Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Er/444/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411203218
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6411203218.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad
Hronom, IČO 30807484, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, proti povinnému: Pavel Psotka,
W..Č.. XXXXXX/XXXX, IČO: 35299576, Hronská Dúbrava 84, 966 11 Hronská Dúbrava, vedenej pod sp.
zn. EX 249/2011, súdnym exekútorom: Mgr. Jozef Deák, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, P.O.Box
199, 974 01 Banská Bystrica, o vymoženie 581,40 eur, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 104,74 eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom poveril súdneho exekútora poverením č. 5613 032372* dňa 31.03.2011

vykonaním exekúcie na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, č.k. 700-2610018011-GC04/11 zo dňa
17.01.2011 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

Tunajšiemu súdu bol doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný a súčasne si
súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 112,74 eur vrátane DPH. Súdny exekútor v návrhu na

zastavenie exekúcie uviedol, že povinný nemá vedené účty v bankách, a preto nebolo možné vykonať
exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Daňový úrad Žiar nad Hronom oznámil súdnemu
exekútorovi, že povinný nemal na príslušnom DÚ evidované žiadne účty. Okresný dopravný inšpektorát
Žiar nad Hronom súdnemu exekútorovi oznámil, že povinný je vlastníkom motorového vozidla
Volkswagen Caddy, avšak vozidlo bolo blokované 6 skoršími exekúciami, vozidlo sa v rámci osobného
preverenia nepodarilo nájsť a o tom kde by sa mohlo nachádzať nemá súdny exekútor žiadnu vedomosť.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súdny exekútor nemohol vykonať exekúciu predajom hnuteľných
vecí (motorových a iných vozidiel). Preverovaním vlastníctva nehnuteľností v databáze Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR v Bratislave bolo zistené, že povinný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX (k.ú. U. I.). Osobnou obhliadkou vykonanou súdnym exekútorom bolo zistené, že sa
jedná o šopu a senník, ktoré sú však v dezolátnom stave a nie sú reálne predateľné. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, prečo súdny exekútor nepristúpil k vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľností. Sociálna

poisťovňa oznámila súdnemu exekútorovi, že povinný bol v evidencii poisťovne vedený do júna 2011
ako samostatne zárobkovo činná osoba a že povinný nie je poberateľom žiadnych dôchodkových dávok,
úrazových dávok, nemocenských dávok ani dávok poskytovaných v nezamestnanosti. Súdny exekútor
preto nemohol vykonať exekúciu zrážkami z iných príjmov a ani zrážkami zo mzdy povinného. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Žiar nad Hronom súdnemu exekútorovi oznámil, že povinný nebol
vedený v evidencii úradu ako uchádzač o zamestnanie. Súdny exekútor uviedol, že v čase doručenia

predmetného podnetu súdu je nárok oprávneného nevymožiteľný, a to z dôvodu neexistencie reálne
exekvovateľného majetku vo vlastníctve povinného. Ďalšie pokračovanie vo vykonávaní jednotlivýchúkonov exekučnej činnosti by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania, čím vy
následnedochádzalokneúmernémuazbytočnémuzvyšovaniutrovexekúcievčastihotovýchvýdavkov.

SúdvyzvalsúdnehoexekútoranazaslanieexekučnéhospisuEX249/2011zaúčelomprevereniašetrení
o nemajetnosti povinného a rozhodnutia o trovách exekúcie. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu
dňa 30.06.2014 spis EX 249/2011.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Nemajetnosť povinného EP zaraďuje medzi dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/
EP). Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie
pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné
uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a
ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného
dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý samozrejme môže mať vehementný záujem

na pokračovaní exekúcie aj v tomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti
nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa názoru súdu však pre
to, aby exekúcia nebola zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie,
že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, reálny podklad. V danom prípade existencia
tohto reálneho podkladu očakávania, že v majetkovej a sociálnej situácii na strane povinného dôjde v

dohľadnej dobe k zlepšeniu, podľa názoru súdu nie je daná.

Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale z názorov právnej vedy
(napr. JUDr. Marek Števček, PhD., Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie
a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte

hrozby tzv. súkromnej justície") vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu (ako súčasť vyššie uvedeného podania) oznámenie,
o tom, že vykonaným podrobným šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Exekučný súd je toho názoru, že toto oznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie

exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd
si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným
záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Postavenie exekútora si nie
je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako je napr. advokát. Exekútor má postavenie
účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak

je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý
nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môžu byť podkladom
pre rozhodovanie súdu. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je
oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu
ako orgán verejnej moci predkladá. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia

orgánov verejnej moci, pričom orgánom verejnej moci je aj exekútor. Súd dodáva, že prípadný názor
oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením
exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods.1 písm. h/ EP v
spojení s § 58 ods. 1 EP je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie; na to, vzhľadom na znenie § 57 ods. 1 písm. h) EP,

nemôže mať vplyv ani dispozičné právo oprávneného k exekučnému konaniu. Súd mal teda v danom
prípade z listinného dôkazu vydaného iným orgánom verejnej (súdnej) moci za dostatočne preukázanú
skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na základe takto zisteného
skutkového stavu podľa vyššie uvádzaných predpisov tohto uznesenia rozhodol o zastavení exekúcie.

V súvislosti s rozhodnutím súdu súd súčasne súd poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu
na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu (viď
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z 20.10.2011).Vzhľadom k tomu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi

priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov
exekúcie v celkovej výške 104,74 eur + 20% DPH (17,46 eur).

Uvedená odmena predstavuje :

a) úkony exekučnej činnosti 14 x 3,32 eur = 46,48 eur + DPH (§ 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods.

1 písm. a/,b/,c/,d/,e/,f/,g/,h/,i/,j/ citovanej vyhlášky) za získanie poverenia, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenia
upovedomenia o spôsobe exekúcie, zisťovanie účtu povinného 2x, majetku povinného 4x, bydliska
povinného a platiteľa mzdy povinného 2x.

b) náhradu hotových výdavkov v sume 40,80 eur + 20% DPH (poštovné v zmysle § 22 citovanej
vyhlášky).

Preskúmaním spisového materiálu, vrátane priloženej špecifikácie trov exekúcie súdneho exekútora
a pripojeného exekučného spisu, súd preveril exekútorom účtované trovy exekúcie z hľadiska

zásad civilného procesu, teda zásad efektívnosti, hospodárnosti a preukázateľnosti. Po preverení
a prehodnotení trov exekúcie súd nepriznal súdnemu exekútorovi 2 x 3,32 eur za 2 x doručenie
exekučného príkazu, ale len 1 x 3,32 eur, nakoľko za tieto úkony patrí súdnemu exekútorovi odmena vo
výške 3,32 eur za úkon, bez ohľadu na počet doručení.

Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné poplatky -
telef. OS ZH 0,07 eur, poplatok za súčinnosť banky 0,70 eur a poplatok za súčinnosť IRIS 0,20 eur,
nakoľko ich súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal (pokladničnými blokmi, faktúrou, úradným
záznamom a pod.). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu cestovných výdajov - zisťovanie
majetku 4,88 eur, nakoľko sa v exekučnom spise súdneho exekútora nenachádzala špecifikácia týchto

vynaložených výdavkov, ani technický preukaz vozidla a doklad za pohonné hmoty.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Odvolaniejepotrebnépodaťvpočtetrochrovnopisov,akpotrebnýpočetrovnopisovúčastníknepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.