Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. apríl 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Er/9/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107200478
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2107200478.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 811 09 Bratislava, proti povinnému: H.
Ž., K..Č.. XXXXXX/XXXX, V..V. Č.. XXXX/X, XXXXX V. vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra
Pekára so sídlom P. Pazmáňa č. 49/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie 1.200,29 EUR s príslušenstvom a
trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, P. Pazmáňa 49/3,
927 01 Šaľa, náhradu trov exekúcie v sume 52,85 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 047419 zo dňa 17.04.2007 bol súdny exekútor JUDr.
Ľubomír Pekár poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného
rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., so sídlom v Bratislave, č.k.
SR 3107/06 zo dňa 03.08.2006.

Exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom č.k. SR 3107/06 zo dňa 03.08.2006 bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť sumu 1200,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % p.d. zo
sumy 1200,29 eur od 11.03.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 270,59 eur, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 22.12.2005

ktorú povinný riadne a včas neplnil.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré
vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1
a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahyvzniknuténazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 8a zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, právne vzťahy, ktoré vznikli pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.06.2006, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Z predloženej zmluvy o úvere mal tunajší súd možnosť zistiť, že sa v predmetnej veci jedná jednoznačne
o spotrebiteľský úver, nakoľko spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. zákonné znaky

spotrebiteľského úveru vyplývajúce z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na podriadenie
tohto právneho vzťahu právnemu režimu uvedeného zákona. Spravovanie zmluvy o úvere zákonom
o spotrebiteľských úveroch je zakomponované priamo aj v jej znení, v ktorom je takisto uvedené, že
sa má predmetná zmluva spravovať aj Obchodným zákonníkom. Nakoľko sa však v danom prípade

jedná jednoznačne i o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 ods.
1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení do 31.03.2006, ustanovenia Obchodného zákonníka nemôžu byť
pre tento typ zmluvy, a to najmä s ohľadom na priorizovaný záujem ochrany spotrebiteľa, aplikované.
Dohodnuté zmluvné dojednanie, ktoré podriaďuje zmluvný vzťah režimu Obchodného zákonníka,
obchádza a zahmlieva skutočnosť, že samotná zmluva je podľa jej obsahu jednoznačne spotrebiteľská

a je nutné ju posúdiť podľa kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú súčasťou obsahu
záväzku bez ohľadu na dohodu zmluvných strán

Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len “Občiansky zákonník“) v

znení do 31.03.2006, spotrebiteľská zmluva je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V danom prípade sa jedná jednoznačne i o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v § 52 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v znení do 31.03.2006.

Oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli Zmluvu o úvere zo dňa 22.12.2005. S
poukazom na vyššie citované ustanovenia má táto zmluva povahu spotrebiteľskej zmluvy. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku

spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Súd má dostatočne preukázanú skutočnosť, že oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie
úverov a z ničoho nevyplýva, že by bol predmetný úver poskytnutý povinnému na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy

je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd
jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné
okrem ustanovení zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva,
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú

kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.03.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení do 31.03.2006, neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.03.2006, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len “zákon o rozhodcovskom konaní“), priznáva
v § 44 ods. 2 rozhodcovskému rozsudku vydanému na území Slovenskej republiky za uvedených

predpokladov účinky exekučného titulu v zmysle Exekučného poriadku.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní (1) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.
a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti
rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere Zmluvu o úvere zo dňa 22.12.2005 sú Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru spoločnosti v ktorých hlava 17. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa
zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a.) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak

žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b.) pred príslušným súdom Slovenskej republiky; ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle extenzívneho a eurokomforného výkladu § 53
ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení do 31.03.2006. V odseku 3 sú demonštratívnym
výpočtom uvedené neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. S účinnosťou od 01.01.2008
boli medzi neprijateľné podmienky zavedené aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
(ods. 4 písm. r) v aktuálnom znení). Doplnenie výpočtu zákonodarcom je reakciou na nesprávnu
aplikačnú prax s cieľom dosiahnuť jej zjednotenie, pričom k spresneniu výpočtu došlo už na základe
smernice č. 93/13/EHS. Na základe uvedeného je zrejmé, že zákonodarca pri koncipovaní § 53 ods.1 až 4 mal zjavne na mysli i takéto okolnosti, t.j. založenie výlučnej príslušnosti rozhodcovského súdu/
rozhodcu.

Podľa článku 6 odseku 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 odseku 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 odseku 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

V zmysle prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1 písm. q), podmienkou, ktorá sa môže považovať za nekalú,
je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky v zmluve o úvere vychádzal
súd z teleologického výkladu, teda vychádzal z účelu právnej normy s prihliadaním na spoločenské
podmienky jej aplikácie. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je

poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako v členskom štáte Európskej únie, minimálne taký
štandard ochrany aký stanovuje smernica Rady 93/13/EHS. Použitie ustanovení smernice sa opiera o
nepriamy účinok práva Európskej únie na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti
konformného výkladu, kedy je vnútroštátny súd povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a
vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.

Pre spotrebiteľov je významné ustanovenie § 87 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať aj súd s príslušnosťou
vmiesteichbydliska.RozhodcovskádoložkajejednouzoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveru
bez toho, aby bola spotrebiteľom individuálne dojednaná. Dáva na výber tomu účastníkovi, ktorý začne

konanie skôr, pričom v praxi je reálny predpoklad, že je to zvyčajne veriteľ, kto podá návrh na začatie
konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky
vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak
bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a
rozhodnúť,apretorozhodcovskýrozsudokjenulitnýaakoexekučnýtituljeneúčinný.Týmjedanýrozpor
exekučného titulu so zákonom, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť

predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva/doložka.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu zastavil.Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z
pridanej hodnoty.

Nakoľkosúdnyexekútorvosvojejpísomnosti,prostredníctvomktorejreagovalnavýzvuOkresnéhosúdu

Trnava vo vzťahu k trovám exekúcie z dôvodu, že súd bude rozhodovať o zastavení exekúcie zo dňa
19.01.2012 uviedol, že si trovy exekúcie uplatňuje vo výške 52,85 Eur vrátane DPH - jedna sa o náhradu
za hotové výdavky - poštovné spotrebný materiál a cestovné náhrady v sume 52,85 Eur vrátane DPH( 1
x žiadosť o udelenie poverenia v sume 1,61 Eur, 1 x žiadosť o poskytnutie súčinnosti - DI - 1,61 Eur, 1
x doručovanie príkazu na začatie exekúcie - zamestnávateľ - 2,09 Eur, 2 x doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie á 2,09 Eur, t.j. spolu 4,18 Eur, 2 x doručovanie upovedomenia o vykonaní súpisu
hnuteľných vecí á 1,61 Eur, + 1 x á 2,09 Eur, 2 x doručovanie exekučného príkazu - zamestnávateľ
á 2,09, t.j. 4,18 Eur, 1 x doručovanie exekučného príkazu - zamestnávateľ á 1,61 eur, 1 x podnet na
povolenie odkladu ex. a zastavenie ex. v časti - 1,56 Eur, 1 x doručovanie oznámenia - 1,56 Eur, 1
x presný rozpis trov exekúcie + originál exekučného spisu - 1,56 Eur, spotrebný materiál - obálka s

doručenkou 11 x - 0,13 Eur, papier A4 - 80 ks - 0,01 Eur, spisový obal - 1 ks -0,79 Eur, cestovná náhrada
počet km x cena za 1 km bez DPH (cena za 1 km bez DPH = amortizácia + cestovné na 1 km) - Škoda
fabia: 80 km x 0,27 Eur = 21,60 Eur + 20,00 % DPH = 25,92 Eur), náhradu za stratu času v sumu 3,95
Eur ( pri súpise mimo exekútorského úradu a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť je 0,79
Eur vrátane DPH za každú aj začatú polhodinu -Trnava- Šala 40min. = 2 x 0,79 Eur = 1,58 Eur; v súlade

s § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení do 30.04.2008, súd mu náhradu trov exekúcie priznal v celej požadovanej výške 52,85 Eur, na
úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného. Súd dospel
k záveru o zaviazaní oprávneného z toho dôvodu, že oprávnený vzhľadom na rozhodovaciu činnosť
Okresného súdu Trnava, ale aj iných Okresných súdov, opierajúcich sa o rozhodnutia krajských súdov

a následne judikatúru najvyššieho súdu mal dostatočnú vedomosť už pri podávaní návrhu na vykonanie
exekúcie, že jeho návrh, ktorý následne so žiadosťou súdneho exekútora bol doručený príslušnému
súdu bude zamietnutý, prípadne neskôr dôjde k zastaveniu predmetnej exekúcie z titulu neplatnosti
rozhodcovskej doložky.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2010 oprávnený požiadal súd o zmenu pôvodného
exekútora v zmysle § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

“Exekučný poriadok“) a navrhol, aby súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava.
Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone
svojej moc je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami
podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.
Podľa § 4 Exekučného poriadku činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s
obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti
alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo
s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej pedagogickej, literárnej, umeleckej a

publicistickej činnosti.
Podľa § 5 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor
postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.Podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich
zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Podľa § 30 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré
je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu.
Podľa § 44 ods. 8 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 súd v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.
Súd ma preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol v minulosti zamestnancom spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., z čoho vyvodzuje pochybnosť o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Z činnosti
súdu je súdu známe, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol v minulosti v pracovnom pomere
s oprávneným- POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu III. ÚS
322/2010-37 zo dňa 13.04.2011.
V zmysle vyššie uvedených ustanovení súd rozhoduje o vylúčení súdneho exekútora: a) na základe

oznámenia súdneho exekútora o tom, že zistil skutočnosť, pre ktorú je vylúčený, alebo b) na základe
námietky účastníka exekučného konania. JUDr. Rudolf Krutý vystupuje ako poverený súdny exekútor
v mnohých exekučných konaniach vedených na tunajšom súde. Nakoľko je z doterajšej rozhodovacej
činnosti súdu známe, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol v minulosti zamestnancom právneho
oddelenia spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., súd v tomto štádiu exekučného konania má dôvodnú

pochybnosť o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Vzhľadom na zásadu procesnej ekonómie v exekučnom
konaní súd nevyhovel návrhu na zmenu súdneho exekútora, nakoľko odôvodnene predpokladá, že
existuje dôvod na jeho vylúčenie ako súdneho exekútora.
Súd sa stotožňuje s názorom právnych teoretikov, podľa ktorého „sa nevyžaduje dokazovať zaujatosť
exekútora. Na vylúčenie exekútora stačia už pochybnosti o jeho zaujatosti. Exekučný súd zmenu

súdneho exekútora nepovolí ani v prípade, ak by u nového exekútora existovali dôvody na jeho vylúčenie
z konkrétnej exekúcie.“ (ASPI komentár k § 30 a § 44 Exekučného poriadku).
Dôvodnosť pochybností o zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zvolený postup
tunajšieho súdu v rámci rozhodovacej činnosti ad hoc, podporuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR
č.k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011.

V rozhodnutí Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 322/2010-37, Ústavný súd konštatuje, že „nezlučiteľnosť
činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom(a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného
poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych
a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými
slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže

oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného
konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora
ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného
konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa §
30 ods. 1 exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 exekučného poriadku povinný bezodkladne

oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor,
ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného
poriadku). V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku
musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu

ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a
oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom
prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.“
Z doterajšej činnosti je súdu známe, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil dňa 04.10.2011

na tunajší súd svoje podanie „Splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku“, v
ktorom uvádza, že ,,predmetné rozhodnutie Ústavného súdu SR negatívne zasiahlo do jeho právneho
postavenia ako strany exekučného konania. Exekútor nesúhlasí s časťou odôvodnenia, v ktorej
Ústavný súd SR vo svojom argumentačnom základe zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nadrámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR aj všeobecnú konštatáciu o
vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým
zamestnávateľom. S poukazom na svoj bývalý zamestnanecký pomer, reaguje exekútor na označený

Nález Ústavného súdu nielen z dôvodu, že nález a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne
neakceptovateľným spôsobom zasahujú do jeho základných práv. Súdny exekútor považuje Nález
Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2010, sp. zn. III. ÚS 322/2010 za individuálny normatívny právny akt,
ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené pred Okresným
súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn. 5Er 934/2008. Akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do

obsahu do obsahu vyššie označeného rozhodnutia podľa názoru exekútora nemajú všeobecnú platnosť
a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. To je charakteristická
črta konkrétnej kontroly ústavnosti vykonávanej podľa čl. 127 Ústavy SR vyjadrená mimo iné aj v obsahu
§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. Ako vo svojom vyjadrení tvrdí, všeobecné súdy nie sú viazané
označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musia reflektovať ústavnú
normu v čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní, ktoré svojim

charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu
„rovnosti zbraní“ a preto také rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom
štáte neobstojí a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým nedôjde k
náprave porušených základných práv, medzi iným aj exekútorovho práva na spravodlivé súdne konanie
(vnímané cez judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku (vo vzťahu
k čl. 1 Protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) a práva
nebyť diskriminovaný (vo vzťahu k čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd) Proti označenému rozhodnutiu, kedže podľa názoru exekútora ústavne a medzinárodnoprávne
neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do základných práv, podal exekútor individuálnu sťažnosť v

zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku
Európskeho súdu pre ľudské práva.“
Súd sa však stotožňuje s názorom právnej teórie a považuje za jeden z hlavných dôvodov vylúčenia
súdneho exekútora vzťah súdneho exekútora k niektorému z účastníkov konania. Podľa právnej teórie
môže ísť o vzťah priateľský alebo nepriateľský k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Môže ísť o

vzťah osobný ale aj vzťah vyplývajúci z ekonomickej závislosti (Števček M., Ficová, S a kol.: Občiansky
súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie, C. H. Beck, 2012, str. 50).
Súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora skúmal splnenie požiadavky
nezávislosti a nestrannosti súdneho exekútora, ktorý má pri vykonávaní exekúcie postavenie verejného
činiteľa. V danom prípade pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého vznikajú aj v súvislosti so známou skutočnosťou, že JUDr. Rudolf Krutý bol v pracovnom pomere
s oprávneným, pre ktorého je v súčasnosti navrhnutý vymáhať predmetnú pohľadávku.
Účastníci exekučného konania majú nielen právo ale aj povinnosť oznámiť exekútorovi prípadne priamo
súdu, ktorý exekútora poveril vykonaním exekúcie, skutočnosti, pre ktoré je exekútor z vykonávania
exekúcie vylúčený. Osoby v procesnom postavení povinných nemôžu mať v prebiehajúcich konaniach

pochybnosti o nezaujatosti JUDr. Rudolfa Krutého, nakoľko nedisponujú informáciou o jeho pracovnom
pomere v minulosti s oprávneným, a preto námietku zaujatosti v praxi vôbec nevyužívajú. Okrem toho
už poverený súdny exekútor nie je oprávneným subjektom v zmysle § 30 Exekučného poriadku na
vznesenie námietky zaujatosti voči osobe iného navrhovaného súdneho exekútora.
Súd by v exekučnom konaní mal skúmať nielen osobný vzťah súdneho exekútora k účastníkom konania

ale aj vzťah vyplývajúci z ekonomickej závislosti. Medzi oprávneným a exekútorom sa zakladá v
exekučnom konaní zmluvný vzťah, súčasťou ktorého je aj odmena za vykonanie exekúcie. V mnohých
prípadoch je súčasťou tohto zmluvného vzťahu aj zmluvná odmena. V tejto súvislosti, je súdu z jeho
činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., návrhy na vykonanie exekúcie doručuje vo
väčšine exekučných konaní, kde vystupuje na strane oprávneného, práve súdnemu exekútorovi JUDr.

Rudolfovi Krutému. V exekučných konaniach, v ktorých bol pôvodne poverený iný súdny exekútor,
oprávnený hromadne a opakovane podáva návrhy na zmenu súdneho exekútora, s tým, že žiada súd,
aby poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého.
Opierajúc sa o zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých
spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („justice must not

only be done, it must also be seen to be done“); v tomto konkrétnom prípade znamená, že exekútor pri
vykonávaní exekúcie musí byť nestranný a súčasne sa musí javiť nestranným aj pre externé prostredie,
v ktorom pôsobí pri nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí. Uvedená požiadavka kladie zvýšené
nároky na postup, úkony a správanie súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Rozhodujúcim tedanie je subjektívne stanovisko súdneho exekútora, resp. účastníkov (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) o jeho
nezaujatosti, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vrhajú pochybnosť na jeho nestrannosť
v očiach strán a verejnosti. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že správanie exekútora

(vykonávanie bezmála všetkých exekúcií a návrhov na zmenu už povereného iného exekútora, v ktorých
ako oprávnený vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti a
považovanie vzťahu oprávneného a súdneho exekútora za viac ako štandardný. Súd na základe
posúdenia všetkých relevantných skutočností prijal záver, že z konania má byť vylúčený ten exekútor,
u ktorého vzhľadom k spôsobu konania v priebehu exekúcie je objektívne možné pochybovať o

nezaujatosti.
Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že správanie exekútora spočívajúce vo vykonávanie bezmála
všetkých exekúcií a návrhov na zmenu už povereného iného exekútora, v ktorých ako oprávnený
vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora a
tom, že vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným je viac ako štandardný.
Súd v danom prípade postupoval v súlade s názorom právnej teórie vyjadreným v komentári v ASPI

k § 44 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd zmenu súdneho exekútora nepovolí, ak by
u nového exekútora existovali dôvody na jeho vylúčenie z konkrétnej exekúcie. Keďže podľa názoru
súdu, ktorý rovnako podporuje komentár v ASPI, tentokrát k § 30 Exekučného poriadku, dôvodom na
vylúčenie exekútora je už samotná pochybnosť o jeho zaujatosti a zaujatosť exekútora nie je potrebné
dokazovať, skutočnosť, že súd takúto pochybnosť u navrhovaného súdneho exekútora má, odôvodňuje

postup súdu spočívajúci v nepovolení zmeny súdneho exekútora a v zamietnutí návrhu na jeho zmenu.

Po preskúmaní žiadosti oprávneného o zmenu pôvodného exekútora a po oboznámení sa s ostatným
spisovým materiálom súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.