Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213913
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213913.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35807598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
povinnému: I. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom Š. H. XXX/X, XXX XX K., o vymoženie 254,30 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 2. októbra
2014, č.k. 9Er/2946/2014-9, v senáte jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zastavil exekučné konanie, keď z úradnej činnosti mal preukázané, že exekúcia vedená
pod spisovou značkou 15Er/439/2009 (EX 741/09) v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35807598, proti povinnému: I. H., nar. XX.XX.XXXX, Š.
H. XXX/X, XXX XX K., bola uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/434/2009-32 zo dňa
11.09.2012 zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného
titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 3CoE/52/2013-49 zo dňa 20.02.202013 nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2013. Následne
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 4CoE/39/2013 zo dňa 25.02.2014, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 14.04.2014 odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín
č.k. 4CoE/39/2013. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten
istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8, IČO: 35922761, spisová zn. SR
11516/08 zo dňa 25.11.2008. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 15Er/434/2009-32
zo dňa 11.09.2012 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve uzavretej

medzi oprávneným apovinným,napodkladektorej oprávnený inicioval vočipovinnému rozhodcovské
konanie, podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, aby z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho
zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej
pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň
aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a
teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Z dôvodu absolútnej neplatnosti

rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok,
ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad
ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 9Er/2946/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojomskoršom rozhodnutí č.k. 15Er/434/2009-32 zo dňa 11.09.2012 jednoznačne konštatoval, že nie
je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
veci rozhodnutej, a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. Aplikáciu

ustanovení § 103, 104, 167 ods. 2 odôvodnil okresný súd ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal rozsiahle odvolanie, ktoré z hľadiska obsahu zodpovedá
odvolaniu proti rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým by rozhodol negatívne o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Zrejme uniklo pozornosti oprávneného, že

okresný súd v prejednávanej veci zastavil exekučné konanie po zistení, že nie sú splnené podmienky
konania, v danom prípade tu existuje prekážka res iudicata, v dôsledku ktorej s poukazom na
ustanovenie § 104 ods. 1 v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. konanie zastavil.

Oprávnený vo svojom odvolaní uviedol, že podáva odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým
rozhodol tak, že „žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti

zamietol“. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) O.s.p.,
ktorépodrobneodôvodnilasvojeargumentypodporilnálezmiÚSSR,SúdnehodvoraEÚ,rozhodnutiami
európskych súdov (Spolkový súdny dvor Spolkovej republiky Nemecko, ÚS Českej republiky) k otázke
rozhodcovskej doložky. Vo svojom odvolaní súčasne navrhol prerušiť konanie na základe § 109 ods. 1
písm. c) O.s.p. a podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení:
1) Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

2) V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q) ods. 1
prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu

možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej

je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc
rozhodcovského súdu?
3) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj homotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 202 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného
súdu je vecne správne, a preto je potrebné toto potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní

oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v
zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

I. Oprávnený navrhol v prejednávanej veci prerušiť odvolacie konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
a Súdnemu dvoru EÚ predložiť vyššie uvedené prejudiciálne otázky. Treba uviesť, že oprávnený takéto

návrhy na prerušenie konania podáva v množstve iných vecí, ktoré sú skutkovo a právne obdobné. O
jeho návrhoch súdy rozhodli negatívne s poukazom na právomoc Súdneho dvora EÚ (napr. sp.zn. 3Cdo
34/2013, 3Cdo 76/2013, 7Cdo 264/2014). Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov
alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny
dôvod na prerušenie konania.V danom prípade z určujúceho hľadiska išlo zo strany okresného súdu o aplikáciu a interpretáciu
vnútroštátnych predpisov (Občiansky súdny poriadok). Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietnuť.

II. Po preskúmaní uznesenia okresného súdu, ktorým rozhodol o zastavení exekučného konania v
dôsledku prekážky veci rozsúdenej, odvolací súd zistil, že uznesenie okresného súdu je správne a
odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je
úplné, správne a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa s nimi odvolací súd plne stotožnil a

v podrobnostiach naň poukazuje.

Súčasne akcentuje, že posudzovanie negatívnych procesných podmienok t.j. existenciu veci
právoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) a prekážky veci začatej (§ 83 O.s.p.), na rozdiel od
hmotnoprávneho výkladu pojmu totožnej veci v občianskom súdnom konaní, v exekučnom konaní
je potrebné vykladať pojem totožnosti veci procesne. V exekučnom konaní ide totiž o nútený výkon

povinnosti, judikovanej exekučným titulom. To znamená, že totožnosť exekučného konania je potrebné
posudzovať, nielen z aspektu, či ide medzi identickými subjektmi o identický nárok, ale exekučný súd
musí prihliadnuť aj na spôsob núteného výkonu povinnosti uloženej v titule.

V prejednávanej veci okresný súd zistil, že o totožnom návrhu na nútený výkon uloženej povinnosti už

raz právoplatne rozhodol tak, že exekúciu pre jej neprípustnosť zastavil, keď zistil, že ide o nespôsobilý
exekučný titul (rozhodcovský rozsudok). Prvostupňový súd rozhodol takto vo veci sp. zn. 15Er/439/2009,
jeho rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd v konaní sp. zn. 3CoE/52/2013. Dovolací súd sp. zn. 4ECdo
165/2013 dovolanie oprávneného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odmietol. Okresný súd teda
správne posudzoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže v exekučnom konaní konať (§ 103 v

spojení § 251 ods. 4 O.s.p.) a keď zistil, že tu existuje negatívna procesná podmienka v podobe veci
rozsúdenej - res iudicata podľa § 159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., ktorá je neodstrániteľnou
prekážkou konania, v dôsledku ktorej správne exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .