Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Miľko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 12C/247/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914201913
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Miľko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914201913.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany zast.: Advokátska kancelária Korytár s.r.o.,
Sladovnícka 13, 917 01 Trnava proti žalovanému: V. V., P..Č.. XXXXXX/XXXX, Z. E. XXX, XXX XX Z.
E., v konaní o zaplatenie 4 794,79 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi sumu 3.875,28 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 0,024 % denné úroky z omeškania zo sumy 3323,89 Eur od
06.02.2014 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu zamieta.

IV. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť 4.794,79 Eur, úroky z omeškania zo sumy
3.323,89 Eur od 06.02.2014 až do zaplatenia ako aj trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná

nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhradiť poskytnutý úver a z uvedeného dôvodu došlo k
spoplatneniu celého úveru pred dohodnutým časom jeho splatnosti. Podľa žalobcu žalovaná ku dňu
predčasnej splatnosti úveru je povinná uhradiť zostatok nesplateného úveru 4.794,79 Eur.

Žalovaná vo svojom prvom podaní vo veci namietala správnosť výpočtu žalobcu pokiaľ ide o
ním uvádzaný nesplatený zostatok úveru a zároveň namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej úverovej zmluve, ktorou je dohoda o zmluvnej pokute. Tvrdila, že po spočítaní úrokov z
úveru a zmluvnej pokuty je príslušenstvo pohľadávky vykazované žalobcom v neúmernej výške a preto
pri rozhodovaní je potrebné prihliadať na uvedenú časť zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

spotrebiteľskej zmluvy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:

Dňa 18.05.2011 uzatvorili účastníci úverovú spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovanej úver vo výške 3.000,00 Eur a žalovaná sa zaviazala splatiť tento úver ako aj náklady spojené
s poskytnutím úveru, úroky z úveru, všetko v sume 6.385,68 Eur v 84 - mesačných splátkach po 79,05Eur. Keďže žalovaná nesplácala úver riadne a včas, písomnou výzvou z 27.03.2012 oznámil žalobca
žalovanej, že vzhľadom k dohodnutým zmluvným podmienkam sa stal splatný celý úver z dôvodu
omeškania s úhradou splátok a vyzval žalovanú, aby nesplatenú časť úveru vo výške 3.335,83 Eur

uhradila najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca určil splatnosť celého úveru na deň 27.03.2012
z dôvodu nesplatenia viac ako dvoch splátok žalovanou k uvedenému dňu.

Vyššie uvedené skutočnosti nie sú medzi účastníkmi sporné. Sporným je iba nárok žalobcu na zmluvnú
pokutu z dôvodu, že podľa žalovanej ide v prípade časti zmluvy, ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta,
o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Žalobca v žalobe vyčíslil zmluvnú pokutu sumou 919,51 Eur, pričom sa vo svojom podaní z 08.07.2014

odvoláva na ustanovenia hlavy 17 § 3 Úverových podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy. V
uvedenom ustanovení je koncipovaný záväzok žalovanej tak, že v prípade meškania úhrady splátky je
povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške, v prípade omeškania s úhradou splátky
úveru dlhšieho ako 7 dní, je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15 % a v prípade, že
je čerpaný celý úver podľa hlavy 17 § 3 Úverových podmienok je povinná uhradiť žalobcovi zmluvnú

pokutu vo výške 0,05 % denne z celkovej dlžnej čiastky. V prípade, ak by dohodnutá výška zmluvnej
pokuty bola vyššia než je dovolené platnými právnymi predpismi platí, že sa zmluvné strany dohodli na
zmluvnej pokute vo výške stanovenej platnými právnymi predpismi.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že v zmluve sa účastníci dohodli na ročnej úrokovej sadzbe 23,87 % a
na úhrade úrokov z omeškania podľa všeobecnej platnej úpravy.

Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z citovaných písomných podaní účastníkov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku

alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., účinného do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd uložil žalovanej
povinnosť uhradiť pre žalobcu nesplatenú časť úveru tak, ako ju vyčíslil žalobca, okrem sumy

predstavujúcejžalobcomvyčíslenúzmluvnúpokutu.Súduložilžalovanejpovinnosťuhradiťtúčasťúveru
ako aj úroky z omeškania, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, pretože žalobca preukázal, že jeho
nárok, okrem nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, je v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami
ako aj s citovanou právnou platnou úpravou.

Súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že tá časť úverovej zmluvy, ktorá zodpovedá ustanoveniu hlavy

17 § 3 úverových podmienok žalobcu, ktoré sú súčasťou zmluvy, ohľadne dohody o zmluvnej pokute
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto podľa ustanovenia § 53 os. 5 Občianskeho zákonníka je
v tej časti úverová zmluva aj neplatná. Aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaná za poskytnutý a
vyčerpaný úver 3.000,00 Eur bez úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty má zmluvnú povinnosť uhradiť
6.385,68 Eur, teda o 3.385,68 Eur viac ako je výška úveru 3.000,00 Eur, sama o sebe dostatočne

zvýhodňuje žalobcu, aby pri splatení takto dohodnutej celkovej čiastky 6.385,68 Eur, táto čiastka nielen
pokryla náklady žalobcu s poskytnutím a správou úveru, ale zabezpečila žalobcovi aj primeraný zisk v
rámci svojej podnikateľskej finančno - obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu pri takto dohodnutýchzmluvných podmienkach, aj s ohľadom na povinnosť uhrádzať úroky z omeškania zo strany žalovanej, je
zmluvná podmienka kvalifikovaná ako zmluvná pokuta, a to v akejkoľvek výške, neprimeranou zmluvnou
podmienkou, pretože vystavuje dlžníka oproti postaveniu veriteľa do zjavnej neprimeranej výhody a

značnej nerovnováhy.

Súd teda na túto skutočnosť prihliadol podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zamietol
žalobu žalobcu v časti o uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu.

Žalobca uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku z návrhu
na začatie konania a právnym zastupovaním.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd môže vysloviť, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Uznesením zo 06.06.2014 č. k. 12Ro/46/2014-59 súd priznal žalovanej oslobodenie od súdneho
poplatku potom čo zistil, že je osobou v hmotnej núdzi a jej jediným príjmom je iba sociálna dávka.
Podaním z 29.12.2014 ospravedlnila žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu, že sa jej krátko

pred tým narodilo dieťa a starostlivosť o toto dieťa jej nedovolila zúčastniť sa na pojednávaní. Jediným
zdrojom príjmu žalovanej je teda iba rodičovský príspevok.

Keďže žalobca nemal vo veci plný úspech, mal úspech iba čiastočný, súd túto skutočnosť zohľadnil pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

Zároveň súd konštatuje, že sociálne pomery žalovanej sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

nemožno žalobcovi náhradu trov konania priznať. Z uvedeného dôvodu súd žiadosti žalobcu o náhradu
trov konania nevyhovel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.