Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ondrej Samaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/151/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011451
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011451.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla
2015 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obvinenej
H. C.
nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom T. XX, t.č. na slobode,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/104/214 zo dňa 30.09.2014 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na obvinenú H. C. obžalobu 2Pv 360/14/3309, zo
dňa 20.08.2014 doručenú Okresnému súdu Trenčín 21.08.2014, v ktorej jej kládol za vinu, že sa
mala dopustiť prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c)
Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od presne nezistenej doby do 08.30 hodiny dňa XX.XX.XXXX na presne nezistenom mieste a za
doposiaľ presne nevyjasnených okolností spôsobila svojmu synovi maloletému Z. C., narodenému
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, zranenia spočívajúce v zmliaždení hlavy v čelovej oblasti s krvnými
výronmi, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v záhlavnej a temennej oblasti a zmliaždenie mozgu
so zakrvácaním v čelovo spánkovej oblasti, kde ako následok poranenia mozgu má poškodené dieťa
epilepsiu a frustnú ľavostrannú hemiparézu (čiastočné ochrnutie) akcentovanú na hornú končatinu,
pričom podľa znaleckého posudku sa jedná o poranenia ťažké, ktoré vznikli pôsobením vonkajšieho
priameho aktívneho násilia pri údere do hlavy, prípadne pri nefyziologických pohyboch hlavou dieťaťa
spôsobených prudkým trasením, hodením, alebo udretím.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. s poukazom na § 215 ods.
1 písm. c) Tr. por. rozhodnuté tak, že trestné stíhanie obvinenej pre vyššieuvedený skutok kvalifikovaný
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. sa zastavuje,
pretože je nepochybné, že skutok nespáchala obvinená.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote písomne sťažnosť prokurátor. Podľa názoru prokurátora
zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že rozsah poranenia prakticky vylučuje jeden pád z
kočíka, naviac keď neboli na hlave popísané čerstvé traumatické zmeny v zmysle zmliaždenia alebo
porušenia kožného krytu v mieste kontaktu hlavy so zemou. Jedným z mechanizmov zranenia mal.
poškodeného bol úder alebo údery tvrdým predmetom hladkého povrchu do čelovej oblasti, pričom
môže ísť aj o syndróm traseného dieťaťa. Pritom išlo o zranenie pred údajným pádom z kočíka dňa
10.03.2014 vzhľadom k tomu, že krvné výrony boli už v štádiu vstrebávania. Podľa prokurátora bolo
jednoznačne preukázané, že predmetný skutok mohla spáchať a spáchala iba obvinená, pričom k
nemu nedošlo za okolností ako ich opisuje vo svojej výpovedi obvinená, pretože to bolo vyvrátené aj
znaleckým posudkom. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por.
a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín písomne navrhol vyhovieť sťažnosti prokurátora. Obhajca
obvinenej viacerými písomnými podaniami namietal najmä prieťahy v trestnom konaní.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.
Úvodom k obhajcom namietaným prieťahom v 2. stupňovom konaní predseda senátu poukazuje na to,
že vec mu bola ako predsedovi senátu pridelená dňa 01.04.2015 po tom, čo predchádzajúci zákonný
predseda senátu dňom 01.04.2015 odišiel do dôchodku.
Ďalej k vytýkaným chybám v sťažnosti prokurátora uvádza senát nadriadeného súdu nasledovné.
Samosudkyňa súdu prvého stupňa správne procesne postupovala, keď pri preskúmavaní obžaloby
zisťovala, či „ postavenie“ obvinenej pred súd bude nevyhnutne viesť k odsudzujúcemu súdnemu
rozhodnutiu (trestný rozkaz, rozsudok). Účelom preskúmavania obžaloby je práve tá skutočnosť, aby
v odôvodnených prípadoch bolo vo veci meritórne alebo inak procesne rozhodnuté bez nariadenia
verejného zasadnutia, resp. hlavného pojednávania (samosudca neverejné zasadnutia nekoná).
Senát nadriadeného súdu síce pripúšťa, že zhodnotenie dôkazov zadovážených v prípravnom konaní,
bez ich vykonania na hlavnom pojednávaní, bolo v tomto prípade „širšie“ než je to obvyklé. Na druhej
strane je nutné prisvedčiť názoru samosudkyne v tom, že zo žiadneho zo zadovážených dôkazov nie je
preukázané, že stíhaný skutok spáchala práve obvinená H. C.. Okrem toho, že strany v konaní pred
súdom nenavrhli vykonanie iných dôkazov než boli zadovážené v prípravnom konaní, samosudkyňa
správne vyslovila aj názor, že neexistujú ďalšie dôkazy (neexistuje rozumná vedomosť o ich existencii),
ktoré by preukázali vinu obvinenej.
Prokurátor síce v kontexte sťažnosti správne vychádzal z toho, že predmetné zranenie maloletého Z.
bolo zapríčinené „treťou osobou“. Avšak to pre záver o vine práve a len obvinenej H. C. nepostačuje.
Obvinená pritom napríklad nebola jedinou osobou, ktorá prichádzala do styku pri opatere maloletého.
Založiť zavinenie za jeho zranenie len z toho dôvodu, že obvinená je jeho matkou a prevažne sa o
neho starala, je nepostačujúce.
Samosudkyňa taktiež správne podrobne odôvodnila, prečo prakticky už nie je možné zistiť aký dopad
na zdravotný stav maloletého poškodeného mali jeho asi tri pády z kočíka pred dňom 10.03.2014, o
ktorých inak vypovedala samotná obvinená.
Z takto rozvedených dôvodov krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol. Senát
krajského súdu pritom vyslovuje právny názor, že súd na rozdiel od prokurátora, môže zvoliť postup
podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. (zastavenie trestného stíhania) z dôvodu podľa § 215 ods. 1 písm.
c) Tr. por. aj vtedy, ak už v štádiu preskúmavania obžaloby samosudkyňa dospeje k záveru, že na
hlavnom pojednávaní by nepochybne došlo k oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby z dôvodu podľa
§ 285 písm. c) Tr. zák. - nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.