Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708011045
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6708011045.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 21. januára 2015 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal
odvolanie obžalovaného T. K. proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene z 8. 1. 2014, sp. zn. 4T
207/2008 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného T. K. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 8. 1. 2014, sp. zn. 4T 207/2008 bol obžalovaný T.
K. uznaný za vinného v bode 2) napadnutého rozsudku zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm.
a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 15. 8. 2008 v presne nezistenom čase od 11.30 h do 15.30 h v priestoroch bytu na X. poschodí
vo D., D. č. XX, okr. D., kde sa v tom čase zdržiaval so súhlasom užívateľky bytu F. V., nar. X. XX.

XXXX, trvale bytom B., T., Na B. č. XXX/XX, prechodne bytom B., Ul. N. č. X doposiaľ presne nezisteným
spôsobom fyzicky napadol syna menovanej maloletého M. H., nar. X. X. XXXX, pričom mu svojim
konaním spôsobil zranenia a to pod bradou vpravo polooblúkový škrabanec a viaceré podliatiny na
pravom líci, pod pravou sánkou a na brade, krvný výron s hematómom v pravej spánkovo-temenno-
záhlavovej oblasti, podliatiny na bočnej ploche hrudníka vpravo, na vnútornej ploche pravého stehna,
na bočnej ploche hrudníka vľavo, na ľavom členku a chodidle, hryzné poranenia a to dve polooblúkové

podliatiny na vonkajšej hornej ploche pravého ramena a vnútornej ploche ľavého ramena, zlomeninu
spodiny lebečnej, krvácanie pod tvrdú a mäkké pleny mozgové, krvácanie do mozgových komôr a
poúrazový opuch mozgu, pričom maloletý M. H., nar. X. X. XXXX. dňa 25. 8. 2008 v čase o 15.30 h na
následky uvedených zranení zomrel.

Bol mu za to uložený podľa § 147 ods. 2, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 13 rokov.

Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.

Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej F.

V. z titulu náhrady škody 431,52 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava, Mamateyova
17, 8 966, 34 eur.

Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil tým, že znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že všetky poranenia, ktoré boli zistené po prijatí dieťaťa do nemocnice a následne i
fotodokumentáciou zachytené vznikli v rovnakom období ako najzávažnejšie zranenie dieťaťa a to

zlomenina spodiny lebečnej. Pokiaľ súd vzal do úvahy fakt, ku ktorému sa priznal obžalovaný, že
uhryznutie na ramene mu spôsobil sám, vznikli tieto poranenia približne v rovnakom čase.Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne, čo do viny v bode 2)
napadnutého rozsudku, ako aj voči trestu. Mal za to, že výrok o vine pri zločine zabitia podľa §

147 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. môže byť založený
len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania, spáchal obžalovaný. Všetky vykonané dôkazy by mali páchateľa usvedčovať. Súd
všakrozhodolopätovnelennazákladerovnakejinterpretácieznaleckýchposudkovznalcovanazáklade
tvrdení poškodenej V.. Súd neodstránil rozpory v jej protikladných vyjadreniach reprodukovaných na

hlavnom pojednávaní a pred rozhodnutím v prípravnom konaní, ktoré sa nestotožňovali, nezaoberal sa
motívom skutku. Nebral do úvahy obranu obžalovaného a vôbec nebral do úvahy postoj poškodenej
V. k maloletému dieťaťu. Súd prvého stupňa rozhodol, podľa jeho názoru, o vine obžalovaného len
preto, že matka maloletého syna nechala maloleté dieťa s obžalovaným. Uvedené tvrdenie však
neusvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku, pre ktorý je obžalovaný. Prvostupňový súd uznal
obžalovaného za vinného len na základe pravdepodobnosti, bez toho, aby boli jednoznačne zistené a

bezpečne preukázané fakty, o ktoré opiera svoje rozhodnutie. V takomto prípade, kde sa nedá bezpečne
zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného
priaznivejší.Uvedenúzásadutrestnéhokonaniasúdopomenul.Súdsvojerozhodnutieovineanásledne
o treste nepodložil jednoznačne zistenými faktami a opätovne rozhodol o vine na základe vyjadrení
poškodenej V., bez snahy o odstránenie a vysvetlenie existujúcich rozporov v jej výpovediach. Svoje

preukázané fakty okresný súd uviedol iba na základe pravdepodobnosti. Domáhal sa potom, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného v bode 2) napadnutého rozsudku, teda ohľadom zločinu
zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v plnom
rozsahu oslobodil.

Verejného zasadnutia sa obžalovaný T. K. nezúčastnil s prihliadnutím na jeho žiadosť z 2. 12. 2014,
kde uviedol, že súhlasí s vykonaním verejného zasadnutia a navrhoval rozhodnúť o jeho odvolaní v
neprítomnosti. Na verejnom zasadnutí jeho obhajca predložil čestné vyhlásenie, v ktorom vyhlásil, že
skutky, ktoré sú predmetom obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 18. 12. 2008 spáchal tak, ako
je to uvedené v skutkovej vete predmetnej obžaloby, pričom ku spáchaniu obidvoch skutkov sa doznáva

v plnom rozsahu a úprimne ľutuje ich spáchanie.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave,

pretože mal oporu v dôkazoch, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní, pričom konanie obžalovaného
po právnej stránke aj správne kvalifikoval.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal
s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny i trestu.

K veci je potrebné poznamenať, že krajský súd sa trestnou vecou obž. T. K. zaoberá už po druhýkrát,

keď uznesením z 22. 2. 2012, sp. zn. 4To 110/2011 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 3 Tr. por. zrušil
rozsudok Okresného súdu vo Zvolene z 3. 8. 2011, sp. zn. 4T 207/08 v bode 2) napadnutého rozsudku,
ktorým bol obž. T. K. uznaný za vinného zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. vo výroku o vine, vo výroku o treste, vo výroku o zaradení
obžalovaného do ústavu na výkon trestu a vo výroku o náhrade škody podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec

vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V bode 1) napadnutého
rozsudku z 3. 8. 2011, sp. zn. 4T 207/08 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že dňa 18. 7. 2008 v čase okolo 13.30 h v meste D. na Ul. A. S. č. XXXX/XX, okr.
D., v priestoroch bytu najskôr vulgárne nadával a následne sa vyhrážal svojej družke D. N., nar. X. X.

XXXX, trvale bytom D., Ul. A. S. č. XXXX/XX, že ju dopichá pokiaľ zbalí do kufra ešte ďalšiu vec, pričom
po príchode jej matky D. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., U. E. P. M. č. XXXX/X aj tejto začal
vulgárne nadávať a vyhrážal sa jej tým, že ju aj jej dcéru dopichá, následne ju z bytu fyzicky vytlačil cezvchodové dvere do chodby bytovky, pričom uvedené konanie vzbudilo u obidvoch poškodených vyšší
stupeň tiesňového pocitu z uskutočnenia toho, čím obžalovaný hrozil.

Za tohto stavu bol potom postup okresného súdu správny, keď obžalovaného uznal za vinného len v
bode 2) ohľadom zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a) Tr. zák.

V uznesení krajského súdu z 22. 2. 2012, sp. zn. 4To 110/2011 krajský súd uviedol, na strane 6, akým

smerom je potrebné doplniť dokazovanie, že je teda potrebné opätovne vypočuť obžalovaného, ako aj
psychológa W.. T. V..

Na hlavnom pojednávaní okresný súd opätovne vypočul obžalovaného, ktorý podrobne popísal, ako
kritického dňa prišiel do styku s maloletým M. H., keď uviedol, že sa s ním hral, staral sa o neho,
prezliekol ho, prebalil a pripustil maximálne, že maloletého uhryzol do ramena. Poprel však fyzický útok

na maloletého, ako aj, že by mu bol spôsobil nejaké zranenia, pričom nevedel vysvetliť ako mohol
maloletý dôjsť k zraneniam, ktoré boli rozsiahleho charakteru, pričom maloletý utrpel ako najťažšie
zranenie zlomeninu spodiny lebečnej, krvácanie pod tvrdé i mäkké pleny mozgové s krvácaním do
mozgových komôr, na následky ktorých maloletý zomrel. Tvrdil, že s maloletým bol po celý čas až na
malú chvíľu, kedy odišiel von čakať na známeho.

Ďalej bol na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia - patológia V.. H.
M., ktorý potvrdil zranenia popísané v znaleckom posudku, pričom všetky zranenia vrátane pohryzenia
maloletého došli v časovo veľmi približnom období.

Psychológ W.. T. V. potvrdil tú skutočnosť, že obžalovaný je vo zvýšenej miere pohotový k agresívnemu
jednaniu, najmä, ak je v stave, kedy prežíva nejakú frustráciu, pričom je na frustráciu schopný reagovať
agresivitou.

Svedkyňa D. N. ku skutku, ktorý je predmetom odvolania, nevedela nič bližšie uviesť, pričom ona bola

poškodená ohľadom skutku v bode 1) pôvodného prvostupňového rozsudku.

Poškodená F. V. - matka maloletého M. H. uvádzala skutočnosti, ohľadom toho, keď sa vrátila domov
okolo 15.00 h a opisovala stav v akom bol maloletý, ktorý už chrčal tak, že dostala šok a hneď volala
sanitku.

Krajský súd sa stotožňuje s právnymi závermi rozsudku prvostupňového súdu v plnom rozsahu a taktiež
s jeho dôvodmi a má za to, že poranenia, ktoré boli zistené po prijatí dieťaťa, teda maloletého M. H.
do nemocnice vznikli v rovnakom období ako bolo zranenie, ku ktorému sa priznal obžalovaný, teda k
uhryznutiu na ramene, keď uviedol, že toto zranenie mu spôsobil sám a teda, že obžalovaný je tá osoba,

ktorá spôsobila maloletému všetky zranenia, nakoľko v rozhodnom období, t.j. 15. 8. 2008 v čase od
11.30 h do 15.30 h nikto iný ako obžalovaný nemohol maloletému takéto zranenie spôsobiť.

Krajský súd sa zaoberal aj tou skutočnosťou, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní predložil
vyhlásenieotom,žesacítibyťvinnýmzobidvochskutkov,naktorébolapodanáobžaloba,tedazprečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák., ako aj zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.
1 písm. a) Tr. zák. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný od začiatku
trestného stíhania, t.j. od 18. 7. 2008 popieral spáchanie skutku ohľadom bodu 2) a na tomto postoji
zotrval až do odvolacieho konania konaného na krajskom súde dňa 21. 1. 2015. Tento postoj si odvolací

súd vysvetľuje len snahou obžalovaného si privodiť výhodnejšie rozhodnutie ohľadom trestu, pričom
krajský súd nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by obžalovaný svoj skutok úprimne oľutoval a ani
z čestného vyhlásenia takáto skutočnosť nevyplýva.

Správne potom prvostupňový súd v bode 2) napadnutého rozsudku uznal obžalovaného za vinného zo

zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
nakoľko obžalovaný v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal
na chránenej osobe.Pri úvahe o druhu a výmere trestu sa prvostupňový súd dôsledne riadil zákonnými ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zák.

Podľa tohto ustanovenia trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Je potrebné poukázať na brutálny spôsob spáchania činu a na následok, ktorý bol neodvrátiteľný,
smrť maloletého dieťaťa. Prvostupňový súd obžalovanému uložil správne úhrnný nepodmienečný trest,

pričom mu mohol uložiť trest v sadzbe od 9 do 16 rokov. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 13
rokov zodpovedá závažnosti spáchaného skutku. Obžalovaný bol síce 3-krát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák.
č. 140/1961 Zb. z. k trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov nepodmienečne so zaradením do I.
NVS, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 7. 2. 2002, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil

dňa 27. 5. 2005.

S prihliadnutím na odstup času odvolací súd už na túto skutočnosť nemohol prihliadať.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia

obžalovaný bol zaradený podľa § 48 ods. 4 Tr. zák., ani voči tomuto výroku nemá krajský súd námietky,
pretože najmä so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, je jeho
prevýchova v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, lepšie zaručená.

Keďžekrajskýsúdnezistilpochybenieokresnéhosúduanivovýrokuonáhradeškody,pretožeonáhrade

škody bolo správne rozhodnuté podľa § 287 ods. 1 Tr. por., krajský súd odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.