Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 4Er/601/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512211431
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Emília Brešťanská
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3512211431.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: Z. I., E.. XX.XX.XXXX, Š. F. S., I.
J. P. XXX, A., právne zastúpená JUDr. Danielou Mašánovou, advokátkou so sídlom Námestie Slobody
18, Piešťany proti povinnému: F. A., E.. XX.XX.XXXX, Š. F. S., I. A. A., právne zastúpená JUDr. Jozefom
Borisom, advokátom so sídlom E. Belluša 18, Piešťany, o vymoženie výživného, t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie zo dňa 08.04.2014 sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril súdneho exekútora JUDr. Ivonu Babuškovú so sídlom
Exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Športová 45 poverením číslo 5304*028931 zo
dňa 25.10.2012 vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť dlh na výživnom za obdobie
od 25.11.2010 do 15.10.2012 vo výške 858,30 Eur a platiť naďalej bežné výživné od 15.10.2012
vo výške 85,- Eur mesačne, zaplatiť trovy predchádzajúceho konania vo výške 914,40 Eur a trovy

exekúcie, a to na podklade vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom -
Rozsudok č. 4C/413/2010-97 zo dňa 22.09.2011 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 19Co/16/2012-131 zo dňa 25.01.2012.

Dňa 14.04.2014 bol tunajšiemu súdu prostredníctvom právneho zástupcu povinného doručený návrh
povinného na odklad a zastavenie exekúcie zo dňa 08.04.2014. Podaný návrh povinný dôvodil tým,

že vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému si riadne a včas plní, pričom predmetné výživné platí
priamo oprávnenému a rovnako je mu stŕhané na základe exekučného príkazu súdneho exekútora z
bankového účtu. Týmto spôsobom oprávnená prijala od povinného výživné o 635,- Eur viac, pričom
ostáva zaplatiť dlh právnemu zástupcovi vo výške 495,11 Eur. Vzhľadom na uvedené považuje povinný
nútený exekučný výkon za neopodstatnený. Ďalej uvádza, že súd je povinný zastaviť exekúciu v
prípadoch, ak sa exekúcia vedie už len pre bežné výživné a je dodatočne odôvodnený predpoklad, že

povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne (§80 a § 101 EP). Uhrádzať exekútorovi platbu na výkon
exekúcie spolu s platbou riadneho výživného povinný považuje za porušovanie základných princípov
občianskeho práva. Finančná situácia povinnému umožňuje plniť svoje záväzky voči oprávnenému, tak
ako doteraz priamo na jeho účet bez núteného výkonu. Povinný má zato, že konaním exekútora vznikla
povinnému škoda, keď pre zablokovaný účet, na ktorom nie sú žiadne finančné prostriedky, vznikajú
povinnému poplatky za vedenie účtu celkovo vo výške 7,50 Eur mesačne (§ 26 ods.11 EP). Z toho

dôvodu žiada, aby súd zaviazal oprávneného k ich úhrade (poplatky za obdobie od 11/2013 do 4/2014
vo výške 60,- Eur) a to naďalej vo výške 7,50 Eur mesačne až do zastavenia exekúcie a do zrušenia
exekúcie na uvedený účet. Povinný v tomto podaní namietal aj výšku predbežných trov (1.267,20 Eur)
určenú súdnym exekútorom, nakoľko sú v rozpore s upovedomením o začatí exekúcie, v ktorom je
uvedená nižšia suma 627,60 Eur. Z dôvodu predpokladu, že dôjde k zastaveniu exekúcie, žiada povinný
o odklad exekúcie. Zároveň povinný žiada náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 182,41 Eur.

Ako prílohu k tomuto podaniu povinný zaslal potvrdenia o vklade v hotovosti na účet oprávneného zaobdobie od 31.10.2012 do 31.03.2014, potvrdenia o vklade v hotovosti na účet súdneho exekútora zo
dňa 28.10.2013, 13.09.2013 a 13.05.2013 a poštový poukaz zo dňa 12.12.2012 na sumu 50,- Eur.

K vyššie uvedenému podaniu povinného súdny exekútor uviedol, že suma predbežných trov exekúcie
vo výške 627,60 Eur bola v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku vyčíslená vo výške, ako pri
upustení od exekúcie. Zároveň bol povinný upozornený, že trovy exekúcie môžu byť vyššie a tieto trovy
boli v upovedomení o začatí exekúcie aj predbežne vyčíslené vo výške 1.267,20 Eur. Tento údaj bol
uvádzaný vo všetkých ďalších písomnostiach, ktoré boli v tomto exekučnom konaní vydané. Vzhľadom

k tomu, že predmetná exekúcie sa vedie aj na bežné výživné, nie je možné od vykonávania exekúcie
v súlade s § 46 ods. 8 Exekučného poriadku upustiť, nakoľko nie je možné určiť, do kedy bude nárok
oprávneného na bežné výživné trvať a vzhľadom na to ani nie je možné vypočítať trovy exekúcie.
Exekúcia na bežné výživné môže totiž prebiehať aj menej ako sú tri roky, a teda tým by sa zmenila výška
odmeny súdneho exekútora vypočítaná v zmysle § 4 a 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, čím by sa zmenili predbežné

trovy exekúcie. V tomto prípade taktiež nebol udelený súhlas oprávneného s upustením od vykonávania
exekúcie v prípade, že povinný plnil len čiastočne v zmysle § 46 ods. 8 druhá veta Exekučného poriadku.
Oprávnený zaslal exekútorovi potvrdenie o návšteve školy zo dňa 11.09.2014, ktoré potvrdzuje, že
oprávnenýnavštevujeEkonomickúuniverzituvBratislaveod01.09.2014do30.06.2015.Súdnyexekútor
záverom uvádza, že do vymožených súm boli započítané všetky úhrady povinného, ktoré mu boli riadne

oznámené. Trovy exekúcie neboli exekútorovi do podania odpovede uhradené v plnom rozsahu.

Oprávnený sa k podanému návrhu povinného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným súdu dňa 18.02.2015, a to tak, že na výživné v období od novembra 2010 do
31.12.2014 mal obdržať sumu 4.250,- Eur, avšak po spočítaní prijatých súm obdržal len sumu 4.094,30

Eur. Vzhľadom na uvedené je na výživnom nedoplatok vo výške 155,70 Eur. V roku 2015 je nedoplatok
za mesiac január a február vo výške 170,- Eur. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, tieto taktiež
nie sú uhradené v plnej výške. Oprávnený súdu zaslal rozpis platieb poukazovaných povinným a rozpis
platieb poukazovaných súdnym exekútorom.

Exekučné konanie na vymoženie dlžného výživného a bežného výživného začalo dňom doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a to dňa 18.10.2012.

Na základe skutočností tvrdených účastníkmi konania je nesporné, že dlh na výživnom do 15.10.2012
vo výške 858,30 Eur bol uhradený ku dňu 20.05.2013 prostredníctvom súdneho exekútora na účet

oprávneného. Exekúcia je vzhľadom na uvedené vedená na vymoženie bežného výživného od
15.10.2012 vo výške 85,- Eur mesačne a trov právneho zastúpenia v pôvodnom konaní vo výške 914,40
Eur ako aj trov exekúcie. Exekúcia je vykonávaná odpísaním pohľadávky z účtu povinného v banke.

Podľa listín predložených povinným a oprávneným, povinný v exekučnom konaní (t. j. po 15.10.2012)
plnil priamo oprávnenému nasledovne (vkladom na účet, poštovou poukážkou):
- dňa 31.10.2012 uhradil sumu 30,- Eur,
- dňa 30.11.2012 sumu 30,- Eur,
- dňa 27.12.2012 sumu 30,- Eur,

- dňa 01.02.2013 sumu 30,- Eur,
- dňa 27.02.2013 sumu 30,- Eur,
- dňa 28.03.2013 sumu 30,- Eur,
- dňa 29.04.2013 sumu 30,- Eur,
- dňa 30.05.2013 sumu 85,- Eur,

- dňa 28.06.2013 sumu 85,- Eur,
- dňa 29.07.2013 sumu 85,- Eur,
- dňa 30.08.2013 sumu 85,- Eur,
- dňa 30.09.2013 sumu 85,- Eur,
- dňa 30.10.2013 sumu 85,- Eur,

- dňa 28.11.2013 sumu 85,- Eur,
- dňa 11.12.2013 sumu 85,- Eur,
- dňa 28.01.2014 sumu 85,- Eur,
- dňa 27.02.2014 sumu 85,- Eur,- dňa 31.03.2014 sumu 85,- Eur,
- dňa 22.04.2014 sumu 85,- Eur,
- dňa 12.12.2012 sumu 50,- Eur.

Z predložených príloh ďalej vyplýva, že prostredníctvom súdneho exekútora bola oprávnenému
uhradená na bežné výživné dňa 23.09.2013 suma 650,- Eur, dňa 31.10.2013 suma 30,- Eur, dňa
26.09.2014 suma 385,- Eur, dňa 27.10.2014 suma 65,- Eur a dňa 31.12.2014 suma 20,- Eur.

Povinný dňa 06.03.2015 súdu v rámci podanej sťažnosti na postup súdu uviedol, že oprávnenému
uhradil priamo na účet za mesiace január a február sumu 170,- Eur a súdnemu exekútorovi dňa
26.02.2015 uhradil sumu 348,88 Eur, o čom súdu predložil potvrdenie.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak:
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 101 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno
predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie
prípustné.

Citované ustanovenie § 101 Exekučného poriadku predstavuje osobitné ustanovenie voči § 57
Exekučného poriadku. Dôvodom pre aplikáciu tohto ustanovenia je predovšetkým správanie povinného
a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. V danej súvislosti zákon
umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka

nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie exekúcie za účelom vymáhania
bežnéhovýživného.Zároveňmusíbyťnaplnenýpredpoklad,žezbankovéhoúčtupovinnéhosaodpisuje
pohľadávka vykonávaná už len na bežné výživné. Súd poukazuje, že táto skutočnosť je na výlučnom
posúdení exekučného súdu.

V zmysle vyššie uvedeného rozpisu platieb povinný uhradil oprávnenému ku dňu 26.02.2015 celkovo
sumu 2.600,- Eur, z toho suma 1.150,- Eur bola oprávnenému poukázaná súdnym exekútorom a suma
1.450,- Eur bola poukázaná povinným priamo oprávnenému. Pohľadávka však pozostáva aj z trov
právneho zastúpenia oprávneného v pôvodnom konaní vo výške 914,40 Eur, ktorá bola do podania
návrhu uhradená v sume 500,- Eur, čo potvrdil aj povinný v tomto návrhu. Taktiež neboli v plnom rozsahu

uhradené trovy exekúcie, nakoľko si súdny exekútor uspokojil trovy exekúcie iba v časti 684,38 Eur
(odpísaním z bankového účtu povinného).Povinný ako aj oprávnený do úhrad zarátali aj dlžné výživné za obdobie pred 15.10.2012, ako aj
zameškanévýživné,ktoréjevšakoddelenéodtohonároku.Vdanomprípademalpovinnýod15.10.2012
do dnešného dňa uhradiť oprávnenému bežné výživné v sume 2.465,- Eur (za obdobie od 10/2012 do

12/2012 (85,- Eur x 3) + za obdobie od 1/2013 do 2/2015 (85,- Eur x 26)), pričom v zmysle predložených
listín bola oprávnenému celkovo uhradená suma 2.600,- Eur, a to od oprávneného a zároveň od
súdneho exekútora, pričom mu vznikol preplatok vo výške 135,- Eur.

Súd preskúmal podaný návrh na zastavenie exekúcie s prílohami, vyjadrenie súdneho exekútora a

vyjadrenie oprávneného spolu s prílohami a má za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je
predčasnepodaný,apretonávrhzamietol.Predmetnáexekúciajetohočasuvykonávanáprevymoženie
trov právneho zastúpenia oprávneného v pôvodnom konaní, čo potvrdil aj sám povinný v návrhu na
zastavenie exekúcie. To znamená, že nedošlo k plnej úhrade pohľadávky plynúcej z exekučného titulu.
Súd chce poukázať, že v podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že nemá trvalý
pracovnýpomer,svojpríjemzískavanazákladepríležitostnýchprácvyhľadávaníminzerátov,nazáklade

čoho nemožno tvrdiť, že povinný bude mať stály príjem a tak uhrádzať bežné výživné oprávnenému.

Povinný v podaní namietal trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom na sumu 1.267,20 Eur vrátane
DPH, ktorú pokladá v rozpore s vydaným poverením ako i s upovedomením o začatí exekúcie zo dňa
07.11.2012.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 4 ods. 1, 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len ,,vyhláška“) základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je
ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa
oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora

je trojročné plnenie.

Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné

náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 26 vyhlášky základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor
a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

Na základe vyššie uvedeného si súdny exekútor predbežne vyčíslil odmenu vo výške 986,- Eur zo sumy,
ktorá má byť v tomto konaní vymožená (zameškané výživné + bežné výživné za trojročné obdobie +
trovy právneho zastúpenia oprávneného v pôvodnom konaní + trovy exekúcie oprávneného), a to zo
základu 4.930,- Eur po zaokrúhlení v zmysle § 26 vyhlášky. Ďalej si uplatnil predbežné hotové výdavky
vo výške 70,- Eur a 20 % DPH vo výške 211,20 Eur. V zmysle zákonnej úpravy a špecifikovaného

vyčíslenia trov exekúcie má súd za to, že tieto boli vyčíslené správne. Súd poukazuje, že výška trov sa
mení v závislosti od priebehu exekučného konania, v tomto prípade ide o predbežné vyčíslenie.

Podľa § 36 ods. 11 Exekučného poriadku ak prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený
a nejde o plnenie na základe exekučného príkazu, je povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku

prijatých peňažných prostriedkov a čas, keď mu povinný plnil. Ak oprávnený poruší povinnosť podľa
predchádzajúcej vety, znáša trovy, ktoré exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia oprávneným až
do splnenia jeho oznamovacej povinnosti.

Na podklade predložených listín súdu vyplynulo, že súdny exekútor zarátal platby uhradené priamo na

účet exekútora ako aj vymoženú čiastku prikázaním pohľadávky z účtu povinného, teda tie o ktorých
mal vedomosť. V danej súvislosti mal oprávnený o platbách povinného, ktoré uhrádzal priamo na jeho
účet, informovať súdneho exekútora v zmysle § 36 ods. 11 Exekučného poriadku. Oprávnený tak máznášať trovy exekúcie, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli za obdobie od prijatia plnenia oprávneným až
do oznámenia o úhradách povinného.

Povinný v podaní doručenom súdu dňa 14.04.2014 žiadal aj o odklad exekúcie, z dôvodu, že je
predpoklad, že exekúcia bude zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, nakoľko však tento
predpoklad nieje naplnený, súd návrh na odklad exekúcie zamietol. V súvislosti so žiadosťou povinného,
aby oprávnený nahradil škodu za vedenie účtu povinnému, s ktorým nemôže povinný disponovať, súd
uvádza, že ako exekučný súd nie je oprávnený o tomto nároku rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ( § 374 ods. 4 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).