Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/402/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611205912
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3611205912.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa C. proti odporkyni R., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne P., zastúpeného M., o zaplatenie 315,34 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. augusta 2012, č.k.
6C/39/2012-54 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 315,34 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,016 % denne zo sumy 315,34 eur od 23.08.2006 až do
zaplatenia, ktorú sumu odporkyni povolil splácať v mesačných splátkach po 50 eur vždy k 28. dňu
v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku, až do úplného
zaplatenia dlžnej sumy s tým, že nezaplatením dvoch po sebe idúcich splátok stáva sa splatným celý dlh.

Zároveň uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 18,50 eur, do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že účastníci
uzavrelizmluvu,nazákladektorejnavrhovateľposkytolodporkynisumu14.849,-Sk(492,89eur) na
zakúpenie spotrebného tovaru. Odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi uhradiť celkovo sumu 21.696,-
Sk (720,24 eur) v 24 mesačných splátkach po 904,- Sk (30,01 eur) Túto zmluvu s poukazom na § 3
ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. považoval okresný súd za spotrebiteľskú zmluvu,

keďže navrhovateľ ako právnická osoba poskytol úver v rámci svojho podnikania a úver bol odporkyni
poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporkyňa potvrdila
tvrdenie navrhovateľa, že zmluvne dohodnuté splátky prestala splácať, čím nesporne došlo zo strany
odporkyne k porušeniu zmluvných podmienok, následkom čoho navrhovateľ pristúpil k zosplatneniu
celého čerpaného úveru. Navrhovateľ odporkyni vyčíslil dlžnú sumu na 660,16 eur, z ktorej sumu
344,82 eur odporkyňa uhradila. Dlžná suma tak predstavuje 315,34 eur. Nárok navrhovateľa na úhradu

nezaplatených splátok a zosplatnenej istiny bol v konaní riadne preukázaný a
odporkyňou nebol ani spochybňovaný. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 315,34 eur. S prihliadnutím na sociálnu situáciu
odporkyne, najmä s poukazom na starostlivosť o tri maloleté deti, rozhodol okresný súd v zmysle § 160
ods. 1 O.s.p. tak, že povolil odporkyni splácať dlh v mesačných splátkach po 50 eur mesačne
vždy k 28. dňu v mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom nadobudne rozsudok právoplatnosť.

Zároveň určil podmienky splácania tak, že nezaplatenie dvoch po sebe nasledujúcich splátok má za
následok zročnosť celého plnenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods.
1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 Občianskeho zákonníka, § 160 ods. 1
O.s.p., § 1 Hlavy 5, § 4 písm. a) Hlavy 7 úverových zmluvných podmienok. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník na strane

odporkyne a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne.Svoje odvolanie odôvodnil tým, že navrhovateľ vymáha svoje právo na zaplatenie pohľadávky
315,34 eur s príslušenstvom po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, nakoľko prvý raz mohol svoje právo
vykonať dňa 23.08.2006, žalobu na súd podal až dňa 11.11.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej

lehoty stanovenej v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku premlčania a uplatnil si
náhradu trov konania.

Odporkyňa s podaným odvolaním vedľajším účastníkom výslovne súhlasila.

Navrhovateľvosvojompísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniunavrholodvolanie,podanévedľajším
účastníkom, odmietnuť ako podané niekým, kto na to nie je oprávnený v zmysle § 218 ods. 1 písm. b)
O.s.p. Dôvodil, že podľa § 201 O.s.p. môže rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnúť odvolaním len

účastník konania, vedľajšiemu účastníkovi sa takéto právo priznáva len vtedy, ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Ak z právneho
predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, čo je i
právny stav v tomto spore, môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak ho podá hlavný
účastník.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, jeho
dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm.
h) O.s.p. a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V danej veci súd prvého stupňa uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 315,34 eur s

príslušenstvom, ktorú povinnosť odporkyne vyvodil z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX,
uzavretej medzi účastníkmi dňa 04.10.2005.

Vedľajší účastník na strane odporkyne vzniesol v podanom odvolaní, s ktorým úkonom odporkyňa
výslovne súhlasila, námietku premlčania nároku navrhovateľa z dôvodu, že tento mohol svoj nárok
uplatniť po prvýkrát dňa 23.08.2006, návrh na súd podal dňa 11.11.2011, t. j. po uplynutí trojročnej

premlčacej doby stanovenej v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto mu nie je možné premlčané
právo priznať.

Premlčanie je definované ako uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatnenia
práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na

námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť.

Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je
účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia
uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia hmotného

práva alebo procesného práva nevyplýva, že by odporca musel uplatniť námietku premlčania v
určitom štádiu konania. Z povahy námietky premlčania, vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka), vyplýva, že povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania
až do právoplatného skončenia veci (napr. Vojčík, P.A. kolektív: Občiansky zákonník, stručný komentár.
Bratislava Iura Edition 2008 str. 201). Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada

konania, vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. s výnimkou, ak by uplatnenie námietky
premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov.

Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou
otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený navrhovateľom.Námietku premlčania možno vzniesť kedykoľvek v priebehu konania až do jeho právoplatného
skončenia, teda aj v odvolacom konaní, pričom námietku premlčania, uplatnenú až v odvolacom konaní,
nemožno považovať za novú skutočnosť v zmysle ust. § 205a O.s.p., keďže nemá charakter

skutkového tvrdenia, ale ide o námietku, ktorá má hmotnoprávne dôsledky, prejavujúce sa v tom, že ak
bola vznesená dôvodne, došlo k zániku nároku, t. j. subjektívne právo vznesením námietky premlčania
prestalo byť vynútiteľné. Pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania, vznesenej až v
odvolacom konaní, však nemožno prihliadať na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemožno v odvolacom
konaní prípustne uplatniť vzhľadom na zásadu „neúplnej apelácie“.

Uvedené stanoviská vyplývajú z dlhoročnej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania nároku navrhovateľa vedľajším účastníkom v odvolacom
konaní, ktorý postup je legitímny, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, a to i v záujme
zachovania zásady dvojinštančnosti súdneho konania, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, v ktorom sa bude zaoberať vznesenou námietkou premlčania nároku navrhovateľa vedľajším
účastníkom na strane odporkyne, s ktorým úkonom odporkyňa vyjadrila výslovný súhlas.

K námietke navrhovateľa, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobu na podanie odvolania v danej
veci, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 6Cdo/272/2012 zo dňa 14.02.2013, v ktorom jednoznačne uviedol, že zmyslom ust. § 201 veta
druhá O.s.p. je zaručiť vedľajšiemu účastníkovi procesné právo podať odvolanie bez ohľadu na postoj
účastníka, na strane ktorého vystupuje, teda aj proti jeho vôli, ak ide o prípad, kedy z právneho predpisu

vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Napriek použitému
slovu „aj“ v texte tejto právnej normy, ju však nemožno interpretovať tak, že len v prípadoch v nej
uvedených je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie. Výkladové pravidlo a contratrio, ktoré by
takýto záver pripúšťalo, pri tomto ustanovení nemožno použiť. Popri § 201 veta druhá O.s.p. je súčasťou
tohto procesného predpisu aj § 93 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého vedľajší účastník má v rozsahu

legitimácie účastníka tiež právo podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď vedľa účastníka,
ktorého podporuje, alebo sám, a len pokiaľ sa jeho úkony dostanú do rozporu (zistenie tejto skutočnosti
je povinnosťou konajúceho súdu) s úkonmi účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností.

Odvolací súd si osvojil názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyslovený v citovanom rozhodnutí

a mal za to, že vedľajší účastník na strane odporkyne v danej veci mohol podať odvolanie voči rozsudku.
Odvolanie vedľajšieho účastníka nie je v rozpore s úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje.
Odporkyňa s podaným odvolaním výslovne súhlasila.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .