Uznesenie ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/39/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899931
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011899931.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10,
821 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho
16, Bratislava proti odporcom v 1. rade: Jana Pereničová rod. Želonková, Važecká 16, 080 05 Prešov
a v 2. rade: Vladislav Perenič, Važecká 16, 080 05 Prešov, obaja zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát,
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník a JUDr. Roman Jurík, advokát, Račianska 62, Bratislava, o

návrhu odporcov na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3Zm/5/2007,
na odvolanie odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/108/10-85 zo dňa
17.05.2012 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/108/10-120 zo dňa 19.06.2012
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/108/10-85 zo dňa
17.05.2012 z r u š u j e .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/108/10-120 zo dňa
19.06.2012 p o t v r d z u j e .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho
konania vo výške 94,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

1.) Okresný súd Bratislava V uznesením č.k. 1CbZm/108/10-85 zo dňa 17.05.2012 uložil odporcom v
1. rade a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho advokátskej
kancelárie sumu 100,-- Eur do 15 dní od doručenia uznesenia. Rozhodol tak podľa § 147a) ods. 1, 2
O.s.p.,keďžeodročilpojednávanienazákladeospravedlneniaodporcovzdôvodunaichstrane.Uviedol,
že odporcovia a ani jeden z právnych zástupcov sa nedostali na pojednávanie konané dňa 15.05.2012.
Advokát JUDr. Igor Šafranko sa podaním z 10.05.2012 z neúčasti ospravedlnil a navrhol pojednávať

v jeho neprítomnosti. O odročenie pojednávania požiadal až advokát JUDr. Roman Jurík e-mailom zo
dňa 14.05.2012 z dôvodu, že až v tento deň mu odporcovia udelili plnomocenstvo a nemal možnosť sa
na pojednávanie pripraviť. Súd žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil. Právny zástupca navrhovateľa,
ktorý sa na pojednávanie dostavil, navrhol, aby mu bola podľa § 147 a) O.s.p. priznaná suma 100,-- Eur.
Súd preto tomuto návrhu vyhovel.

Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja odporcovia. Uviedli, že v dôsledku nekalých

praktík nebankových subjektov prišli o rodinný dom, byt a pozemky, preto aj suma 100,-- Eur byim chýbala. Na pojednávanie sa ani nemohli dostaviť, pretože nemajú na cestovanie a žiadajú, aby
boli vypočutí v Prešove. Ujali sa ich advokáti, ktorí sa týmito spotrebiteľskými vecami profesionálne
zaoberajú, inak by ani na náklady advokátov nemali prostriedky. Je preto nelogické, aby platili 100,--

Eur za neúčasť na pojednávaní, na ktoré sa nemôžu nikdy dostaviť, pretože nemajú peniaze. Uviedli, že
z nevedomosti si brali úver, aby vyplatili predchádzajúci úver a celkove si zobrali až 56 úverov, ale nie
na hýrenie a dovolenky, ale na úroky dosahujúce až 100% pre nebankové subjekty. Odporcovia preto
navrhli, aby uznesenie bolo zrušené.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že dôvod odročenia pojednávania
nariadeného na 15.05.2012 spôsobil v poradí druhý zástupca odporcov. Je toho názoru, že prihliadanie
na spotrebiteľské postavenie odporcov pri aplikácii § 147 a) O.s.p. by bolo neopodstatneným
zvýhodňovaním spotrebiteľa.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie

je vecne správne.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odporcovia splnomocnili dňa 02.03.2010 na zastupovanie vo
všetkých právnych veciach advokáta JUDr. Igora Šafránka (plná moc na č.l. 15,16 spisu).

Dňa 14.05.2012 splnomocnením č. 33-1/2012 a č. 33-2/2012 splnomocnili odporcovia na zastupovanie
vo veci obnovy konania aj advokáta JUDr. Romana Juríka (splnomocnenia na č.l. 77,78 spisu).

Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, listom zo dňa
10.05.2012 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 15.05.2012 o 10.45 z dôvodu kolízie pri
zastupovaní, a navrhol, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti .

Odvolací súd ďalej zistil, že v čase predvolávania právneho zástupcu odporcov JUDr. Igora Šafranka
na pojednávanie nariadené na 15.05.2012 o 10.45 hod. (predvolánka zo dňa 08.03.2012, doručené mu

dňa 15.03.2012), odporcov ešte nezastupoval aj druhý advokát (JUDr. Roman Jurík). Uvedený druhý
advokát až mailom zo dňa 14.05.2012 požiadal o podanie informácie ohľadne odročenia pojednávania,
v ktorom uviedol, že „ak doposiaľ nebolo rozhodnuté o odročení, pripája sa k žiadosti JUDr. Šafranka,
právneho zástupcu žalovaných o odročenie pojednávania, nakoľko mu bolo dňa 14.05.2012 udelená
plná moc a nie je zachovaná lehota na prípravu pojednávania a s predmetnou vecou sa pre krátkosť

času nestihol oboznámiť.“

Z uvedeného vyplýva, že druhý právny zástupca JUDr. Roman Jurík nemal vedomosť o tom, že
právny zástupca JUDr. Igor Šafranko nežiadal o odročenie pojednávania a navrhoval pojednávať v
jeho neprítomnosti. Súd prvého stupňa ho o uvedenej skutočnosti neinformoval. Keďže odporcovia
boli zastúpení dvoma advokátmi, z ktorých jeden nežiadal o odročenie pojednávania, odvolací súd

dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal splnené podmienky k tomu, aby pojednával dňa 15.05.2012
v neprítomnosti odporcov, resp. ich právneho zástupcu. Pokiaľ teda rozhodol odročení pojednávania,
nejednalo sa o odročenie na základe žiadosti advokáta z dôležitého dôvodu na jeho strane v zmysle
§ 147a) ods. 1, 2 O.s.p.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie, ktorými súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 100,-- Eur podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil.

2.) Uznesením č.k. 1CbZm/108/10-120 zo dňa 19.06.2012 prvostupňový súd zamietol návrh odporcov
na obnovu konania, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 3Zm/5/2007 a odklad vykonateľnosti zmenkovéhoplatobného rozkazu zo dňa 21.03.2007, a odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 185,92 Eur.

V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným dňa 22.03.2010 sa odporcovia domáhali obnovy

konania,ktorésaviedlonatunajšomsúdepodsp.zn.3Zm/5/2007aonariadenieodkladuvykonateľnosti
zmenkového platobného rozkazu. Návrh odôvodnili tým, že 10.04.2003 uzavreli s navrhovateľom
zmluvu o revolvingovej pôžičke a bol im poskytnutý spotrebiteľský úver 50.000,-- Sk, na zabezpečenie
splatenia úveru podpísali blankozmenku a aj keď splatili najmenej 50.292,-- Sk, začal navrhovateľ
proti nim súdne konanie a 21.03.2007 bol vydaný vo veci 3Zm/5/2007 zmenkový platobný rozkaz.

V tom čase vôbec netušili, že existujú nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, až 07.03.2010 sa
na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti dočítali, že u rovnakej zmluvy bolo konštatované
používanie nekalých zmluvných podmienok voči spotrebiteľom. Obnovy konania sa domáhajú preto, že
voči nim boli uplatnené neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré nedokázali poukázať. Z judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie podľa nich vyplýva, že by malo byt' spotrebiteľovi vždy umožnené využiť
práva súvisiace s použitím neprijateľnej zmluvnej podmienky, ak to vnútroštátne procesné predpisy

umožňujú a mali za to, že im súd v rozpore s touto judikatúrou ex officio neposkytol ochranu. Istinu už
vyrovnali a nie je dôvod, aby ako spotrebitelia platili neprimerané sankcie a zmluvné pokuty, ktoré boli
voči nim uplatnené.

O obnovu konania odporcovia žiadali z dôvodov uvedených v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a) a b)
Občianskeho súdneho poriadku (OSP), podľa ktorého právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť

návrhom na obnovu konania, ak sú tu (a) skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a (b)
ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Súd zo spisu 3Zm/5/2007 zistil, že na návrh navrhovateľa zo dňa 11.01.2007 vydal dňa 21.03.2007

zmenkový platobný rozkaz, ktorý bol do vlastných rúk odporkyne v 2. rade doručený dňa 21.04.2007 a
odporcovi v 1. rade bol do vlastných rúk doručený dňa 17.04.2007, a keďže odporcovia námietky do 3
dní nepodali, stal sa dňom 24.04.2007 právoplatný a vykonateľný.

Súd konštatoval, že sa mohli ochrany svojich práv domôcť podaním námietok proti zmenkovému
platobnému rozkazu, v ktorom prípade by súd v konaní pokračoval a v rozsahu podaných námietok

by sa mohol zaoberať aj (ne) prijateľnosťou podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Ustanovenie § 228
ods. 2 OSP nie je možné vykladať extenzívne a rozširovať prípustnosť obnovy konania aj na prípady,
kedy len pre pasivitu odporcov nebol výsledok konania pre nich priaznivejší, ak inak predpoklady pre
vydanie zmenkového platobného rozkazu boli splnené. Obnovou konania ako mimoriadnym opravným
prostriedkom nie je možné nahrádzať námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, keďže len k

takémuto stavu by opačný výklad ustanovenia § 228 ods. 2 OSP viedol.

Odporcovia tvrdia, že súd bol podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie povinný ex officio
skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a ako spotrebiteľom im poskytnúť
ochranu. Vychádzali z toho, že tzv. eurokonformný výklad vnútroštátneho práva je obsahovou súčasťou
systematiky Zmluvy o založení ES, ukladajúcej súdu zabezpečiť plnú účinnosť komunitárneho práva,

ktoréhosúčasťoujeajsmernicaRady93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách.Poukázalitiežnatlačovékomunikéč.77/12,ktorévydalSúdnydvorEurópskejúnie14.6.2012
vo veci C-618/10.

Judikatúra Súdneho dvora Európskych únie, na ktorú odporcovia poukazujú, sa týka prípadov, v ktorých
predmetom konania boli záväzky spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa judikatúry je vnútroštátny

súd povinný skúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a
skutkové okolnosti potrebné na tento účel (napr. vec C-243/08). V našom prípade však predmetom
konania bolo plnenie zo zmenky. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere by sa preto súd mohol zaoberať len
vtedy, ak by sa odporcovia proti povinnosti zmenku zaplatiť v súlade s čl. I. § 17 zmenkového zákonabránili námietkami, ktoré vyplývajú z tohto mimozmenkového vzťahu. Keďže žiadne námietky podané
neboli, súd nemal k dispozícii ani právne a ani skutkové okolnosti potrebné na posúdenie prijateľnosti
podmienok v zmluve, ktorá bola podľa odporcov dôvodom vystavenia zmenky.

Súd ďalej s poukazom na osobitnosť zmenkového zákona č. 191/1950 Zb. a abstraktnú povahu
zmenky uviedol, že je otázne, či by aj v prípade vznesenia kauzálnych námietok súd mohol ex officio
skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Konanie o námietkach sa riadi
koncentračnou zásadou, súd je viazaný rozsahom podaných námietok, ich skutkovým vymedzením,
preto aj jeho rozhodnutie o tom, či zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zruší, je závislé len od

dôvodov, ktoré boli v námietkach uplatnené. Požiadavka odporcov, aby súd požiadal Súdny dvor EU o
interpretáciu komunitárneho práva formou prejudiciálnej otázky o tom, či sa v zmenkovom konaní ex offo
posudzujú nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola dôvodom vystavenia zmenky, by preto
mohla do úvahy prichádzať jedine v prípade, ak by odporcovia podali proti zmenkovému platobnému
rozkazu kauzálne námietky.

Keďže odporcami uvedené skutočnosti, ktorými návrh na obnovu konania vecne odôvodnili, nie je

možné vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol zmenkový platobný rozkaz vydaný, súd návrh zamietol.
Dokazovanie o tom, či bol návrh podaný v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 230 ods. 1 OSP, už preto
ako nehospodárne nevykonal.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia a žiadali, aby ho odvolací súd ako

nesprávne a nezákonné zmenil, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dôvodmi odvolania sú nesprávne posúdenie veci a porušenie práva odporcov ako spotrebiteľov na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami.

Odporcoviauviedli,žesúdvuzneseníuviedoltvrdenianezakladajúcesanapravde.Niejepravdou,žeby
účastníci konania nenavrhovali žiadne dôkazy, pretože právny zástupca odporcov navrhoval minimálne

výsluchyodporcov,čovšaksúdzamietol.Súdsapritomodvolávaajnato,žebolovykonanédokazovanie
oboznámením sa s obsahom spisu, čo však ťažko možno považovať za vyčerpávajúce dokazovanie v
zmysle O.s.p.

Súd sa pritom z nepochopiteľných dôvodov odvoláva na ust. § 228 ods. 1 písm. a.), b.) O.s.p., na ktoré
v návrhu odporcovia nepoukazovali.

Odporcovia nesúhlasia ani so záverom súdu, že vo veci zmenkového platobného rozkazu súdu
neprináleží ex offo hodnotiť zmluvné podmienky, na podklade ktorých je vydaná zmenka. Odporcovia
majú za to, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch je vždy potrebné skúmať kauzu a neprijateľné
zmluvné podmienky riadne skúmať ex offo. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z judikatúry súdneho dvora
(Es),atozpočetnýchrozhodnutí,naktorépoukázaliacitovaliodporcoviavodvolaní-rozsudkySúdneho

dvora (Es) vo veci 14/83 zo dňa 10.04.1984, vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000, vo veci C-168/05 zo
dňa 26.10.2006, vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009.

Čl. 6 Smernice 93/13/EHS, ktoré žiadajú, aby naplnil súd, je pritom kogentným ustanovením, ktoré
požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred
používaním nekalých zmluvných podmienok. Ako naposledy rozhodol Súdny dvor EÚ v prípade C76/10

Korčkovská proti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zo dňa 16.11.2010, kde v súvislosti s čl. 50 uznesenia je jeho
výklad pre súdy Slovenskej republiky záväzný, a to aj retroaktívne (rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-228/1992 a vo veci C-137/1994).Z citovanej judikatúry je zrejmé, že podmieňovanie ochrany podľa čl. 6 ods. 1 Smernice vlády
93/13/EHS nemá oporu v prameňoch európskeho ani vnútroštátneho práva a ide o svojvoľný záver
prvostupňového súdu. Tým, že súd naplnenie kogentného ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/

EHS podmienil predchádzajúcim podaním kauzálnych námietok, dopustil sa nesprávneho právneho
posúdenia veci a odňatia práva na prístup k súdu v konaní o obnove konania. De facto súd spotrebiteľov
vystavil pôsobeniu nekalých zmluvných podmienok. Správne si súd mal vyžiadať spotrebiteľskú zmluvu,
preskúmať kauzu a následne vydať, resp. nevydať zmenkový platobný rozkaz.

Odporcovia ďalej namietali, že súd nesprávne a neodôvodnene vykladá európske právo - čl. 267

Zmluvy o fungovaní EÚ, keď možnosť podať prejudiciálnu otázku súd viaže na podanie kauzálnych
námietok. Odporcovia však žiadali predložiť prejudiciálne otázky v konaní o obnove konania. V súvislosti
s porušením práva spotrebiteľa a komunitárneho práva poukázali na rozhodnutie vo veci Banco Espaňol
de Crédito SA/Joaquín Colderón Camimo, zverejnený zatiaľ ako Tlačové komuniké č. 77/12 zo dňa
14.06.2012, kde Súdny dvor v rozsudku konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný ex offo preskúmať
nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Vzhľadom na celkovú podobu, priebeh a osobitosti konania

o platobnom rozkaze totiž existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú odpor
potrebný na konštatovanie neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky.

V predmetnej veci išlo tiež o skrátené konanie, v ktorom súd nemohol spotrebiteľom poskytnúť ex
offo ochranu z dôvodu právnej úpravy, ktorá to neumožňovala. Aj v danej veci ide o rovnaký právny
problém. Keďže súd nepredložil prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní ES, bol súdom

nezákonným, porušujúcim normy na ochranu spotrebiteľa.

Odporcovia preto žiadali, aby odvolací súd v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. konanie prerušil a predložil Súdnemu dvoru (Es) prejudiciálne otázky:

1. Je súd v skrátenom konaní podľa § 175 O.s.p. povinný aj bez návrhu prihliadať na normy určené
na ochranu spotrebiteľa s cieľom, aby naplnili najmä čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS a čl. 38 Charty

základných práv EÚ?

2. Ak je odpoveď na prvú otázku záporná, bráni čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS takej právnej úprave,
akou je § 175 ods. 2, 3 O.s.p., ktorá neumožňuje súdu aj bez návrhu poskytnúť spotrebiteľovi ochranu
pred nekalou povahou dohody o zmenke v prípade, ak sa spotrebiteľ sám nebráni a nekalú povahu
zmenky nenamieta?

Odporcovia poukázali i na to, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2011 zakázal používanie zmeniek
pri spotrebiteľských úveroch, pričom súd nezohľadnil ani čl. 38 Charty základných práv EÚ, podľa
ktorého „Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.“

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania vo výške 94,80 Eur. Uviedol, že dôvody pre

povolenie obnovy konania v zmysle § 228 ods. 2 O.s.p. preukázané neboli. Zmluva o kauzálnom
vzťahu súvisiacom so zmenkou nie je listinou potrebnou na uplatnenie práv zo zmenky a predloženie
zmenky ako cenného papiera znamená aj osvedčenie nároku na jej zaplatenie. Osoba zaviazaná zo
zmenky však môže námietky proti povinnosti zmenku zaplatiť uplatniť, čo v tomto prípade odporcovia
neurobili. Súd teda ex offo skúmať zmenkovú sumu nemôže. Z hľadiska skúmania kauzálneho vzťahu

ešte pred vydaním zmenky by išlo o postup bez opory vo vnútroštátnom aj únijnom práve. Zákon
predloženie zmluvy o kauzálnom vzťahu neukladá ako podmienku pre vydanie zmenkového platobného
rozkazu a táto povinnosť nevyplýva ani z čl. 6 Smernice 93/13/EHS v spojení s § 175 O.s.p. Odporcovia
v odvolaní taktiež neopodstatnene stotožňujú povinnosť súdu ex offo preskúmavať obsah zmluvy z
hľadiska Smernice 93/13/EHS (tu ide o nárok zo zmenky, nie zo zmluvy) s povinnosťou súdu zisťovať a

zadovažovať dôkazy. Jednou vecou je zaoberanie sa zmluvou o kauzálnom vzťahu v rámci konania o
námietkach, druhou zasa vyžadovanie tejto zmluvy pred vydaním zmenkového platobného rozkazu.K citovaným rozhodnutiam Súdneho dvora EÚ navrhovateľ uviedol, že predmetné rozhodnutia hovoria
o povinnosti skúmať neprijateľné podmienky ex offo, len čo má vnútroštátny súd možnosť sa s
nimi oboznámiť. V tomto zmysle spôsob oboznámenia sa s nimi predstavoval v konaní 3Zm/5/2007

práve podanie námietok, o ktorých boli poučení v samostatnom zmenkovom platobnom rozkaze.
Odporcovia nepodali žiadne námietky a sami tak neumožnili súdu oboznámiť sa so skutkovými a
právnymi okolnosťami. Pasivita odporcov nemôže byť nahrádzaná v rámci mimoriadneho opravného
prostriedku. Odporcovia v konaní neozrejmili, prečo námietky nepodali. Navrhovateľ má za to, že návrh
naprerušeniekonaniaapredloženieprejudiciálnychotázokjezjavneneopodstatnenýaúčelový,pretože

§ 175 O.s.p. nie je výsledkom žiadnej implementácie ustanovenia smernice. Článok 6 Smernice 93/13/
EHS neznamená nahradenie pasivity spotrebiteľa. Navrhovateľ poukázal i na relevantnú právnu úpravu
v čase vystavenia zmenky a na to, že použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch umožňuje aj únijné
právo (Smernica 87/102/EHS).

Odporcovia vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa uviedli, že zotrvávajú na svojich argumentoch
uvedených v odvolaní.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie odporcov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi
odvolania, ako aj s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 3Zm/5/2007 dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia prvostupňovým

súdom a na správnosť dôvodov v ňom uvedených v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu
odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza nasledovné:

Podľa§228ods.2O.s.p,návrhomnaobnovukonaniamôžeúčastníknapadnúťiprávoplatnéuznesenie,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za
ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie,

zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak :

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody

účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Odporcovia podali návrh na obnovu konania, vedeného pod sp. zn. 3Zm/5/2007 z dôvodu, že v čase
súdneho konania netušili, že existujú nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, až dňa 07.03.2010 sa na
internetovej stránke MS SR oboznámili , že rovnaká zmluva (o revolvingovej pôžičke) bola predmetomšetrenia a bolo konštatované používanie nekalých podmienok voči spotrebiteľom. V súdnom konaní
3Zm/5/2007 ich súd ex offo neochránil pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, na ktoré nedokázali
poukázať.

Z konania 3Zm/5/2007 vyplýva, že predmetom konania bolo plnenie zo zmenky.

Záväzok zo zmenky je záväzkom nesporným a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti,
zabezpečujemajiteľovizmenkyprávonajejzaplatenie.Pohľadávkamajiteľazmenkyapovinnosťdlžníka
zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho vzťahu, majú samostatnú právnu
povahu a existenciu.

Podľa § 175 ods. 1 O.s.p., ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet
dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do 3 dní zaplatil
požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí
uviesť všetko, čo proti zmenkovému alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.

Súd prvého stupňa vydal dňa 21.03.2007 v súlade s § 175 ods. 1 zmenkový platobný rozkaz č.k.
3Zm/5/07-14,ktorýboldoručenýdovlastnýchrúkodporcu1.)dňa17.04.2007adovlastnýchrúkodporcu
2.) dňa 21.04.2007. Odporcovia napriek tomu, že boli poučení o ich práve podať v lehote do 3 dní
námietky, námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu nepodali, čím zmenkový platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť. Odporcovia tak svojou nečinnosťou neumožnili konajúcemu súdu zaoberať

sa samotnou kauzou, na základe ktorej bola zmenka vystavená, keďže proti povinnosti zaplatiť spoločne
a nerozdielne zmenkovú sumu 42.081,- Sk so 6% ným úrokom od 04.01.2007 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu 140,-- Sk a trovy konania 2.532,--Sk, nič nenamietali. Dôvody odvolania, v ktorých odporcovia
poukázali na povinnosť súdu ex offo skúmať neprijateľné zmluvné podmienky, sú právne irelevantné.

Súd prvého stupňa v konaní 3Zm/5/2007 nevystavil odporcov pôsobeniu nekalých zmluvných

podmienok, pretože predmetom konania nebolo plnenie z titulu úveru, ale zo zmenky, ktorá má
abstraktnú povahu, je nezávislá od kauzálneho vzťahu, a odporcovia sa nebránili podaním námietok,
v ktorých mohli uviesť všetko, čo proti povinnosti platiť namietajú. Súd nemá povinnosť pred vydaním
zmenkového platobného rozkazu žiadať predloženie zmluvy o kauzálnom vzťahu. Pokiaľ súd prvého
stupňa nemal pochybnosti o pravosti zmenky predloženej navrhovateľom, nebol dôvod na to, aby

nepostupoval podľa § 175 ods. 1 O.s.p. a nevydal navrhovaný zmenkový platobný rozkaz.

Odvolací súd má za to, že odporcovia v odvolaní neopodstatnene stotožňujú povinnosť súdu ex offo
preskúmavať obsah zmluvy z hľadiska Smernice 93/13/EHS, keďže sa jedná o nárok zo zmenky, nie zo
zmluvy, s povinnosťou súdu zisťovať a zadovažovať dôkazy. Zaoberať sa obsahom zmluvy o kauzálnom
vzťahu v zmysle Smernice 93/13/EHS by prichádzalo do úvahy len v rámci konania o námietkach.

Odvolací súd preto v danom prípade návrhu na obnovu konania považuje odvolávanie sa odporcov na
rozhodnutia Súdneho dvora (ES) z pohľadu naplnenia ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS za právne irelevantné.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa návrh na obnovu konania zamietol,
v celom rozsahu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd nepožadoval za opodstatnený ani návrh odporcov na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c), O.s.p. a predloženie Súdnemu dvoru (ES) prejudiciálnych otázok, špecifikovaných v odvolaní.Podľa§109ods.1písm.c),O.s.p.,súdkonaniepreruší,akrozhodol,žepožiadaSúdnydvorEurópskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy (čl. 234 Zmluvy o
založení ES).

Uvedené ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada
Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho
práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému
návrhu na prerušenie konania a podaniu návrhu Súdnemu dvoru o rozhodnutie o predbežnej otázke.

Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej
republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych predpisov, alebo ak sa aplikuje

ustanovenie úniového právneho predpisu. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej
otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle judikatúry Súdneho dvora predovšetkým
skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom
riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencií súdu
členskej krajiny, ale zabezpečenie jednotného výkladu komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke

hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo platnosti) musí mať bezprostredný
súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke
právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k
prebiehajúcemu konaniu. Jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor.

Odvolací súd dospel k záveru, že vyriešenie otázky výkladu vnútroštátneho predpisu, ktorým je § 175

O.s.p., ktorého obsah nie je dôsledkom zapracovania Smernice EÚ do vnútroštátneho práva, nie je
pre riešenie daného prípadu návrhu na obnovu konania rozhodujúca. Splnenie podmienok pre obnovu
konania v danej veci a vyriešenie právnych otázok, nastolených v tomto konaní, patrí do výlučnej
právomoci vnútroštátneho súdu, bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora.

Odvolací súd na základe uvedeného návrh na prerušenie konania považoval za neopodstatnený,

rovnako ako aj návrh na predloženie prejudiciálnych otázok Súdneho dvoru európskych spoločenstiev.

Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh odporcov na prerušenie konania zamietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že uložil odporcom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne v odvolacom konaní úspešnému
navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 94,80 Eur, pozostávajúce z náhrady trov právneho

zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 71,37 Eur + 20% DPH, t.j. 85,64
Eur a režijný 7,63 Eur + 20% DPH, t.j. 9,16 Eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Uvedené trovy odvolacieho konania sú odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľovi v súlade s § 149 ods.
1 O.s.p. k rukám jeho právneho zástupcu.

Uvedené rozhodnutie vo všetkých výrokoch je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere

hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.