúcich podľa § 37
Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 119 ods. 1 Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil
a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného L. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho H. č. XXX, okr. L., s
nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Rozsudok bol doručený obžalovanému dňa 9.7.2014. Dňa 23.7.2014 podal na poštovom úrade
odvolanie. Z obsahu odvolania vyplýva, že on skutok nespáchal. Palicou neudrel poškodeného. Dal
mu len pár faciek, ako už uviedol vo svojich výpovediach. Zranenia nohy, ako uvádza poškodený, mu
nespôsobil. Rozhodnutie o vine sa zakladá iba na výpovedi poškodeného L. F. a svedka H. U., ktorí sa
poznajú od narodenia, žijú v tej istej dedine od detstva, sú najlepší kamaráti, držia pri sebe a z tohto
dôvodu sú ich výpovede nevierohodné a to vzhľadom na to, že v priebehu vyšetrovania menili výpovede,
čo je dosť podstatné. Zdôraznil, že neprehodil ani poškodeného cez lavičku. Poškodeného cez lavičku

prehodil T. U., avšak vyšetrovateľ a ani súd túto okolnosť nebrali do úvahy a ide o podstatnú skutočnosť,
ktorú neprešetrili. Na začiatku vyšetrovania súdny znalec MUDr. V. tvrdil, že tieto zranenia mohli byť
spôsobené práve prehodením cez lavičku, kde došlo k rotácii končatiny. Viackrát v trestnom konaní
namietal spôsob rekonštrukcie, ktorá bola vykonaná, zároveň so všetkými zúčastnenými stranami, nie
s každým zvlášť, ako by to malo byť správne. Na základe takto zle vykonanej rekonštrukcie poškodený
L. F. a jeho najlepší kamarát a jediný usvedčujúci svedok H. U. zmenili svoju výpoveď. Súd sa touto
skutočnosťou nezaoberal. Namietal znalecký posudok MUDr. V. a navrhoval pribrať do konania znalca s
príslušnou špecializáciou. Spochybňuje výpoveď poškodeného, pretože v čase mal viac ako 2,5 promile
alkoholu, no táto námietka nebola braná do úvahy. Spochybňuje, že poškodený si nepamätal, že ho
rukou udrel, ale na druhej strane pamätal si úder palicou, ktorý smeroval zhora dole. Pritom poukázal na
výškový rozdiel, kde obžalovaný je vysoký 198 cm a poškodený asi 160 cm. Poukázal na tú skutočnosť,
že senát, ktorému predsedá JUDr. S., už dvakrát v tejto veci rozhodol, a preto je presvedčený o tom,
že tento senát v budúcnosti nezmení svoje vnútorné presvedčenie. Zdôraznil, že súd prvého stupňa
nevypočul matku poškodeného, ktorá mu mala doniesť telefón a peniaze. Zároveň žiadal o vypočutie
kamaráta, ktorý mal prísť k jeho strýkovi do L. odviezť ho na ošetrenie do N.. Rovnako súd nevypočul ním
navrhovanú svedkyňu C.. Podľa jeho názoru, súd nebral do úvahy výpovede svedkov, policajtov, ktorí
boli v osobnom styku s poškodeným, bezprostredne po spáchaní skutku, pričom na poškodenom nevideli
žiadne známky poškodenia zdravia. Polemizuje nad úvahou súdu, ktorú vyjadril, že výpovede svedkov T.
V. a T. U. sú účelové, vedené zjavnou snahou mu pomôcť ako kamarátovi. No na druhej strane výpoveď
svedka H. U., ktorý je kamarátom poškodeného, za účelové nepovažuje. Výpoveď svedka MUDr. Z.
považuje za účelovú, pretože podľa jeho názoru, MUDr. Z. mal vedieť, že poškodený bol napadnutý
neznámymi osobami, jeho zranenia mal popísať dôkladne, pretože sa jednalo o zavinenie cudzou
osobou, tzv. regres. Podľa jeho názoru, súd sa nevysporiadal s časom spáchania skutku. Keď poškodený
volal na políciu, bol fyzicky napadnutý, bolo už po diskotéke, mohlo byť okolo 03.00 hod. No k napadnutiu
malo dôjsť o 01.00 hod., počas konania tanečnej zábavy. Zdôrazňuje, že najpravdepodobnejší vznik
tohto poranenia je práve prepadnutie cez lavičku, čo mu spôsobil T. U.. Podľa názoru obžalovaného,
súd sa nezaoberal rozpormi vo výpovedi poškodeného F. a príslušníkov OO PZ Sabinov, z ktorých
výpovedí vyplynulo, že poškodený sa nesťažoval na žiadne zranenia, nebolo na ňom vidieť žiadne
viditeľné poranenie. V tejto súvislosti poukázal aj na záznam o predvedení poškodeného na OO PZ
Sabinov, kde sa uvádza, že predvádzaná osoba nebola zranená a nežiadala sa na ošetrenie. V tejto
súvislosti poukázal na výpoveď policajta R. Q., z ktorej vyplynulo, že poškodený bol prepustený z OO
PZ Sabinov o 04.10 hod. K jeho strýkovi je to zhruba 500 m, no cesta mu trvala 2 hodiny. Nastolil otázku,
prečo taký dlhý časový úsek mu trvala cesta. Nastolil otázku, prečo nešiel poškodený na ošetrenie hneď
po prepustení z OO PZ Sabinov, ale až po 5 hodinách. V tejto súvislosti konštatoval, že MUDr. V. vo
svojej výpovedi pripustil aj možnosť vzniku poranení pošmyknutím na nerovnom teréne. V teoretickej
rovine pripustil, že pri predmetnom útoku a to pádom cez lavičku, mohlo dôjsť k nalomeniu uvedených
kostí, pričom následne pri ďalšom pohybe nespevnených počínajúcich zlomenín v ťažkom stupni opitosti
mohlo dôjsť k definitívnemu vzniku zlomenín tak, ako bolo zistené pri prvom ošetrení. MUDr. V. vo
svojom posudku tvrdil, že nemôže vzniknúť špirálovitá zlomenina priamym úderom, ale na druhej strane
tvrdí, že pri zohľadnení smeru pôsobenia zraňujúceho predmetu je možné pripustiť, že počas dopadu na
členok, prípadne oblasť v okolí členku ľavej dolnej končatiny poškodeného mohlo dôjsť k rotácii, ktorá
spôsobila v konečnom dôsledku pohyb ľavej ihlice a píšťaly takým neprirodzeným spôsobom, ktorý mal
za následok vznik popisovanej špirálovitej zlomeniny ľavej ihlice nad členkom. Spochybňuje odbornosť
znalca a konštatuje, že prečo súd nepribral do konania znalca s príslušnou špecializáciou. Následne sa
zaoberal úvahami o postupe predsedu senátu a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto
preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného M. L. nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. V oboch smeroch vykonával dôkazy tak, aby umožnili
spravodlivé rozhodnutie, čím plne rešpektoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 10 Tr. por.

Súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
zaobstaral súd alebo orgány činné v trestnom konaní, resp. niektorá zo strán tohto konania. Takýmto
postupom plne rešpektoval základnú zásadu vyjadrenú v § 2 ods. 12 Tr. por.

V tejto trestnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaného M. L., výsluchom
poškodeného L. F., výsluchom svedkov U. F., X. F., H. U., T. V. a T. C., R. Q., T. C., L. U., T. U., svedka
MUDr. R. Z., znaleckým posudkom z odboru súdneho lekárstva MUDr. Y. V., znaleckým posudkom Ing.
Y. N., prečítaním svedeckých výpovedí T. S., ako aj ostatnými dôkaznými prostriedkami vykonanými v
štádiu prípravného konania a na hlavnom pojednávaní.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral jednotlivé skutočnosti vyplývajúce z
dôkazných prostriedkov tak, ako ich vykonával na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný M. L., tak ako uvádza v samotnom odvolaní, už v priebehu prípravného konania aj na
hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi. Obžalovaný tvrdil, že poškodenému dal dlaňou dve
až tri facky strednej intenzity. Na druhej strane poukázal na tú skutočnosť, že poškodený prepadol
cez lavičku, keď ho drgol T. U.. Tak, ako v odvolaní, aj v priebehu konania na súde prvého stupňa
zdôrazňoval, že nemohol poranenia mu spôsobiť úderom palice, pričom poukazoval na svoju výšku a
výšku poškodeného.

Túto obranu obžalovaného vyvracia svojou výpoveďou samotný poškodený L. F..

Výpoveď poškodeného je podporovaná výpoveďou svedka H. U., ktorý rovnako ako poškodený
popísal priebeh incidentu. Označil páchateľa, ktorý tieto poranenia spôsobil poškodenému a zhodne
s poškodeným konštatoval, že bol to práve obžalovaný. Rovnakým spôsobom popísali aj skutočnosť,
keď poškodený reagoval tým, že zavolá políciu. Obžalovaný mu na to mal povedať, že kľudne môže
volať, pretože on má otca policajta. Tento svedok popísal, že po tomto údere poškodený mal problém s
chôdzou, a keď prišla policajná hliadka, pomáhal mu k autu tým, že ho podopieral.

To, že poškodený bol poranený, potvrdili aj svedkovia U. F. a X. F.. Poškodený je ich synovcom.
Skonštatovali, že po príchode ráno k nim domov im povedal, čo sa mu stalo a zároveň potvrdili, že videli,
že napáda na jednu nohu.

Súd podrobne rozobral skutočnosti vyplývajúce z výpovedí T. V. a T. C.. Po zrušení veci krajským súdom
doplnil dokazovanie výsluchom MUDr. Z. a doplnil dokazovanie dopočutím znalca z odboru zdravotníctva
a súdneho lekárstva MUDr. Y. V..

Svedok MUDr. R. Z. popísal priebeh ošetrenia a vyjadril sa k lekárskej správe, ktorú vystavil. Zdôraznil,
že v tomto prípade išlo o rutinné vyšetrenie.

Znalec z odboru súdneho lekárstva MUDr. Y. V. popísal poranenia, ktoré utrpel poškodený. Vyjadroval
sa k mechanizmu vzniku a ustálil, že poranenie mohlo vzniknúť tak, ako to popísal poškodený vo svojej
výpovedi. Dával do súvislosti aj stav, v ktorom sa nachádzal poškodený, teda ťažký stupeň opitosti.
Na druhej strane tento stav mohol napomáhať tomu, že poškodený toto poranenie dobre znášal a z
toho dôvodu vyhľadal neskôr ošetrenie. Znalec zároveň poukázal, po tom, čo vec bola vrátená súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, že v danom prípade bol zistený výrazný opuch
v oblasti ľavého členka bez popisovanej krvnej podliatiny, ktorá by mohla jednoznačne identifikovať
predmet dopadajúci na oblasť ľavého členka. Pripustil, že ak by došlo ku kontaktu predmetom o širšej
kontaktnej ploche, nemuselo by dôjsť k vzniku jednoznačnej krvnej podliatiny v mieste úderu, ale mohlo
by dôjsť k rozptýleniu krvného výronu s jeho svetlým sfarbením, ktorý by nebol viditeľný krátky čas po
vzniku poranenia. Počas liečby tento výron by mal byť viditeľný v závislosti od vstrebávania sa krvácania
a to postupne by prechádzal cez farbu tmavočervenú, svetlofialovú až ku zelenožltým odtieňom. No
v danom prípade bol zistený výrazný opuch, pod ktorým mohla sa nachádzať táto krvná podliatina.
Tieto podliatiny sa zvýrazňujú predovšetkým na druhý deň, pričom poškodený bral lieky ako Anopyrín,
ktorý môže spôsobiť zväčšenie krvného výronu z dôvodu použitia ako prevencie proti vzniku trombózy.
Pri prvotnom ošetrení nemusela byť táto podliatina viditeľná. Znalec konštatoval, že táto podliatina sa

nemusí zobraziť na odkrytých častiach tela, ale až po obnažení kožného krytu býva zistené pomliaždenie
a prekrvácanie hlbších mäkkých tkanív, ktoré zvonku nie sú zistiteľné.

Súd prvého stupňa sa zaoberal aj otázkou, či znalec z odboru zdravotníctva, súdneho lekárstva, je
oprávnený posudzovať takéto poranenia a dospel k záveru, že patrí to do kompetencie znalca z tohto
odboru.

Na základe takto vykonaného dokazovania krajský súd k námietkam, ktoré sú uvádzané v odvolaní, musí
poukázať, že v prvom rade odvolateľ namieta kompetenciu znalca posudzovať poranenia poškodeného.
Krajský súd konštatuje skutočnosť, že do odboru súdneho lekárstva spadá aj posudzovanie vzniku
poranení na tele živých, ale aj mŕtvych osôb. Patrí to do kompetencie súdneho lekárstva. Krajský
súd nezistil žiadne pochybnosti v tomto znaleckom posudku. Znalecký posudok z odboru súdneho
lekárstva a následný výsluch znalca zodpovedal všetky otázky, ktoré boli v tejto trestnej veci nastolené.
Obžalovaný sa domáhal vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Ani krajský súd po doplnení
dokazovania v naznačených smeroch po zrušení veci súdu prvého stupňa nezistil potrebu dopĺňať
dokazovanie pribratím ďalšieho znalca, ktoré by bolo nad rámec dokazovania. V prípade, ak obžalovaný
mal takúto potrebu, nič mu nebránilo dať si spracovať znalecký posudok z príslušného odboru, ako to
naznačuje.

Odvolateľ namieta stav, v akom sa nachádzal poškodený v čase predmetného útoku, zdôrazňuje
jeho stav opitosti a poukazuje na rozpory vo výpovediach poškodeného. V tejto súvislosti krajský
súd konštatuje, že výpoveď poškodeného tak v priebehu prípravného konania, ako aj na hlavnom
pojednávaní bola kontinuálne stále rovnaká v podstatných rysoch a stále usviedča obžalovaného zo
spáchania skutku. Tak, ako už krajský súd naznačil, táto výpoveď je podporovaná výpoveďou svedka
H. U..

Ani krajský súd nezistil dôvody, na základe ktorých by nemal veriť výpovedi svedka H. U., ako to
spochybňuje odvolateľ vo svojom odvolaní.

Obžalovaný v odvolaní namieta, že poranenia na tele poškodeného si nevšimli ani policajti, ktorí prišli
na miesto samé a ktorí prišli do kontaktu s poškodeným. Krajský súd v tejto súvislosti musí zdôrazniť, že
práve obžalovaný reagoval na to, keď poškodený tvrdil, že zavolá políciu, že nech si volá políciu, pretože
jeho otec je policajt. Už práve táto skutočnosť naznačuje, že policajti, ktorí zasahovali a boli privolaní
na miesto, sú kolegami otca obžalovaného. Ich postup bol preverený v tejto trestnej veci aj inšpekciou
Krajského riaditeľstva PZ, a aj inšpekcia Krajského riaditeľstva PZ konštatovala, že ich postup v celom
rozsahu nebol v súlade so zákonom. Zo zápisnice z tohto prešetrovania vyplýva, že v časti podnet,
ktorý podal L. F., bol opodstatnený. Predovšetkým, kde voči menovanému sa mali správať agresívne.
Jeden z nich ho mal údajne sotiť do skrine, kde následne požiadal policajtov o odvezenie na ošetrenie,
čo mu malo byť odmietnuté. V zázname je konštatované, že postup stálej služby na OO PZ Sabinov
v horeuvedenej veci nebol v súlade so zákonom a v tomto smere tento podnet bol opodstatnený. Už
zo samotného prešetrovania podnetu poškodeného Krajským riaditeľstvom PZ Prešov vyplýva, že sa tu
prejavuje určitá falošná kolegialita policajtov na OO PZ Sabinov.

K úvahám obžalovaného, ktorými spochybňuje vykonanie rekonštrukcie v štádiu prípravného konania,
krajský súd dodáva, že v prvom rade súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen
zo samotnej výpovede obžalovaného, ale predovšetkým výpovedi poškodeného a svedkov. Vykonaná
rekonštrukcia dokresľuje iba priebeh udalostí, ktoré predtým svedkovia popísali vo svojich výpovediach.

Krajský súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení poukazoval na nesúlad medzi časom
spáchania skutku, ktorý je súčasťou skutku a následným telefonátom na linku 158. Vzhľadom na časový
odstup je pravdepodobné, že poškodený nevolal na túto linku hneď po vzniku poranení a je logicky
prijateľné vysvetlenie, ktoré vyplynulo zo znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva, že vzhľadom
na stav, v ktorom sa poškodený nachádzal, bol pod vplyvom alkoholu, bolesť lepšie znášal.

Krajský súd sa stotožnil s úvahami súdu prvého stupňa, ktorý hodnotil ostatné výpovede svedkov, ktorí
boli v tejto trestnej veci vypočutí, resp. ktorých výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní.

Súd prvého stupňa podrobne vo svojom rozhodnutí rozobral úvahy, ktorými sa riadil. Poukázal na dôkazy
a na skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazných prostriedkov a dospel k správnemu záveru, že
obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. a to po stránke objektívnej ako aj subjektívnej s úmyslom nepriamym podľa § 15 písm.
b/ Tr. zák.

Súd prvého stupňa zhodnotil osobu obžalovaného, ktorý je hodnotený záporne. Poukázal na
priestupkové konania, ktoré boli proti nemu vedené.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa plne riadil základnými zásadami
vyjadrenými v § 34 Tr. zák. pre ukladanie trestu. Ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Súd dospel k správnemu záveru, že účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák. sa u obžalovaného M.
L., ktorý v čase spáchania skutku bol mladistvým, dosiahne úhrnným trestom odňatia slobody po úprave
trestnej sadzby a aplikácii ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 Tr. zák., v trvaní 17
mesiacov.

Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho doterajší život súd prvého stupňa postupoval správne, keď
výkon tohto trestu podmienečne odložil. Krajský súd skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov považuje za
dobu primeranú a postačujúcu.

Vykonané dokazovanie nevytvorilo podklad pred rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu
spôsobenej škody, teda súd postupoval správne, keď poškodeného s uplatneným nárokom odkázal na
občianske súdne konanie.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.