Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. apríl 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8803899422
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8803899422.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421
proti povinnému E. F., bytom A. XX, o vymoženie 569,61 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 7Er 432/2003 - 21 zo dňa 10.07.2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že
o trovách exekučného konania rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 3064/2003, NZ 78043/2003 zo
dňa 5.9.2003, v ktorej Mgr. Bruno Žlnay, na základe substitučnej plnej moci zastupujúci advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra, uznal za povinného dlh voči oprávnenému v celkovej výške 20 900,- Sk s úrokom z
omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 17 160.- Sk od 10.6.2003 do zaplatenia.

Súd mal preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 24.04.2003 zmluvu o úvere č. 8150417,

súčasťou ktorej je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Následnesúdcitovalust.§22ods.1,2,§23,§31ods.1,§34a§39zákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), § 41 ods. 2 písm. c), § 57 ods.
1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 47, § 48 ods. 1, 2 a
3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len Notársky poriadok) a uviedol, že pri
notárskych zápisniciach sa skúma formálna aj materiálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice.
Formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho
poriadku a materiálna stránka je predpísaná priamo zákonom v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Spísaná notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul

kladie§41ods.2písm.c)Exekučnéhoporiadku,podľaktoréhoexekučnýmtitulomjenotárskazápisnica,
ktorá obsahuje právny záväzok, v ktorej je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Poukázal aj
na skutočnosť, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného
s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu
spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Súd ďalej uviedol,

že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení, a to ani na základe udeleného plnomocenstva
splnomocnenému zástupcovi. Plnomocenstvom udeleným Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, naspísanie notárskej zápisnice obsiahnuté vo vopred pripravenej formulárovej zmluve bola povinnému
odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, respektíve nesúhlasiť s týmto ustanovením/dojednaním zmluvy a
podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej

zmluvy a svojho záväzku. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka zmluva obsahuje neprijateľnú
podmienku, pričom úkon vychádzajúci z neprijateľnej podmienky je neplatný. Takýmto konaním došlo k
porušeniu ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa, ktorým povinný
vo svojom procesnom postavení nepochybne je a v dôsledku konania oprávneného mu bola odňatá
možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice. Napriek tomu, že sa exekúcia začala, notársku zápisnicu

ako exekučný titul nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v danej veci exekúciu
aj bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

K trovám exekúcie súdneho exekútora súd vyslovil, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého
stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť účastníkovi
konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu
k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal

preskúmavanie exekučného titulu nesprávne. Podľa jeho názoru súd nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie
aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že

jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu
zasahovaťdotejtogarancieovplyvňovaťvýkonprávavyplývajúcehozobsahunotárskejlistiny.Podotkol,
že všeobecný súd vo veci oprávneného nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica
bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že povinnému nič nebránilo využiť možnosť
domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody. Vzhľadom

na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd
musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by
porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,

ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, zároveň nemal
možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne
dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k
zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho
legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Namietal, že exekučný súd vylúčil akúkoľvek

možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú
podmienku.Plnomocenstvoniejezmluvnýmustanovenímanemožnonaňpretoaplikovaťprávnuúpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal
nato,žeakpovinnýudelilsvojmuzástupcoviplnomocenstvonazastupovanievoveci,nietpochýbotom,

že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak
aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd
nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá
vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm.
b) Občianskeho súdneho poriadku prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky

návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l
veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby
rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad,
ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej normy Ústavným

súdom Slovenskej republiky. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu
vec na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku vrátane právnej argumentácie podaného odvolania s tým, ženavrhol, aby konanie bolo prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne
otázky v nasledovnom znení:

„1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy
o úvere č. 8150417 uzavretej dňa 24.04.2003, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo
výške 398,32 Eur (12.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal splatiť spolu s príslušným poplatkom vo výške
218,84 Eur (6 590,- Sk), t. j. celkom 617,16 Eur (18 590,- Sk) v 13 dvojtýždňových splátkach po 47,47 Eur
(1430,-Sk)počnúcdňom8.5.2003(vspisenač.l.5).Súčasťouzmluvyoúverejesplnomocnenie,ktorým

povinný (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu.

Exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 3064/2003, NZ 78043/2003, vyhotovená notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom dňa 5.9.2003 (v spise na č.l. 2-3), v ktorej advokát Mgr. Bruno Žlnay na základe

substitučnej plnej moci zo dňa 2.1.2003 zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra uznal za povinného dlh voči
oprávnenému vo výške 693,75 Eur (20 900,- Sk), s úrokom z omeškania zo sumy 569,61 Eur (17 160,-
Sk) vo výške 0,25 % denne od 10.6.2003 do zaplatenia.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 11. 2010, sp. zn. 3 Cdo

63/2009: „Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska
zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa
podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,

povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice.“

Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak
nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o
uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní

notárskej zápisnice došlo k porušeniu zákona, pretože za povinného uznala záväzok osoba, ktorej
záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného (povinného). Vyplýva to zo skutočnosti, že
oprávnený určil vopred Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo
strany povinného. V tejto súvislosti došlo k verejnému napomenutiu zverejnenému v Bulletine slovenskejadvokácie7-8/2009nač.l.56,ktorýmboldisciplinárneobvinenýMgr.TomášKušníruznanýzavinnéhoz
disciplinárneho previnenia podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., ktorého sa dopustil zavineným
porušením povinností advokáta v ust. § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného zákona. Mgr. Kušnír ako

zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného.

Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že pokiaľ
je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť
materiálnemu prieskumu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že aj

keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje,
že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky
neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj
bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným

titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému. Súd prvého stupňa správne vyslovil, že
takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.

Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
Oprávnený namieta, že pri aplikácii smernice Rady 93/13/EHS mu súd svojim postupom bráni vo

vymožiteľnosti bežnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. K tomu odvolací súd uvádza, že pre
občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka sú
účastníci povinní dbať, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť
k vzniku rozporov. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola
poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Splnomocnenie, ktoré

povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu
povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu
na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS
SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

Navyše po oboznámení sa s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12
zo dňa 14.03.2012, na ktoré poukázal právny zástupca oprávneného, odvolací súd uvádza, že z obsahu
tohto uznesenia vyplýva, aké náležitosti má notárska zápisnica o právnom záväzku podľa ust. § 41 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku obsahovať. Ide len o posúdenie materiálnej a formálnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice, ktorá je predmetom posúdenia pri preskúmavaní exekučného súdu pri žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods.
1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že o trovách účastníkov doposiaľ
rozhodnuté nebolo (§ 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 3 O.s.p., ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno
prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh

na obnovu výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Súčasťou podaného odvolania bol návrh právneho zástupcu oprávneného, aby bolo konanie prerušené
a vec predložená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta

prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva a právny poriadok.Odvolací súd nepovažoval za opodstatnený návrh na prerušenie konania. Súd prvého stupňa pri
posudzovaní zákonnosti vedenej exekúcie skúmal materiálnu a formálnu stránku notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Takýto postup súdu je v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Posudzovať zákonnosť vedenej exekúcie je súd oprávnený aj bez návrhu, v danom prípade aj po vydaní
poverenia z dôvodu, že v zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je možné zastaviť exekúciu
na návrh, ale aj bez návrhu. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania nebol opodstatnený a výklad
ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj čl. 1 ods. 1, t. j.
princípom právnej istoty, vrátane zaručeného práva na súdnu ochranu účastníkov v súdnom konaní.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak
rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

K návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd poukazuje na to,

že Exekučný poriadok ako osobitný právny predpis neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prerušenia
exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 251 ods. 4 O. s. p., v zmysle
ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti
prerušiť konanie v prípade, ak súd požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej

otázke a úprave vyplývajúcej z Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa
a uplatnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho
práva, nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich
účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS (rozhodnutie Cofidis C - 470/00).

Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za
opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Právna úprava
vnútroštátneho práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania bol preto ako nedôvodný

zamietnutý.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.