Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4Er/97/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2207201833
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Csákyová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2207201833.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: C. C., R.. XX.XX.XXXX, D. J. J.
Č.. XX, vedenej u súdneho exekútora Ing. Bc. Karol Nagy v zast.: JUDr. Jozef Kapronczai, Exekútorský
úrad Galanta, Švermova 273, 924 01 Galanta, pod spis. značkou EX 20638/2007, o vymoženie 137,75
EUR takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa svojím návrhom zo dňa 13.02.2007, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.02.2007,
domáhal vykonania exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného
titulu - rozhodnutia o priestupku č.k. ORP-P-960/DI-2004 zo dňa 23.12.2004. Exekučný titul nadobudol

právoplatnosť dňom 11.02.2005 a vykonateľnosť dňom 14.04.2005.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 22.02.2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného.

Súdny exekútor, svojím listom zo dňa 14.03.2013, postúpil tunajšiemu súdu podnet oprávneného na
zastavenieexekúcie.Oprávnenývosvojompodaníuvádza,ženavrhujesúduzvážiťzastavenieexekúcie
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,

nakoľko exekučný titul v predmetnom exekučnom konaní predstavuje rozhodnutie o priestupku.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa ustanovenia § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení, ak to nie je v tomto
alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o
správnom konaní.

Podľa ustanovenia § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom

čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník
nenamietne.Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ( účinného do 31.08.2008),
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď
to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a plnenie
prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním
spojené bezdôvodné obohatenie.

Ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona vykonanou

zákonom č. 298/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2008 vypustené z textu priestupkového zákona.
Zákonodarca pri prijatí citovanej novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné
ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré
boli vydané do dátumu účinnosti novely, alebo sa má použiť už len nová právna úprava, ktorá časovo
neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné

výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie
vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z.z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri
výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať
právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné

rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t.j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti
a nie spätne do minulosti a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase,
v ktorom vznikli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej
normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú,
posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu

došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými
odchýlkami. Vo vzťahoch, upravujúcich právo súkromné, nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ
v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva
verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právny norma, ktorej účinky sú pre jej
adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca

právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za takýchto
okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery
adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší.
Ak však novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne

platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom
prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta
právnej normy sa teda nemôže v dôsledku nedostatku právnej úpravy zhoršiť a v prípadoch, v ktorých
nie je v zákone upravená jeho spätná účinnosť, nemožno sa riadiť novším právnym predpisom,
platným v čase aktuálneho rozhodovania, ak je nová právna úprava pre jej adresáta nevýhodnejšia.

Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase, kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa
nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne
ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch
je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre účastníka, ktorému bola uložená sankcia vymáhaná v tomto
konaní, nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v dlhšej lehote, ako

predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej
lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala plynúť podľa pôvodnej
právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť
podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej aj skončiť.

V predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom Rozhodnutie o priestupku č.k. ORP-P-960/

DI-2004 zo dňa 23.12.2004. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňom 11.02.2005 a
vykonateľnosť 14.04.2005. Rozhodnutie sa stáva neúčinným uplynutím doby na jeho vykonanie alebo
na začatie výkonu. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch ( účinného do 31.08.2008), trojročná prekluzívna lehota v predmetnej exekučnej veciuplynula dňa 14.04.2008, nemožno po uplynutí tejto lehoty pokračovať vo výkone exekúcie. Exekučný
titul sa stal neúčinným, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku exekúciu zastavil.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Trovy súdnemu exekútorovi súd nepriznal, keďže súdny exekútor vo svojom podaní zo 14.03.2013
výslovne uviedol, že si ich neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§

204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie
sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy

(§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).