Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/241/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710209377
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5710209377.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K., V. X, právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom K., V. F. XXXX/XA, proti
odporcom: v rade 1/ V. L., nar. XX.XX.XXXX, v rade 2/ W. L., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom
X., O. XXXX/X, odporcovia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so
sídlom v U., E. B. G. X o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Okresného súdu Martin z 5. decembra 2013, sp. zn. 10C/182/2010-289, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa (upresnený podaním zo dňa
04.03.2011), ktorým sa domáhal určenia, že je vlastníkom pozemku, parcely KN-C č. 55/5 - zastavané
plochy o výmere 12 m2, nachádzajúcej sa v k. ú. E., ktorý bol odčlenený z pozemku - parcely KN-C č. 55

- zastavané plochy o výmere 411 m2, zapísaného pre k. ú. E. na LV č. XX, na základe Geometrického
plánu č. 13/2010 zo dňa 07.04.2010, vyhotoveného Ing. Miriam Glončákovou, Geodetickou kanceláriou
Gama so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 25 a toho, aby odporcovia v rade 1/ a 2/ boli zaviazaní
povinnosťou presunúť poškodený kovový pletivový plot na hranicu novovytvorenej parcely KN-C č. 55/5
- zastavané plochy o výmere 12 m2 s novovytvorenou parcelou č. KN-C č. 55/4 - zastavané plochy o
výmere 411 m2, na základe Geometrického plánu Ing. Glončákovej, uvedený vyššie a odstrániť všetky

veci, ktoré sa nachádzajú na novovytvorenej parcele. Na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, na základe skutočnosti, že
1/ žalobný návrh navrhovateľa je nepresný a z tohto dôvodu je nevykonateľný, keďže sa opiera o
geometrický plán vytvorený Ing. Glončákovou, v ktorom sa nepresne uvádza zápis parcely KN-C č. 55
- zastavané plochy o výmere 411 m2 na LV č. XX, pričom v súčasnej dobe (v čase rozhodovania súdu)
KN-C parcela č. 55, k. ú. E., už bola zapísaná na LV č. XX,

2/ geometrický plán Ing. Glončákovej, ktorým sa mala zidentifikovať parcela č. 190, z ktorej mala byť
vytvorená parcela KN-C č. 55, bol spochybnený súdnou znalkyňou - geodetkou Ing. Yvetou Strhanovou,
3/ v konaní nebol preukázaný žiadny dôkaz, že by odporcovia posunuli pletivový plot oddeľujúci sporné
pozemky od roku 1980, keď predmetný pozemok - KN-C parcelu č. 55 spolu s rodinným domom kúpili.
Podľa doloženej korešpondencie, ktorú pripojil do spisu navrhovateľ, k prvému spochybneniu vlastníckej
hranice medzi navrhovateľom a odporcami došlo v roku 2005. V konaní nebol predložený dôkaz o tom,

že by pred týmto obdobím právni predchodcovia navrhovateľa spochybnili vlastnícke právo odporcov. Z
uvedeného je zrejmé, že odporcovia 25 rokov užívali pozemok tak, ako ho kúpili v nezmenenom stave.
V takom prípade u odporcov nastali podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa
ust. § 134 Občianskeho zákonníka, najneskôr k 01.01.1992.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci okresným súdom, ktorý jeho návrh zamietol z dôvodov v rozsudku uvedených:
1/ z dôvodu neurčitosti a nevykonateľnosti žalobného petitu návrhu. V tomto smere poukázal naskutočnosť, že v súvislosti s podaním návrhu si dal vypracovať geometrický plán v geodetickej kancelárii
Ing. Miriam Glončákovej, ktorý bol vyhotovený dňa 07.04.2010 a ktorý bol úradne overený dňa
05.05.2010 pod č. 284/10. V čase vyhotovenia geometrického plánu KN-C parcela č. 55, bola zapísaná

na LV č. XX. Znamená to, že v čase podania návrhu geometrický plán spĺňal všetky náležitosti zákona
podľa § 9 Zákona č. 215/1995 Z. z. v platnom znení. Pokiaľ po podaní návrhu došlo k zmene zápisu
vlastníckeho práva z LV č. XX na LV č. XX, ku ktorému došlo na základe rozhodnutia o oprave chyby
katastrálneho úradu a žiadosti o zlúčenie LV (X 718/2010), mal byť v súdnom konaní vypracovaný nový
geometrický plán, keďže k zmene na LV došlo v priebehu konania na súde o určovacej žalobe. Samotná

skutočnosť, že došlo k číselnej zmene v označení LV, na ktorom je KN-C parcela č. 55 zapísaná, nemôže
byť dôvodom na zamietnutie návrhu. Pokiaľ bolo dôvodom zamietnutia návrhu (bod 2/) nepreukázanie
vlastníctva k novovytvorenému pozemku KN-C parcele č. 55/5, okresný súd nesprávne vec posúdil,
keďže nevyhodnotil všetky výsledky vykonaného dokazovania. Okresný súd nevyhodnotil skutočnosti
uvádzané znalkyňou Ing. Yvetou Strhanovou na strane 7 znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že
hranicu medzi pozemkami KN-C parcelami č. 55 a 54 nie je možné z hľadiska geodetického porovnať

s pôvodnou hranicou EN parciel 190 na jednej strane a EN parcelami 191 a 192 na strane druhej s
odôvodnením, ako je uvedené na strane 7 znaleckého posudku, že znalkyňa meraním na mieste samom
zistila skutočnosti o priebehu hranice, pričom z porovnania je zrejmé, že od výmery KN-C parcele č. 55
je potrebné odpočítať časť 1 o výmere 1 m2, časť 3 o výmere 2 m2 a časť 5 o výmere 14 m2, na základe
čoho by KN-C parcele č. 55 v súčasnom stave zostala výmera 394 m2. Znalecký posudok znalkyne Ing.

Yvety Strhanovej nie je použiteľný pre účely rozhodnutia o danom určovacom petite, pretože porovnával
priebeh hranice podľa jeho tvrdenia a tvrdenia odporcov a naviac znalkyňa pripúšťa, že hranicu medzi
účastníkmi konania je možné určiť aj iným priebehom, ako bol opísaný nimi, ako účastníkmi konania.
Okresný súd sa vôbec nezaoberal tvrdením Ing. Márie Glončákovej ohľadom podkladov, na základe
ktorých vypracovala geometrický plán zhodne konštatujúc aj s tvrdením znalkyne Ing. Yvety Strhanovej,

že nie je možné nebrať do úvahy skutočnosť, že hranica medzi parcelami EN č. 190 na jednej strane
a na druhej strane EN parcelami č. 191 a 192, je v mape evidencie nehnuteľností, ako sú zobrazené
na strane 30 znaleckého posudku ako Príloha č. 9, nakreslená ako rovná čiara a nie ako zalomená
čiara. Taktiež sa okresný súd nezaoberal tvrdením, že súčet výmer pozemkov podľa stavu EN (parciel
č. 191, 192 a 193, ktoré majú výmeru spolu 620 m2 - strana 2 znaleckého posudku) je väčší ako výmera

(doterajšej po THM mapovaní) parcely KN-C č. 54 (592 m2), z čoho je možné vyvodiť, že z pozemkov
podľastavuENparcielč.191,192a193bolovkonkrétnomprípadeprihradenédosusednéhopozemkuk
parceleKN-Cč.55.Ďalejsanezaoberaltvrdením,žehranicemedzipozemkamivintraviláneobce,podľa
miestnych zvyklostí boli vymedzené okapom domu, hlavne u starých domov, nakoľko pozemky boli úzke
a nezodpovedalo to miestnym zvyklostiam, aby pôvodní majitelia za domom ponechávali plochu, ktorú

nijako nebolo možné využiť, čo zodpovedá aj mape evidencie nehnuteľností v Prílohe č. 9. Aj na základe
výpovede Mgr. U. V. a P. I. bolo preukázané, že medzi pozemkami prebiehala rovná a nie zalomená
čiara, že hranica prebiehala rovno ostreším rodinného domu odporcov a humna, ktoré sa nachádzalo
za domom a prebiehala tak, ako bola znázornená v geometrickom pláne Ing. Miriam Glončákovej. Záver
okresného súdu, že v konaní z jeho strany nebol doložený žiadny dôkaz preukazujúci tvrdenie, že

by odporcovia posunuli pletivový plot oddeľujúci sporné pozemky po roku 1980, je nesprávny a je v
rozpore so zisteným skutkovým stavom. V tejto súvislosti čiastočne súhlasí so stanoviskom znalkyne,
že najstarším geodetickým podkladom, ale nie jediným (druhým je krokárska mapa), ktorý je možné
porovnať so skutočným stavom na mieste samom, je mapovanie z rokov 1972 a 1978, pričom však
poukazuje na skutočnosť, že hranica medzi pozemkami bola vyznačená vrúbkovaným značením na

jeho strane (ktoré označuje oplotenie), pričom na strane odporcov toto nebolo vyznačené (viď kót. bod
č. 623). Okresný súd nevzal do úvahy umiestnenie stavby na pozemku KN-C parcele č. 55 - domu vo
vlastníctve odporcov, ktorý doposiaľ stojí na rovnakom mieste, nemenil sa jeho pôdorys a jeho základová
štruktúra svojím ostrešením je súbežná s rovnou trasou hranice medzi spornými pozemkami, tak ako
bola vyznačená v spomínanej krokárskej mape, teda jednalo sa o rovný priebeh hraníc bez lomov tak,

ako je to aj u ostatných pozemkov, ktoré sa nachádzajú v danej lokalite, ako to vyplýva z mapových
operátov. Nesúhlasil so záverom okresného súdu (bod 3), že odporcovia nadobudli vlastnícke právo
vydržaním. V tejto súvislosti poukazuje na č. l. 30 znaleckého posudku Ing. Yvety Strhanovej, v ktorom
sa nachádza priložená mapa č. 2 s označením roku 1981, z ktorej je zrejmé, že existovala stavba na
pozemku EN č. 191, t.j. na pozemku jeho právnych predchodcov a z priebehu hraníc je zrejmé, že

išlo o hranicu, ktorá bola rovná a v žiadnom prípade nemohla prebiehať tak, že by bola zalomená. Z
uvedeného vyplýva, že ani v roku 1981 ešte neboli odporcovia užívateľmi sporného pozemku. Žiadal
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.Odporcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Stotožnili sa so záverom okresného súdu, že predložený geometrický plán navrhovateľa nemôže byť
podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, keďže nespĺňa riadne náležitosti z

dôvodu, že KN-C parcela č. 55 nie je evidovaná na LV č. XX, ale po zmene je evidovaná na LV č.
XX - číslo zmeny 18/2010. Okresný súd pri zamietnutí návrhu navrhovateľa na určenie vlastníckeho
práva sa vysporiadal so všetkými výsledkami vykonaného dokazovania. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní
poukázal, že by pôvodné EN parcely a neskôr KN-C parcely č. 54 a 55 mali mať inú výmeru, k tejto
výhrade sa vyjadrila v znaleckom posudku Ing. Yveta Strhanová v tom zmysle, že výmera parciel

nie je záväzným údajom katastra. Navrhovateľ v dôvodoch odvolania proti rozsudku okresného súdu
opomenul hodnotiť závery znaleckého posudku uvedené na strane 8 a tvrdenie o tom, že by mali zaberať
z parcely navrhovateľa výmeru 17 m2 nezodpovedá výpočtom, ak rozdiel vo výpočtoch predstavuje
rovných 5 m2. Navrhovateľ bol oboznámený v konaní so znaleckým posudkom Ing. Yvety Strhanovej,
vyjadril sa k tomuto znaleckému posudku a sám uviedol, že nie je potrebné vypracovať nový geometrický
plán stotožňujúc sa so záverom znaleckého posudku, že hranicu medzi pozemkami možno určiť na

podklade prvého merania z roku 1972 a dlhodobého užívania pred a po tomto dátume. Okresný súd
riadne vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Yvety Strhanovej, ktorá sa zaoberala priebehom
hraníc tak pôvodných pozemnoknižných parciel, neskôr EN parciel ako aj priebehom hraníc po THM
meraní z roku 1972 a 1978. Navrhovanie vykonania kontrolného znaleckého dokazovania v štádiu
odvolacieho konania je v rozpore s ust. § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. a § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p.

v spojení s § 120 ods. 4 O.s.p.. Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu sa nepravdivo
a účelovo vyjadruje aj k stavaniu plotu medzi pozemkami. Výpovede svedkov I. a V. nepovažuje za
hodnoverné, keďže svedok V. uviedol, že po I. vlastnili dom č. X a pozemok rodina Z., po nich V. a
potom žalovaný. Toto sa však nezakladá na pravde, keďže Z. dom č. X nikdy nevlastnili. Svedok V. sa
vyjadril, že „má dojem", že hranica medzi pozemkami prebieha rovnobežne s ostreším domu. Výpoveď

svedka P. I. bola zmätočná vo veci umiestnenia humna, hnojiska a vzájomného prepojenia s domom
a podobne. Navrhovateľ v konaní jednoznačne nepreukázal, že by od roku 1980 z ich strany bolo s
plotom manipulované.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 221 ods. 1, písm. h/
O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá ust. § 132 O.s.p., pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo ktoré vyšli v konaní najavo; v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, je z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti poprípade vierohodnosti logický rozpor. Skutkové zistenie nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní v podstatnej časti, ak sa týka skutočností, ktoré boli významné pre posúdenie
veci z hľadiska hmotného, prípadne aj procesného práva.

Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým
a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov súdneho konania, pri rešpektovaní zásad

spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydávaní musia byť zachované formálne a obsahové
náležitosti, s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad skutkových a právnych dôvodov vo
vzťahu k jeho výroku. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské
práva, odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie.

Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorej je vykonaním dôkazov prisudzovaná
hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti, prípadne
vierohodnosti.

Dôkaz znaleckým posudkom súd hodnotí podľa zásad vyjadrených v ust. § 132 O.s.p.; hodnoteniu
súdu pritom nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti; súd hodnotí presvedčivosť
posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logického odôvodnenia znaleckého posudku a jeho
súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (výsluchmi účastníkov, svedkov a ďalšími listinnými dôkazmi).Záver okresného súdu, že žalobný návrh navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej
parcele KN-C č. 55/5 - zastavané plochy o výmere 12 m2 je nedôvodný na tom skutkovom a právnom

závere, že takýto žalobný návrh navrhovateľa v spojení aj so záverom znalkyne Ing. Yvety Strhanovej, že
úradne overený Geometrický plán č. 13/2010 zo dňa 07.04.2010, vyhotovený Ing. Máriou Glončákovou,
nemôže byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že KN-C
parcela č. 55 - zastavané plochy o výmere 411 m2 je zapísaná na LV č. XX k. ú. E. a nie LV č. XX, je
predčasný. Z tvrdení účastníkov tak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa ako aj v odvolacom

konaní, vychádzajúc aj z vyjadrenia Ing. Yvety Strhanovej vyplýva, že k zmene zápisu (záväzných
údajov) katastra nehnuteľností na LV č. XX k. ú. E. došlo až potom, keď bol zo strany navrhovateľa
na okresnom súde podaný návrh na určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele KN-C č. 55/5,
ktorá bola vytvorená z KN-C parcele č. 55 k. ú. E. a to na základe rozhodnutia o oprave chyby v
katastrálnom operáte o žiadosti o zlúčenie LV (X 718/2010). Okresný súd vychádzal len z tvrdenia
znalkyneIng.YvetyStrhanovej,žegeometrickýplánIng.Glončákovejzodňa07.04.2010niejespôsobilý

tvoriť prílohu rozsudku, ktorým by súd určil vlastníctvo k vymedzenej časti pozemku geometrickým
plánom. V rozsudku okresného súdu totiž absentujú hodnotenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), akému právnemu
predpisu nesprávny údaj v obsahovej časti zadania geometrického plánu by odporoval, inak povedané,
že ak podstatnou časťou geometrického plánu je najmä grafická časť a v obsahovej časti výmera
zanikajúcej a novovzniknutej parcely, či nesprávny údaj označenia LV príslušnej parcely môže spôsobiť

to, že kataster nehnuteľností vlastnícke právo nezapíše. Vyššie uvedené je totiž posúdením právnym
a nie znaleckým.

Okresný súd návrh na určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele zamietol, ďalej z dôvodu, že
navrhovateľ v konaní vlastníctvo k vydelenej časti parcely nepreukázal, jeho tvrdenia boli spochybnené

na základe vykonaného znaleckého dokazovania znalkyne Ing. Yvety Strhanovej v znaleckom posudku
č. 4/2013 zo dňa 25. januára 2013. Krajský súd hodnotiac závery rozsudku okresného súdu, na základe
ktorého dospel k nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva, vyvodil,
že okresný súd rozhodol v rozpore s ust. § 132 O.s.p. a to z hľadiska presvedčivosti čo do ich úplnosti
vo vzťahu k zadaniu, logického odôvodnenia a nehodnotil ich aj v súlade s ostatnými vykonanými

dôkazmi (výpoveďami svedkov, účastníkov konania a ostatných listinných dôkazov). Závery znaleckého
dokazovania ako aj ostatné výsledky vykonaného dokazovania okresný súd nevyhodnocoval vo vzťahu
k tvrdeniam navrhovateľa napr. k okolnostiam výmery pozemkov v pozemnoknižnom a neskôr EN
stave (vychádzal len zo záveru znalkyne, že výmera pozemkov nie je podstatná), k spôsobu užívania
susedných parciel v danej lokalite, ktoré podľa navrhovateľa sú užívané bez zalomenia hraníc medzi

pozemkami, k spôsobu prečíslovania pozemnoknižných parciel na EN parcely a neskôr k vytvoreniu
katastrálnej mapy na základe THM merania (v danom prípade v roku 1978), kde aj podľa záverov
znalkyne bolo dôležité miestne prešetrovanie pri mapovaní (či skutočne k nemu došlo), vo vzťahu
k hodnoteniu aj ďalších dôkazov - k výsluchom svedkov (ktoré bolo vykonané nedôsledne), vo
vzťahu k zisteniu priebehu hranice medzi parcelami účastníkov v dávnej minulosti, pokiaľ boli na nich

postavenénehnuteľnosti(humnáprávnychpredchodcovnavrhovateľaaodporcov),vovzťahukzáverom
uvádzaným v znaleckom posudku, k priebehu hranice medzi takýmito stavbami daných na základe
miestnych podmienok (hranica tvorená okapom stavieb), vo vzťahu k ďalším skutkovým zisteniam ako
bol priebeh dreveného plota s následným užívaním parciel po tom, ako uvedené drevené stavby boli
zlikvidované, či a po akú dobu bol alebo nebol medzi nimi vytvorený plot, na základe akých skutočností

došlo k vytvoreniu provizórneho pletivového plotu a podobne. V tomto smere okresný súd vo veci
nevykonal riadne (úplné) dokazovanie, napríklad výsluchom účastníkov a svedkov za účasti geodeta
(znalca) na mieste samom.

Záver okresného súdu, že odporcovia v rade 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke právo k KN-C parcele č. 55

vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka v platnom znení od 01.01.1992, je predčasný.

Oprávnená držba je jednou zo zákonných podmienok vydržania. Oprávnená držba predpokladá, že
držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým
okolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva,
ktoré vykonáva, prípadne sú tu dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonaného
práva. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nepôsobí bezprávie, ale je
treba pozitívneho presvedčenia, že mu vec alebo právo patrí. Držiteľ nie je oprávnený v prípade, že sícenadobudol právo alebo vec poctivo, ale jeho dobrá vôľa tu nie je „so zreteľom ku všetkým okolnostiam".
V literatúre, ako aj v judikatúre prevláda zhoda, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo naopak,
je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nie len so subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)

samotného účastníka a je potrebné vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu na každom požadovať, nemal resp. nemohol
mať po celú vydržaciu dobu pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v
okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli v ňom vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec po práve patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ môže byť i naďalej subjektívne

v dobrej viere.

Okresný súd predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním zo strany odporcov (najmä
oprávnenú držbu) dôsledne neskúmal a skutkové zistenia uvádzané v dôvodoch rozsudku okresného
súdu nedávajú záver k tomu, že by odporcovia podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
jednoznačne v konaní preukázali.

Z uvedených dôvodov, keďže okresný súd skutkový stav riadne nezistil, doposiaľ skutkové zistenia
nezakladajú záver okresného súdu o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa na určenie
vlastníckeho práva, krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e