Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812211617
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812211617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Ľubice Bajzovej, v právnej veci navrhovateľa: Z. K. B., s.r.o A., U. č. 5, IČO 35724803,
zast. C. K., s.r.o A., U. č. 5, IČO 36613843, proti odporcovi: 1/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W., ul. A. č. XXX/X, 2/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., A. ul. č. XXX/X, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa S., IČO 42476778, so sídlom
W., M. č. XX, zast. JUDr. P. E., advokátom so sídlom R., ul. J. K. č. X/A, o zaplatenie 1207,20 eur s
príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. októbra
2012, č. k. 15C/127/2012-107, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcov v odvolacom konaní vo výške 69,22 eur k rukám právneho zástupcu JUDr. P. E., advokáta
so sídlom R., ul. J. K. č. X/A, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. októbra 2012, č. k. 15C/127/2012-107, bolo
rozhodnuté tak, že okresný súd návrh zamieta, navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva a
navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov Združeniu
na ochranu občana spotrebiteľa S. so sídlom W., M. č. XX k rukám právneho zástupcu JUDr. P. E.,

advokáta so sídlom R., ul. J. K. č. X/A vo výške 138,08 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ návrhom uplatnil voči odporcom nárok
na zaplatenie istiny 1.207,20 eur s úrokom z omeškania 64,93 eur a s úrokom z omeškania 9,25
% ročne zo sumy 829,99 eur od 24.01.2012 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania.
Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 medzi B.
B. a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca a
odporcovia uzavreli dňa 11.05.2004 zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky v
znení dodatkov. Na základe tejto zmluvy B. B. a.s. poskytla obom odporcom peňažné prostriedky,

podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve. Ide o zmluvu o úvere, uzavretú podľa Obchodného
zákonníka. Odporcovia neplnili splátky v stanovených termínoch, čím porušili povinnosť podľa zmluvy.
Preto postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľaku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1.217,20 eur, ktorá pozostáva z istiny
839,99 eur, riadneho úroku 188,79 eur, úroku z omeškania 188,42 eur. Odporkyňa v 1/ rade
uznala uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo aj k uznaniu nákladov inkasného

konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania počnúc
25.03.2011, t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. Odporcovia namietali platnosť
uznania záväzku, ktoré nezakladá právo na plnenie. Nesúhlasili ani s úrokom z omeškania.

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že dňa 11.05.2004 uzavreli odporcovia so B.
B., a.s. A., Zmluvu o splátkovom úvere č. 0372108290, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového

úveru odporcom na základe žiadosti dlžníkov z 03.05.2004. Úver bol poskytnutý vo výške 50.000,-
Sk s úrokovou sadzbou 11,30 %, s poplatkom za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru, poplatku za
správu úveru 40,- Sk mesačne, výškou splátky 1.140,- Sk mesačne, splatnou k 10.06.2004 a dátumom
poslednej splátky 10.05.2009. Ďalšie podmienky zmluvného vzťahu sú upravené vo Všeobecných
obchodných podmienkach v znení dodatkov, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Oznámením o postúpení
pohľadávky z 12.04.2011 oznamoval pôvodný veriteľ B. B. a.s A. odporkyni v 1/ rade a odporcovi v

2/ rade postúpenie pohľadávky na navrhovateľa. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a prílohy č.
0568/2011/CE medzi B. B. a.s. A. zo dňa 24.03.2011 a navrhovateľom vyplýva, že B. B. a.s. A.
postúpila navrhovateľovi pohľadávku voči odporcom na základe horeuvedenej zmluvy, pričom splatnosť
pohľadávky bola 10.05.2009. Pohľadávku tvorila suma 1.217,20 eur, a to istina po splatnosti 839,99
eur, úroky 188,79 eur, úroky z omeškania 188,42 eur, počet dní omeškania 1230. Pokusom o zmier

zo dňa 12.06.2012 vyzýval navrhovateľ oboch odporcov k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 1.451,79
eur do 19.06.2012.

Podľa skutkových zistení okresného súdu z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
z 18.10.2011 vyplýva, že túto dohodu podpísal zástupca navrhovateľa a odporca v 2/ rade ako osoba
pristupujúca k dlhu, pričom dohoda obsahuje označenie zmluvných strán a odporca v 2/ rade bol

označený ako osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. V bode 2.
pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka a osoba pristupujúca k záväzku vyhlasujú, že uznávajú
čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi B. B. a.s. v sume 839,99 eur a náklady
na inkasné konanie 150,- eur. Forma splatenia úveru nebola bližšie v dohode upravená. Predmetnú
dohodu podpísal len odporca v 2/ rade. Z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z

02.11.2011 vyplýva, že túto dohodu podpísala odporkyňa v 1/ rade ako dlžník s tým, že uznáva dlh čo
do dôvodu a výšky voči veriteľovi B. B. a.s. v sume 839,99 eur a nákladov inkasného konania 150 eur.

Okresný súd poukázal na to, že odporkyňa v 1/ rade namietala výšku žalovanej pohľadávky. Úver s
odporcom v 2/ rade splácali, čo vyplýva z priložených výpisov z úveru, pričom ku dňu 19.01.2008 mali
zostatok úveru 20.612,80 Sk. V roku 2008 úver prestali splácať, tento chceli následne splácať po 100,-

Sk s čím veriteľ nesúhlasil. Namietala, že právny predchodca navrhovateľa účtoval zmluvné úroky aj
v čase, keď sa úver prestal splácať, pričom mal odstúpiť od zmluvy. Žiadala, aby navrhovateľ presne
špecifikoval, čo tvorí istina, odkedy a akým spôsobom uplatňuje zmluvný úrok. Ďalej uviedla, že zo
strany B. B. a.s. nikdy nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ani k predčasnému vyhláseniu splatnosti, banka
akceptovala stav, že sa úver nesplácal, pričom obom odporcom odstúpenie od zmluvy doručované

nebolo. Vo svojej výpovedi bližšie popísala, akým spôsobom došlo k podpísaniu dohody o záväzku.
Po predchádzajúcom telefonickom kontakte ju navštívil zamestnanec odporcu, ktorý ju ubezpečoval,
že podpisuje len dohodu o splátkach. Dňa 02.11.2011 jej predložil uvedenú listinu na podpis, pričom
formulár vypĺňal len on, dopisoval tam sumu 839,99 eur a náklady na vymáhanie. Ubezpečoval
ju, že ak to podpíše, tak počká so splácaním dlhu. Po podpise jej neodovzdal ani kópiu toho, čo

podpísala. Vôbec nebola informovaná, že podpisuje uznanie záväzku, vôbec nemala možnosť si túto
listinu prečítať, pretože ju držal v ruke. Vôbec nevedela či podpisuje uznanie a či môže ísť o premlčaný
dlh alebo nie. Odporca v 2/ rade sa stotožnil s prednesom odporkyne v 1/ rade. Uviedol, že i za ním
prišiel 18.10.2011 zamestnanec navrhovateľa s tým, že mu dal podpísať formulár s tým, že ide o dlh
zo Slovenskej sporiteľne a že sa týka splátkového kalendára, neodovzdal mu ani kópiu tohto dokladu.

Vôbec nevedel, že podpisuje uznanie záväzku. Či ide o premlčaný dlh alebo nie, nevedel, ani o akú
sumu sa jedná.Okresný súd poukázal aj na vyjadrenie vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník vo svojom písomnom
podaní z 12.10.2012 poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že
predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred

pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Táto
dohoda obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania
dlhu a rozhodcovskú doložku. Tieto dojednania sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto
sú neplatné. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skryté do dohody o
splátkach, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Navrhovateľovi ako dodávateľovi išlo o to,

aby pod zámienkou ponuky splátok dosiahol predĺženie premlčacej lehoty, o čom svedčí skutočnosť,
že v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nie je uvedená ani výška splátok,
ktorá mala byť takto dohodnutá. Takáto dohoda je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4
odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pretože pri jej uzatváraní
neboli splnené princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v
snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľom. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so

spotrebiteľmi uzatvára formulárové dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku po
vynútenej návšteve splnomocnenej osoby navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach
dlhu, je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4
citovaného zákona. Pre prípad neprijatia tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné

dojednanie a nemožno naň prihliadať. V konaní nebolo ďalej preukázané, že by právny predchodca
navrhovateľa odstúpil od zmluvy. Vzhľadom na to, že návrh bol podaný až dňa 03.07.2012, vzniesol
námietku premlčania, žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Okresnýsúdpoukázalnaznenie§52ods.1,§54ods.1,2Občianskehozákonníka(platnéhoaúčinného
v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke), § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

(platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke) a § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi
konania, založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, je nevyhnutné jednoznačne považovať za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na

právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy predmetnú zmluvu, uzavretú
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami, možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Okresný súd zdôraznil,
že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď

nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne
upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho
zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, je potrebné
vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka, aplikovať všeobecné ustanovenia

o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta druhá,
podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal
pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. V tejto súvislosti ešte okresný súd dodal,
že v zmysle § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzavretiu
zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, použijú sa

primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj táto v čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma
viedla okresný súd za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" podporne k záveru,
že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka, sa vzťahujú príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od

ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Okresný súd ďalej poukázal na znenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka a na to,
že v predmetnej veci vzniesli odporcovia prostredníctvom vedľajšieho účastníka námietku premlčania
uplatnenéhonároku.Pretosaokresnýsúdzaoberalnajskôrotázkou,činároknavrhovateľajepremlčaný.

Podľa Zmluvy o splátkovom kalendári bola dojednaná konečná splatnosť úveru dňom 10.05.2009 pririadnom splácaní úveru v mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že odporcovia dlh splácali
pravidelne až do roku 2007, pretože z výpisu z úverového účtu vyplýva, že už v roku 2007 boli
omeškané splátky vo výške 2.438,- Sk, v ktorom roku začala Slovenská sporiteľňa a.s. účtovať už

aj úrok z omeškania. Následne v roku 2008 predstavovali omeškané splátky 17.066,- Sk, pričom
konečný zostatok úveru ku koncu roku 2008 predstavoval 836,61 eur. Následne odporcovia v
roku 2009 ani v nasledujúcom období úver nesplácali žiadnymi splátkami. I keď navrhovateľ v návrhu
na začatie konania tvrdil, že postupca od zmluvy odstúpil, uvedené odstúpenie od zmluvy k návrhu
pripojené nebolo, toto nepredložil právny zástupca navrhovateľa ani na výzvu súdu. Vzhľadom na

to, že obaja odporcovia tvrdili, že odstúpenie od zmluvy zo strany banky ani vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru im doručené nebolo, vychádzal okresný súd zo záveru, že Slovenská sporiteľňa a.s.
od zmluvy neodstúpila, ani nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle čl. 7.6.1 písm. a/ VOP.
Napriek tomu, že odporcovia prestali dlh splácať pravidelne už v roku 2007 a v nasledujúcich rokoch
dlh nesplácali vôbec, banka tolerovala tento stav a nepristúpila k výpovedi zmluvy, resp. odstúpeniu
od zmluvy podľa úpravy vo VOP. Z uvedeného okresný súd vyvodil, že pokiaľ pri riadnom splácaní

úveru mali odporcovia splácať mesačné splátky, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných
splátok samostatne u každej splátky. Okresný súd na uvedený spotrebiteľský vzťah aplikoval premlčaciu
dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa
Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod
úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru okresného súdu i keď premlčanie práva zo spotrebiteľskej
zmluvy nie je predmetom zmluvných dojednaní, použitie ustanovení o premlčaní podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vzhľadom na to, že spotrebiteľská zmluva je
inštitútom občianskeho práva a požíva ochranu podľa zásad občianskeho práva. Keďže splatnosť
všetkých omeškaných splátok oboch odporcov nastala najneskôr 10.05.2009 (niektoré už v roku 2007

a v roku 2008), navrhovateľovi uplynula trojročná premlčacia doba najneskôr 10.05.2012. Návrh vo
veci samej podal dňa 03.07.2012, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Preto okresný súd
návrh navrhovateľa zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu
aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z
omeškania. Pre úplnosť okresný súd dodal, že použitie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka

v spotrebiteľských zmluvách uzavretých nie podľa Občianskeho zákonníka pripustil aj NS SR napr. v
uznesení sp. zn. 5M Cdo 20/2009 zo dňa 25.01.2011.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú oboma odporcami, podľa názoru okresného súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu
záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu oboch odporcov

mal okresný súd preukázané, že zamestnanec navrhovateľa oslovil oboch odporcov s podpisom tejto
formulárovej listiny s tým, že si len predlžujú vymoženie tohto nároku, resp. že listina sa týka splátok. Ani
v jednej predloženej dohode o splátkovom kalendári nie sú stanovené splátky, odporca v 2/ rade je na
dohode z 18.10.2011 označený nie ako dlžník, ale ako osoba pristupujúca k záväzku, pričom odporca v
2/ rade bol riadnym dlžníkom. V časti uznania záväzku je uvedená suma 839,99 eur a suma nákladov

na konanie, pričom v časti 3. mali dlžníci zároveň prehlásiť, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a
jeho následkoch, i keď v predmetnej veci v čase tohto podania dlh premlčaný nebol. Vychádzajúc
zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať obom odporcom uvedenú istinu, keď
títo preukázateľne nemali žiadnu vedomosť o tom, že podpisujú aj uznanie záväzku, resp. či tento je
alebo nie je premlčaný, nedostali žiadne vyhotovenie tejto listiny a navrhovateľ mal vopred pripravené

znenie vyhlásenia odporcov o uznaní záväzku, vyhodnotil okresný súd takéto konanie ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa,
pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej
doby i keď obaja odporcovia nemali vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Nečestnosť
a nedobromyseľnosť konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je podporené i tým, že

v dohode nie sú žiadne splátky, ich výška, zročnosť uvedené. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa
bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcov ako spotrebiteľov.
Takéto konanie okresný súd považoval za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného
zákona a za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto
dospel k záveru, že predmetný úkon je neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Takáto

praktika pritom podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s
požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu uznania dlhu i v prípade,ak je dlh premlčaný, je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia, či v čase keď sa dlh „uznáva“
je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, preto je dôvodne
uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby.

Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolvzmysle§ 142ods. 1O.s.p..Vkonaníboliúspešníodporcovia,
ktorým v konaní trovy nevznikli a tieto si v konaní ani neuplatnili. Pokiaľ náhradu trov konania opakovane
uplatnil navrhovateľ, súd mu náhradu trov nepriznal, pretože bol v konaní neúspešný.

Okresný súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi,
pretože stojí na strane odporcov, ktorí boli v konaní úspešní. Vedľajší účastník vo svojom písomnom
podaní vzniesol námietku premlčania, túto podrobne a precízne odôvodnil. Následne okresný súd

zamietol návrh s poukazom na námietku premlčania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Za aktívneho konania
vedľajšieho účastníka boli odporcovia proti navrhovateľovi v konaní úspešní, preto jeho účasť konaní
ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný nahradiť
vedľajšiemu účastníkov, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy konania, ktoré mu
vznikli v súvislosti s trovami právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 61,41 eur - prevzatie

veci a zastúpenia, vyjadrenie z 12.10.2012 /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.v platnom znení/ a
dvakrát RP á 7,63 eur /§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky/. Trovy spolu činia 138,08 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci.
Navrhovateľ v odvolaní poukázal na znenie § 110 ods. 1, § 558 Občianskeho zákonníka a na to,

že odporcovia podpísali dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Podľa názoru
navrhovateľa v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali
právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie dlhu podľa § 110
ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Uznania práva

podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nie je z hľadiska účinkov viazané na vedomosť dlžníka, že uznal
premlčané právo na rozdiel od právnej úpravy podľa § 558 OZ. Navrhovateľ vytýkal okresnému súdu, že
sa v podstate len stotožnil s jednostranným vyjadrením odporcov, že o premlčaní dlhu nemali vedomosť
napriek tomu, že navrhovateľ predložil relevantný jednoznačný dôkaz o uznaní dlhu. Preto navrhovateľ
nemôže súhlasiť s dôvodom zamietnutia návrhu, podľa ktorého odporcovia nevedeli o premlčaní

nároku. Rovnaký právny názor zastáva aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudkoch 3Cz/6/68,
33Cdo/155/2007, 33Odo/934/2005, 33Odo/1039/2004, 33Odo/133/2005. Podľa názoru navrhovateľa
tým, že odporcovia podpísali Dohodu, prejavili svoju vôľu záväzok splniť, pretože po jeho splnení nebudú
figurovať v databázach neplatičov. Odporcovia mali možnosť Dohodu si v pokoji prečítať a odmietnuť
ju podpísať, pri podpísaní konali dobrovoľne. Preto odporcovia podpisom dohody uznali existujúci

záväzok a vyjadrili svoju vedomosť o premlčaní pohľadávky. Navrhovateľ ďalej namietal správnosť
výrokunapadnutéhorozsudku,ktorýmbolzaviazanýknáhradetrovvedľajšiehoúčastníka.Podľanázoru
navrhovateľa sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p., keďže vedľajší účastník z
vlastnej iniciatívy vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany práv odporcu. Preto nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 13Co/36/2012, 13Co/40/2012 a Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/100/2012. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
návrhu vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia a vedľajší účastník prostredníctvom svojho
právneho zástupcu.

Odporcovia vo vyjadrení uviedli, že nesúhlasia s tvrdeniami navrhovateľa v odvolaní a rozsudok
okresnéhosúdupovažujúzavecnesprávny.Pretonavrhli,abyodvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudok
a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Vedľajší účastník podal vyjadrenie dvoma písomnosťami, a to zo dňa 14.12.2012 a zo dňa 02.12.2013.V rozsiahlom písomnom podaní zo dňa 14.12.2012 vedľajší účastník poukazoval v súlade so závermi
okresného súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na to, že Dohodu o splátkovom kalendári a
uznaní záväzku je potrebné považovať za formulárovú zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Predmetná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi. Vedľajší účastník poukázal na takéto konanie
navrhovateľa aj iných prípadoch, čím navrhovateľ chce navodiť dojem perfektnosti týchto zmlúv a
získať titul na vymáhanie dlhu, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou, zameranou na ochranu
spotrebiteľa. Pokiaľ ide o okresným súdom priznanú náhradu trov konania, vedľajší účastník považuje
výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania za správny a v súlade s právom aj vedľajšieho

účastníka na právne zastúpenie v súdnom konaní. Za podanie tohto vyjadrenia vedľajší účastník
uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 69,04 eur,
pozostávajúcich z odmeny za podanie vyjadrenia vo výške 61,41 eur a z režijného paušálu vo výške
7,63 eur.

V písomnom podaní zo dňa 02.12.2013, označenom ako „Doplnenie vyjadrenia vedľajšieho účastníka k
odvolaniu“, sa vedľajší účastník zaoberá argumentáciou v prospech aplikácie ustanovení Občianskeho

zákonníka o premlčaní na spotrebiteľské vzťahy aj v prípade úverových zmlúv (tzv. absolútnych
obchodov). Za toto písomné podanie vedľajší účastník uplatnil nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 69,04 eur, pozostávajúcich z odmeny za podanie
vyjadrenia vo výške 61,41 eur a z režijného paušálu vo výške 7,63 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok
okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v
rozsahupotrebnomprerozhodnutievoveci,dospelksprávnymskutkovýmzáverom,ktorémajúoporuvo
vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje

s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku a podľa § 219
ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody navrhovateľ prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresný súd v odôvodnení rozsudku veľmi podrobne
poukázal na rozhodné skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o neplatnosti Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu medzi navrhovateľom a odporcami. Okresný súd podľa názoru odvolacieho
súdu správne vyvodil záver o nekalosti konania navrhovateľa, ktorý záver je aj v súlade s výkladovým
pravidlom podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Keďže závery okresného
súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a sú v súlade aj s uvedeným
výkladovým pravidlom, odvolací súd z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku vo veci
samej nepovažoval za rozhodujúcu argumentáciu navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorej argumentácie
mal okresný súd podklady aj na iné skutkové posúdenie veci, odôvodňujúce iné právne posúdenie veci.

Pokiaľ ide o navrhovateľom napadnutý výrok o náhrade trov konania, vychádzajúc z čl. 37 ods. 2
ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy, a
to od začiatku konania, (viď aj čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p)., podľa
názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti

ako účastníka konania (§ 93 ods. 3 O.s.p.) má právnym poriadkom zaručenú možnosť právnej pomoci
v súdnom konaní prostredníctvom advokáta. Keďže trovami konania aj vedľajšieho účastníka je v
zmysle § 137 ods. 1 O.s.p. tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, nie je možnépovažovať odmenu advokáta vedľajšieho účastníka (občianskych združení na ochranu spotrebiteľa) v
spotrebiteľských vzťahoch vo všeobecnosti za neúčelnú.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a Ústavy Slovenskej
republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne,
právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto
základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od pravidla úspechu účastníka v konaní, musí vychádzať

zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu
dotknutého účastníka, nakoľko rozhodovaním o náhrade trov konania môže súd zasiahnuť aj do
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti v odôvodnení
svojho rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2004, sp.
zn. II. ÚS 31/04 ) uviedol: Pri

tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad
náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva
zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavyavčl.1 Dodatkového protokolu. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred

všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo
účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej
súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl.
46 ods. 4 a

čl.51ods.1
ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených
podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa §
150 O.s.p..

Pri riešení otázky, ktoré trovy konania možno považovať za účelné, je potrebné uviesť,

že účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia
trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.
2 ústavy).
Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť v súvislosti s procesnými právami a povinnosťami
účastníka, teda ktoré sa musia vynaložiť najmä na procesné úkony nariadené súdom, trovy potrebné na

zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému
dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a
napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta). Z uvedených dôvodov nie je možné považovať trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom za neúčelné len preto, že vedľajší účastník mal
hájiť práva odporcu sám a nie prostredníctvom splnomocneného advokáta. Preto sa odvolací súd v

prejednávanom prípade stotožnil s právnymi závermi okresného súdu o práve vedľajšieho účastníka na
náhradu trov konania.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vecne
správny, potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Keďže úspešným odporcom v odvolacom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy, odvolací súd
rozhodol, že odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka odvolací súd s poukazom na vyššie
uvedené závery a na výsledok odvolacieho konania dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi

vzniklo právo aj na náhradu trov odvolacieho konania. Hoci si navrhovateľ uplatnil trovy právnehozastúpenia za dva úkony právnej pomoci (dve písomné vyjadrenia k odvolaniu), odvolací súd považoval
za účelné len jedno písomné podanie vo veci, keďže vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo vyjadriť celú
svoju argumentáciu v rámci doterajšieho odvolacieho konania v jednom písomnom podaní (vyjadrení

k odvolaniu). Preto odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní vo výške 69,22 eur, ktoré trovy pozostávajú z odmeny za podanie písomného
vyjadrenia k odvolaniu vo výške 61,41 eur a z režijného paušálu vo výške 7,63 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .