Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Janík
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/279/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216660
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814216660.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom
vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G.. A. XX/XX, L. pod
Z., o vymoženie istiny vo výške 76,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 03. októbra 2014, č. k. 16Er/3461/2014 - 20, takto dňa 17.marca 2015
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, čo po právnej stránke odôvodnil
podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Dôvodil, že oprávnený
sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 30.5.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie
pre vymoženie istiny vo výške 76,69 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
sp. zn. SR 8645/07 zo dňa 23.11.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť
dňa 10.12.2007 a vykonateľnosť dňa 13.12.2007. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. dňa
12.9.2014 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal
súd preukázané, že exekúcia vedená pod sp.zn. 9Er/585/2008 (EX 2009/08) v prospech oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: C.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom G.. A. XX/XX, L. pod Z., bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená
uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/585/2008-32 zo dňa 25.10.2011 podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE/15/2012-45 zo dňa
25.10.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2013. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom
exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 8645/07 zo dňa 23.11.2007. Okresný súd
Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 9Er/585/2008-32 zo dňa 25.10.2011 okrem iného uviedol,
že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu
spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku
dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení
spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami
§ 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Táto neplatnosť
má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Súd v tomto štádiu exekúciu z úradnejmoci vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod
sp.zn. 9Er/585/2008 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a
vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp.
časť nároku oprávneného voči povinnému. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je existencia
právoplatnéhorozhodnutiaoveciprekážkoutoho,abysaorovnakejveciopätovnekonaloarozhodovalo
(prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. -
začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. - začne sa opätovne konať
medzi tými istými účastníkmi a 3. - o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými
účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného
skutkového stavu. V exekučnom konaní o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha
voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky, na základe totožného exekučného titulu, pričom v
predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor
exekučnéhotitulusozákonom,t.j.exekučnýtitulvyhlásilzanespôsobilýexekučnýtitul.Pokiaľideookruh
účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého z účastníkov je jeho
právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae,
ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania
v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už
právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o
procesnévyjadrenieústavnoprávnejzásadynebisinidem,tedaniedvakrátotejistejveci.Keďževtomto
exekučnom konaní sp.zn. 16Er/3461/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí
č.k. 9Er/585/2008-32 zo dňa 25.10.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným
titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné
konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý
navrhol jeho zrušenie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne
posúdenie veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p. Mal za to, že nemalo byť aplikované ust. § 251 ods. 4, § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p., nakoľko v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o
zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Ex. por. v spojení s ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o
hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencií
práva. Z ústavnoprávnej roviny považujeme za potrebné poukázať aj na právo na súdnu a inú právnu
ochranu, garantovanú v článku 46 Ústavy SR. Vzhľadom na to, že povinný si nesplnil dobrovoľne svoje
povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere, oprávnený si opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu
prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku,
aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov a teda aj k vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že
jeho záväzok bude v budúcnosti uspokojený.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 30.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 76,69
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 8645/07
zo dňa 23.11.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 10.12.2007 a
vykonateľnosť dňa 13.12.2007.Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 9Er/585/2008 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 8645/07 zo dňa 23.11.2007,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 337,91 Eur s príslušenstvom. V
uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. k. 9Er/585/2008-32 zo dňa 25.10.2011
exekúciu zastavil vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala
byťzaloženáprávomocrozhodcovskéhosúdu.Totouznesenienadobudloprávoplatnosťdňa12.03.2013
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8CoE/15/2012-45 zo dňa
31.01.2013.
V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné
konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veciprávoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 9Er/585/2008-32
zo dňa 25.10.2011, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.03.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 8CoE/15/2012-45 zo
dňa 31.01.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o
právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce
k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré
založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva
právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 9Er/585/2008-32 zo dňa 25.10.2011 v spojení
s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 8CoE/15/2012-45 zo dňa 31.01.2013, založilo prekážku
rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto
exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej
prekážky konania.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.