Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211225470
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211225470.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov H.. Y.
D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. na C. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Kožiakom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 a H.. J. R., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v F. na ul. F.. E. č. 2, právne zastúpeného JUDr. Máriom Hollerom, advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Krmanovej ul.č. 16, v konaní o povolenie vysťahovania
maloletého do cudziny, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 41P 13/2011-92
zo dňa 06.12.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh otca na prerušenie konania vedeného na

Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41P 13/2011.

V odôvodnení uviedol, že predmetom konania je udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého do
cudziny,ktorésazačalonanávrhmatky. Rozsudkomč.k.25P231/2012-309zodňa22.03.2013Okresný
súd Košice II zamietol návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
a na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, zastavil konanie o vzájomnom návrhu
matky na zvýšenie výživného za obdobie od 21.11.2011 do 31.12.2012 a konanie o zmenu úpravy
styku otca s maloletým a schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bol zmenený rozsudok sp. zn. 17C

29/2010-67 zo dňa 14.06.2010 tak, že zvýšil výživné pre maloletého zo strany otca od 01.01.2013
do budúcna zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 70 Eur mesačne. Predmetný rozsudok bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 CoP 179/2013-438 zo dňa 30.09.2013, proti ktorému podal
dňa 21.11.2013 otec dovolanie.

Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2013 sa otec domáhal prerušenia konania do právoplatného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v

Košiciach č.k. 7 CoP 179/2013-438.

Na pojednávaní dňa 27.11.2013 sa právny zástupca matky vyjadril, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na prerušenie konania s poukázaním na závery znaleckých posudkov vypracovaných v
konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedenom pod sp. zn. 25P
231/2011. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že nie je dôvod brániť maloletému vysťahovať sa do zahraničia.Súd prvého stupňa sa oboznámil so správou Základnej školy na C. ul. č. XX v F., z ktorej vyplýva,
že maloletý dosahuje výborné výsledky, je nadpriemerne inteligentný a v kolektíve obľúbený. Z
pedagogického pohľadu možno predpokladať, že maloletý sa v novej krajine rýchlo adaptuje, pričom

triedna učiteľka maloletého má vedomosť, že maloletý pravidelne navštevuje R. Y. C. a páči sa mu tam.
Otca maloletého triedna učiteľka nepozná, nakoľko sa v škole o výsledkoch maloletého neinformuje.

Následne súd citoval ust. § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a zamietol návrh otca na
prerušenie konania vzhľadom na výsledky dokazovania v predmetnom konaní ako aj v konaní vedenom
pod sp. zn. 25P 231/2011, nakoľko dospel k záveru, že pokračovanie v konaní je v záujme maloletého.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu otec odvolanie. Zastával názor, že súd prvého

stupňa svoje rozhodnutie založil len na skutočnosti, že matka aj kolízny opatrovník trvajú na povolení
vysťahovania maloletého do cudziny. Zdôraznil, že rozhodnutie súdu o prerušení konania je nezávislé
na názore súdu pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej. Súčasne súd nevzal do úvahy skutočnosť,
že predmetné konanie už bolo prerušené kvôli prebiehajúcemu konaniu vedenému pod sp. zn. 25P
231/2011.Namietalnesprávneprávneposúdenieveci,pretožepodaldovolanieprotirozsudkuKrajského

súdu v Košiciach č.k. 7 CoP 179/2013-438, na čo súd prvého stupňa neprihliadol. Napadnuté uznesenie
považoval za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, preto ho navrhol zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie ako vecne právne potvrdiť. Uviedla,
že je v záujme maloletého aj obidvoch rodičov, aby konanie bolo čo najskôr skončené. Zastávala názor,

že opätovné prerušenie konania odporuje záujmu maloletého a požiadavke na rýchlu a účinnú ochranu
práv účastníkov v konaní.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona
č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ust. § 109 ods. 2 O.s.p. upravuje fakultatívne prerušenie konania, čo znamená, že najskôr je
súd povinný urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, pričom až v prípade
keď tieto zlyhajú môže súd konanie prerušiť. Rozhodujúcim kritériom je pritom zásada hospodárnosti
konania, preto je prerušenie konania skôr výnimočné. K prerušeniu konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm.

c) O.s.p. pristupuje súd predovšetkým vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom má byť riešená otázka,
ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie, a ktorú by si inak mohol vyriešiť sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.).V danom prípade je predmetom konania udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého do cudziny,
ktoré sa začalo dňa 16.09.2011 na návrh matky. Otec sa domáhal prerušenia uvedeného konania z
dôvodu, že v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností podal dovolanie proti

rozsudkuKrajskéhosúduvKošiciachč.k.7CoP 179/2013-438zodňa30.09.2013,ktorýmbolpotvrdený
rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 25P 231/2012-309 zo dňa 22.03.2013. Odvolací súd zastáva
názor, že podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku v inom konaní nemá automaticky
za následok prerušenie prebiehajúceho konania, keďže dovolanie nemá suspenzívne účinky a nemá
vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním napádaného rozhodnutia. Dovolací súd však môže odložiť

vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu aj bez návrhu (ust. 243 O.s.p.), a to spravidla vtedy, ak
je pravdepodobné, že dovolanie bude úspešné.

Z obsahu predloženého spisu však nevyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací
súd odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP
179/2013 zo dňa 30.09.2013, pričom uvedenú skutočnosť otec v návrhu na prerušenie konania a v
podanom odvolaní netvrdil ani nepreukázal. K odvolacej námietke otca, že konanie o udelenie súhlasu

s vysťahovaním maloletého už raz bolo prerušené uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 41P
13/2011-43 zo dňa 26.10.2011 odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa predmetným uznesením
konanie prerušil len do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností (vedeného pod sp. zn. 25P 231/2011) a v konaní pokračoval po zistení, že konanie
bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 7 CoP 179/20013-438 zo dňa

30.09.2013(zápisnicazpojednávaniazodňa27.11.2013nač.l.80).Odvolacísúdsasúčasnestotožňuje
s názorom súdu prvého stupňa, že opätovné prerušenie konania by odporovalo zásade hospodárnosti
konania, ktorá je hlavným dôvodom na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a
tiež záujmu maloletého R..

Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219

ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.