Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/94/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112224529
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112224529.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v právnej veci navrhovateľa : P. O., bytom M. E.,

L. pri S. č. XXX, zast. NAGY & Partners, s.r.o., so sídlom Galanta, Športová č. 470/11, proti odporkyni:
D. H., bytom M. K., W. č. XXX/XX, zast. Advokátska kancelária, STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so
sídlom Nitra, ul. Farská č. 25, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
O trovách konania, vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 24.7.2012 prostredníctvom právneho zástupcu
domáhala, aby súd rozhodol o vrátení daru a to nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. M. E.,

zapísané na LV číslo XXXX, parc. reg. "C" číslo XXX/X záhrada o výmere 410 m2, parc reg. "C" číslo
XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 543 m2, parc. reg. "C" číslo XXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 23 m2, dom so súp. číslom XXX na parc. reg. "C" číslo XXX/X v podiele ?-
ice. Zároveň sa domáhala, aby súd určil, že vlastníkom sporných nehnuteľností je navrhovateľka. Svoj
návrh odôvodnila tým, že odporkyňa svojím konaním sa dopustila hrubého porušenia dobrých mravov,
nadviazala mimomanželskú známosť a opustila spoločnú domácnosť, tým spôsobila ujmu vnukovi
navrhovateľky, pričom túto ujmu navrhovateľka pociťuje ako svoju vlastnú.

Právny zástupca navrhovateľky zotrval na podanom návrhu s tým, že v darovacej zmluve bolo zriadené
i právo vecného bremena, právo doživotného bývania pre navrhovateľku. Na nátlak odporkyne bolo
vecné bremeno vymazané. Odporkyňa sa nevhodne správa voči svojmu bývalému manželovi, ktorý je
vnukom navrhovateľky a takéto správanie navrhovateľka pociťuje ako ujmu vlastnú. Odporkyňa ako aj
jej priateľ sa vyhrážajú ublížením na zdraví bývalému manželovi ako aj jeho rodičom. Navrhovateľka
bola nútená odísť z domácnosti vzhľadom k vyhrotenej situácii.
Navrhovateľka bola vypočutá na mieste samom, pričom uviedla, že darovala rodinný dom. Q. vnuk

T. býval s odporkyňou vo Veľkom Kýre, a keď videla ako chodí do práce na bicykli, rozhodla sa, že
sa zriekne rodinného domu. Darovala rodinný dom obom s tým, že v rodinnom dome môže žiť. Mala
vyčlenenú izbu, samostatné WC so sprchou. Na začiatku bolo všetko dobré, avšak odporkyňa sa
snažila cez Rolanda ju odtiaľ dostať, pretože povedala, keď neodíde ona, tak sa odsťahuje odporkyňa.
Platila plyn, elektrinu. Z nehnuteľnosti odišla, pretože ju nútili. Vycítila, že tam zavadzia, nevie prečo
im zavadzala. To vycítila zo strany Rolanda a jeho manželky. T. poslúchal vo všetkom svoju manželku.
Nemôže žiadať vrátenie daru od svojho vnuka, keďže zostal sám, ľutuje ho. Nevie čo sa stalo s podielom

jej vnuka. Po rozvode sa rozhodla, že vnuk bude užívať dom, pretože odporkyňa ho vyhodila a mohol sa
stať bezdomovcom. V darovacej zmluve bolo uvedené, že bude bývať v dome do konca života, nevie,
či ešte bola u notára. Návrh si neprečítala, nevie aké sú uvedené dôvody v návrhu. Mala výhrady voči
odporkyni v tom smere, že keď si našla iného, nemá nič s ňou spoločného. V dome bývali asi dva roky,problémy nemali, nehádali sa. Na podaní návrhu sa zhodla rodina. Keď bývali spolu, spolu aj pracovali
na záhrade, pomáhali si navzájom. Nevie prečo bolo a či bolo zrušené právo bývania pre ňu.
Právny zástupca odporkyne navrhol návrh zamietnuť s tým, že k vypusteniu zriadeného vecného

bremene neprišlo z dôvodu, že by bol vyvíjaný nátlak na navrhovateľku, ale navrhovateľka a jej bývalý
manžel si chceli zobrať úver a z toho dôvodu nemohla byť na LV vyznačená ťarcha. Navrhovateľka
odišla z nehnuteľnosti v roku 2009 a to na základe rodinnej dohody medzi jej deťmi, nakoľko ju
mala doopatrovať jej dcéra, bývala svokra odporkyne. Odporkyňa sa nevyhrážala svojmu bývalému
manželovi, nie je v kontakte s bývalými svokrovcami, nerozišla sa s nimi v zlom. Rozhodnutie o rozvode

sa stalo právoplatné dňom 10.9.2012, pričom bývalý manžel odporkyne už v roku 2010 daroval svoj
podiel rodičom bez toho, že by odporkyňa o tejto skutočnosti mala vedomosť.
Odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nie je pravdou, že by svojmu bývalému manželovi bola
neverná. Navrhovateľke nikdy neublížila. Navrhovateľka odišla z nehnuteľnosti v roku 2009, keď mala
určité zdravotné problémy. S bývalými svokrovcami je bez konfliktov. Do nehnuteľnosti chodí málo.
Svedok T. X. je bývalým manželom odporkyne. Navrhovateľka im asi v roku 2003-2004 nehnuteľnosť

darovala, bolo to aj riadne overené. V roku 2010 daroval svoj podiel rodičom, pretože odporkyňa sa
vyhrážala, že dom predá. Vzťahy medzi odporkyňou a navrhovateľkou boli v pohode, o tom, že sa neskôr
hádali mu hovorili účastníčky konania. Bolo to z dôvodu, že odporkyňa v nehnuteľnosti chcela nejaké
zmeny, s ktorými navrhovateľka nesúhlasila. Na otázku súdu, aby svedok uviedol, konkrétne špecifikoval
ako sa zhoršili vzťahy, svedok nič neuviedol. Jemu bolo jedno, či v dome zostane babka, alebo jeho

bývalámanželkaajehorodičiapotomprepokojzobralibabkuksebe.Rozhodolsa,žezostanemanželka
a deti. Babka tam mala mať právo doživotného bývania, keďže si chceli úver zobrať, tak do zmluvy
toto právo nebolo zapracované. Po odchode babky si nehnuteľnosť prerobili podľa seba. Odporkyňa
nevychádzala s jeho rodičmi, pretože kritizovala jeho prácu ako aj prácu jeho rodičov. Nebol prítomný
pritom, keď malo prichádzať k nezhodám medzi navrhovateľkou a odporkyňou.

Svedkyňa V. X. uviedla, že navrhovateľka je jej mamou a odporkyňa bývalou nevestou. Navrhovateľka
darovala odporkyni a ich synovi nehnuteľnosť, pričom syn im daroval podiel, pretože odporkyňa sa
vyhrážala, že dom chce predať. Navrhovateľka mala problém s odporkyňou, avšak hádal sa aj jej syn s
navrhovateľkou. Odporkyňa navrhovateľke nekúrila a babka musela chodiť k susedom, aby sa ohriala.
A. prečítala návrh, ktorý sa podal. Príčinou odchodu babky boli medziľudské vzťahy. Odporkyňa dala

skrine porozbíjať navrhovateľke. Rozhodlo sa, že odporkyňa a jej syn si zoberú úver a mama podpísala,
že sa zrieka vecného bremena. Do nehnuteľnosti investovali, pretože polovica bola ich. Kľúče od domu
mali, avšak do domu nechodili. Kľúče boli vrátené po rozvode.
Súd okrem výsluchu účastníkov konania, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s
rozhodnutím Správy katastra N. V XXXX/XXXX-XX, zo dňa 10.6.2004, notárskou zápisnicou N XXX/

XXXX, Nz XXXXX/XXXX,doložkou k notárskej zápisnice, výpisom z LV číslo XXXX, oznámením ORPZ
Nitra, priestupkovým spisom, spisom XXP XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav :
Na základe notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 22.4.2004 bola medzi
navrhovateľkou, odporkyňou a jej bývalým manželom Rolandom X. spísaná Darovacia zmluva a Zmluva
o zriadení vecného bremena a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. Veľký E., zapísané na

LV číslo XXXX parc. reg. "C" číslo XXX/X záhrady o výmere 410 m2, parc reg. "C" číslo XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 543 m2, parc. reg. "C" číslo XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere
23 m2, dom zo súp. číslom XXX na parc. reg. "C" číslo XXX/X , na základe ktorej sa podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností stali odporkyňa a jej bývalý manžel T. X. a to každý v ?-
ice. Zároveň bolo pre navrhovateľku zriadené vecné bremeno vo forme práva doživotného bývania v

rodinnom dome súp. č. 290 na parc. č. XXX/X zapísané na LV číslo XXXX. K predmetnej notárskej
zápisnici bola dňa 9.6.2004 uzatvorená doložka, v ktorej účastníci vyhlásili, že odstupujú od zmluvy
o zriadení vecného bremena, ktorá bola súčasťou darovacej zmluvy zo dňa 22.4.2004 a to v celom
rozsahu.
Z výpisu z LV číslo 2660 súd zistil, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve Q. X. v ?-

ine, D. X., rodená H. v ?-ici a V. X. v ?-tine.
Z oznámenia ORPZ N. zo dňa 22.5.2013 vyplýva, že v dobe od januára 2012 bolo podané oznámenie T.
X.týkajúcesapriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniu.Dňa8.2.2013podalT.X.trestnéoznámenie
pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť W. W. a dňa
18.2.2013 podal totožné trestné oznámenie na svoju bývalú manželku D. H., pričom dňa 15.3.2013 bolo

vydané uznesenie o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d/ Tr. poriadku.
Zo spisu XXP XXX/XXXX súd zistil, že prebiehalo konanie v právnej veci navrhovateľa T. X. proti
odporkyni D. X. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k mal deťom na čas po rozvode.
Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu N. č. k. XXP XXX/XXXX-XX, zo dňa 16.8.2012 tak,že súd manželstvo T. X. a D. X. rozviedol, zároveň rozhodol o úprave práv a povinnosti rodičov k mal.
deťom na čas po rozvode. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2012.
Podľa § 628 ods. 1 Obč. zák., darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje

obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 630 Obč. zák., darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto ustanovení je

upravenýosobitnýspôsobzánikudarovaciehovzťahu,kuktorémudochádzanazákladejednostranného
právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi
alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov
a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie
osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú
ujmu (R 88/1998).

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré
naplňuje znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká
darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému.
Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych
pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných

noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje
obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré
za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že
sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č.

63/2004).
Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto
právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení
dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie
sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť

ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých
mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom
jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý
nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len
také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny

pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy
a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou
nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti).
Na základe vykonaného dokazovania predovšetkým s poukazom na výsluch účastníkov konania,
svedkov, nebolo preukázané, že by sa odporkyňa voči navrhovateľke ako darkyni alebo členom jej

rodiny ( bývalý manžel odporkyne ako aj jeho rodičia) správala tak, že by tým hrubo porušovala dobré
mravy. Súd poukazuje predovšetkým na výpoveď samotnej navrhovateľky, odporkyne, ako aj svedka
Rolanda X. bývalého manžela odporkyne, ktorý uviedol, že sám nebol prítomný, keď malo prichádzať k
hádkam medzi účastníčkami konania, konkrétne nešpecifikoval akým spôsobom sa mali zhoršiť vzťahy
medzi účastníčkami konania. Aj po odchode navrhovateľky z nehnuteľnosti odporkyňa chodievala na

návštevu k rodičom jej bývalého manžela. Navrhovateľka potvrdila, že s odporkyňou dobre vychádzali,
problémy nemali, nehádali sa. Nezhody mali vzniknúť až neskôr. Teda nebolo preukázané, že by konflikt
medzi navrhovateľkou a odporkyňou mal takú intenzitu, ktorá by vykazovala znaky pokračujúceho,
alebo opakovaného správania hrubo porušujúceho dobré mravy. Taktiež nebolo preukázané tvrdenie
navrhovateľky v návrhu týkajúce sa zániku vecného bremena, nakoľko v konaní bolo preukázané,

že k zrušeniu práva vecného bremena neprišlo na naliehanie zo strany odporkyne, ale z dôvodu, že
odporkyňa a jej bývalý manžel si chceli zobrať úver a v tom prípade nemohlo byť vyznačené na LV vecné
bremeno, právo doživotného bývania (výpoveď odporkyne, svedka T. X.). Súd poukazuje i na výpoveď
navrhovateľky, ktorá sama pri vypočutí nevedela konkrétne špecifikovať akým spôsobom sa mala
nevhodneodporkyňavočinejsprávať,tvrdila,ženávrhsineprečítalaanevieuviesťakésúvňomdôvody.

Taktiež v konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľky v tom smere, že odporkyňa sa mala správať
v rozpore s dobrými mravmi k svojmu bývalému manželovi, ktorý je vnukom navrhovateľky z dôvodu, že
odporkyňa mala porušiť manželskú povinnosť vernosti a táto skutočnosť napokon viedla aj k rozvratu
manželstva s vnukom navrhovateľky. Zo spisu XXP XXX/XXXX tieto skutočnosti vôbec preukázanéneboli. V konaní o rozvod manželstva odporkyne a vnuka navrhovateľky nebolo preukázané, žeby
odporkyňa mala vzťah s iným mužom, vyplýva to i z odôvodnenia rozhodnutia v ktorom je okrem iného
uvedené, že súd nemal preukázanú neveru medzi manželmi, účastníkmi konania. Vnuk navrhovateľky,

ktorý podával návrh na rozvod manželstva, taktiež v návrhu tieto skutočnosti neuviedol, príčinu rozvratu
videl v názorových
a povahových nezhodách a následnom citovom odcudzení. Keďže v konaní nebolo preukázané také
negatívne správanie odporkyne vo vzťahu k navrhovateľke, ktoré vzhľadom na všetky tieto skutočnosti
nemožno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré by malo byť spôsobené značnou

intenzitou alebo sústavnosťou ( hrubé urážky, hrubý nezáujem a pod), nenieslo znaky správania hrubo
porušujúce dobré mravy, súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.
V písomnom podaní zo dňa 31.12.2013 doplnil dôvody na vrátenie daru právny zástupca navrhovateľky
a to o bránenie styku otca s deťmi zo strany odporkyne. Ďalšími dôvodmi na vrátenie daru uvedené
v písomnom podaní právneho zástupcu navrhovateľky sa súd už zaoberal, keďže tieto dôvody na
vrátenie daru udával právny zástupca navrhovateľky vo svojich ústnych podaniach (nedodržanie dohody

o vecnom bremene, narušenie vzťahov medzi odporkyňou a dcérou navrhovateľky).
Voči týmto dôvodom bola vznesená zo strany právneho zástupcu odporkyne námietka premlčania s tým,
že uplynula trojročná premlčacia doba, v ktorej sa premlčalo právo navrhovateľky na vrátenie daru. Súd
mal za to, že keďže pôvodné dôvody na vrátenie daru vznikli v roku 2012, odkedy začala plynúť v zmysle
§ 101 obč. zák. premlčacia lehota, potom rozšírenie o ďalšie dôvody vrátenia daru ako i dôvod vrátenia

daru bráneniestykuotcasdeťmizostranyodporkyneniesúpremlčané.Zvyjadreniaprávnehozástupcu
navrhovateľky vyplýva, že odporkyňa neumožňuje styk mal. detí s otcom po rozvode manželstva, pričom
rozsudokorozvodemanželstvanadobudolprávoplatnosťdňa10.9.2012.Tedapokiaľbybol tentodôvod
na vrátenie daru relevantný, nebol by premlčaný. Súd však neprihliadol na tento dôvod na vrátenie
daru, nakoľko uvedené sa bytostne netýka navrhovateľky, ktorá nemôže pociťovať ujmu ako ujmu svoju

vlastnú, keďže a zo strany odporkyne nie je možné hodnotiť ako správanie hrubo porušujúce dobré
mravy. Z týchto dôvodov súd neprihliadol na predmetnú námietku premlčania.
O náhrade trov konania ,vrátane trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej s poukazom na § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( 205 ods. 1 OSP ) .

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.