Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311213497
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311213497.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova č. 12/C, Bratislava,
IČO: 45869464, proti povinnému: B. P., nar. X.X.XXXX, B. č. XXX/X, W., zastúpenému opatrovníčkou Q.
P., tajomníčkou Okresného súdu Humenné, o vymoženie 290,39 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 15 Er 930/2011 - 18 zo dňa 16. decembra 2011,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v
predmetnej exekučnej veci. Uviedol, že exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok,
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so
sídlom v Bratislave zo dňa 30.8.2011, sp. zn. ISC0910011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.9.2011

a vykonateľnosť dňom 27.9.2011. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť istinu
vo výške 290,39 Eur, úrok vo výške 29 % ročne zo sumy 290,39 Eur od 2.5.2010 do zaplatenia
istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 290,39 Eur od 2.5.2010 do zaplatenia istiny,
sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania, vyčíslenú ku dňu predčasnej splatnosti celého úveru vo
výške 33,76 Eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania, vyčíslenú odo dňa nasledujúceho po
dni predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 1.5.2010 vo výške 44,43 Eur, sumu dlžných poplatkov

vo výške 38,18 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur, to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený nadobudol pohľadávku voči povinnému
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti Poštová banka a.s., na základe zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2005. Súd prvého stupňa, citujúc v napadnutom rozhodnutí
ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku -
Exekučný poriadok, § 40, 45 ods.1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm.

a/, § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 2, 3, 6 ods.1, 10 Smernice Rady
(ES) 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s § 879g
Občianskeho zákonníka, vzhľadom na povahu účastníkov predmetného zmluvného vzťahu, dospel k
záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde
povinný je v pozícii spotrebiteľa. Súčasťou formulárovej zmluvy o úvere je rozhodcovská doložka, ktorú
v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal dodávateľ - Poštová banka a.s. v prípadoch uzatvárania

zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, ktorá je nekalou a neprijateľnou podmienkou. Spotrebiteľ
nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj
všeobecné obchodné podmienky zmluvy. Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v čl. 10 bod 10.2 a
10.2.2 všeobecných obchodných podmienok, mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. Nebola osobitne
vyjednaná povinným - spotrebiteľom, ktorý nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami a mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným
podmienkam. Ďalej rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase najvyššej bdelosti spotrebiteľa povzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Spotrebiteľ ňou nie je viazaný, keďže je neprijateľná a
je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 10.1.2012 z dôvodov
podľa § 205 ods.2 písm. a/, f/ a § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby v zmysle § 221 ods.1 O.s.p. vec v celom rozsahu
zrušil a vrátil ju okresného súdu na ďalšie konanie. Podľa oprávneného súd nebol oprávnený pri

rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky
ako časti úverovej zmluvy. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) vo veci
samej, na ktoré exekučný súd nemá právo. Exekučný súd takýmto postupom neopodstatnene nahrádza
aktivitu, ktorá má vychádzať zo strany povinného. Tento jediným úkonom nevyužil procesné práva, ktoré
mu zákon priznával - nepodal žalobnú odpoveď, ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku, žiadnym
spôsobom neprejavil vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok a preto je nesprávne, aby

takúto vôľu nahrádzal súd. Okresný súd nekonal ako exekučný súd, ale konal ako súd vyššej inštancie
rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne preskúmal platnosť
právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská
doložka, pričom takýto výklad § 44 ods.2 Exekučného poriadku je nezákonný a protiústavný. Exekučný
súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou

skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Je oprávnený posudzovať výlučne
splnenie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, uvádzajúc podporne rozhodnutia NS
SR a NS ČR. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť
ani z judikatúry Európskeho súdneho dvora. Nesprávnym výkladom ustanovení Exekučného poriadku
okresný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Odvolateľ ďalej poukazuje na to, že nie

možné na predmetné vzťahy aplikovať ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré v
časeuzavretiazmluvynezakladaloneplatnosťrozhodcovskejdoložkyakotakej.Oprávnenýmalzato,že
rozhodcovská doložka uvedená v Obchodných podmienkach nie je neprijateľnou podmienkou, nespĺňa
pojmové znaky generálnej klauzuly nekalej, resp. neprijateľnej podmienky podľa Čl. 3 ods.1 Smernice.
Namietal, že ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka býva nesprávne interpretované

tak, že spôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky, pričom z gramatického i logického výkladu
vyplýva, že rozhodcovská doložka v rozsahu, v akom vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní od dodávateľa, zostáva v platnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že prvostupňový súd sa
nezaoberal ust. § 93b zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca

povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadnévzájomnésporyzobchodovbudúrozhodnutévrozhodcovskomkonaníStálymrozhodcovským
súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Takisto preklad Smernice ohľadne nekalosti rozhodcovskej
doložky je nesprávny. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že prvostupňový súd nezohľadnil procesnú
pasivitu povinného v rozhodcovskom konaní a starostlivosť, s akou rozhodcovský súd v rozhodcovskom

konaní napriek procesnej pasivite povinného nárok posúdil. Rozhodcovský súd v rámci rozhodovania
o žalobnom nároku prihliadal na ustanovenia príslušných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa.
Súčasne poukázal aj na jednotlivé rozhodnutia, ktorými argumentoval súd prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí s tým, že aplikácia týchto rozhodnutí nebola primeraná. Oprávnený tvrdil, že povinnému
nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma. Rozhodcovský súd ho písomne vyzval dňa

6.12.2010 na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu zo zoznamu a povinný si zásielku prevzal
dňa 13.12.2010. Žalovaný - povinný v stanovenej lehote neoznámil svoju odpoveď a k žalobe sa
nevyjadril. Povinný nebol ochotný riešiť spor dohodou v zmysle Čl. 9 ods.2 obchodných podmienok pre
úver, neplatil splátky riadne a včas ani po výzve Poštovej banky, a.s. - pôvodného veriteľa. Postupom
prvostupňového súdu dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu.

Povinný sa vo veci nevyjadril.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov
a k odvolacím dôvodom dopĺňa:

Pokiaľ odvolateľ namietal to, že súd prvého stupňa skúmal rozhodcovskú doložku a že na túto činnosť

nie je oprávnený, je treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa
ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie a
to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už
uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc

rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na Obchodné podmienky a to čl. 11 bod 11.2 v spojení s čl. 10.2 Riešenie sporov, podľa
ktorých zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené
dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov.

Na túto skutočnosť odvolací súd poukazuje z tohto dôvodu, že takto formulovaná rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože z takto formulovanej rozhodcovskej doložky
vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého
právomoc je založená touto rozhodcovskou doložkou. Táto bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Súd teda mohol zastaviť
exekučné konanie v celom rozsahu, keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu
alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzuje z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ako to už

uviedol súd prvého stupňa a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať ešte na jednu dôležitú okolnosť a to na
ustanovenie § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania
sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti
niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania má

právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho doručenia tomuto
účastníkovi rozhodcovského konania. Takáto dohoda zo zmluvy o úvere, Obchodných podmienok, ani z
rozhodcovskej doložky nevyplýva a teda je rozhodcovské konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho
konania, ktoré je v zásade dvojinštančné.

Pokiaľ oprávnený poukázal na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a

s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a týmto
spôsobom ospravedlňuje takýto postup, neskoršou novelizáciou zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu,
podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený nedal povinnému na výber a
neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom.

Odvolací súd s poukazom na dôvody, ktoré sú uvedené v napadnutom uznesení a na dôvody, ktoré sú
uvedené v tomto rozhodnutí napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.