Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoE/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1511216904
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1511216904.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. : JUDr. Petrom Pečeným, advokátom, so sídlom
Nám. sv. Martina 9, 809 51 Holíč proti povinnému: V. H., nar. XXXX, bytom T. 3, XXX XX N., vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom exekútorského úradu Moskovská 18, 811
08 Bratislava pod č.EX 2034/11 na vymoženie uloženej povinnosti na zaplatenie 503,52 eura s prísl.,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 37Er/4736/2011-10 zo dňa
14.03.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 37Er/4736/2011-10 zo dňa
14.03.2012 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V napadnutým uznesením č. k. 37Er/4736/2011-10 zo dňa 14.03.2012 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený navrhuje exekúciu vykonať na základe rozhodcovského rozsudku
vydaným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom Sibírska 1329/2, 908 51 Holíč sp .zn.
PEC-UP 116/2011 zo dňa 11.05.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2011 a vykonateľnosť
03.06.2011.

Súd prvého stupňa v zmysle § 45 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom
konaní ex officio skúmal, či exekučný titul nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré by bolo objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo ktoré by odporovalo dobrým mravom. Súd prvého stupňa mal
za to, že je potrebné si vyriešiť otázku, podľa akých ustanovení je potrebné posudzovať vzťah medzi
oprávneným a povinným, ktorý bol podkladom pre vydanie exekučného titulu. Z exekučného titulu
vyplýva, že záväzok povinného voči oprávnenému vznikol na základe úverovej zmluvy č. 3912126515
zo dňa 22.12.2009. Túto zmluvu treba posudzovať ako spotrebiteľský úver, pretože na strane veriteľa
vystupuje právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a na strane

dlžníka vystupuje fyzická osoba, ktorej úver bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. V takomto prípade má zákon o spotrebiteľských úveroch účinky normy
lex specialis vo vzťahu k úprave zmluvy o úvere obsiahnutej v Obchodnom zákonníku. Na predmetný
právny vzťah sa použijú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, t.j.
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, predovšetkým ustanovenia upravujúce inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky obsiahnutý v § 53 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že Smernica Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide ovyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Nekalé
podmienkyniesú prespotrebiteľa záväzné,pričomúčelomtejtoúpravy jenahradiťformálnurovnováhu,

ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá
medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný len pozitívnym
vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy, pričom je stanovené, že vnútroštátny súd má ex
offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky.

Pri rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal exekučný titul,

úverovú zmluvu č. 3912126515 zo dňa 22.12.2009 a Úverové podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia a.s., pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
Poukázal na ust. § 53 ods. 1 ,4,5 v znení účinnom do 28.02.2010 a na čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3
ods.1,3 smernice Rady 93/13/EHS a jej prílohu ods. 1, písm. q), ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora
ES - rozsudok zo dňa 04.06.2009 vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt. proti I. rozsudok z 26.10.2006 vo
veci C-168/2005 Mostaza Claro alebo rozsudok zo dňa 21.11.2002 vo veci C-473/00 Cofidis SA proti

M.-U. T.. Z nich vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný ex offo preskúmať nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak považuje
zmluvnú podmienku za nekalú, zdrží sa jej uplatnenia, okrem prípadu , že to spotrebiteľ namieta. Ide
o zabránenie viazanosti spotrebiteľa nekalou podmienkou a na prispenie k dosiahnutiu cieľa Smernice
Rady 93/13/EHS - ukončenia používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi

zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Súd prvého stupňa podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku, ktorá založila právomoc
oprávneného zvoliť si rozhodcu na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi oprávneným a povinným. Súd
dospel k záveru, že túto rozhodcovskú doložku je treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Rozhodcovská doložka je upravená v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v

hlave16,§1.Tátodoložkaznemožňujevoľbupovinnéhodosiahnuťrozhodovaniesporuštátnymsúdom.
Túto doložku si spotrebiteľ osobitne nedojednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre
dodávateľa, pretože výber rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu dodávateľom, nemal povinný -
spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu , mohol zmluvu,

ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol
dodávateľom - oprávneným vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ
bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Tento svoj
záver oprel aj o závery rozhodnutí Súdneho dvora, ktoré sú uvedené vyššie, a v ktorých Súdny dvor
konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom,

ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy
súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky preto,
aby bola kvalifikovaná ako nekalá. V predmetnej veci rozhodoval na základe dodávateľom vopred
stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nerozhodoval všeobecný súd spotrebiteľa, ale rozhodoval
rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Rozhodcovskú doložku súd posúdil ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Neprijateľná zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom
je skutočnosť, že rozhodca vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý

exekučný titul. Predmetný exekučný titul je podľa súdu prvého stupňa v rozpore so zákonom, pretože
celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv
dodávateľa, ktorý si týmto vlastne zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo
zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je nezlučiteľný
s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a aj s dobrými mravmi, pretože fakticky bráni povinnému

(spotrebiteľovi) v uplatnení práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na iný orgán
ako arbitrážny.Súd prvého stupňa preto po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že ust.
Hlavy 16, § 1 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť úverovej zmluvy č. 3912126515 zo dňa 22.12.2009 obsahujúce rozhodcovskú doložku je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je potrebné toto zmluvné ustanovenie považovať
za neplatné, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu. Keďže na podklade tejto Zmluvy a neplatnej
rozhodcovskej doložky bol vydaný predmetný exekučný titul, mal súd prvého stupňa za to, že nie
sú splnené predpoklady vyžadované ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, za ktorých môže súd
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie udeliť, a preto žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho závery
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa k záveru o tom, že povinný nemohol ako
spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy dospel bez toho, aby skúmal podmienky, za akých bola zmluva
uzatvorená, či povinný mal nejaké pripomienky k návrhu zmluvy, a či oprávnený tieto pripomienky
odmietol.

Oprávnený ďalej uviedol, že povinný úverovú zmluvu s oprávneným dobrovoľne uzavrel, pričom na
povinného nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Následne, povinný mal hneď niekoľko inštitútov, ktorými mohol
dosiahnuť nápravu rozhodcovského rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich
nevyužil. Oprávnený má za to, že predmetná rozhodcovská doložka je v súlade s § 4 ods. 1,2 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa oprávneného nie je pravdou , že by rozhodca povinného nevypočul a a že by nemal možnosť
ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Rozhodca povinného vyzval k súčinnosti, a to tak , že mu
dňa 23.03.2011 odoslal výzvu na vyjadrenie sa k návrhu. Povinný túto výzvu rozhodcu prevzal dňa
07.04.2011, ale na ňu nereagoval. Povinný mohol aj podať námietky o zaujatosti rozhodcu a tiež mohol
podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia rozhodcu iným rozhodcom. Povinný mal k dispozícii niekoľko

inštitútov, ktorými mohol dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ale ani jeden z nich nevyužil.

Oprávnený sa domnieva, že zo strany Slovenskej republiky došlo k nesprávnej transpozícii ustanovenia
smernice 93/13/EHS do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Smernica v skutočnosti
nezakazuje podriaďovanie spotrebiteľských sporov pod rozhodcovské súdy, ale skôr konštatuje, aby
sa nepodriaďovali pod rozhodcovské konanie, ktoré nie je upravené legislatívnou formou, v tom

ktorom príslušnom štáte. Rozhodcovskú doložku preto nie je možné považovať za neprijateľnú
podmienku zmluvy o úvere. Oprávnený dal do pozornosti Smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo po
členských štátoch vyžaduje zavedenie vhodných a účinných mechanizmov pre mimosúdne riešenia
spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Má za to, že rozhodcovská doložka je
v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, je platne dojednaná, pričom vyvoláva s ňou spojené

právne účinky. V tejto súvislosti uvádza, že v predmetnom exekučnom konaní preukázal naliehavý
právny záujem a zamietavým rozhodnutím súdu mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho
vymoženia pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje. Ďalej je názoru, že napadnuté
uznesenie je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že závery súdu nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie o zamietnutí vydania poverenia

zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vymožením predmetnej pohľadávky s príslušenstvom a trov
exekúcie.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil.

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a
povinným - spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej
zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd mal z obsahu spisu zistené, že predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodca JUDr. Radim Kuchta, so sídlom Sibírska 1329/2, 908 51 Holíč sp. zn. PEC-UP 116/2011 zo
dňa 11.05.2011 a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2011 a vykonateľnosť 03.06.2011.

Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora JUDr.
Martina Hermanovského o udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v súlade s § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Pri preskúmavaní exekučného titulu so zákonom zameral svoju pozornosť
na to , na základe čoho bol tento exekučný titul vydaný. Bolo zistené, že podkladom pre vydanie
predmetného exekučného titulu bola zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa

22.12.2009. Súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit, ktoré v Hlave
16 § 1 obsahovali rozhodcovskú doložku. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Zmluvné podmienky odhliadnuc, alebo s prihliadnutím na veľkosť
písmen textu, čo vytvára celý text nečitateľným, dokazujú, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá

s povinným, ktorý je spotrebiteľom, individuálne, ale "núti" účastníka zmluvy - spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, podľa voľby oprávneného - veriteľa, čo znemožňuje jeho voľbu dosiahnuť
rozhodovanie sporu všeobecným súdom.

Oprávnený namietal, že exekučný súd nie je súdom nachádzacím, ale vykonávacím, a preto nemôže
preskúmavať exekvované rozhodnutie. exekučný súd podľa oprávneného prekračuje svoju právomoc.

Podľa odvolacieho súdu exekučný súd však je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný

riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej
zmluvy (rozhodcovskej doložky) (3 Cdo 146/2011).

Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súd prvého stupňa v predmetnom exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú

správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v
rozporesozákonom.Významtohtooprávneniatkvievtom,žeakexekučnýtitulvydalorgán,ktorýktomu
nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie
nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pri

preskúmaní platnosti rozhodcovskej doložky priamo neaplikoval ustanovenia Smerníc Rady, ale nadanú vec aplikoval právne normy platné na území Slovenskej republiky, do ktorých bol prenesený obsah
právnych noriem Európskej únie, resp. pri svojom rozhodovaní použil eurokonformný výklad.

Vyššie uvedené závery vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 10.

októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011, pozri aj 3 Cdo 122/2011, 3 Cdo 146/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti

s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia Zákona o
rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa
týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ.
To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom

konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (viď uznesenie NSSR sp.
zn. 5 Cdo 230/2011).

Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, čím je v rozpore so zákonnou úpravou ochrany spotrebiteľa (a v rozpore s účelom
smernice 93/13/EHS). V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť
obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna,
povinný, ktorý je v zmluvnom vzťahu v postavení spotrebiteľa, len mohol zmluvu ako celok odmietnuť

alebo podrobiť sa predloženým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Podľa názoru odvolacieho súdu pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným
vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké
pripomienky proti obsahu zmluvy. Už na prvý pohľad je totiž zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú,
štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma

je nečitateľný a neprehľadný. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní
s ostatnými zmluvnými podmienkami je tak význam rozhodcovskej doložky osobitný. Rozhodcovskú
doložku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Obsah rozhodcovskej doložky bol oprávneným vopred pripravený.

Členské štáty Európskej únie sú viazané cieľom smernice, pričom smernica sa predovšetkým
aplikuje tak, že sa používa ako interpretačné pravidlo pre výklad vnútroštátneho predpisu. Takto sa
aplikuje i smernica 93/13/EHS. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Podľa prílohy smernice
93/13/EHS ods. 1 písm. q) ide o podmienky, ktorých zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť

spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mupovinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich

dôsledkoch v danom prípade k tomu, že povinnému - v zmluvnom vzťahu s oprávneným vystupujúceho
v pozícii spotrebiteľa - bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského
práva i cieľ smernice na ochranu spotrebiteľa. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom
právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike ako členskom štáte minimálne
taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS. Odklon od ochrany spotrebiteľa ex offo by

mohol byť akceptovaný len za podmienky, že spotrebiteľ si výslovne žiada bez existencie okolnosti
spôsobujúcej nadvládu dodávateľa nad spotrebiteľom (napr. neskúsenosť, tieseň a pod.) dojednať
zmluvnú podmienku, a to napriek adekvátnemu poučeniu o význame a dôsledkoch jeho rozhodnutia.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, povinný ako spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto
je v rozpore s vnútroštátnou úpravou spotrebiteľského práva.

Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý okruh
občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu,
ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina
zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti
ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s

predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy
spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez
ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, či došlo k voľbe práva, alebo
či sa jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka.

Nakoľko právomoc rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom

úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre
exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie
je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.

Odvolací súd dospel k záveru , že súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť a tým aj
neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala

nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Listiny predložené
oprávneným takýto záver umožňovali. Rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami
dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa stala v zmysle predtlačeného formuláru Zmluvy a
Všeobecných obchodných podmienok súčasťou zmluvy (Hlava 16, § 1). Odvolací súd sa stotožnil
aj s dôvodmi, ktorými súd prvého stupňa v exekučnom konaní odôvodnil nevyváženosť dohodnutej

rozhodcovskej doložky a na tieto v plnom rozsahu odkazuje.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa v rozsahu a dôvodov odvolania
oprávneného dospel odvolací súd záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto ho podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Záverom odvolací súd (vzhľadom na odvolací petit oprávneného) považuje za potrebné uviesť, že

pri tomto type rozhodovania (rozhodovanie o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie), odvolaciemu súdu zákon zveruje možnosť rozhodnutie exekučného súdu len potvrdiť, alebo
zrušiť, nakoľko pozitívne rozhodnutie (vydanie poverenia) zákon zveruje výlučne prvostupňovému -
exekučnému súdu.

Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania povinného , pretože si náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnil (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.) a ani mu v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov: za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.