Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. august 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010130
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010130.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému K. Q. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek

1 Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
04.08.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. Q. I. C. U. Á. M. Q., nar. X.X.XXXX v Leviciach, trvale bytom M. Č.. XXX,
sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 1Pv 560/2012/4403 zo dňa 4.2.2014, pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že :

dňa 24.9.2012 o 05.25 h v okrese Nitra na ceste III. triedy č. 05141 medzi obcami U. Z. E. T., viedol
osobné motorové vozidlo zn. Škoda Pick-Up EČ: L. XXX E., rýchlosťou 71 až 78 km/h so zapnutými
stretávacími svetlami, hoci rýchlosť jazdy vozidla primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča pri zapnutých

stretávacích svetlách bola 59 až 65 km/h, čím porušil ustanovenie § 16 odsek 1 zák. č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke, následkom čoho napriek brzdeniu, prednou časťou vozidla narazil do bicykla
položenom na ceste, pri ktorom ležal Y. L., vozidlom tlačil pred sebou bicykel a Y. L. vozidlom prešiel,
následkom čoho Y. L. utrpel aj zmliaždenie mozgu a zakrvácanie pod obaly a do komôr mozgu pri
zlomenine klenby a spodiny lebečnej, čo viedlo k zlyhaniu centrálnej nervovej sústavy Y. L. a k jeho
mozgovej smrti,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená U. L. nar. XX.X.XXXX, bytom U. Z., L. H. X, s
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora, súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec proti
obžalovanému K. Q. a vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím znalca K.. R. U.,
prečítaním výpovede poškodenej U. L., prečítaním znaleckého posudku znalcov Y.. C. V. a Y.. Y. C. a
prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Obžalovaný K. Q. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal.
Z prečítanej výpovede obžalovaného z prípravného konania, bolo zistené, že dňa 24.9.2012 ráno okolo
05:30 hod viedol služobné motorové vozidlo Škoda Felícia Pick-up EČ L.-XXX, po ceste medzi obcamiT. a U. Z. v smere na U. Z.. V čase jazdy bola nočná doba, vozovka bola suchá, daný úsek bol rovný bez
verejného osvetlenia. Vozidlo bolo v dobrom technickom stave, premávka nebola hustá. Oproti nemu
jazdilo motorové vozidlo, preto stlmil diaľkové svetlá na stretávacie svetlá a to isté urobil aj vodič oproti

idúceho vozidla. Pokračoval v jazde so stretávacími svetlami a keď prešiel na úsek so strmším klesaním,
na ceste zbadal bicykel. Tento ležal krížom cez vozovku v jeho jazdnom pruhu. To, že v tom čase jazdil
rýchlosťou 78 km/hod. sa dozvedel dodatočne, nakoľko toto služobné motorové vozidlo je vybavené
sledovacím zariadením. V momente ako zbadal bicykel, začal intenzívne brzdiť, napriek tomu svojím
vozidlo prednoučasťounarazildobicyklaatentourčitýúsektlačilpredsebou.Akonáhlevozidlozastavil,

cúvol, lebo predpokladal, že bicykel sa nachádza pod vozidlom. Z vozidla vystúpil, svetlá svietili a vtedy
zbadal, že za ležiacim bicyklom leží osoba mužského pohlavia. Okamžite volal tiesňovú linku a snažil
sa mužovi poskytnúť prvú pomoc.
Poškodeného zbadal až po vystúpení z vozidla, počas jazdy ho vôbec nevidel, videl iba bicykel ležiaci
v jeho jazdnom pruhu. Tento muž nemal na sebe žiadne reflexné prvky, bol oblečený v tmavom odeve,
mal tmavomodré montérky a k tomu blúzu svetlejšej farby.

Obžalovaný prejavil ľútosť nad udalosťou, ale nehode po vynaložení maximálneho úsilia a sústredenia
sa na jazdu, skutočne zabrániť nemohol.

A. T. U. T. U. L. bolo zistené, že nebohý poškodený Y. L. bol jej otcom, ktorý s jej rodinou žil v spoločnej
domácnosti. Po tom, čo sa dozvedela o smrteľnej dopravnej nehode, išla na miesto činu, kde bola bližšie

informovaná o nehode policajtmi. Jej nebohý otec nemal žiadne zdravotné problémy, užíval iba lieky
na vysoký tlak.

Z prečítaného znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odbor súdne lekárstvo
Y.. C. V. a Y.. Y. C. mal súd preukázaný rozsah zranení poškodeného Y. L. a bezprostrednú príčinu

smrti, ktorou bolo zlyhanie centrálnej nervovej sústavy - mozgová smrť, v dôsledku zmliaždenia mozgu
a zakrvácania pod obaly a do komôr mozgu pri zlomenine klenby a spodiny lebečnej ako následok
dopravného úrazu. Laboratórnym vyšetrením krvi a moču odobratých v priebehu súdnej pitvy nebohého
Y. L. bolo stanovené 1,99 g/kg (promile) alkoholu v krvi a 2,77 g/kg (promile) alkoholu v moči.

V rámci prípravného konania vypracoval písomný znalecký posudok znalec z odboru doprava cestná
K.. R. U., ktorý na žiadosť súdu vypracoval aj dodatok k tomuto znaleckému posudku.
Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na obsahu a záveroch znaleckého posudku. Rekonštrukcia
dopravnej nehody bola vykonaná vo večerných hodinách napriek tomu, že dopravná nehoda sa stala v
skorých ranných hodinách. Pri rekonštrukcii vychádzali z toho, že k dopravnej nehode došlo za tmy, a

bolavykonanázarovnakýchpodmienok.Vzmysledefinícieonáhlejprekážke,osobaležiacanavozovke
nevytvorila vodičovi náhlu prekážku. Vozidlo jazdilo rýchlosťou 71 až 78 km/hod. (74,5 km/hod. +-5%) na
ceste III. triedy s maximálne dovolenou rýchlosťou jazdy 90 km/hod. Je ale otázkou právneho posúdenia,
či vodič má predpokladať takúto prekážku na vozovke, tzn. či má jazdiť iba rýchlosťou primeranou
vzdialenosti rozhľadu na takúto prekážku, alebo či môže jazdiť rýchlosťou maximálne dovolenou t.j. 90

km/hod. Rýchlosť jazdy primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča v danom prípade bola 62 km/hod +-5
%, pričom táto rýchlosť jazdy bola až následne stanovená výpočtom. Vodič vozidla počas jazdy nemal
vedomosť o tom, že rýchlosť jazdy primeraná vzdialenosti jeho rozhľadu je iba 62 km/hod. +-5 %.
Na základe fotodokumentácie o dopravnej nehode znalec konštatoval, že nebohý poškodený nebol
vybavený reflexnými prvkami. Podľa fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody bol bicykel na

zadnom blatníku vybavený odrazovým sklom, pričom vo svojej konečnej polohe bol bicykel natočený
zadným kolesom do protismeru jazdy vozidla. Nie je možné stanoviť jednoznačnú polohu bicykla v čase
nárazu vozidla, pretože po náraze došlo k tlačeniu bicykla spolu s telom cyklistu, kedy súčasne došlo i
k rotácii bicykla okolo zvislej osi. Vodič mal možnosť jednoznačne vidieť reflexné prvky cyklistu a bicykla
iba v prípade, že by tieto reflexné prvky boli umiestnené na odeve cyklistu. V takom prípade - nakoľko sa

cyklista podľa záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva v čase nárazu nachádzal „v zníženej
polohe - kľačiac, čupiac a pod.“ by reflexné prvky neboli ničím zakryté. Počas nehodového deja vodič na
prekážku - cyklistu padnutého na vozovke - reagoval vo vzdialenosti 34,8 m +-5 % pred miestom stretu.
Ak by bol cyklista vybavený reflexnými prvkami je z technického hľadiska opodstatnený predpoklad, že
by tieto reflexné prvky boli viditeľné na vzdialenosť 20 až 30 % dlhšiu ako bola vzdialenosť rozhľadu

vodiča na cyklistu počas nehodového deja, t.j. bez reflexných prvkov.
Pri predĺžení vzdialenosti rozhľadu vodiča v dôsledku reflexných prvkov na oblečení cyklistu o 20% by
za porovnateľného konania vodiča ako počas nehodového deja (rýchlosť jazdy, reakčný čas, spôsobreakcie,časnábehubrzdovéhoúčinkubrzdnéspomalenievozidla)došloknárazudocyklistuprirýchlosti
jazdy vozidla 27 až 30 km/ hod.
Pri predĺžení vzdialenosti rozhľadu vodiča v dôsledku reflexných prvkov na oblečení cyklistu o 30 % t.j.

reakcii vodiča vo vzdialenosti 45,2 m +-5 % pred miestom nárazu do cyklistu, by za porovnateľného
konania vodiča ako počas nehodového deja došlo k nárazu do cyklistu pri rýchlosti jazdy 8 až 9 km/ hod.
Pri predĺžení vzdialenosti rozhľadu vodiča v dôsledku reflexných prvkov na oblečení cyklistu o 31 % t.j.
reakcii vodiča vo vzdialenosti 45,7 m +-5 % pred miestom nárazu do cyklistu, by za porovnateľného
konania vodiča ako počas nehodového deja vozidlo zastavilo pred úrovňou miesta nárazu do cyklistu.

V tomto prípade, by na zadnej časti bicykla by muselo byť umiestnené aktívne - preblikávajúce svetlo
červenej farby do výšky maximálne 1 metra.

Rýchlosť primeraná vzdialenosti rozhľadu je právny pojem, aká táto rýchlosť je, žiadny vodič počas jazdy
nevie.
Viditeľnosť prekážky je závislá na farbe oblečenia osoby kráčajúcej na vozovke. Ležiaca osoba na

vozovke predstavuje pre vodiča najväčšie nebezpečenstvo, lebo žiadny vodič nepredpokladá, že na
vozovke môže niečo ležať. Navyše ležiaca osoba resp. prekážka za zníženej viditeľnosti môže byť
považovaná za tieň na vozovke, asfaltový fľak, alebo mláku vody, a keď vodič rozpozná, že sa jedná o
nebezpečenstvo, na ktoré by mal reagovať, je už neskoro na akékoľvek zabránenie stretu.
Z technického hľadiska príčinou vzniku dopravnej nehody bolo

- konanie cyklistu, ktorý sa na komunikácii pohyboval v stave v rozpore s § 4 odsek 2 písmeno c/
zák.č. 8/2009 Z.z. v dôsledku čoho pádom na vozovku za zníženej viditeľnosti vytvoril situáciu, ktorá
bezprostredne viedla ku vzniku nehodové deja
- rýchlosť jazdy vozidla 71 až 78 km/hod. (74,5 km/ hod. +-5 %) pričom rýchlosť jazdy vozidla primeraná
vzdialenosti rozhľadu vodiča bola 62 km/ hod. +-5% - je otázkou právneho posúdenia, či vodič na ceste

III. triedy s dovolenou rýchlosťou jazdy 90 km/ hod. mal jazdiť rýchlosťou 62 km/hod. +-5 %

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy, z ktorých okrem iného bolo zistené, že obžalovaný
sapodopravnejnehodepodrobildychovejskúškenazisteniealkoholuvdychusnegatívnymvýsledkom.
Z miesta dopravnej nehody bola vyhotovená zápisnica o obhliadke a vyhotovená fotodokumentácia,

náčrtok miesta dopravnej nehody. Meteorologickým posudkom SHMÚ bo

Podstata protiprávneho konania obžalovaného K. Q. podľa obžaloby mala spočívať v tom, že
obžalovaný dňa 24.9.2012 o 05.25 hod. na ceste III. triedy medzi obcami U.Ľ. Z. a T. viedol osobné
motorové vozidlo rýchlosťou 71 až 78 km/hod. so zapnutými stretávacími svetlami, hoci rýchlosť jazdy

vozidla primeraná vzdialenosti rozhľadu vodiča bola 59 až 69 km/hod, čím porušil ustanovenie § 16
odsek 1 zák.č. 8/2009 Z.z., následkom čoho napriek brzdeniu, prednou časťou vozidla narazil do bicykla
na ceste, pri ktorom ležal Y. L., ktorých tlačil a prešil, následkom čoho poškodený utrpel zranenia, v
dôsledku ktorých došlo k jeho mozgovej smrti, a tým mal spáchať prečin usmrtenia podľa § 149 odsek
1 Trestného zákona.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd výpoveď obžalovaného Imricha Horvátha z prípravného
konania potvrdenú znaleckým dokazovaním znalca z odboru doprava cestná, pričom znalec v dodatku
k znaleckému posudku sa zaoberal aj možnosťou zabránenia dopravnej nehode vodičom v prípade
reflexných prvkov nachádzajúcich sa na bicykli a na nebohom poškodenom.

Poškodený Y. L. jazdiaci na bicykli bol účastníkom cestnej premávky, a preto sa na neho vzťahovali
príslušné ustanovenia zák.č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
Ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenie § 4 odsek 2 písmeno c/ zák.č. 8/2009 Z.z., z ktorého
vyplýva, že vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď

alkohol alebo iná návyková látka sa ešte môžu nachádzať v jeho organizme.
Súd mal zo znaleckého posudku znalcov z odvetvia súdne lekárstvo preukázané, že poškodený v čase
dopravnej nehody mal v krvi 1,99 promile alkoholu, čo predstavuje rozhranie medzi stredným a ťažkým
stupňom opitosti, kedy už dochádza k vážnym poruchám psychických i motorických funkcií riadenia
organizmu, a takýto človek, či už cyklista alebo chodec nie je schopný sa bezpečne pohybovať v cestnej

premávke.

Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z.z. v § 55 odsek 2 veta posledná, prikazuje cyklistom za zníženej
viditeľnosti jazdiť po krajnici alebo po okraji vozovky a mať na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvkyalebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Aké nespresňuje. Podľa všeobecných poznatkov, malo
by ísť o prvok z reflexného materiálu, či už nášivky, pásky, samolepky, prívesky alebo reflexný odev.
Podstata je v tom, aby reflexný prvok odrážal svetlo, aby ho vodič spozoroval z dostatočnej vzdialenosti.

Znaleckým dokazovaním a fotodokumentáciou bolo preukázané, že poškodený ani jeho bicykel takýmito
reflexnými prvkami vybavený nebol (okrem odrazového sklíčka na zadnom blatníku bicykla).

Ak pri vzniku následku spolupôsobia viaceré príčiny (úkony obžalovaného aj poškodeného) treba
hodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku osobitne a vzhľadom ku každej z ostatných

príčinurčiťjejdôležitosťprenásledok,ktorýnastal.Lentakýmtopostupommožnodospieťkbezpečnému
záveru, či a nakoľko konanie obžalovaného hodnotené v celku bolo príčinou následku uvedeného v §
149 Trestného zákona.

Súd pri vyhodnotení všetkých príčin majúcich za následok usmrtenie poškodeného mal preukázané, že
k dopravnej nehode by nebolo došlo, ak by poškodený nejazdil na bicykli pod vplyvom alkoholu, ktoré

hraničilo s ťažkým stupňom opitosti, čo podľa názoru súdu s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k jeho
pádu s bicyklom na vozovku, bez toho aby po páde vstal a pokračoval v jazde. Ďalšou vážnou príčinou
v dôsledku, ktorej došlo k neodstrániteľnému následku bolo poškodeným nerešpektovanie povinností
cyklistu vyplývajúcich zo zákona a to vybavenie bicykla ako aj seba takými reflexnými prvkami, aby ho
vodič spozoroval v dostatočnej vzdialenosti.

Poškodený jazdiaci na bicykli pod vplyvom alkoholu, bez vybavenia reflexnými prvkami, a potom
následným pádom na vozovku a ležiac na nej, vytvoril situáciu, ktorá bezprostredne viedla ku vzniku
nehodovej udalosti a jej následkom.

Podľa § 16 odsek 1 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť

najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu
a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Obžalovaný síce v danom úseku nejazdil rýchlosťou primeranou vzdialenosti rozhľadu vodiča, ktorá
za daných podmienok bola 59 až 65 km/ hod., v danom priamom úseku cesty, so suchým a

neznečisteným povrchom, s dobrou kvalitou povrchu, za nesťažených poveternostných podmienok, kde
dovolená rýchlosť 90 km/ hod. nebola obmedzená dopravnou značkou, ale jazdil rýchlosťou najmenej
71 km. Podľa názoru súdu, obžalovaný za daných poveternostných podmienok a viditeľnosti, ktorá bola
potvrdená meteorologickým posudkom Slovenského hydrometeorologického ústavu (v čase dopravnej
nehody medzi 5:20 až 5:32 hod. bol v danej oblasti astronomický úsvit, kedy je možno na tmavej oblohe

ešte stále vidieť najjasnejšie hviezdy, nie je možné čítať dennú tlač, no je možné vidieť obrysy postáv),
spomalením z dovolenej rýchlosti takmer o 20 km/hod. aj s prihliadnutím na jeho schopnosti vodiča
(vodič motorových vozidiel od roku 1975) nejazdil neprimeranou rýchlosťou ale jazdil rýchlosťou, pri
ktorej predpokladal, že je primeraná vzdialenosti jeho rozhľadu, pretože počas jazdy nemal vedomosť
o tom, že rýchlosť primeraná vzdialenosti jeho rozhľadu je najmenej 59 a najviac 65 km/hod., a pri tejto

by zabránil nárazu do poškodeného, a tiež nemohol predvídať, že na vozovke v jeho jazdnom pruhu
sa bude nachádzať ležiaca osoba.

Skutkovou podstatou trestného činu je súhrn znakov charakterizujúcich ľudské konanie ako trestný čin.
Znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka.

Obligatórnymi znakmi objektívnej stránky sú konanie, následok a príčinný vzťah medzi konaním a
následkom. Príčinou následku je len také konanie, bez ktorého by následok nenastal. Každé konanie
však nie je rovnakou príčinou následku. Akékoľvek konanie, ktoré je príčinou následku významného z
hľadiska trestného práva nemôže zakladať trestnú zodpovednosť. Trestná zodpovednosť je obmedzená
len na tie následky, ktoré páchateľ svojím konaním zavinil. Zavinenie pritom musí zahŕňa nielen

následok, ale aj priebeh príčinnej súvislosti. Ak k trestnej zodpovednosti za následok stačí nedbanlivosť,
treba skúmať či trestne zodpovedná osoba mala a mohla predvídať následok, vzhľadom na okolnosti a
jej osobné pomery. Okolnosťami sa v tomto prípade rozumie priebeh príčinnej súvislosti.
Pokiaľ na pričítanie následku stačí nedbanlivosť vyžaduje sa aby páchateľ vývoj príčinnej súvislosti a
následok predvídal a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ho nespôsobí, alebo aby páchateľ

príčinný priebeh a následok podľa okolností a svojich pomerov predvídať mal a mohol.
Podľa tejto zásady súd posudzoval zodpovednosť obžalovaného za smrť poškodeného, ktorý v opitom
stave ležal na vozovke.Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sa skutkový dej uvedený v
obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, pretože bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný nezodpovedá za škodlivý následok dopravnej nehody (smrť poškodeného),

pretože k vzniknutému následku došlo porušením povinností cyklistu, ktoré obžalovaný nemohol
predvídať, a nie aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, neprimeranou rýchlosťou
jazdy obžalovaného.

Vzhľadom na to, že absentuje obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu a

to príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a následkom, konanie obžalovaného, súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby podľa
§ 285 písmeno b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

Keďže poškodená U. L. si na hlavnom pojednávaní uplatnila nárok na náhradu škody a to náklady na
pohreb, súd ju z dôvodov uvedených v § 288 odsek 3 Trestného poriadku s jej nárokom odkázal na

občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej
časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konanie, ktoré rozsudku predchádzalo