Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/244/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208217437
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2208217437.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Kpt. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX/X, A-
XXXX, O., Rakúsko, zastúpený JUDr. Dagmar Malaschitzovou, advokátkou so sídlom Bazová 9, 821
08 Bratislava, proti žalovanej: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpená Mgr. Renátou
Dobrovodskou, advokátkou so sídlom Račianska 15, Bratislava, o vrátenie daru na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/150/2008 - 360 zo dňa 7. marca 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
31.700,- eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 13.271,55 eura do troch dní

od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil
tým, že konanie žalovanej, ktoré smerovalo k vykázaniu žalobcu z domu, pričom mala vedomosť, že
žalobca nemá zabezpečené iné bývanie, možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. Za
takýchto podmienok vykázať žalobcu z nehnuteľnosti možno kvalifikovať ako hrubý nevďak za sústavne
poskytovanú finančnú podporu počas rokov 2002 až 2008. Súd prvého stupňa mal za preukázaný nárok
žalobcu o vrátenie daru vo výške 31.700,- eur listinnými dôkazmi - úverovou zmluvou v PSK Bank, ktorou

bol žalobcovi poskytnutý úver v sume 22.000,- eur za účelom renovácie a prestavby domu, úverovou
zmluvou v PSK Bank, ktorou bol poskytnutý úver 12.000,- eur na nákup bytového zariadenia, úverovou
zmluvouvGeMoneyBankktorouboliposkytnutéúveryvsume7.500,-eur,8.053,-euravsume16.000,-
eur na nákup zariadenia, výstavbu oplotenia a rekonštrukcie elektroinštalácie, úverovou zmluvou GE
Capital Bank, ktorou mu bol poskytnutý úver v sume 5.000,- eur za účelom zakúpenia zariadenia do
bytu. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca býval v ubytovni a nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, na

zveľadenie ktorej by potreboval uvedený obnos peňazí. Z uvedeného vyvodil, že žalobca úvery bral na
rekonštrukciu nehnuteľnosti a zariadenia bytu vo vlastníctve žalovanej. Súd prvého stupňa poukázal na
skutočnosť, že k tomuto záveru dospel riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu. K žalovanou
vznesenej námietke premlčania (do 22.12.2005) uviedol, že premlčacia doba je trojročná a plynie odo
dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pre uplatnenie práva na vrátenie daru začína plynúť
od okamžiku, kedy chovanie obdarovanej naplnilo znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka (v

ďalšom texte „OZ“), teda od okamžiku, kedy právo darcu mohlo byť vykonané prvý raz. Žalobcovi vzniklo
právo na vrátenie daru okamžikom, keď mu konaním žalovanej bolo znemožnené užívať rodinný dom
v obci M., teda v auguste v roku 2008. Žaloba bola podaná 22.12.2008, teda v zákonnej trojročnej
premlčacej lehote. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho
poplatku v sume 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 10.617,24 eura + DPH (2.654,31
eura), teda celkovo v sume 13.271,55 eura. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 101,

§ 630 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.
- v ďalšom texte „OSP“).Proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu vrátane výroku o náhrade trov konania podala
včas odvolanie žalovaná a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne alebo rozsudok súdu prvého stupňa zruší podľa ustanovenia § 221

ods. 1 písm. h) OSP a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žiadala, aby odvolací súd
zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania a aj trov konania pred súdom prvého stupňa.
Svoje odvolanie odôvodnila tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP). Odôvodnenie rozsudku nie je presvedčivé, súd

nezhodnotil a nevyporiadal sa so všetkými relevantnými dôkazmi, nepodložil svoje úvahy, závery a
výrokovú časť skutkovo - právnymi súvislosťami odôvodňujúcimi rozhodnutie vo veci. Uviedla, že so
žalobcom nikdy neviedli spoločnú domácnosť, len približne jeden týždeň žalobca býval u žalovanej.
Žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobca má vyriešenú bytovú otázku bývaním vo U., pričom počas
práce (žalobca bol väčšinu času na cestách) má postarané o bývanie. Žalobca ako kapitán lode má a
mal príjem zo zamestnania dostatočne vysoký na to, aby si samostatne zabezpečil bývanie a nemusel

bývať v útulku, ako uvádzal počas konania. Bol to žalobca, ktorý neakceptoval bývanie aj so starými
rodičmi žalovanej, o ktorých sa žalovaná stará, ani s jej dcérou a vnukom, nestotožňoval sa ani s jej
záujmom v chove psov. Nehnuteľnosť účastníci konania nenadobudli spoločne, neboli jej spoluvlastníci
a žalovaná nikdy neprezentovala žalobcovi, že v danej nehnuteľnosti pre nich pôjde o spoločné bývanie.
Žalovaná má vedomosť, že žalobca viedol podobný život ako s ňou, tak aj s ďalšími ženami, pričom

im poskytoval finančné prostriedky. Žalovanú zaskočilo odhalenie žalobcových sexuálnych praktík,
keďže spolu nikdy nebývali a neviedli spoločnú domácnosť, došlo k tomu vo vzťahu až neskoršie.
Keby žalovaná mala vedomosť o týchto až tak pre ňu nevhodných sexuálnych praktikách žalobcu už
prv, situáciu by radikálne riešila na začiatku. Údajné „vykázanie žalobcu z domu“ žalovaná odmieta
označovať uvedeným slovným spojením, vzhľadom na to, že žalobca so žalovanou v nehnuteľnosti

trvalo nebýval, mal tam uskladnené veci a žalovaná po uvedenom odhalení nemohla akceptovať
žalobcovu prítomnosť v jej domácnosti. Bežné partnerské rozchody predsa nemožno kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov a to ani žiadosť o odchod z nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve
žalovanej. Žalovaná nesúhlasí s tým, že žalobcovi vzniklo právo na vrátenie daru. Žalobca nebol ani
nájomcom žalovanej, neuzavreli nájomnú zmluvu, z ktorej by mu vyplývalo právo na náhradné bývanie.

V prípade skončenia partnerského vzťahu musí sa znášať riziko, že pokiaľ vzťah skončí, a nie je tu
žiadny právny titul k nehnuteľnosti druhého partnera, musí sa jeden z nehnuteľnosti odsťahovať, pričom
bývalý partner nie je povinný druhému obstarávať bývanie. Žalobca poskytol žalovanej prostredníctvom
platobnej karty menšie finančné prostriedky, z ktorých sa zabezpečoval iba nákup spoločných vecí na
spoločný čas žalobcu so žalovanou, a tieto veci sa spoločne i spotrebovali (nákup potravín). Takto

pristupoval i k iným ženám. Ničím nebolo preukázané, že finančné prostriedky, ktoré žalobca údajne
poskytol žalovanej, boli určené na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Tvrdenie, že žalobca býval v
ubytovni a nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, na zveľadenie ktorej by potreboval takýto obnos peňazí,
nedokazuje a ani nevedie k tomu, že by to mohla byť nehnuteľnosť žalobkyne, na ktorú údajne mali
byť použité finančné čiastky. Žalovaná uviedla, že zistila, že žalobca ju klame, pričom to bol práve on,

ktorý napriek vzťahu so žalobkyňou bol súčasne ženatý v Českej republike. Na základe predložených
listinných dôkazov bolo preukázané, že žalovaná mala vlastné prostriedky na zakúpenie rodinného
domu. Motorové vozidlo zn. Chrysler Voyager vyplatila žalovaná z obdržanej kúpnej ceny za predané
motorovévozidlozn.FordMondeo,ktorébolovjejvlastníctve(akontácia)aformouleasingovýchsplátok.
Žalovaná sa odvolávala na vznesenú námietku premlčania na sumy uplatňované do konca roku 2005

(22.12.2005), z dôvodu, že žalobný návrh bol podaný až o tri roky, k dátumu 22.12. 2008.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu
prvého stupňa a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Poukázal na skutočnosť, že známosť so žalovanou nadviazal v decembri roku 1999 a od roku 2002
začali plánovať spoločné manželstvo. Až do augusta 2008 bol žalobca v dobrej viere, že žalovaná

splní svoj sľub a uzavrie s ním manželstvo, k čomu napokon nedošlo. Účastníci spolu nikdy trvalo
nežili, ani neviedli spoločnú domácnosť. Predmetný dar daroval žalovanej z dôvodu, že s ňou plánoval
spoločný život a veril prísľubu manželstva. Nakoľko jeho ubytovanie v ubytovni bolo len dočasné, veril,
že po dostavaní rodinného domu v obci M. bude spoločne so žalovanou v dome bývať a že sa do
domu natrvalo nasťahuje. Zvrat vo vzťahu účastníkov konania nastal po dokončení rodinného domu za

použitia finančných prostriedkov získaných žalovanou od žalobcu. Asi po týždni spoločného bývania
mu dňa 22.06.2008 oznámila zmenu svojho rozhodnutia uzavrieť s ním manželstvo a trvala na tom,aby opustil spoločne vybudovaný dom a išiel do podnájmu. Žalovaná mu neposkytla potrebnú pomoc
napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že je zadlžený z bankových úverov a stratil ubytovanie v
ubytovnivoU..Žalobcabolnútenýniekoľkonocíprespávaťvútulkuabolodkázanýnasvojichpriateľova

známych. Vzhľadom na ťažkú situáciu, do ktorej sa dostal v dôsledku konania žalovanej, takéto konanie
nemožno hodnotiť iba ako prostú nevďačnosť, ale ako veľký nevďak. Vzhľadom na takýto veľký nevďak
žalovanej ako obdarovanej voči žalobcovi ako darcovi má žalobca za to, že mu vzniklo právo domáhať
sa vrátenia daru - finančných prostriedkov v sume 31.700,- eur. Tvrdenie žalovanej, že ju zaskočilo
odhalenie žalobcových sexuálnych praktik, keďže spolu nikdy nebývali a neviedli spoločnú domácnosť,

sa nezakladá na pravde. Ich vzťah trval od roku 1999 do roku 2008, pričom opakovane riešili otázku
uzatvorenia manželstva a viedli spoločný intímny život. V otázke premlčania sa žalobca stotožnil s
právnym názorom súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202
OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 1 a 2 OSP) v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov
3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a
doplnení).

Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že predmetom návrhu bolo uplatnenie práva
žalobcu ako darcu na vrátenie daru voči žalovanej ako obdarovanej v zmysle ustanovenia § 630
Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná svojím konaním hrubo porušila dobré mravy. Darovacie
zmluvy mali byť uzavreté ústne v priebehu rokov 2002 až 2008 ústne, konkrétne dátumy a konkrétne
okolnosti ich uzavretia však žalobca neuviedol a súd prvého stupňa ich nezistil. Súd prvého stupňa

dospel k záveru, že žalovaná okamžitým vykázaním žalobcu z domu hrubo porušila dobré mravy, čím sú
splnené podmienky na vrátenie daru, napadnutým rozsudkom preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi 31.700,- eur.

Odvolací súd dáva za pravdu odvolacej námietke žalovanej, že odôvodnenie rozsudku nie je
presvedčivé, súd nezhodnotil a nevyporiadal sa so všetkými relevantnými dôkazmi, nepodložil svoje

úvahy, závery a výrokovú časť skutkovo - právnymi súvislosťami odôvodňujúcimi rozhodnutie vo veci.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je jasné, ktoré skutočnosti považoval súd prvého stupňa za
preukázané a ktoré skutočnosti sú tvrdením účastníkov. Zistenia a závery súdu prvého stupňa nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom sa nevysporiadal so základným predpokladom nároku žalobcu
- či sa v prípade poskytnutých finančných prostriedkov jednalo o dar, keď žalovaná od začiatku tvrdila,

že finančné prostriedky, ktoré jej mal žalobca poskytnúť, spotrebovali spoločne pri jeho návštevách. Súd
prvého stupňa nevykonal dokazovanie zamerané na zistenie pravdivosti tvrdení žalovanej, a teda najmä
na skutočnosť, či medzi účastníkmi prišlo k uzavretiu darovacej zmluvy ako dvojstranného právneho
úkonu.Pozornosťbolopotrebnévenovaťnielentvrdeniužalobcuotom,žeposkytolfinančnéprostriedky,
ale aj tvrdeniu žalovanej, že finančné prostriedky spotrebovávali spoločne, nemala vedomosť o tom,

že sa v prípade týchto prostriedkov malo jednať o dar, pričom nepoprela, že žalovaný ju príležitostne
obdarovával vecnými darčekmi. Nie je zrejmé, z akých vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa
k záveru, že nakoľko žalobca býval v ubytovni a nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť, na zveľadenie ktorej
by potreboval uvedený obnos peňazí, bral úvery na rekonštrukciu nehnuteľnosti a zariadenia bytu
vo vlastníctve žalovanej. V tejto súvislosti sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré predložila žalovaná o

svojich finančných pomeroch a financovaní nadobudnutia a rekonštrukcie nehnuteľnosti v obci Trnávka
a nadobudnutí motorového vozidla. Nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil súd prvého stupňa, keď
za hodnoverné považoval tvrdenia žalobcu o tom, v akej výške a za akým účelom poskytol žalovanej
finančné prostriedky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenia o tom, že žalobca bol počas
vzťahu so žalovanou ženatý s inou ženou a udržiaval vzťahy aj s inými ženami (ktorým tiež poskytoval

finančné prostriedky), tieto tvrdenia súd prvého stupňa nepreveril a v rozhodnutí sa s nimi nevysporiadal.Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa je v danom prípade postihnuté procesnou

vadou citovanou v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) OSP.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v
občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá
je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Súd prvého stupňa sa týmto zákonným ustanovením dôsledne neriadil. Odvolací súd konštatuje, že
v dôsledku vyššie uvedených pochybení napadnutý rozsudok neobsahuje náležité vysvetlenie dôvodu
rozhodnutia, nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP, je
preto zmätočný a nepreskúmateľný. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

súdu. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom
konaní. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP je nepreskúmateľný.
Odvolací súd poukazuje aj na nesprávne konštatovanie súdu prvého stupňa, že k svojim záverom
dospel riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu z potvrdzujúceho rozhodnutia o nariadení

predbežného opatrenia vo veci. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý súd nariadi pri
splnení procesných podmienok, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
potrebnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd teda nevykonáva dokazovanie ani nehodnotí
dovtedy vykonané dokazovanie z hľadiska meritórneho rozhodnutia, ale len z hľadiska procesného. Z
rozhodnutia o predbežnom opatrení preto nie je možné vyvodzovať právny názor odvolacieho súdu. V

zmysle ustanovenia § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný názorom odvolacieho súdu len v prípade
zrušeného a vráteného rozhodnutia vo veci. V preskúmavanej veci pred týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nebolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vrátené na ďalšie konanie, nenastala teda
situácia predpokladá v ustanovení § 226 OSP.

So zreteľom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa

ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa vysporiada so základnou otázkou - či prišlo medzi účastníkmi
k uzavretiu (konkludentnému) darovacej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu, kedy a za akých
konkrétnych okolností, vysporiada sa s tvrdeniami oboch účastníkov, ktoré sú z väčšej časti protichodné,ustáli, či vzhľadom k všetkým okolnostiam je možné považovať správanie sa žalovanej za rozporné s
dobrými mravmi. Keď dospeje k záveru, že právo na vrátenie daru je dané, hodnoverným spôsobom
ustáli výšku daru a zváži aj námietku premlčania.

Po vysporiadaní sa s vytknutými vadami súd prvého stupňa vo veci znova rozhodne, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov prvostupňového aj
odvolacieho konania (224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.