Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/7/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211200849
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2211200849.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa : R. L., B.. XX.X.I., X. P. J. Č.. XX, O..Č.. H. V. K. H. U. X. S.. T., Í., zast. JUDr. Evou
Skačániovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo B. Bartóka 789/3, , proti odporcom : X./.
H. O., B.. XX.XX.I., X. P. J. Č.. XXX, zast. advokátom JUDr. Marianom Zányim, so sídlom Dunajská
Streda, Alžbetínske nám.č. 2, X./. H. W., B.. X.XX.I., X. T. J., Š. Č.. XXX/XX, zast. JUDr. Pavlom
Špačekom-advokátom,sosídlomvŠamoríne,Veternáč.43,X./.N..W.P.,B..XX.XX.I.,X.P.J.,B.G.Č..
XXX/XX, o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľností takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúci sa P. W.. Ú.. P. J., P.

B. I. Č.. XXXX U. W. P. J. U. H. L. G. ". Č. XXX/XX Z. C. P. XXmX H. L..Č.. XXX/X Z. C. P. XXXmX H.
B. B. U. P. W.. Ú.. P. J. P. B. I. Č.. XXXX U. W. P. J. U. H. L.G. G. ". Č. XXX/XXX Z. C. P. XXXmX.

Vo zvyšku sa návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.1.2011 domáhal jednak určenia neplatnosti
právnych úkonov darovacej zmluvy uzavretej dňa 21.11.2007, ktorej účinky nastali 16.9.2009 uzavretej

medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade, ktorú mal navrhovateľ darovať jej do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti, vedené na I. Č.. XX U. W. J. U., B. U. P. W.. Ú.. P. J. H. L..Č.. XXX/XX Z. C. P. XXXmX,
L..Č.. XXX/XXX Z. C. P. XXXmX H. L..Č.. XXX/X Z. C. P. XXXmX H. U. D. , Ž. W. Z. D. J. XX.X.XXXX, W.
Ú.N. B. XX.XX.XXXX T. C. P. X. G. H. C. P. X. G. B. Z. W. L. B. , B. U. P. W.. Ú.. P. J., P. B. I. Č.. XXXX U.
W. J. U., H. L. Č. XXX/XX Z. C. P. XXmX H. L..Č.. XXX/X Z. C. P. XXXmX je neplatná. Súčasne určiť, že
darovacia zmluva uzavretá dňa 9.11.2010 medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 3. rade o prevode
nehnuteľnosti nachádzajúci sa v kat. úz. P. J. , P. B. I. Č.. XXXX U. W. J. U. H. L..Č.. XXX/XXX Z. C. P.

XXXmX P. S. Y. B.. U. D. , Ž. B. Y. P. P. B., P. U.P. W. P. J. U. L. W.. Ú.. P. J. B. I. Č.. XXXX H. L..Č..
XXX/XX Z. C. P. XXmX, H. L..Č.. XXX/X Z. C. P. XXXmX H. B. I. Č.. XXXX H. L..Č.. XXX/XXX Z. C. P.Ý.
XXXmX, odvolávajúc sa na naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. ktoré mal osvedčiť
svojim súčasným právnym postavením , keď jej rozpornosť medzi skutočnosťou a právnym stavom ,
ktoréspôsobujejehoneistéprávnepostavenie,jevylúčenéjehovlastníctvokspornýmnehnuteľnostiam,
ktorého vlastníctva bol pozbavený proti- právnymi úkonmi proti jeho vôli. Neplatnosť právnych úkonov
dôvodil s poukazom na §§ 37 ods. 1 a 39Obč. zákona, keď poprel pravosť podpisu na darovacej zmluve,

uzavretej dňa 21.11.2007, v dôsledku čoho boli neplatné aj ďalšie úkony prevodu vlastníckeho práva
na základe tejto neplatnej zmluvy. Odporcovia žiadali návrh zamietnuť pre nedostatok neliehavého
právneho záujmu, v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., v prípade vyslovenia neplatnosti darovacej a kúpnych
zmlúv s poukazom na platnú judikatúru v tomto smere , nakoľko sa jedná o prejudicionálnu otázku kurčeniu vlastníckeho práva. V prípade uzavretie kúpnej zmluvy pôvodnej v roku 2001, považovali právny
úkon za neplatný, keďže zastúpená spoluvlastníčka V. Š. v mene jej konajúca splnomocnená, odporkyňa
v 1. rade, nemala perfektnú plnú moc, keď absentuje na uvedenej plnej moci podpis vyhlásenia o prijatí

plnej moci, čím dôvodili neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v
1. rade a spoluvlastníčkou, ktorú zastupovala, hodnotiac, či ide o relatívnu alebo absolútnu neplatnosť
právneho úkonu. Rovnako poukázali na správanie sa navrhovateľa, ktorý sa necítil byť vlastníkom
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodov medzi odporcami, keď neplatili riadne dane a poplatky.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporcov v 2. a v 3. rade , oboznámením
sa s obsahom spisu Správy katastra Dunajská Streda č. P. XXXX/XXXX, P. XXXX/XXXX, J. Z. Z. J.
X.XX.XXXX, P. Z. I. Č.. XX W.. Ú.. P. J., XXXX W.. Ú.. P. J., XXXX W.. Ú.. P. J., oboznámením sa s listinou
určujúcou podmienky pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 19.11.2007, potvrdenie zamestnávateľa
o prítomnosti navrhovateľa v práci dňa 21.11.2009, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu
Dunajská Streda XT XXX/XXXX, na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že s účinnosťou od 19.11.2007 vykonával prácu v Írsku, ktorú
skutočnosť tvrdil v podanom návrhu. Poprel podpísanie plnej moci pre odporkyňu v 1. rade predtým ako
odišiel na výkon práce C. Í.. Poprel, že by mal úmysel previesť nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve.
Uznal, že odporkyňu v 1. rade dlhé roky pozná ako obyvateľku obce. Odkúpil od nej pozemky, z

ktorých neskôr požadovala časť vrátiť tvrdiac, že nemala úmysel všetky tieto pozemky previesť. Mala
sa dožadovať dvoch parciel, ktoré sa nachádzali hneď za parcelou, ktorá je stavebná. To že došlo
k nejakým zmenám vo vlastníctve, zistil na základe informácie od matky v októbri 2007, keď začali
stavebné práce na parcele, ktorá bola susednou parcelou k stavebnej parcele, ktorý stavebník sa mal
preukázať vlastníctvom k pozemkom nadobudnutím od odporkyne v 1. rade.

Odporca v 2. rade tvrdil, že nehnuteľnosti odkúpil potom, čo bol odkázaný starostom obce na odporkyňu
v 1. rade, ktorá mala vlastniť pozemky, ktorá svoje vlastníctvo dosvedčila listom vlastníctva, následne
bola spísaná zmluva o prevode. Potvrdil, že bol upozornený staršou pani, že tieto pozemky patria
niekomu inému, než odporkyni v 1. rade. Rovnako sa dozvedel, že vlastník pozemkov sa zdržiava v

zahraničí, a že je začaté trestné stíhanie vo veci neoprávneného naloženia s nehnuteľnosťami. Odporca
v 3. rade nadobudol pozemky v záujme zabezpečenia prístupu na svoj pozemok po začatí výstavby
odporcom v 2. rade, a ktorú časť nehnuteľnosti nadobudol darom od odporkyne.

Zo spisu ,pôvodne Okresného úradu Dunajská Streda , katastrálny odbor, pod číslom P. XXXX/XXXX je

evidovaný návrh a vklad vlastníckeho práva do katastra podané 23.7.2001, kde v návrhu je podpísaný
tak prevodca, ako aj budúci vlastník - navrhovateľ týkajúcej sa nehnuteľnosti, nachádzajúci U. P. W.. Ú..
P. J., P. B. I. Č.. XX G. J. Č...U.. XXX H. L., L..Č.. XXX/X H. XXX/X H. L. P. B. I. Č.. XX W.. Ú.. P. J., H. L..Č..
XXX/X, XXX/XX H. XXX/XXX, za úradnú cenu 157038,-Sk. Kúpna zmluva bola spísaná dňa 20.7.2001,
podpísaná obomastranami,kdeboloverenýpodpisprevodcu,odporkynev1.rade,predmetomprevodu

na základe kúpnej zmluvy boli v návrhu uvedené nehnuteľnosti, kde bola podielovou spoluvlastníčkou
v 7/8-ín pomer k celku, a Helena Škreková v 1/8-iny v prípade nehnuteľnosti vedených na I. Č.. XX H.
P. L. B. I. XX C. P. X. G. P. L. XX/XX-Í., H. V. Š. P. X/XX-Í.. V článku IV bol odkaz na znalecký posudok
znalca N.. Y. S. L. Č. XX/XXXX zo dňa 23.1.2001, ocenená na 164.540,-Sk, ako aj odkaz na geometrický
plán číslom XXXXXXXX-XX/XXXX , na základe ktorej došlo k rozdeleniu parciel a výmera parciel 115/11

sa znížila z pôvodných 690m2 na 163m2 a namiesto parcela XXX/XXX bola vytvorená nová parcela
XXX/XXX C. P. XXXmX, preto celková výmera pozemkov na I. Č.. XX Č. XXXmX, preto skutočná
uhradená cena pozemkov, ktoré tvoria predmet zmluvy činila 7502,-Sk v mene ako je to uvedené v
znaleckom posudku. Celková úhrada ceny nehnuteľnosti činila 157.038,-Sk, kde pripadalo na rodinný
dom 95.247,52 Sk, na vedľajšiu prístavbu 19.040,85 Sk, na vonkajšie úpravy 7.319,04 Sk a na pozemky

42.933,49 Sk.

Zo spisu W. Ú. P. O. U. W. J. U. P. XXXX/XXXX vyplynulo, že dňom 17.9.2010 bol podaný návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra odporkyňou v 3. rade na zápis kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.9.2010
o prevode nehnuteľnosti, vedených na I. Č.. XXXX B. U. P. W.. Ú.. P. J. ,m parcely registra „S. L..Č..

XXX/XX záhrady o výmere 23m2 a parcely G. „. Č.U. XXX/X záhrady o výmere 484m2, ktorý vklad bol
povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu dňa 20.10.2010. Odporca v 3. rade nadobudol vlastníctvo
k parcele XXX/XX kat. úz. P. J. P. B. I. Č.. XXXX ako záhrada o výmere 175m2 na základe darovacej
zmluvy uzavretej 9.11.2010.Zo spisu Okresného súdu Dunajská Streda XT XXX/XXXX súd zistil, že voči odporkyni v 3.rade
bola vznesená obžaloba Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda a I. stupňový súd rozsudkom zo dňa

24.9.2012 ju oslobodil spod obžaloby zo skutku ktorý mala spáchať na škodu cudzieho majetku seba
obohatiť tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobiť na cudzom majetku väčšiu škodu. Uvedený
rozsudok bol odvolacím súdom zrušený a vrátený na ďalšie konanie. V rámci tohto konania bola
vypočutá odporkyňa v 1. rade, kde v súvislosti s parcelami XXX/XX, XXX/XX XXX/X o celkovej výmere
682m2 uviedla, že po vzájomnej dohode so spoluvlastníčkou V. Š. sa rozhodli odpredať nehnuteľnosť

rodičovský rodinný dom s pozemkami, na ktorú úkony splnomocnila V. Š. tvrdiac, že podľa dohody malo
ísť o predaj domu na parcele XXX/X a pozemku a parcelu XXX/X, ktorú kúpnu zmluvu spisovať Y.. L.
- H., N.. Y. S. mal oceniť nehnuteľnosť. Poprela, že v jej úmyslom bola previesť všetky nehnuteľnosti,
ktoré vlastnila okrem parcely XXX/X H. XXX/X tvrdiac, že advokát Y.. L. pri spisovaní kúpnej zmluvy mal
vychádzať zo znaleckého posudku N.. S. a pojal všetky nehnuteľnosti, ktoré boli ocenené v znaleckom
posudku . tvrdila, že zmluvu si neprečítala, nakoľko dôverovala znalcovi aj advokátovi. Tvrdila, že s

úmyslom dohodnúť sa s navrhovateľom o navrátení časti pozemkov mal tento pristúpiť k dohode, ktorú
vylúčilaprítomnosťjehomatky,keďvroku2007samalidohodnúť,žepripravídarovaciuzmluvuazariadi
všetky záležitosti, ktorú zmluvu on podpíše. V tom čase už mal vykonávať navrhovateľ prácu v Rakúska
a chodieval domov len na víkendy, keď náhodne sa mala spoznať s osobou, ktorá jej sprostredkovala
notára Y.. T. O., ktorý sa mal dostaviť do obce P. J. v novembri 2007, v deň dátumu podpísania zmluvy

21.11.2007 a za prítomnosti navrhovateľa, na nehnuteľnosti v rodinnom dome č. 188, bolo zrealizované
overenie podpisov na darovacej zmluve o spätnom prevode časti nehnuteľností na ňu. Boli vykonané
overenia podpisov , zviazaná zmluva zamestnankyňou notára s tým, že notár mal vybaviť záležitosti
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že vykonáva prácu v Írsku od 19.11.2007 a na Slovensko chodí len na pár
dní v čase dovolenky. Nepoprel, že bol vyhľadaný odporkyňou v 1. rade v rokoch 2004 až 2005 a ktorá
požadovala od neho nehnuteľnosti parcely XXX/X, XXX/XX H. XXX/XXX, aby ich bezplatne vrátil, keďže
tie nemala úmysel odpredať. Poprel svoj úmysel podpísať zmluvu o spätnom prevode dňa 21.11.2007
a pravosť podpisu na tejto zmluve. Súčasne potvrdil prítomnosť v práci dňa 21.11.2007.

Právny zástupca odporkyne tvrdil, že plnú moc aj zmluvu mohol navrhovateľ podpísať ešte predtým ako
odišiel do zahraničia a následne prebehlo overenie podpisu.

Z darovacej zmluvy spísanej dňa 21.11.2007 , kde navrhovateľ mal previesť na odporkyňu v 1.rade

nehnuteľnosti , zapísané na I. Č.. XX H. L. XXX/XX Z.Á. C. P. XXXmX, L..Č.. XXX/XXX Z. C. P. XXXmX,
H. L..Č.. XXX/X záhrady o výmere 344m2 sa nachádza pečiatka z osvedčovacej knihy , kde pri podpise
notár mal podpísať , že účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom a preškrtnutý je údaj ,..“
uznal podpis za svoj vlastný“. Číslo osvedčovacej knihy pri podpise je uvedené XXX/XXXX.

Z trestného spisu Okresného súdu Dunajská Streda bola oboznámená aj zápisnica o výsluchu
zamestnankyne notára Y.. T. O., T. L.W., ktorá do zápisnice o výsluchu svedka dňa 4.5.2011 v
prípravnom konaní poprela, že podpis na zmluve pri osvedčení podpisu prevodcu nie je jej podpisom
a tak sa ani nepodpisuje, a taktiež písmo, ktorou sa vypísala pečiatka nie je jej. Uviedla, že v čase ,
kedy bola predmetná darovacia zmluva overená, sa taká forma overovania notárskej kancelárie už

nepraktizovala a nepoužívala. Osvedčovacia doložka od roku 2003 bola vyhotovovaná na počítači, a
každá osvedčovacia doložka bola vygenerovaná automaticky centrálnym registrom notárskej komory,
kde je okontrolovateľná podľa prideleného čísla. Na predloženej darovacej zmluvy je uvedené
osvedčovacie číslo XXX/XXXX a keďže ide o novembrové overenie, je veľmi nízke číslo, čo je nezmysel,
keďže tieto čísla sú generované pre celé územie Slovenska za uvedený rok a v tom čase už bolo 6

číselné. Ako dôkaz bola pripojená osvedčovacia kniha notára Y.. T. O. Z. G. XXXX za mesiace január,
z ktorého je zrejmé, že poradové číslo z 21.11.2007 začína číslom XXXXXX. Rovnako poprela, že by
mimo kancelárie notára bola overovala podpis, nakoľko práca v termíne sa vyžaduje overenie špeciálne
prostriedky výpočtovej techniky, ktorým oni nedisponovali. Rovnako uviedla, že guľatá pečiatka číslom
1 v čase roku 2007 sa už nepoužívala a takisto ostatné pečiatka na zmluve sa už dávne nepoužívali

a, boli vyradené.

Z predloženej listiny určujúcej podmienky pracovného pomeru navrhovateľa vyplynulo, že jeho
zamestnávateľ J. X. , bolo dojednané od 19.11.2007, s bežnou pracovnou dobou od 7,00 hod. do 15,30hod. podpísané navrhovateľom dňa 19.11.2007 a zamestnávateľom rovnako 19.11.2007. rovnako dňom
8.11.2010 zamestnávateľ navrhovateľa písomne potvrdil, že navrhovateľ bol dňa 21.11.2007 prítomný
práci. Uvedené doklady sú pripojené v jazyku slovenskom a v jazyku anglickom.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä , o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný z pravidla vtedy, ak bez tohto určenia bolo

žalobcovi právo ohrozené, alebo ak sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie
neistým. Z toho potom vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (do naliehavého
právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba
má preventívny charakter, bude opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte
nedošlo. Len čo je porušené subjektívne právo dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie,
reparáciu, škodových právnych následkov zo strany žalovaného. Preto v týchto prípadoch nebude daný

naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. V prípadoch, keby požadované určenie existencie , či
neexistencie práva, či právneho vzťahu medzi účastníkmi malo charakter len prejudicionálne otázky k
inému sporu medzi účastníkmi. Nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V danom
prípade navrhovateľ žiadal určenie neplatnosti právnych úkonov, kúpnej a darovacej zmluvy, uzavreté
medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade a odporkyňou v 1. rade a odporcom v 3. rade, a

súčasne žiadal určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam , ktorú neplatnosť zmlúv súd bude
riešiť aj v rámci určovacej žaloby, ako prejudicionálnu otázku. Preto v tomto prípade mohol navrhovateľ
žalovať len priamo na určenie vlastníckeho práva žalobou s tým, aby súd prejudicionálne posúdil
otázku platnosti, či neplatnosti zmluvy. Preto v tomto prípade naliehavý záujem na samostatnom určení
platnosti, či neplatnosti zmluvy daný nie je. Keďže samotná skutočnosť určenia neplatnosti právnych

úkonov by nemohol byť ani spôsobilým podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho opráva v katastri
nehnuteľnosti, tak aby zodpovedal skutočnému stavu, preto v týchto prípadoch nebol daný naliehavý
právny záujem na strane navrhovateľa, ktorý by bez tohto určenia ostal jeho právny stav ohrozený a
neistý. Z dôvodu ktorých v tejto časti návrh pre nedostatok neliehavého právneho záujmu zamietol.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. XCdo XX/XXXX).

Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem v prípade určenia existencie práva, teda vlastníckeho práva
navrhovateľa k nehnuteľnosti, pre ňu je základnou podmienkou dôvodnosti žaloby , existencia tohto
naliehavého právneho záujmu v každom štádiu konania, a rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa,
ktorý právny záujem musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdením

naliehavého právneho záujmu otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočnosti . pre existenciu
naliehavého právneho záujmy na žiadanom určení, čo jednou z podmienok na to, aby súd mohol žalobou
meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami :

Odporcom je popieraná existencia (neexistencia práva) či právneho pomeru navrhovateľa, teda je

tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (neexistencia aktuálneho
stavu , objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi), ohrozenie práva, či právneho vzťahu resp. stav
neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom .
Jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty , resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu (Rozsudok
Najvyššieho súdu SR číslo XCdo XX/XXXX).

Vychádzajúc z ust. § 28 od. 2 Zákona o katastri nehnuteľnosti v platnom znení 162/l995 Zb. práva
k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra , ak
tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného vyplýva, že vklad je úkon správy katastra , z ktorého
plynie vznik., zmena, zánik, skutočností, dovtedy zapísaných v katastri nehnuteľnosti, predmetným

nehnuteľnostiam. Potom takýto zápis má právotvorný účinok , a keďže navrhovateľ vzhľadom na
existujúci zápis na základe právnych úkonov darovacej a kúpnej zmluvy, ktorých pravosť popiera,
nemôže dosiahnuť zmenu, inak než súdnym rozhodnutím, je daný jeho naliehavý kvalifikovaný záujem
na určení, vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v jeho prospech. Z toho je zrejmé, že bez
tohto určenia by jeho postavenie ostalo neisté. Rozhodnutie o určení vlastníckeho práva môže byť preto

kvalifikovaným podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti, uvedenej zmeny. Tým súd považoval za
splnenú podmienku existencie neliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva.Ako predbežnú otázku súd riešil platnosť uzavretej dňa 21.11.2007, medzi darcom navrhovateľom a
obdarovanou Annou Tóthovou, ktorej platnosť spochybnil navrhovateľ tvrdiac, že podpis na darovacej
zmluve nie je jeho podpisom, keď v tom čase sa nezdržiaval na území republiky, z dôvodu výkonu

práce v zahraničí. Navrhovateľ túto okolnosť preukazoval doložením listiny určujúcej podmienky
pracovného pomeru, podpísanej navrhovateľom aj zamestnávateľom 19.11.2007, z ktorého vyplýva,
že bolo dojednané miesto výkonu práce v J. X. od 19.11.2007, keď adresa navrhovateľa v tom čase
bola H. V. K. H. U. X. S..T. s dojednanou pracovnou dobou od 7,00 hod. do 15,30 hod. a súčasne
zamestnávateľdňom22.10.2010potvrdilnavrhovateľovi,žedňa21.11.2007bolprítomnývpráci.Právny

zástupca odporkyne v 1. rade na pojednávaní dňa 27.9.2013 spochybnila možnosť , že darovacia
zmluva bola podpísaná navrhovateľom v deň datovania. Mal za to, že túto mohol podpísať aj skôr, ešte
pred odchodom do zahraničia. Nakoľko odporkyňa sa opakovane nedostavila na pojednávanie, ktorej
neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca , pričom výsluch účastníka je len jedným z dôkazov, súd sa
oboznámil so zápisnicou o výsluchu obvinenej v prípravnom konaní, zo spisu Okresného riaditeľstva PZ,
Dunajská Streda č. Č. : C. XXX/OEK-J.-XXXX, pripojený k spisu trestnému Okresného súdu Dunajská

Streda, číslo sp.zn. XT XXX/XXXX, kde odporkyňa v 1.rade k okolnostiam samotného podpísaniu
darovacej zmluvy uviedla, že zmluvu pripravila na popud navrhovateľa na jeseň v roku 2007 s tým,
že navrhovateľ vyhlásil, že zmluvu podpíše. Náhodne sa mala zoznámiť na ceste pri výkone práce v
Rakúsku s osobou, ktorá jej mala vybaviť notára, s ktorým sa mala dohodnúť. Išlo o Y.. T. O. Z. X.,
ktorý za účelom spísania, overenia zmluvy mal prísť do obce P. J., a na nehnuteľnosti v rodinnom

dome č.s. 188, za prítomnosti navrhovateľ mala byť spísaná darovacia zmluva vytlačená notárom,
opečiatkovaná. Následne zmluvu podpisovali ona aj navrhovateľ a tá žena, ktorá jej sprostredkovala
notára, urobila administratívne úkony, vyplnila odtlačok overovacej pečiatky, zviazala všetky exempláre
darovacej zmluvy, s tým, že notárom boli informovaný, že vyhotovenú zavkladovanú zmluvu obdržia
následne. Obdobne zo spisu vyšetrovacieho sa súd oboznámil aj s výpoveďou svedka Y.. T. O., kde do

zápisnice 2.3.2011 uviedol, že po predložení predmetnej darovacej zmluvy vylúčil pravosť svojho mena
na odtlačku pečiatky, keď jeho meno na pečiatke je uvedené s „á“ ako T., keď si meno píše k krátkym „a“.
Poprel pravosť podpisu pri odtlačku osvedčovacej pečiatky. Uviedol , že T. L. bola jej zamestnankyňou
do roku 2009. Nevedel však uviesť, či podpis na pečiatke je jej podpisom. Vyhlásil, že nikdy nerobil
osvedčenie podpisov v teréne mimo kancelárii a takisto ani jeho zamestnankyňa nemala kompetencie

robiť osvedčenia podpisov mimo kancelárie. Súčasne predložil kópie strán z osvedčovacej knihy P., s
dátumom vykonaným 21.11.2007.

Z výpovede svedkyne z vyšetrovacieho spisu, ktorá vypovedala dňa 4.5.2011 T. L. potvrdila, že u Y. T. O.
pracovalaodrokul996doroku2009,kdevyhlásila,žepodpisnaoverovacejpečiatkeniejejejpodpisom,

nakoľko tak sa nepodpisuje. Potvrdila, že v rozhodnom čase, keď sa darovacia zmluva overovala,
takáto forma overovania na notárskom úrade sa už nepoužívala, nakoľko osvedčovacia doložka od
roku 2003 bola vyhotovená na počítači, a každá bola vygenerovaná automaticky centrálnym registrom
notárskej komory, ktoré je skontrolovatelné podľa prideleného čísla. Nakoľko na darovacej zmluve je
uvedené osvedčovacie číslo XXX/X, a ide o novembrový dátum , čo považovala za hlúposť a výmysel,

keďže koncom roka tieto čísla boli aj šesť cíferné. Rovnako poprela, že by niekedy vykonávali overenie
podpisov mimo notárskeho úradu, že by niekedy chodila úradne v obci P. J., a guľatá pečiatka s číslom
1, sa v rozhodnom čase už nepoužívala . Tieto boli vyradené.

Z osvedčovacej knihy číslo X/XXXX, kde sú dátumy od 20.11.2007 do 22.11.2007 sú poradové čísla

pridelené Notárskym centrálnym registrom osvedčovania podpisov, začínajúce číslom XXXXXX/XXXX.

Vychádzajúc z ust. § 121 O.s.p., súd mal za to, že uvedené dôkazy vykonané v inom konaní, sú
skutočnosti známe súdu z jeho činnosti, ktoré netreba zopakovať , ktoré súd použil ako listinný dôkaz
v zmysle § 129 ods. 1 , ktorý oboznámil ako súčasť spisu XT XXX/XXXX vedené trestné konanie voči

odporkyni v 1. rade pre prečin podvodu v zmysle § 221 ods. 1 a 2 trestného zákona, ktoré konanie
doposiaľ právoplatne ukončené nebolo. Rozhodnutie súdu I. stupňa, kde bola oslobodená odporkyňa
v 2. rade spod obžaloby zrušené uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 3.9.2013, č.k. XTo XX/
XXXX-XXX

Právny zástupca odporkyne v 1. rade žiadnymi skutočnosťami nepreukázal tvrdenia, že by navrhovateľ
mohol zmluvu podpísať ešte pre overením podpisu, keď túto okolnosť vylučuje aj obsah overovacej
pečiatky na darovacej zmluve, z ktorej vyplýva , že totožnosť navrhovateľa ako prevodcu bola
preukázaná platným úradným preukazom a účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom. Vďalšom na predtlačenej pečiatke je preškrtnuté , že uznal podpis za svoj vlastný. Súd mal za to, že
spornosť prítomnosti navrhovateľa dňa 21.11.2007 by bola daná ak by na osvedčovacej pečiatke bolo
preškrknuté, že „ účastník listinu vlastnoručne podpísal pred notárom“, a ostalo by nepreškrknuté , že

„uznal podpis za svoj vlastný“. Vychádzajúc potom z týchto listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že
tieto dôkazy jednoznačne vylučujú pravosť podpisu navrhovateľa na darovacej zmluve dňa 21.11.2007,
keď ani poradové číslo ani osoby, ktoré mali zmluvu spisovať a overovať v deň podpísania zmluvy takýto
úkon urobiť nemohli, keďže v tom čase neboli prítomní v obci P. J., pričom na zmluve je napísané , že
je spísaná v Dunajskej Strede, nemohla byť podpísaná navrhovateľom dňa 21.11.2007, keď už bol

pracovne mimo územia republiky podľa potvrdenia zamestnávateľa a to vo vzdialenosti niekoľko 100km.
Údaj o overení podpisu sa v overovacej knihe notára nenachádza, ktorý postup zákon vylučuje, aby
overovaný podpis nebol overený priamo aj v osvedčovacej knihe, nielen na doklade, ktorý podpisuje
osoba, ktorého podpis sa overuje a nenachádzal sa ani v S. G. B. W. U. G., kde výpis potvrdil, že po
1.1.2003 od kedy sa centráln evidujú overené podpisy, takýto podpis overený nebol.

Odporcovia v 1. A v 2. rade trvali na vykonaní dôkazu znaleckým úkonom z odboru písmoznalectva za
účelom zistenia pravosti podpisu navrhovateľa na darovacej zmluve, za účelom vylúčenia akýchkoľvek
pochybností pravosti podpisu navrhovateľa. Súd mal za to, že vzhľadom na tieto jednoznačné listinné
dôkazy, jednak overovacej knihy, jednak potvrdenia zamestnávateľa, údaju na overovacej pečiatke,
a výpovedi svedkov, nemal súd pochybnosť o tom, že podpis na darovacej zmluve nie je podpisom

navrhovateľa, preto dôkaz znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva v ďalšom už nevykonal,
nakoľko považoval ho za nadbytočný.

Pokiaľ ide o spochybnenie platnosti právneho úkonu pôvodnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľom ako kupujúcim a predávajúcimi V. Š.W. a odporkyňou v 2. Rade dňa 20.7.2001, kde

odporkyňa v 1. rade spochybnila plnú moc, ktorú udelila dňa 19.7.2001 V. Š. ako spoluvlastníčka jej z
dôvodu, že na plnej moci chýba vyhlásenie o prijatí plnej moci, z dôvodu ktorého mala byť táto kúpna
zmluva neplatná od počiatku.

Podľa§ 31ods.1až4Obč.zákona,Priprávnomúkonesamožnodaťzastúpiťfyzickoualeboprávnickou

osobou.Splnomocniteľudelízatýmtoúčelomplnomocenstvosplnomocnencovi,vktoromsamusíuviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa § 40 ods. 1 až 3 Obč. zákona, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby,
nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Uvedená právna úprava platila tak v čase podpísania plnej moci, ako aj v súčasnosti , keď právny úkon
udelenie plnej moci bol daný v roku 2001. Z komentára k Obč. zákonníku, k tomuto ustanoveniu vyplýva,
že písomná forma plnomocenstva nie je všeobecne predpísaná. Je potrebné aplikovať ustanovenia §
40 Obč. zákona, z ktorého vyplýva, že písomná forma právneho úkonu môže okrem zákona vyplývať aj
z dohody účastníkov (40 ods. 1 obč. zákona). V prípade, ak má zástupca urobiť v mene zastúpeného

taký právny úkon, pri ktorom sa vyžaduje úradne osvedčený podpis na plnomocenstve, musí byť úradne
osvedčený podpis zastúpeného. Vyžaduje sa ak niektorá zmluvná strana uzavrie zmluvu na základne
hmotno-právneho plnomocenstva zástupca podľa § 31 ods. 1 Obč zákona, musí zo zmluvy vyplývať, že
tento právny úkon robí, ako zástupca (§ 32 ods. 1 obč. zákona),

Súdmalzapreukázané,ževmenesplnomocnenejpodielovejspoluvlastníčkeV.Š.priuzatváranízmluvy
kúpnej dňa 20.7.2001, kde plná moc bola udelená spoluvlastníčkou na podpísanie kúpnej zmluvy o
predaji jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vedeným na I. Č.. XX H. XX W.. Ú.. P. J., ktorú
zmluvu tomto obsahom podpísala splnomocnenkyňa, odporkyňa v 1. rade, a podala aj návrh na vkladvlastníckeho práva. Pričom na plnej moci bol podpis splnomocňujúcej osoby, úradne overený. Súd mal
za to, že týmto bola splnená podmienka na udelenie písomnej plnej moci, kde zákon nepredpisuje pre
platnosť tohto právneho úkonu formu, okrem prípadu, ak sa plná moc má týkať úkonu, ktoré mu zákon

vyžaduje písomnú formu, že v tom prípade aj plná moc musí byť udelená písomne. V dôsledku toho
námietka odporcu v 1. a v 2. rade, že na plnej moci mala byť podpísaná odporkyňa v 1. rade, že prevzala
plnú moc, zo žiadneho ustanovenia hmotnoprávneho nevyplýva, že by to ovplyvnilo samotnú platnosť
plnej moci a následne aj platnosť kúpnej zmluvy.

Právny zástupca odporcu v 2. rade na obranu žiadal návrh na určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam , ktoré nadobudol odporca v 2. rade, zamietnuť z dôvodu, ž e odporca v 2. rade bol
dobromyseľný pri nadobudnutí nehnuteľnosti.

Vzhľadom na to, že súd ako predbežnú otázku riešil absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy, uzavretej
dňa 21.11.2007, na základe ktorej mala odporkyňa v 1. rade ako obdarovaná nadobudnúť nehnuteľnosti

vedené na I. Č.. XX L. Č.. XXX/XX, L. XXX/XXX H. L. XXX/X táto zmluva bola určená ako absolútne
neplatný právny úkon, z ktorého následne nie je možné nadobúdať vlastníctvo prevodmi, prípadne, ak
bolo vlastníctvo nadobudnuté odporcami v 2. a v 3. rade, jednak kúpnou zmluvou uzavretou 13.9.2010,
medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade, a darovacou zmluvou medzi odporkyňou v 1. rade
a odporcom v 3. rade, sú aj tieto úkony od počiatku neplatné. Dobromyseľnosť nadobúdateľov bola

namieste v prípade držby nehnuteľnosti po dobu dlhšiu ako 10 rokov od uzavretia týchto právnych
úkonov (§ 130 až 134 Obč. zákonníka). Keďže absolútna neplatnosť právneho úkonu (negócium nulum)
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hladí sa naň ako keby nebol
urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočne schváleným, a nemôže sa ani konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne

následky ani v prípade, keď na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R l998 zo Zbierky zo súdnej praxe).

Vchádzajúc z uvedených skutočností, súd nemohol prihliadnuť na dobromyseľnosť odporcov v 2. a v
3. rade.. v tomto prípade vzniká nárok na vydanie toho, čo nadobudli na základe neplatnej zmluvy (§

457 Obč. zákona).

V zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ sa voči odporcom v 1. až v 3. rade domáhal jednak vyslovenia neplatnosti právnych úkonov,
a jednak určenia vlastníckeho práva. V časti uplatneného nároku na vyslovenie neplatnosti právnych
úkonov súd návrh zamietol v celom rozsahu, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, a v časti
určenia vlastníckeho práva bol navrhovateľ úspešný. Súd považoval pomer úspechu navrhovateľa
a neúspechu odporcov za rovnaký, z dôvodu ktorého žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania

nepriznal, pričom každý z odporcov bol úspešný v časti vyslovenia neplatnosti právnych úkonov, keďže
každý bol účastníkom niektorého z týchto právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa navrhovateľ domáhal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).